Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/19/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 31 322 301, zast.: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 102117971/2023 zo dňa 18. augusta 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave dňa 27. septembra 2023 domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 102117971/2023 zo dňa 18. augusta 2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100444396/2023 zo dňa 30. januára 2023, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 10.000,-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca návrh odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, značná hospodárska škoda, rušenie pracovných miest pre 75 zamestnancov, exekučné konanie a vznik zákonnej povinnosti ohlásenia úpadku spoločnosti.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v Bratislave v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 10. januára 2024 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. februára 2024 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mimoriadny charakter, keďže súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Žalovaný uviedol k jednotlivým dôvodom žalobcu, že sa jedná o všeobecné tvrdenia, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca svoje tvrdenia o negatívnom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť nedoložil relevantnými dôkazmi, t. j. nepreukázal svoje celkové ekonomické pomery, a teda do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť. Žalovaný záverom uviedol, že správca dane povolil žalobcovi odklad zaplatenia vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobie február 2015 s ume 10.000,-Eur a to do 23. septembra 2025. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

10. Správny súd v Bratislave po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je miestne príslušný na konanie o podanej správnej žalobe, a preto Uznesením č. k. -61 zo dňa 22. februára 2024 (právoplatným dňa 18. marca 2024) postúpil vec na konanie a rozhodnutie miestne príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Konanie o správnej žalobe žalobcu v predmetnej veci je vedené odo dňa 11. apríla 2024 na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

11. Správny súd v Banskej Bystrici po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len tvrdil, aký následok výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí. Žalobca v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť a osvedčiť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2018.

14. Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obmedzil len na tvrdenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť a rušenie 75 pracovných miest. Tvrdiť a osvedčiť daný predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalobca existenciu závažnej ujmy podložil hypotetickými úvahami o možných následkoch a všeobecnými konštatovaniami, ktoré nie sú verifikované predložením žiadnych dokladov o skutočnej situácii žalobcu a samé o sebe nie sú spôsobilé osvedčiť hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením alebo b) . Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku správnej žalobe jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by mu hrozila exekúcia (daňová exekúcia), správny súd konštatuje, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie (čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti), potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je. Správny súd navyše poukazuje na skutočnosť, že podľa oznámenia žalovaného správca dane povolil žalobcovi odklad zaplatenia vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 10.000,-Eur a to až do 23. septembra 2025.

16. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa z a m i e t o l .

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).