Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/231/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu D.. L. Š., U.. XX.X.XXXX, L., V. X proti žalovanému Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, o zaplatenie 10 079 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 24. januára 2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) označeným rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o vzájomnom návrhu podanom tunajším žalobcom v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , ktorý vzájomný návrh bol uznesením súdu zo dňa 24.7.2019, č. k. -88 vylúčený na samostatné konanie.

3.1. Súd uviedol, že žalobca nárok vyšpecifikoval na peňažnú čiastku 10 079 eur s tým odôvodnením, že od 2.1.1990 prevádzkuje živnosť v nebytovom priestore - suterén Chalupkova 5 v Košiciach, ktorý bol kompletne na jeho náklady zrekonštruovaný a teda si v zmysle uplatnil voči žalovanému nárok náhradu účelne vynaložených nákladov za odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru. Dôvodil, že mu žalovaný spôsobil finančnú škodu, na ktorú bol tiež písomne upozornený a vyzvaný na nápravu a vyporiadanie. Stav a potrebu kompletnej rekonštrukcie priestorov doložil žiadosťou Bytového hospodárstva z 24.4.1990 o súhlas k prevedeniu stavebných úprav na odbor výstavby ObNV Košice I. 3.2. Žalovaný, uviedol súd, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže mal za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok čo do dôvodu a ani čo do výšky, jednalo sa iba o tvrdenia žalobcu, nepodložené listinnými dokladmi preukazujúcimi pravdivosť tvrdených skutočností. Bránil sa i tým, že mu žalobca vopred neoznámil potrebu realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných prác a súčasne sa on - žalovaný zmluvne nezaviazal v prípade akýchkoľvek rekonštrukčných nákladov tieto žalobcovi nahradiť. Zároveň keďže malo ísť o vynaloženie nákladov na rekonštrukciu z roku 1990, žalovaný argumentoval, že zmluva medzi stranami sporu je z roku 1997 a navyše z jej čl. 7 ods. 2 vyplýva, že predchádzajúca zmluva sa touto zmluvou ruší. Zároveň vzniesol námietku premlčania. 3.3. Súd vykonajúc dokazovanie listinnými dokladmi - Zápisnicou o prevzatí nebytových suterénnych miestností z 11.4.1990, Žiadosťou Bytového hospodárstva, štátny podnik z 24.4.1990, Zmluvou 11101000535/97 o nájme nebytových priestorov z 1.5.1997 a citujúc , , , , , , , a Obč. zák., nar. č. 172/1950 Sb. a zák. č.

uzavrel, že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému ako bývalému prenajímateľovi nebytového priestoru za skutkových okolností, ktoré neboli sporné, a to: žalovaný prenajal žalobcovi predmetný nebytový priestor na základe písomnej zmluvy z 1.5.1997, ktorý nájomný vzťah bol ukončený na základe dohody strán z 26.6.2018 k 30.6.2018 s tým, že žalobca v konaní vedenom na súde pod sp.zn. bol zaviazaný na vypratanie predmetného nebytového priestoru do 31.10.2019 na základe uzatvoreného súdneho zmieru. Pokiaľ žalobca odôvodnil nárok tým, že nebytový priestor mu bol odovzdaný v dezolátnom stave 11.4.1990, o čom svedčí zápisnica o prevzatí nebytových suterénnych miestností a zároveň stav i potreba kompletnej rekonštrukcie vyplýva i zo žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990, ktorou bol požiadaný ObNV I, odbor výstavby o súhlas s prevedením stavebných úprav, ktoré mali byť uskutočnené na náklady užívateľov nebytového priestoru, z označených dokladov mal súd za plynúce, že predmetný nebytový priestor bol žalobcovi (súčasne i ďalšej osobe) pôvodne pridelený do užívania rozhodnutím ObNV I v Košiciach z 29.3.1990, odovzdaný do užívania 11.4.1990, a to v súlade s právnou úpravou Obč. zákonníka účinného do 30.4.1990, t.j. v čase, kedy ešte nenadobudol účinnosť osobitný o nájme a podnájme nebytových priestorov a kedy platila právna úprava nar. vlády č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonával zákon o hospodárení s niektorými miestnosťami, a podľa ktorej potrebné stavebné úpravy a zmeny vykonával miestny národný výbor v zásade na vlastné náklady (z verejných prostriedkov). Výnimku z tohto pravidla predstavovalo, keď na základe súhlasu budúceho nájomcu stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na jeho náklady (budúceho nájomcu) a iba výnimočne - v odôvodnených prípadoch stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na náklady vlastníka stavby. To znamená, že platná právna úprava neupravovala nárok budúceho užívateľa (nájomcu) na náhradu prípadne ním vynaložených nákladov, pretože ich prípadnému vynaloženiu zo strany budúceho užívateľa vždy predchádzal jeho súhlas s týmito nákladmi, a teda sa pre taký prípad budúci užívateľ dobrovoľne zaviazal vynaložiť náklady na zrealizovanie stavebných prác a zmeny. V tom čase platný Obč. zákonník (v znení účinnom do 31.12.1991) obsahoval v právnu úpravu, podľa ktorej užívateľ mal právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie závad, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu, resp. i nebytových priestorov (vzhľadom na vtedy platného Obč. zákonníka odkazujúceho na primerané použitie označeného ustanovenia i na užívanie miestností neslúžiacich na bývanie), tento nárok si musel uplatniť u prenajímateľa v prekluzívnej lehote 6 mesiacov od odstránenia závad, inak jeho nárok zanikol. Súd odôvodnil, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať respektíve platného Obč. zákonníka, ktoré boli zavedené od 1.1.1992 a ktoré predstavujú vo vzťahu ku osobitnému právnu úpravu lex generalis, pretože je to vylúčené prechodným ustanovením Obč. zákonníka. Podľa označeného prechodného ustanovenia, ak užívateľovi (resp. po novele Obč. zák. nájomcovi) v rozhodnej dobe nevznikol nárok podľa dovtedajších predpisov, tento nárok nemohol nadobudnúť podľa novej platnej úpravy (t.j. podľa v znení zákona ). 3.4. Odhliadnuc od uvedeného, uviedol súd, že vzhľadom na obranu žalovaného zostali sporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že realizoval rekonštrukciu a že v tejto súvislosti mu vznikli akékoľvek náklady. Súd uviedol, že žalobca v konaní preukázal iba to, že vznikla potreba určitými rekonštrukčnými prácami dať predmetné nebytové priestory do užívaniachopného stavu, avšak samotné vynaloženie akýchkoľvek nákladov a vôbec realizáciu nevyhnutných stavebných úprav (rekonštrukcie) nepreukázal. Žalobca ani nepreukázal, že by sa žalovaný bol zaviazal na úhradu žalobcom tvrdených vynaložených nákladov na rekonštrukciu z roku 1990. 3.5. Z opatrnosti uviedol súd aj, že predmetný nárok nie je možné priznať žalobcovi ani titulom náhrady škody, o ktorej sa v tejto súvislosti zmienil vo viacerých svojich podaniach, resp. listinných dokladoch pripojených k nároku, pretože nepreukázal kumulatívne naplnenie základných zákonných predpokladov dôvodnosti nároku na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania nemal zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa žalovaný mal dopustiť, súčasne žalovaný (zrejme správne podľa odvolacieho súdu žalobca) nepreukázal vznik tvrdenej škody, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku. 3.6. Z uvedených dôvodov súd nárok ako neodôvodnený v celom rozsahu zamietol. 3.7. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že aj keď žalovaný mal síce v spore úspech v celom rozsahu a z toho vyplývajúce právo na náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu nevznikli a preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4.1. Podaním doručeným súdu 7.5.2020 podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu žalobca. Mal za to, že súd nesprávne posúdil právne vec, a to, uviedol žalobca, na veľmi krátkom pojednávaní prijal zavádzajúce odôvodnenie žalovaného.

4.2. Tvrdil, že prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1990 s predpisom nájomného od 1.1.1991. nadobudol účinnosť 1.5.1990. Uviedol, že v súlade s ním si uplatňuje právo na úhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru. Podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy, tvrdil, že je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie. Všetky tieto dôkazy boli predložené, uviedol žalobca. 4.3. Tvrdil, že kompletná rekonštrukcia nebytového priestoru bola realizovaná z bezhotovostného úveru. Boli vyhotovené a schválené projekty a náklady rekonštrukcie priestorov, plynofikácia - kúrenie, elektroinštalácie a zámočníctva. Po kolaudácii, za účasti zástupcu BH bola podpísaná prvá nájomná zmluva, bez ďalších úkonov. Zostal v platnosti stav z 11.4.1990. 4.4. Tvrdil, že o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkov bola žalovaná strana preukázateľne oboznámená už listom z 31.7.2013 (prevzatý 6.8.2013) a aj následne, ku ktorým sa žalovaný včas nevyjadril, čo, uviedol žalobca, že možno považovať za akceptáciu požiadavky. Podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy tvrdil, že je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie. Všetky tieto, uviedol, boli predložené. 4.5. Mal za nutné upozorniť na to, že žalovaný má v predmete činnosti o.i. prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, murárstvo, zámočníctvo, výkon činnosti stavebného dozoru a ďalšie, čo predpokladá odbornú spôsobilosť posúdiť náklady rekonštrukcie, prípadne požiadať aj súd na zadanie vypracovania nezávislého znaleckého posudku. 4.6. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku viažuce sa na zmluvu z 1.5.1997 má vážnu vadu, odvolávať sa na čl. 5 je neprípustné, bez predloženia zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Mal za to, že nakoľko nebolo vykonané odovzdanie a prevzatie nebytového priestoru so všetkými náležitosťami, týmto nezaniklo a ani sa nepremlčalo právo na náhradu vynaložených prostriedkov. Žalovaný je právnym nástupcom, t.z., že na neho prešli všetky práva a povinnosti predchádzajúcich podnikov. 4.7. Argumenty žalovaného mal za účelovú manipuláciu, nepravdivú a právne irelevantnú. Z toho mal za zrejmé, že súd rozhodol nesprávne. Navrhol preto, aby odvolací súd zaviazal žalovaného vyplatiť mu nárok účelne vynaložených nákladov na rekonštrukciu nebytového priestoru.

5. Žalovaný v replike na odvolanie žalobcu sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom s tým, že ho považuje za vecne správny a zákonný, a preto ho navrhol potvrdiť. Mal za to, že s tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní sa súd riadne vyporiadal už v priebehu konania vedeného na súde prvej inštancie, všetky žalobcom popísané okolnosti skúmal a posúdil, žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom spočívalo nesprávne posúdenie veci, ani na základe akých tvrdení dospel k záveru, že súd rozhodol nesprávne. Mal za to, že odvolacie dôvody premietol do odvolania len formálne, pričom celý jeho obsah smeruje len proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a spôsobu vedenia konania príslušným sudcom.

6. Ďalšie vyjadrenia strán neboli dané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), viazaný rozsahom odvolania () a odvolacími dôvodmi ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a ako vecne správne ho podľa a potvrdil, nakoľko sa odvolací súd s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nie je spôsobilé zmeniť ani podané odvolanie.

8.1. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania zistil, že odvolateľ presne nešpecifikuje odvolacie dôvody tak ako odôvodnenie odvolania taxatívne stanovenými odvolacími dôvodmi predpokladá a umožňuje zároveň len z vymedzených dôvodov podať odvolanie, právna úprava , o čom žalobca bol poučený. V podanom odvolaní neodôvodnil uplatnenie ním namietaných nedostatkov rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutiu predchádzajúceho konania, v zmysle zákonom vymedzených odvolacích dôvodov. 8.2. Výslovne odvolateľ v odvolaní tvrdil len, že „prvostupňový súd nesprávne posúdil právnu vec“, pričom argumentoval, že: „prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1999“, platil , v súlade s právnou úpravou ktorého si uplatnil svoj nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru,

„kompletná rekonštrukcia nebytového priestoru bola realizovaná z bezhotovostného úveru“, podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy tvrdil, že je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa s ich vykonaním, o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkov bol žalovaný preukázateľne oboznámený už listom z 31.7.2013 a aj následne, ku ktorým sa žalovaný včas nevyjadril, čo, mal za akceptáciu svojej požiadavky. 8.3. Uvedené odvolacie argumenty žalobcu nasvedčujú, že napáda tak skutkovú stránku rozhodnutia súdu prvej inštancie a to jeho skutkové zistenia ako i právne posúdenie skutkového stavu, a teda jedná sa o odvolacie dôvody podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

9. Odvolací súd po preskúmaní tak rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov naplnený nie je.

10. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až .

11. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa („rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“), právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, t.z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by bol súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by bol opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

13. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v rozsahu napadnutom odvolaním, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

15.1. Súd prvej inštancie správne nárok žalobcom uplatnený (na náhradu ním v r. 1990 vynaložených nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru) posudzoval podľa ustanovení - 197 ako i v znení účinnom do 30.4.1990, resp.

31.12.1991 o osobnom užívaní miestností neslúžiacich na bývanie, keďže z predložených listinných dôkazov (zápisnice o prevzatí nebytových suterénnych miestností z 11.4.1990 a žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990) bolo zrejmé, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom bol založený ako vzťah osobného užívania miestností neslúžiacich na bývanie a tvrdená rekonštrukcia predmetných priestorov mala byť vykonaná v r. 1990. Žalobca aj keď v odvolaní tvrdí, že prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1990, túto zmluvu nepredložil (a nebola predložená ani súdu prvej inštancie) a jeho tvrdenie zostalo nepreukázaným. 15.2. Preto aj jeho argumentácia o založení právneho vzťahu medzi ním a žalovaným ohľadom predmetných priestorov/nebytovej miestnosti o nájme a podnájme nebytových priestorov je nesprávna, keďže zákon nadobudol účinnosť až 1. mája 1990 a k odovzdaniu nebytových priestorov, na základe predchádzajúceho rozhodnutia o ich pridelení do užívania, došlo už 11.4.1990. Faktom je len, že právo osobného užívania nebytových priestorov vzniknuté podľa Obč. zák. sa účinnosťou zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov (t.j. 1. májom 1990) pretransformovalo na nájom nebytových priestorov podľa citovaného zákona.

16. Podľa bolo povinnosťou prenajímateľa odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie. V čase odovzdania nebytových priestorov žalobcovi (11.4.1990) platila, resp. dňom transformácie práva osobného užívania miestností neslúžiacich na bývanie na nájom nebytových priestorov, na túto osobitnú úpravu nadväzovala všeobecná úprava Obč. zákonníka (§, 165, 166), z ktorej správne vychádzal a aplikoval na vec súd prvej inštancie. Ak žalobca tvrdí, že podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy, je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie, možno s ním súhlasiť, avšak len do tej miery a s výhradou, že podľa vtedajšej právnej úpravy, na ktorú správne odkázal súd prvej inštancie ( nar. vl. č. 172/1950 Sb.), prenajímateľ žiadal ObNV Košice I o súhlas na zrealizovanie drobných stavebných úprav a to na náklady užívateľov, ktorým jedným z dvoch, bol žalobca. Žiadna iná dohoda nebola preukázaná. V zmysle vtedajšieho Obč. zák. (platil do 31.12.1991) mohol nájomca úhradu nákladov požadovať len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Právo na náhradu musel uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od odstránenia závad, zaniklo. V danom prípade preukázateľne sa prenajímateľ, t.z. právny predchodca žalovaného nezaviazal na náhradu nákladov.

17. V súdenej veci však základným a kardinálnym nedostatkom, na ktorý v bode 19. odôvodnenia poukázal už súd prvej inštancie, bolo jednak neunesenie povinnosti tvrdenia ale i neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý si nárok (ako vzájomný návrh) uplatnil v podaní zo 16.11.2018 len odkazom na listinné dôkazy, z ktorých listinných dôkazov v predžalobnej výzve z 30.7.2018 žiadal žalobcu o náhradu za účelne vynaložené náklady na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru a to vo výške 10.078,01 eura. Bez akéhokoľvek odôvodnenia výšky požadovanej náhrady, bez konkretizácie v čom tieto náklady spočívali, na aké konkrétne stavebné úpravy predmetného priestoru boli žalobcom vynaložené, bez tvrdenia a preukázania, že sa žalovaný na akúkoľvek náhradu vynaložených nákladov zaviazal, príp. bez tvrdenia a preukázania, že sa v dôsledku konkrétnych vykonaných úprav zvýšila hodnota prenajatého priestoru.

18.1. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, t.j. tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Podľa ust. je žalobca povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre tú sporovú stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať. 18.2. Nepreukázanie rozhodujúcich skutočností, že žalobca realizoval rekonštrukciu, že mu vznikli akékoľvek náklady, viedlo dôvodne a správne k zamietnutiu žalobného návrhu súdom prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

19. Odvolací súd je nútený uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné: žalobca nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy 23.11.1990, v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia o kompletnej rekonštrukcii nebytového priestoru, na ktorých preukázanie, ako je to zrejmé z obsahu súdneho spisu nepredložil žiadne dôkazy a nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, tvrdenie o preukázateľnom oboznámení žalovaného o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkov

listom z 31.7.2013 je vzhľadom na horeuvedené právne irelevantné, ako aj nesprávny (hoci právne irelevantný) je záver žalovaného, o tom že keď sa žalovaný nevyjadril, možno to považovať za akceptáciu požiadavky žalobcu, že žalovaný mal posúdiť náklady rekonštrukcie, príp. požiadať súd o vypracovanie znaleckého posudku (neodôvodnené prenášanie dôkazného bremena), pokiaľ žalobca mal za nesprávne „odôvodnenie rozsudku viažuce sa na zmluvu z 1.5.1997“ s tým, že „odvolávať sa na článok 5 je neprípustné, bez predloženia zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“, táto konštrukcia z uzavretej zmluvy jednak nevyplýva a jednak nie je odvolaciemu súdu zrejmý jej význam (tejto námietky). Nesprávny je i záver žalobcu, že nakoľko nebolo vykonané odovzdanie a prevzatie nebytového priestoru so všetkými náležitosťami, týmto nezaniklo a ani sa nepremlčalo právo na náhradu vynaložených prostriedkov, je v rozpore so zákonnou úpravou § 162 veta predposledná a posledná Obč. zákonníka.

20. Súd prvej inštancie, ak zamietol nárok uplatnený žalobcom ako nepreukázaný, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa v spojení s odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania; podľa mal by priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný si však žiadne trovy ani neuplatnil, ale ani mu žiadne trovy vychádzajúc z obsahu súdneho spisu nevznikli, preto súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.