Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11S-15-2021.pdf
PDF · 82.52 KB
No categories available
11S/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: Q.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - G. XXX, XXX XX S. - G., právne zastúpená MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, H.: XX XXX XXX proti žalovanému: Obec S., Špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie, so sídlom S., o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni rozhodnutie
- stavebné povolenie č. OcÚK-Z/169/2019-002/Ko zo dňa 29. júla 2019 a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Krajský súd v Trenčíne konanie o procesnom návrhu žalobkyne zo dňa 23.03.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.03.2021 domáhala, aby jej žalovaný doručil ako opomenutej účastníčke vydané rozhodnutie - stavebné povolenie č. OcÚK-Z/169/2019-002/Ko zo dňa 29.07.2019 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým bola § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolená stavba „S. - G. u G. D., inžinierske siete“, W. Komunikácie na pozemkoch S. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX-XXX v k. ú. S. - G..
2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorým žiadala, aby žalovaný bol povinný zdržať sa akéhokoľvek konania a akýchkoľvek aktivít, ktorých výsledkom by bola kolaudácia stavby „S. - G. T.“ a to až do právoplatného uznesenia týkajúceho sa doručenia stavebného povolenia do vlastných rúk žalobkyne. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby správny súd upravil neodkladným opatrením povinnosť žalovaného ako príslušného stavebného úradu zabezpečiť, aby až do právoplatného skolaudovania stavby „S. - G. u G. D.“ nebola cestná komunikácia vlastníkov rodinných domov prístupná pre motorové vozidlá.
3. Žiadosť o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je jednoznačné, že žalovaný podniká všetky kroky potrebné pre skolaudovanie danej stavby. Nakoľko kolaudáciou stavby by bol absolútne zmarený účel podanej žaloby, žalobkyňa sa domnieva, že je potrebné, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa takého konania, ktorého výsledkom by bolo zahájenie procesu kolaudácie stavby, a ak bol tento proces už zahájený, tak nariadiť žalovanému, aby tento proces prerušil a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v tejto veci. Podľa žalobkyne aktuálne v danej lokalite už prebieha výstavba rodinných domov a vlastníci rodinných domov aktívne využívajú neskolaudovanú cestu. Výhrady zo strany žalobkyne sú založené na skutočnosti, že trativody tvoriace súčasť stavby, sa nachádzajú v tesnej blízkosti studne, ktorá je žalobkyňou plne využívaná. Nakoľko neskolaudovaná cesta je vo veľkom rozsahu využívaná aj nákladnými autami, je riziko znečistenia podzemnej vody ropnými látkami vysoké, čoho výsledkom môže byť zníženie hodnoty nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa je toho názoru, že je potrebné, aby súd neodkladným opatrením
nariadil žalovanému, aby si plnil svoje zákonné povinnosti stavebného úradu vo veci používania účelovej komunikácie motorovými vozidlami, t. j. uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť, aby až do právoplatného skolaudovania danej stavby nebola komunikácia prístupná pre motorové vozidlá.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20210601>,
10. SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi> bol primárne koncipovaný ako procesná norma plnohodnotne a komplexne upravujúca správne súdne konanie. Dôvodom bola predovšetkým tá skutočnosť, že správne súdne konanie sa zásadne odlišuje od civilného konania, či už sporového, alebo mimosporového. Na rozdiel od civilného konania sa totiž v rámci správneho súdneho konania primárne realizujú právne normy verejného práva, a tak má správny súdny proces v určitom rozsahu špecifické postavenie. Práve táto špecifická povaha sa odzrkadlila v tom, že SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi> upravuje všetky procesné inštitúty a mechanizmy, ktoré sú typické pre správne súdne konanie. Ide pritom aj o tú procesnú úpravu, ktorá bola pôvodne obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku mimo jej piatej časti upravujúcej správne súdnictvo. Napriek uvedenému bol zákonodarcom od počiatku zvolený model, aby k SSP bol subsidiárne aplikovateľný CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>. Táto subsidiarita vo všeobecnosti dopadá na tie otázky, ktoré nie sú v civilnom sporovom konaní a správnom súdnom konaní rozdielne chápané. Logicky tak, ako to nakoniec aj z pojmu „subsidiarita“ vyplýva, CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> sa podporne aplikuje na správne súdne konanie, len ak SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi> určitú procesnú otázku alebo mechanizmus neupravuje sám. Aj pri subsidiárnom uplatňovaní sa pritom ustanovenia <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> budú aplikovať primerane v súlade so základnými princípmi správneho súdneho konania. Tento výkladový prístup možno vyabstrahovať zo znenia § 5 ods. 1 SSP. Rozsah tejto subsidiarity ustanovuje prvá veta § 25 na prvú a druhú časť CSP<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> s výnimkou ustanovení o intervencii. Z uvedeného je zrejmé, že subsidiarita sa týka len všeobecných ustanovení a konania v prvej inštancii. To znamená, že ani v rámci subsidiarity sa na správne súdne konanie nebudú aplikovať neodkladné opatrenia upravené v tretej časti <https:// www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>CSP alebo opravné
prostriedky obsiahnuté v štvrtej časti CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>.
11. Správny súd na základe vyššie uvedeného poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžr/196/2013 zo dňa 30.10.2014, v ktorom NS SR uviedol, že „Najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 225/2008, ktorého odôvodnenie uvádza. Správne súdnictvo je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku; samotné konanie súdu v správnom súdnictve má špecifickú právnu úpravu obsiahnutú práve v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s primeraným použitím ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku - avšak len na otázky, ktoré v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravené nie sú. Ide o vyjadrenie vzťahu špeciálnych ustanovení (piata časť) vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku (prvá, tretia a štvrtá časť). Subsidiárne sa preto pre konanie v správnom súdnictve použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (prvá časť), ustanovenia pre konanie na prvom stupni a pre opravné prostriedky (tretia a štvrtá časť). Inštitút predbežného opatrenia je systematicky zaradený do druhej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorej ustanovenia sa však pre správne súdnictvo nepoužijú vôbec (§ 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno preto o jeho vydanie v správnom súdnictve žiadať. Ak aj príde k žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, jediným možným spôsobom rozhodnutia súdu o takejto žiadosti je zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
12. Správny súd konštatuje, že v správnom súdnictve sa uplatňuje inštitút odkladného účinku správnej žaloby, ide však o návrhové konanie priamo závislé od dispozičného práva účastníka konania (zväčša žalobcu) podať taký návrh; súd o ňom z úradnej povinnosti nerozhoduje. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP a neodkladného opatrenia podľa 324 a nasl. CSP nemožno stotožňovať. Platí tu zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Špeciálnym ustanovením je v tomto prípade § 184 a nasl. SSP, ktoré upravujú odkladný účinok správnej žaloby. Neodkladné opatrenia sú inštitútom, ktoré upravuje CSP vo svojej tretej časti, tretej hlave, prvom oddiely. V súlade s ustanovením § 25 SSP sa tretia časť CSP na konanie pred správnym súdom nepoužije, a teda na konanie pred správnym súdom nie je možné použiť ustanovenia, ktoré upravujú neodkladné opatrenia. V dôsledku uvedeného v správnom súdnictve neexistuje také zákonné ustanovenie, ktoré by správnemu súdu umožňovalo meritórne rozhodnúť (vyhovieť alebo zamietnuť) o procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 25 SSP preto správny súd ani nie je oprávnený meritórne rozhodnúť o nariadení, resp. nenariadení neodkladného opatrenia. Ide o obdobnú situáciu, ako bola za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v správnom súdnictve nariadenie predbežného (teraz neodkladného) opatrenia neumožňoval (viď. vyššie citované rozhodnutie NS SR).
13. Pretože procesný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v zmysle § 25 SSP prípustným inštitútom správneho súdnictva, správny súd konanie o tomto procesnom návrhu žalobkyne podľa § 99 písm. b) SSP zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ďalej bude súd konať o žalobe opomenutého účastníka konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body sa môžu meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a ods. 2 SSP).