Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/110/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. A. Venture s. r. o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava, zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100488785/2021 zo dňa 25.03.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.05.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 26.05.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100488785/2021 zo dňa 25.03.2021, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 101850528/2020/9106405/PatL zo dňa 26.11.2020, ktorým správca dane podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi (daňovému subjektu) za zdaňovacie obdobie september 2017 rozdiel dane v sume 228.099,21 eura, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2017 v sume 4.726,- eura a vyrubil mu daň v sume 223.373,21 eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na výšku dorubenej dane, hrozí žalobcovi značná finančná škoda. Argumentoval tým, že vyrubený rozdiel dane v sume 228.099,21 eura zaplatil svojim dodávateľom. Podľa žalobcu ide o vysokú sumu a nútený výkon rozhodnutia týkajúci sa sumy, ktorú už raz žalobca zaplatil, by mohlo mať na jeho činnosť fatálne následky. Argumentoval aj tým, že predovšetkým aj vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu v SR spôsobenú prijatými epidemiologickými opatreniami je potrebné zohľadňovať každý zásah do podnikateľského prostredia, resp. financií tej ktorej spoločnosti, kedy akýkoľvek úbytok peňažných prostriedkov je zjavne citeľný. Záverom návrhu zdôraznil, že daň ktorú vyrubil správca dane a potvrdil žalovaný, už žalobca zaplatil svojmu dodávateľovi, ktorý ju odviedol do štátneho rozpočtu, čo nebolo ani raz spochybnené. Tvrdil, že okamžitým výkonom rozhodnutia pred rozhodnutím súdu vo veci samej by došlo k duplicitnému uhradeniu dane a tým k značnej finančnej škode na strane žalobcu.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.07.2021, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis a vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentovanie ekonomickou situáciou z dôvodu prijatia epidemiologických opatrení nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantné. V roku 2018 nebola výnimočná situácia a žalobca nemal žiadne reálne výnosy. Povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. V žalobe nie je uvedený žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle . V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , , , kde správny súd zamietol priznanie odkladného účinku žalobám podaným žalobcom za iné zdaňovacie obdobia. Podľa žalovaného nie je pravda, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi finančná škoda, a vyrubená suma by mohla mať na činnosť žalobcu fatálne následky. Argumentoval tým, že v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu nesvedčia údaje uvedené v daňových priznaniach dane z príjmu právnickej osoby. Za rok 2016 uviedol obraty nad 70 000,00 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 3 800,00 eur. Za rok 2017 mal pri obratoch vo výške 6 miliónov eur výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 19 000,00 eur. V porovnaní s tým uviedol za rok 2018 obraty vo výške 35 miliónov eur a výsledok hospodárenia pred zdanením - 61,00 eur. Za rok 2019 podal DP na daň z príjmu právnických osôb a uviedol obraty vo výške 41 miliónov eur, výsledok hospodárenie pred zdanením vo výške 880,00 eur. Ďalej uviedol, že žalobca podáva od apríla 2020 negatívne daňové priznania na DPH. Výsledky hospodárenia svedčia o tom, že žalobca je nefunkčná obchodná spoločnosť, nemal a nemá finančné prostriedky na rozvoj podnikania, pritom deklaroval miliónové obraty. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že podľa údajov v obchodnom registri žalobca nemá od 06.06.2020 štatutárneho zástupcu. Žalobca podal DP na daň z príjmov právnických osôb za rok 2019 dňa 24.10.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd správnej žalobe žalobcu odkladný účinok nepriznal.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval predovšetkým hrozbou značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to vzhľadom na výšku dovyrubenej dane. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu ako i ostatným spisovým materiálom v súdenej veci nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu, že „nútený výkon rozhodnutia týkajúci sa sumy, (ktorú už raz žalobca zaplatil), by mohlo mať na jeho činnosť fatálne následky“, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody resp. vážne ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, neuviedol ani

žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi správcom dane sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu vzniku „fatálnych následkov“ v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .