Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. W. XXXX/X, XXX XX W., 2. C. K., ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX W., obaja právne zastúpení: V.. V. C., advokát, C. 1. mája XX, XXX XX, B. N. M. proti žalovanému: Y. úrad W., odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom N. mieru 3, XXX XX W., za účasti: 1. A. D., C. 2, XXX XX W., 2. F. D., M. XXX, XXX XX M., 3. Q. Q., M.R. M. XXX, XXX XX M., 4. J.. V. R., B. XXXX/XX, XXX XX W., 5. J.. Q. R., B. XXXX/XX, XXX XX W., 6. J.. V. A., C. námestie XXXX/X, XXX XX W., 7. J.. D. A., C. námestie XXXX/X, XXX XX W., 8. J.. V. V., Q. XXXX/X, XXX XX K., 9. W. R., W. XXX/XX, XXX XX R., XX. F. A., U. - Y. XXXX/XX, XXX XX W., XX. J.. V.. V. D., D. XXXX/ XX, XXX XX W., XX. W. A., V. W. XXXX/X, XXX XX W., XX. C. B., N. XXX, XXX XX M., XX. J.. Q. K., V. XXXX/XX, XXX XX W., XX. V. K., X. XXXX/X, XXX XX W., XX. C. K. st., X. XXXX/X, XXX XX W., XX. G., s.r.o., N.. sv. Z. XX, XXX XX W., XX. M. A., V. XX, XXX XX W., XX. W. A., V. XX, XXX XX W., XX. J.. V. B., V. W. XXXX/X, XXX XX W., XX. E. B., V. W. XXXX/X, XXX XX W., XX. V. S., X. XXXX/X, XXX XX W. o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. marca 2019 pod č. OÚ- PO-OVBP2-2019/11864/34089/SŠS-ZV, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcu v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalobu žalobcu v 2. rade o d m i e t a .

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania 1. Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydalo dňa 27.11.2018 podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutie č. 86553/1499/2018-OSP-Gra, ktorým nahradilo rozhodnutie o umiestnení stavby: „IBV - 16 samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXXa XXXX vk.ú. B. B., ktoré vydalo mesto W. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXX/ XXXX/XXXX-OSP-Gra v časti týkajúcej sa umiestnenia rodinného domu na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B., novým rozhodnutím tak, že na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. bude umiestnený „Dvojdom - dva rodinné domy“ tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia a ktorý vypracoval J.. árch. T. K., autorizovaný architekt, so sídlom Jilemnického 341, 059 52 Veľká Lomnica pre navrhovateľku A. D., bytom C. XXXX/X, XXX

XX W.. Ostatné podmienky územného rozhodnutia č. 63231/3966/2014-OSP-Ch zo dňa 27.6.2014, právoplatného dňa 11.08.2014, vydaného mestom Poprad, ostávajú v platnosti.

2. Zmena územného rozhodnutia spočíva v zmene umiestnenia stavby na pozemku KN-C parc. č. XXXX/ XXX k. ú. B. B., kde navrhovateľka navrhuje umiestniť dvojdom - 2 rodinné domy. Na pozemku KN- C parc. č. XXXX/XXX k. ú. B. B. bude umiestnený dvojdom - 2 rodinné domy. Pozemok KN-C parc. č. XXXX/XXX k. ú. B. B. bude rozdelený na dve časti tak, aby každý rodinný dom bol umiestnený na samostatnom pozemku. Dažďové vody budú zvedené do verejnej kanalizácie. Rodinné domy budú napojené na novobudované rozvody technickej infraštruktúry na pozemku parc. č. XXXX/XXX k. ú. B. B. spoločnými prípojkami so samostatným meraním spotreby odberných miest.

3. Dvojdom na pozemku KN-C parc. č. XXXX/XXX bude umiestnený vo vzdialenosti 2,0 m od východnej hranice pozemku parc. č. XXXX/XXX k. ú. B. B., vo vzdialenosti min. 6,0 m od severnej hranice pozemku a vo vzdialenosti 1,8 m v najužšom mieste od západnej hranice pozemku XXXX/XXX k. ú. B. B..

4. Dvojdom bude maximálnych pôdorysných rozmerov 16,0 m x 11,70 m, bude pozostávať z dvoch identických rodinných domov (zrkadlovo umiestnených) pôdorysných rozmerov 8.0 m x 11.7 m. Rodinné domy budú bez podpivničenia s dvomi nadzemnými podlažiami, zastrešené plochou strechou. V každom rodinnom dome budú umiestnené 2 byty. Maximálna výška stavby na úrovni atiky plochej strechy bude + 6,45 m od ± 0,000 - 670,0 m n. m., čo bude úroveň podlahy l.NP. Na pozemku každého rodinného domu bude vybudovaná odstavná plocha pre tri osobné autá.

5. Pre zmenu umiestnenia stavby a projektovú prípravu pre ktorú stavebný úrad určil tieto podmienky:

- Stavba bude umiestnená tak, ako je to vyznačené v situačnom výkrese, ktorý je overený v konaní o zmene územného rozhodnutia, ktorý vypracoval Ing. árch. Rudolf Kruliac, Jilemnického 341, 059 52 Veľká Lomnica, autorizovaný architekt 0290 AA.

- Dodržať podmienky Dopravného úradu, Bratislava, uvedené vo vyjadrení č. 17019/2017/ROP-002- P/27573 zo dňa 14.08.2017 a to najmä na povrchovú úpravu strechy, obvodového plášťa dvojdomú, oplotenie pozemku, prípadne na povrchovú úpravu iných zariadení umiestnených na pozemkoch, použiť materiály a farby s nereflexnou úpravou (ochranné pásmo proti nebezpečným a klamlivým svetlám letiska Poprad - Tatry); na externé osvetlenie dvojdomú, pozemkov, spevnených plôch a pod. použiť sklopené svietidlá, ktorých svetelný lúč bude nasmerovaný priamo na povrch osvetľovanej plochy a to tak, aby nedochádzalo k oslepovaniu a klamaniu posádok lietadiel a zároveň rozmiestnením svietidiel nesmie dôjsť k mylnej informácii pre pilotov; v riešenom území je zakázané používať silné svetelné zdroje a zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia; v riešenom území je zakázané riešiť vedenia elektrického prúdu VN a VVN inak ako podzemným káblom (ochranné pásmo s obmedzením stavieb VN a VVN): o dokončení stavby dvojdomú podať Dopravnému úradu do 7 dní správu s fotodokumentáciou stavby v zábere s pozemkom dokladujúcou splnenie stanovených podmienok; pri technickom riešení stavby brať do úvahy aj vplyv hluku z leteckej prevádzky a riešiť ju tak, aby spĺňala zákonom stanovené prípustné hladiny hluku a vibrácií (plánovaná výstavba sa nachádza v smere vzletu a pristátia na vzletovú a pristávaciu dráhu Letiska Poprad - Tatry);

- Dodržať podmienky Východoslovenskej distribučnej, a. s., Košice, uvedené vo vyjadrení č. 15023/2017/5100991228 zo dňa 12.07.2017 v plnom rozsahu.

- Dodržať podmienky SPP - distribúcia, a. s.. Bratislava, uvedené vo vyjadrení č. TD/0277/PP/ Hy/2017 zo dňa 26.06.2017 v plnom rozsahu a to najmä dodržať ochranné a bezpečnostné pásma existujúcich plynárenských zariadení v zmysle § 79 a § 80 zákona o energetike: dodržať minimálne vzájomné vzdialenosti medzi navrhovanými plynárenskými zariadeniami a existujúcimi nadzemnými a podzemnými objektmi a podzemnými objektmi a inžinierskymi sieťami v zmysle STN 73 6005 a STN 73 3050; pred vypracovaním projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania postupovať v zmysle pokynov pre proces pripájania; zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania podľa týchto stanovených podmienok a podľa technických podmienok pripojenia stanovených na základe žiadosti v zmysle pokynov pre pripájanie; zabezpečiť, aby trasa navrhovaných plynárenských zariadení rešpektovala iné vedenia s ohľadom na možnosť ich poškodenia pri výstavbe, resp. aby pri prevádzkovaní nemohlo dôjsť k vzájomnému ovplyvňovaniu, prípadnému poškodeniu; zabezpečiť, aby v projektovej dokumentácii pre účely stavebného konania bolo uvedené rozdelenie vyhradených technických zariadení v súlade s vyhláškou č. v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie rešpektovať a zohľadniť existenciu plynárenských zariadení ochranných a

bezpečnostných pásiem, pri súbehu a križovaní navrhovaných vedení s existujúcimi plynárenskými zariadeniami dodržať minimálne odstupové vzdialenosti v zmysle STN 73 6005 a TPP 906 01. vypracovať výkres podrobného osadenia stavby vo vzťahu k existujúcim plynárenským zariadeniam, vypracovať situačný výkres so zakreslením všetkých súbehov a križovaní navrhovaných vedení s existujúcimi plynárenskými zariadeniami, vypracovať detailné výkresy všetkých súbehov a križovaní existujúcich plynárenských zariadení a navrhovanou stavbou; projektovú dokumentáciu pre účely stavebného konania predložiť na posúdenie; záväzné technické podmienky pripojenia k distribučnej sieti budú určené po vydaní územného rozhodnutia na základe žiadosti o rozšírení distribučnej siete.

- Dodržať podmienky PVPS, a. s., Poprad, uvedené vo vyjadrení č. 14888/2017. 15175/2017 zo dňa 17.07.2017 a vyjadrení č. 19233/17-V2, 19704/2017 zo dňa 18.09.2017 v plnom rozsahu a to najmä pred vodomernou šachtou rozdeliť prípojku na dve samostatné prípojky, na ktorých budú osadené samostatné zemné ventily so zemnými súpravami a poklopmi: pri umiestnení oplotenia dodržať ochranné pásmo verejnej kanalizácie vo vzdialenosti 1,5 m na obe strany od vonkajšej steny potrubia a od kanalizačnej šachty; projektovú dokumentáciu pre stavebne povolenie, ktorá musí obsahovať veľkosť vodovodných prípojok, veľkosť vodomeru podľa zariaďovacích predmetov a veľkosti prípojky, veľkosť vodomerných šácht, posúdením potrebného profilu kanalizačnej prípojky pre odvedenie splaškových vôd pre 4 byty a odvedenie dažďových vôd. predložiť na vyjadrenie.

6. Ostatné podmienky rozhodnutia č. 63231/3966/2014-OSP-Gra zo dňa 27.06.2014 o umiestnení stavby ,,IBV - 16 samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra“ na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/XXX a XXXX k. ú. B. B., vydaného Mestom W., ostávajú v platnosti.

7. Toto rozhodnutie platí v zmysle § 40 ods. 1 stavebného zákona dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie.

8. Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania: V konaní vzniesli námietky účastníci konania:

X. R. A., účastník konania, listom zo dňa 06.09.2017 - podané na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2017. Stavebný úrad vyhodnotil námietky ako neopodstatnené a námietkam nevyhovel. X. C. K. a V. K., účastníci konania na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2017. Stavebný úrad vyhodnotil námietky ako čiastočne opodstatnené a čiastočne im vyhovel. 3. J.. Q. K., bytom V. XXXX/XX, XXX XX W., listom doručeným do podateľne Mesta Poprad dňa 06.09.2018 (ev. č. záznamu 68990). Stavebný úrad námietkam vyhovel. 4. F. A., bytom. U.-Y. X-X, XXX-XX W. listom zo dňa 14.08.2018. Stavebný úrad vyhodnotil námietky ako neopodstatnené a námietkam nevyhovel.

9. Z ústneho pojednávania zo dňa 07.09.2017 bol spísaný záznam, ktorého prílohou je prezenčná listina a samostatné písomné námietky J.. Q. K., R. A. a C. K. a jeho manželky V. K..

10. J.. Q. K.. bytom V. XXXX/XX, XXX XX W. vo svojich námietkach uviedol, že v stanovisku Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., je uvedená skutočnosť ohľadom odvádzania dažďových vôd zo strechy a tieto že budú odvádzané voľne na terén smerom od objektu. S touto skutočnosťou nesúhlasí a podáva námietku, nakoľko parcela č. XXXX/XXX v k.ú. B. B. susedí s jeho parcelou XXXX/XXX a vzhľadom k tomu, že predmetná stavba bude stáť od hranice jeho parcely vo vzdialenosti dvoch metrov a sklon terénu je šikmý v jeho neprospech, bude dažďová voda odvádzaná na jeho parcelu.

XX. Lukáš A.. bytom V. W. XXXX/X, XXX XX W. svoje námietky sformuloval do týchto ôsmich bodov: X. Stanislav X., ako majiteľ komunikácie, na ktorú sa ulica V. W. napája, v zmluve o pripojení tejto ulice na jeho kanalizáciu a siete, nikdy nedal súhlas na výstavbu dvojdomov a naďalej nesúhlasí s ich výstavbou na tejto ulici a myslí si, že mal byť prizvaný na pojednávanie. 2. Žiada, aby bola zachovaná pôvodná situácia tejto ulice so samostatne stojacimi rodinnými domami. 3. Žiada preskúmať, či elektrická sieť dokáže pokryť ďalšie zaťaženie týmito stavbami. 4. Žiada preskúmať zaťaženie ulice autami pri takom počte domov a zabezpečenie parkovania pre nich.

5. Žiada preskúmať funkčnosť kanalizácie pri takom počte domov. 6. Žiada preskúmať, či postačuje tlak vody na takýto počet domov. 7. Žiada preskúmať zastavanosť pozemku.

12. C. K. st. a V. K.. obaja bytom X. XXXX/X, XXX XX W. vo svojich námietkach uviedli, že nakoľko sa pani D. nezúčastnila ústneho pojednávania, žiadajú o nové ústne pojednávanie a taktiež žiadajú o odvádzanie dažďových vôd zo strechy tak, aby voda nestekala na ich pozemok. 13. Správnemu orgánu I. stupňa bola dňa 08.09.2XX7 od V. X., bytom X. XXXX/XX, XXX 01 W. doručená žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Dvojdom - dva rodinné domy“ na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. sobota. B. žiadosť odôvodnila tým, že prístupová komunikácia k predmetnej stavbe sa napája na komunikáciu na pozemku parc. č. KN- C XXXX v k.ú. B. B., ktorá je v jej vlastníctve. 14. Správnemu orgánu 1. stupňa bolo od A. D., bytom C. XXXX/X, XXX XX W. dňa 18.09.2017 doručené vyjadrenie, ktoré sformulovala do týchto troch bodov: X. V. X. vo svojej žiadosti o priznanie postavenia účastníka konania žiadala o prizvanie svojej osoby, ako účastníčky konania, nakoľko podľa jej tvrdenia sa príjazdová komunikácia napája na stavbu cesty na parc. č. XXXX, ktorá je v jej vlastníctve. Zároveň uviedla, že nesúhlasí s výstavbou dvojdomú, nakoľko dopravná situácia v tejto lokalite je preťažená a že V. X. trvá na tom, aby boli dodržané zmluvné podmienky v zmysle napojenia jednej stavby RD na jeden pozemok tak, ako to bolo súčasťou dohody v zmluve o napojení a v prípade nevyriešenia danej situácie sa vyhráža osadením cestných zábran na hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXX a XXXX/XXX v k.ú. B. B.. 2. K námietkam R. A. zo dňa 06.09.2017 uviedla, že takisto nemajú oporu v zákone, pretože súhlas B. X. s výstavbou dvojdomú je úplne irelevantný, lebo táto osoba nie je účastníkom konania. Podotkla, že R. A. taktiež nie je účastníkom konania, lebo nevlastní susednú parcelu, teda nemá postavenie účastníka konania v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona a vybudovanie dvojdomú nijako neobmedzí, ani nezhorší zaťaženie inžinierskych sietí a taktiež nezvýši zaťaženosť prístupovej cesty motorovými vozidlami. Uviedla, že daná lokalita je takzvanou slepou ulicou, to znamená, že bude využívaná len majiteľmi rodinných domov, takže aj v prípade, že sa počet rodinných domov zvýši, nebude to mať podľa nej žiadny dramatický dopad na zaťaženosť tejto prístupovej cesty. X. K námietkam J.. Q. K. uviedla, že dažďová voda v zmysle projektovej dokumentácie nebude odvádzaná voľne na parcelu č. XXXX/XXX, preto je jeho námietka irelevantná.

15. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami žiadala, aby stavebný úrad námietkam nevyhovel, resp., aby nepriznal postavenie účastníka konania V. X..

16. Správny orgán I. stupňa výzvou č. 1485/1499/2XX8-OSP-Gra zo dňa 16.01.2018 vyzval podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku V. X., bytom X. XXXX/XX, XXX 01 W. na predloženie dokladov o vlastníckom práve k stavbe komunikácie na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. B. B. v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy a vzhľadom k tomu, že sa jednalo o predbežnú otázku, územné konanie rozhodnutím č. 1503/1499/2018-OSP-Gra zo dňa 16.01.2018 podľa § 29 Správneho poriadku prerušil s upozornením, že v konaní bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené. 17. Správny orgán I. stupňa vydal dňa 06.03.2018 podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 34 ods. 2 stavebného zákona rozhodnutie č. 7569/1499/2XX8-OSP-Gra, ktorým V. X., bytom X. XXXX/ XX, XXX 01 W., nepriznal postavenie účastníčky konania v konaní vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Dvojdom - dva rodinné domy“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX v k.ú. B. B. s odôvodnením, že na základe vykonaného skúmania neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by tvrdenie V. X. potvrdzovali. 18. Správny orgán I. stupňa oznámením č. 67054/1499/2018-OSP-Gra zo dňa 02.08.2018 podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámil účastníkov konania, že navrhovateľkou boli doplnené podklady pre rozhodnutie, t.j. upravená projektová dokumentácia so spôsobom odvádzania dažďových vôd z predmetnej stavby a vyzval ich, že svoje námietky a pripomienky k podkladom pre vydanie územného rozhodnutia môžu uplatniť najneskôr v lehote siedmich pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Zároveň ich upozornil, že do spisového materiálu je možné nahliadnuť na stavebnom úrade. 19. Správny orgán I. stupňa bolo od F. A., bytom U. - Y. XXXX/XX, XXX XX W. doručené vyjadrenie zo dňa 14.08.2018 v ktorom uviedla, že po nahliadnutí do podkladov pre vydanie rozhodnutia má obavy, či stavba nebude v budúcnosti negatívne ovplyvňovať pozemky parcely č. 612 a 613. Myslí tým

jednak preľudnenie danej lokality, problém s miestom na parkovanie, preťažením inžinierskych sietí a v neposlednom rade to môže podľa nej ovplyvniť aj cenu pozemku. 20. K plánovanému zámeru umiestnenia predmetnej stavby sa v konaní vyjadrili tieto dotknuté orgány: SPP - distribúcia, a.s., Bratislava, vyjadrením č. TD/0277/PP/Hy/2017 zo dňa 26.06.2017; Východoslovenská distribučná, a.s., Košice, vyjadrením č. 15023/2017/5100991228 zo dňa 12.07.2017; Dopravný úrad, Bratislava vyjadrením č. 17019/2017/ROP-002-P/27573 zo dňa 14.08.2017; Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., vyjadrením č. 14888/2017, 15175/2017 zo dňa 17.07.2017 a č. zo dňa 18.09.2017. 1. II. Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v 1. rade R. A. odvolanie. O odvolaní rozhodoval žalovaný žalobou napádaným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu v 1. rade a rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa Mesta Poprad pod č. 86553/1491/2018- -Gra zo dňa 27.11.2018 potvrdil.

9. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že podľa platného územného plánu mesta Poprad, schváleného uznesením mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Poprad č. 5/XXXX dňa 02.02.1998 v znení jeho následných dodatkov, ide o územie nachádzajúce sa v urbanistickom okrsku E - B. B., kde podľa grafickej časti územného plánu a to výkresu č, X Komplexný urbanistický návrh, je navrhnuté funkčné využitie BR - plocha rodinných domov. Podľa regulačných listov záväznej časti územného plánu mesta Poprad a výkresu č. X - Výkres regulatívov, predmetné parcely sa nachádzajú na území s označením regulačného bloku A - bývanie v zástavbe rodinných domov s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti. Hlavným využitím regulačného bloku sú plochy bývania v rodinných domoch s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti s uprednostnením funkcie bývania vrátane zelene, detských ihrísk a ihrísk do XXX m2 s technickým a dopravným vybavením územia. Predmetná stavba zároveň musí spĺňať záväzné regulatívy priestorovej regulácie, t.j. počet nadzemných podlaží do 2 NP+P, maximálna výška stavby 12 m, index zastavateľnosti X,XX a index zelene min. 0,45. Špecifická regulácia - rozvoj územia je možný až po realizácii prístupovej komunikácie triedy B a C (prístupová komunikácia k regulačnému bloku). V uvedenom regulačnom bloku v UPN - O mesta W., nie sú riešené prístupové komunikácie k jednotlivým rodinným domom.

10. Podľa predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. árch. Rudolfom Kruliacom v júli 2017 ide o stavbu „Dvojdom - dva rodinné domy“ spolu so štyrmi bytovými jednotkami, s dvomi nadzemnými podlažiami a maximálnou výškou X,XX m, zastavanosť pozemku XX,X % a podiel zelene XX,XX%. Komunikácia je riešená funkčnej triedy Dl - miestna komunikácia, dvojpruhová, obojsmerná, ukončená točňou, ktorej riešenie je predmetom projektovej dokumentácie. UPN - O mesta Poprad nerieši účelové komunikácie funkčnej triedy Div rámci regulačných blokov grafickej časti, čo je umocnené znením regulatívu 8.1.3.4 záväznej časti.

11. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena územného rozhodnutia č. 63231/3966/2014- -Ch zo dňa 27.06.2014. ktorá spočíva v umiestnení stavby. “Dvojdom - dva rodinné domy“. na pozemkoch parc, č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. je v súlade s platným a záväzným územným plánom mesta W..

12. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

13. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, nakoľko k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť.

14. Podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak to umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný úrad nahradiť územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu.

15. Zmena územného rozhodnutia spočíva v zmene umiestnenia stavby samostatne stojaceho rodinného domu na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. tak, že na tomto pozemku bude umiestnený „Dvojdom - dva rodinné domy“. Pozemok parc. č. KN-C XXXX/XXX bude rozdelený na dve časti tak, aby každý rodinný dom bol umiestnený na samostatnom pozemku a rodinné domy budú napojené na novovybudované rozvody technickej infraštruktúry na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. spoločnými prípojkami so samostatným meraním spotreby odberných miest.

XX. Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 27.06.2014 pod č. 63231/3966/2014- -Gra rozhodnutie o umiestnení stavby: J. - 16 samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXXa XXXX v k.ú. B. B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014 V rámci predmetného územného rozhodnutia bolo riešené umiestnenie 16 rodinných domov s inžinierskymi sieťami a komunikáciou. Rodinné domy sú v návrhu napojené na navrhovanú technickú infraštruktúru a navrhovanú dvojpruhovú obojsmernú komunikáciu funkčnej triedy Dl na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX a XXXX/XXX v k.ú. B. B. s napojením na komunikáciu na pozemku parc. č. KN-C XXXX v k.ú B. B..

17. Mesto Poprad, ako špeciálny stavebný úrad vydalo dňa 20.10.2015 pod č. 75091/5836/2015-OD-Zg stavebné povolenie na stavebné objekty „SO 01 Miestna komunikácia, chodník a verejná zeleň“, „SO 04a M. elektrická sieť“, „SO 04b Verejné osvetlenie“, „SO 05 Plynovod“ a „SO 07 Preložka VN vedenia“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X (KN-E parc. č. XXX, k.ú. B. B.), XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a 2951 v k.ú. B. B. v rámci stavby “ IBV - XX samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra” a kolaudačné rozhodnutie dňa 05.09.2018 pod č. 66484/5409/2018-0V-Pň, ktorým povolilo užívanie stavby „SO 01 Miestna komunikácia, chodník, verejná zeleň“, SO 04a Verejná elektrická sieť“, „SO 04b Verejné osvetlenie“, „SO 05 Plynovod“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX v k.ú. B. B..

18. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

19. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

20. Podľa § 4b ods. 2 cestného zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

21. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

22. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

23. Prístupová komunikácia bola riešená za účelom zabezpečenia prístupu k navrhovaným rodinným domom na predmetných pozemkoch v rámci riešenej lokality. Z výroku územného rozhodnutia, ako aj stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na komunikáciu vyplýva charakter tejto realizovanej

komunikácie ako miestnej. Už samotná skutočnosť, že komunikácia bola riešená a povoľovaná ako miestna komunikácia, určuje jej následné užívanie a charakter. Tento charakter komunikácie je určujúci aj pre následné konania stavebného úradu. Vzhľadom na jej charakter slúži ako prístupová komunikácia v rámci IBV a v danom prípade ide o verejnú prístupovú komunikáciu vo vlastníctve iných právnických alebo fyzických osôb.

24. Tu považoval žalovaný za potrebné uviesť, že námietkami týkajúcimi sa komunikácií, a to z hľadiska odvolania, stavebného povolenia, či kolaudácie sa Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v tomto odvolacom konaní nezaoberal, nakoľko tieto neboli predmetom napadnutého rozhodnutia.

25. S poukazom na § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadné zistené vady odstráni“, žalovaný nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by už nešlo o preskúmanie rozhodnutie, ale o nové rozhodovanie v inej veci.

26. K námietke žalobcu, že navrhovaný „Dvojdom - dva rodinné domy“ má šesť parkovacích miest pre štyri byty a podľa zákona majú byť na jednu bytovú jednotku dve odstavné parkovacie plochy žalovaný uviedol:

27. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

28. Podľa vyhlášky MŽP SR č. ,, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

29. V záväznej časti územného plánu mesta Poprad časti 8.1.4. Doprava statická v bode 8.1.4.2 je uvedené, že pri návrhu nových objektov je potrebné zabezpečiť kapacitne vyhovujúce odstavné a parkovacie plochy s ich umiestnením na stavebných pozemkoch navrhovaných stavieb.

30. V danom prípade podľa projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu aktom vypracovala oprávnená osoba, je navrhovaný počet parkovacích miest pre „Dvojdom

- dva rodinné domy“ šesť parkovacích miest, t.j. tri parkovacie miesta pre jeden rodinný dom s dvomi bytmi, čo je v súlade s vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

31. K námietke žalobcu, že dažďové vody z objektu sú navrhované priamo do kanalizácie, čo je v priamom rozpore s územným plánom mesta, t.j. regulatívom 10.6 žalovaný uviedol:

32. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o vplyvoch na životné prostredie, o pozemných komunikáciách, o civilnej ochrane, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

33. Podľa 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,

podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

34. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

35. Podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

36. Vo vyjadrení Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., č. 14888/2017, 15175/2017 zo dňa 17.07.2017, ako dotknutého orgánu, je mimo iného uvedené, že cit.: „Dažďové vody zo strechy objektu budú odvádzané voľne na terén a sklonom terénu budú odvádzané od objektu“, čo je v súlade s ÚPN- O mesta Poprad regulatívom 10.6 cit.: „Dažďovú vodu v zastavanom území oddeľovať od splaškovej vody a zachytávať ju na pozemkoch“.

37. Správny orgán I. stupňa v podmienke č. 5 pre zmenu umiestnenia stavby a projektovú prípravu navrhovateľku mimo iného zaviazal, že projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie s posúdením potrebného profilu kanalizačnej prípojky pre odvedenie splaškových vôd pre štyri byty a odvedenie dažďových vôd je potrebné im opätovne predložiť na vyjadrenie. K projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a k odvádzaniu dažďových vôd na predmetnej stavbe sa bude odvolateľ a ostatní účastníci konania môcť následne v stavebnom konaní vyjadriť, v ktorom budú môcť vznášať svoje námietky a pripomienky.

38. Predložené stanoviská dotknutých orgánov k zmene územného rozhodnutia nie sú záporné ani protichodné a zo všetkých vyplýva, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovanú stavbu v predmetnej lokalite je možné umiestniť a je možné aj jej pripojenie na miestny rozvod technického vybavenia územia. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia z nich vyplývajúce stavebný úrad zapracoval v rozhodnutí do podmienok pre zmenu umiestnenia stavby a projektovú prípravu. Vychádzajúc z uvedených stanovísk predložený návrh bol posúdený z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov aj z hľadiska toho, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie aj predpisov, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stavebný úrad zabezpečil vzájomný súlad jednotlivých stanovísk a posúdil vyjadrenia účastníkov a ich námietky a nezistil, že navrhovaná stavba spôsobí zhoršenie životného prostredia v predmetnej lokalite, resp. že stavba ovplyvní životné prostredie a pohodu bývania v území oproti súčasnému stavu. Navrhovaná stavba svojim účelom užívania je stavbou, ktorá neprodukuje pach, hluk, prach a jej užívanie nemá iný negatívny dopad na životné prostredie.

39. Z predloženého spisového materiálu, jeho podkladov, projektovej dokumentácie, územného plánu mesta Poprad a vyjadrení dotknutých orgánov vyplýva, že navrhovaná zmena územného rozhodnutia, ktorá spočíva v zmene umiestnenia stavby samostatne stojaceho rodinného domu na pozemku parc. č. KN-C 2646/597 v k.ú. Spišská Sobota v predmetnej lokalite je možná.

40. Žalovaný nezistil pochybenie stavebného úradu v procesnom postupe uvedenom v stavebnom zákone vzťahujúcom sa na vydávanie územných rozhodnutí, ani v samotnom napadnutom rozhodnutí.

41. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s postupom stavebného úradu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Správny orgán I. stupňa postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku. Preto žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcov k podanej žalobe 42. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 22.05.2019 doručenou správnemu súdu 23.05.2019 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ako žalobné dôvody uvádzali:

43. Žalobcovia sa domáhajú zrušenia rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že vydané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa (ďalej len „“).

44. Žalobcovia k žalobnému bodu A - nesprávne právne posúdenie uviedli, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosť týkajúcu sa počtu odstavných plôch pre navrhovaný dvojdom, resp. pre 2 rodinné domy. Podľa názoru žalobcov, aj keď stavba naďalej spĺňa definíciu rodinného domu, je potrebné pri určovaní počtu odstavných plôch vychádzať z tej skutočnosti, že v navrhovaných rodinných domoch sa majú nachádzať byty a preto bolo podľa nich potrebné pri posudzovaní počtu odstavných plôch vychádzať z STN 73 61110/Z2 platnej od 01.02.2015, pričom žalovaný, ako aj mesto Poprad ako prvostupňový správny orgán, úplne opomenuli použitie tejto technickej normy, ktorá upravuje počet odstavných plôch podľa druhu objektu a v zmysle ktorej rodinné domy s viacerými bytmi sa pre účely určenia počtu odstavných plôch posudzujú ako bytové domy. Počet odstavných plôch sa podľa žalobcov pritom v danom prípade určuje v závislosti od veľkosti podlahovej plochy jednotlivých bytov, ktoré sa v rodinnom dome nachádzajú. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný tým podľa nich vôbec nevzal do úvahy podmienky stanovené touto normou, nezaoberal sa tak plochou naprojektovaných bytov v dvojdomé, čím zároveň aj nedostatočne zistil skutkový stav, pritom bolo jeho povinnosťou podrobiť predložené podklady vrátane projektovej dokumentácie dôkladnej kontrole a posúdeniu toho, koľko odstavných plôch je potrebných vzhľadom na podlahovú plochu bytov nachádzajúcich sa v navrhovanom dvojdomé. Zároveň napadnuté rozhodnutie podľa nich nerešpektuje Územný plán mesta Poprad a poukázali na § 37 ods. 1 stavebného zákona a na znenie územného plánu mesta Poprad a mali za to, že ako žalovaný, tak aj mesto Poprad ako prvostupňový orgán, nerešpektovali pri posudzovaní umiestnenia zmeny stavby bod 024.18 - Tabuľka priestorovej regulácie, v zmysle ktorého je ďalší rozvoj územia možný až potom, ako sa zrealizuje prístupová cesta komunikácie B a C. Žalobcovia naďalej trvali na tom, že rozvojom územia sa myslí akékoľvek navyšovanie kapacity domov a bytových jednotiek.

45. Žalobcovia k žalobnému bodu B - nedostatočne zistený skutkový stav uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie o umiestnení stavby nezasahuje do narušenia práva na ochranu súkromia pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a že sa ním vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí dôjsť. Toto tvrdenie žalovaného považovali žalobcovia za účelové a nekonštruktívne. Ďalej uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s dotknutým pozemkom p. č. KN-C 2646/597 a spolu s ním sa nachádzajú na jednej ulici, ktorá má charakter tzv. slepej ulice. Žalobcovia sa v danej lokalite rozhodli kúpiť pozemky v čase platnosti pôvodného územného rozhodnutia, podľa ktorého malo byť na Ulici V. W. postavených 16 samostatne stojacich rodinných domov, a teda v čase kúpy pozemkov mohli dôvodne predpokladať a očakávať, že ulica, ktorú mali obývať, mala mať charakter malej, pokojnej ulice s nízkym počtom obyvateľov. Práve s poukazom na uvedené, žalobcovia mali za to, že vlastníkmi dotknutých parciel sa stali predtým, než došlo k zmene územného rozhodnutia na pozemku p. č. KN-C XXXX/XXX a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov vytvorili podľa žalobcov dostatočný podklad na to, aby došlo k zásahu do ich práva na ochranu súkromia. Práve tieto rozhodnutia podľa žalobcov zmenili „pravidlá hry“, ktoré mali žalobcovia zadefinované pri kúpe svojich pozemkov a reálne zasiahli do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Podľa žalobcov argument žalovaného o vytvorení len akéhosi právneho základu do budúcna, sa tak v nadväznosti na vyššie uvedené žalobcom javí ako nelogický a klamlivý, pretože vytvára dojem, že žalobcovia majú možnosť reálne ovplyvniť a zvrátiť stav nastolený napadnutým rozhodnutím a to v stavebnom konaní o povolení stavby tohto dvojdomú. Podľa nich bolo ťažké si predstaviť, že mesto Poprad nevydá stavebné povolenie na dvojdom, keď posúdilo a povolilo jeho umiestnenie a kladú si otázku, čo iné ako stavba dvojdomú, s ktorou už teraz nesúhlasia tam môže stáť. Žalobcovia poukázali na to, že pri súčasnej tendencii zmeny stavieb z rodinných domov na dvojdomý, sú oprávnení nadobudnúť presvedčenie, že na ostatných voľných parcelách dôjde k zmenám podobného charakteru a z ulice, kde malo žiť pôvodne 16 rodín, sa stane ulica, ktorú bude obývať dvoj a možno aj trojnásobne vyšší počet rodín a voči tejto zmene charakteru zástavby ulice sa kategoricky ohradzujú. Uviedli, že za danej

situácie je pre nich neprijateľné, aby mesto Poprad ako aj Okresný úrad Prešov nazerali na vec iba cez optiku investora alebo podnikateľských skupín a záujmy vlastníkov považovali za druhoradé alebo ich vôbec nebrali do úvahy. V tomto smere považovali žalobcovia napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie mesta Poprad za nezákonné, neobjektívne, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nakoľko toto odzrkadľuje záujmy len jednej strany. Obe rozhodnutia považujú žalobcovia za nevyvážené, nepomerne znevýhodňujúce žalobcov a tým v rozpore s princípom spravodlivosti, ktorý je podstatným a neopomenuteľným atribútom právnej (predovšetkým súdnej) ochrany.

46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV zo dňa 25.03.2019, ako aj rozhodnutie mesta Poprad č. 86553/1499/2018-OSP-Gra zo dňa 27.11.2018, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň v súlade s požadovali vo veci nariadenie pojednávania a v súlade s žiadali priznať žalobe odkladný účinok. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 47. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 12.07.2019, kde uviedol, že zmena územného rozhodnutia sa vykonáva nahradením pôvodného rozhodnutia novým rozhodnutím. Dôvody jeho zmeny môžu byť rozmanité a uplatňovať ich môže tak navrhovateľ, ako aj stavebný úrad z vlastného podnetu. Pri konaní sa postupuje obdobne ako pri riadnom územnom konaní. Návrh na zmenu územného rozhodnutia sa prerokuje s tými istými účastníkmi konania, resp. s ich právnymi nástupcami a dotknutými orgánmi, ktorí sa zúčastňovali na pôvodnom konaní.

48. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

49. Zmena územného rozhodnutia spočíva v danom prípade v zmene umiestnenia stavby samostatne stojaceho rodinného domu na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. tak, že na tomto pozemku bude umiestnený „Dvojdom - dva rodinné domy“. Pozemok parc. č. KN-C XXXX/XXX bude rozdelený na dve časti tak, aby každý rodinný dom bol umiestnený na samostatnom pozemku a rodinné domy budú napojené na novovybudované rozvody technickej infraštruktúry na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. spoločnými prípojkami so samostatným meraním spotreby odberných miest.

50. Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona vydalo dňa 27.6.2014 pod č. 63231/3966/2014-OSP-Gra rozhodnutie o umiestnení stavby: IBV - 16 samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXXa XXXX v k.ú. B. B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014. V rámci predmetného územného rozhodnutia bolo riešené umiestnenie 16 rodinných domov s inžinierskymi sieťami a komunikáciou. Rodinné domy sú v návrhu napojené na navrhovanú technickú infraštruktúru a navrhovanú dvojpruhovú obojsmernú komunikáciu funkčnej triedy Dl na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX a XXXX/XXX v k.ú. B. B. s napojením na komunikáciu na pozemku pare, č. KN-C XXXX v k.ú B. B..

51. Mesto Poprad, ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona, vydalo dňa 20.10.2015 pod č. 75091/5836/2015-OD-Zg stavebné povolenie na stavebné objekty „SO 01 Miestna komunikácia, chodník a verejná zeleň“, „SO 04a Verejná elektrická sieť“, „SO 04b Verejné osvetlenie“, „SO 05 Plynovod" a „SO 07 Preložka VN vedenia“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X (KN-C parc. č. XXX, k.ú. B. B.), XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX v k.ú. B. B. v rámci stavby “ IBV - 16 samostatne stojacich rodinných domov a technická infraštruktúra” a kolaudačné rozhodnutie dňa 05.09.2018 pod č. 66484/5409/2018-OV-Pň, ktorým povolilo užívanie stavby „SO 01 Miestna komunikácia, chodník, verejná zeleň“, SO 04a Verejná elektrická sieť“, „SO 04b

Verejné osvetlenie“, „SO 05 Plynovod“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX a XXXX v k.ú. B. B..

52. Na podporu tvrdení o súladnom umiestnení stavby „Dvojdom - dva rodinné domy“ s územným plánom mesta Poprad a v súlade s bodom 024.18 Tabuľka priestorovej regulácie žalovaný uviedol:

53. Prístupová komunikácia bola riešená za účelom zabezpečenia prístupu k navrhovaným rodinným domom na predmetných pozemkoch v rámci riešenej lokality. Z výroku územného rozhodnutia, ako aj stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na komunikáciu vyplýva charakter tejto realizovanej komunikácie ako miestnej. Už samotná skutočnosť, že komunikácia bola riešená a povoľovaná ako miestna komunikácia, určuje jej následné užívanie a charakter. Tento charakter komunikácie je určujúci aj pre následné konania stavebného úradu. Vzhľadom na jej charakter slúži ako prístupová komunikácia v rámci IBV a v danom prípade ide o verejnú prístupovú komunikáciu vo vlastníctve iných právnických alebo fyzických osôb.

54. Námietka žalobcov týkajúca sa nerešpektovania posudzovania umiestnenia zmeny stavby bod 024.18 - Tabuľka priestorovej regulácie v zmysle ktorej je ďalší rozvoj územia možný až potom, ako sa zrealizuje prístupová cesta komunikácie B a C je neopodstatnená z dôvodov vyššie uvedených, konkrétne, že mesto Poprad, ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona vydalo dňa 20.10.2015 pod č. 75091/5836/2015-OD-Zg stavebné povolenie na stavebné objekty „SO 01 Miestna komunikácia, chodník a verejná zeleň“ a následne kolaudačné rozhodnutie č. 66484/5409/2018-OV- Pň zo dňa 05.09.2018, ktorým povolilo užívanie stavby „SO 01 Miestna komunikácia, chodník, verejná zeleň“.

55. K námietke žalobcov, že navrhovaný „Dvojdom - dva rodinné domy“ nerešpektuje STN 73 6110/ Z2 a že žalovaný opomenul použitie tejto technickej normy, ktorá upravuje počet odstavných plôch podľa druhu objektu a v zmysle ktorej rodinné domy s viacerými bytmi sa pre účely určenia počtu odstavných plôch posudzujú ako bytové domy žalovaný uviedol, že podľa vyhlášky MZP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

56. Podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

57. V záväznej časti územného plánu mesta Poprad časti 8.1.4. Doprava statická v bode 8.1.4.2 je uvedené, že pri návrhu nových objektov je potrebné zabezpečiť kapacitne vyhovujúce odstavné a parkovacie plochy s ich umiestnením na stavebných pozemkoch navrhovaných stavieb.

58. V danom prípade podľa projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu a ktorú vypracovala oprávnená osoba, je navrhovaný počet parkovacích miest pre „Dvojdom

- dva rodinné domy“ šesť parkovacích miest, t.j. tri parkovacie miesta pre jeden rodinný dom s dvomi bytmi, čo je v súlade s vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

59. Na základe uvedeného považoval žalovaný námietku žalobcov za neopodstatnenú.

60. K žalobnému dôvodu A žalovaný ďalej uviedol:

61. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,

vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

62. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

63. Podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

64. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

65. Vplyv navrhovanej stavby na okolitú zástavbu je z objektívneho hľadiska možno posúdiť na základe vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa stavebného zákona k predloženej projektovej dokumentácii vyjadrujú práve z uvedených hľadísk.

66. Podľa žalovaného žalobca ďalej uviedol, že v priebehu konania boli doložené záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona. Stanoviská dotknutých orgánov neboli záporné, ale uvádzali sa v nich podmienky, ktoré boli zapracované do podmienok územného rozhodnutia vydaného podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona. Nie je v pôsobnosti stavebného úradu ani odvolacieho orgánu spochybňovať kladné záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Po preskúmaní spisového materiálu žalovaným, ako odvolacím orgánom, bolo zistené, že navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb ani životné prostredie, čo vyplýva zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a opatrenia stavebný úrad má zahrnúť a aj zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby.

67. Žalovaný v plnom rozsahu trval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde citoval ustanovenie § 3d ods. 4, § 4b ods. 1 a § 22 ods. 1 a § 22 ods. 3 cestného zákona a uviedol, že prístupová komunikácia bola riešená za účelom zabezpečenia prístupu k navrhovaným rodinným domom na predmetných pozemkoch v rámci riešenej lokality. Z výroku územného rozhodnutia, ako aj stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na komunikáciu vyplýva charakter tejto realizovanej komunikácie ako miestnej. Už samotná skutočnosť, že komunikácia bola riešená a povoľovaná ako miestna komunikácia, určuje jej následné užívanie a charakter. Tento charakter komunikácie je určujúci aj pre následné konania stavebného úradu. Vzhľadom na jej charakter slúži ako prístupová komunikácia v rámci IBV a v danom prípade ide o verejnú prístupovú komunikáciu vo vlastníctve iných právnických alebo fyzických osôb. Ďalej žalovaný uviedol, že zmena územného rozhodnutia sa v danom prípade týka iba zmeny umiestnenia rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XXX, k. ú. B. B., nakoľko objekt Miestna

komunikácia, chodník a verejná zeleň nepodliehajú zmene a vlastnícke práva, ani iné práva, či už k pozemku alebo samostatnej stavbe komunikácie sa zmenou územného rozhodnutia nezmenia.

68. K žalobnému bodu B - nedostatočne zistený skutkový stav žalovaný uviedol:

69. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § S a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

70. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti ' o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

71. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

72. V danom prípade žalovaný argumentoval tým, že podľa platného územného plánu mesta Poprad, schváleného uznesením mestského zastupiteľstva č. 48/1998 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Poprad č. 5/1998 dňa 02.02.1998 v znení jeho následných dodatkov, ide o územie nachádzajúce sa v urbanistickom okrsku E - B. B., kde podľa grafickej časti územného plánu a to výkresu č. 2 Komplexný urbanistický návrh, je navrhnuté Funkčné využitie BR - plocha rodinných domov. Podľa regulačných listov záväznej časti územného plánu mesta Poprad a výkresu č. 5 - Výkres regulatívov, predmetné parcely sa nachádzajú na území s označením regulačného bloku BR1.024 - bývanie v zástavbe rodinných domov s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti. Hlavným využitím regulačného bloku sú plochy bývania v rodinných domoch s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti s uprednostnením funkcie bývania vrátane zelene, detských ihrísk a ihrísk do 500 m2 s technickým a dopravným vybavením územia. Predmetná stavba zároveň musí spĺňať záväzné regulatívy priestorovej regulácie, t. j. počet nadzemných podlaží do 2 NP+P. maximálna výška stavby 12 m. index zastavateľnosti 0,35 a index zelene min. 0,45. Špecifická regulácia - rozvoj územia je možný až po realizácii prístupovej komunikácie triedy B a C (prístupová komunikácia k regulačnému bloku). V uvedenom regulačnom bloku v UPN - O mesta Poprad, nie sú riešené prístupové komunikácie k jednotlivým rodinným domom.

73. Podľa predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. árch. Rudolfom Kruliacom v júli 2017 ide o stavbu „Dvojdom - dva rodinné domy“ spolu so štyrmi bytovými jednotkami, s dvomi nadzemnými podlažiami a maximálnou výškou 6.45 m. zastavanosť pozemku 34,6 % a podiel zelene 61.88 %. Komunikácia je riešená ako funkčná trieda Dl - miestna komunikácia, dvojpruhová, obojsmerná, ukončená točňou. ÚPN - O mesta Poprad nerieši účelové komunikácie funkčnej triedy Dl v rámci regulačných blokov grafickej časti, čo je podporené znením regulatívu 8.1.3.4 záväznej časti.

74. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena územného rozhodnutia č. 63231/3966/2014- -Ch zo dňa 27.06.2014, ktorá spočíva v umiestnení stavby „Dvojdom - dva rodinné domy“, na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XXX v k.ú. B. B. je v súlade s platným a záväzným územným plánom mesta Poprad.

75. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov

od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

76. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v prvom rade skúmal, či zmena územného rozhodnutia je možná a je v súlade splatným a záväzným územným plánom mesta Poprad, čo zároveň vyvracia tvrdenie žalobcov, že dochádza k zásahu do ich súkromia, pretože ak územný plán uvedenú zmenu územného rozhodnutia dovoľuje, žalovaný, ako odvolací orgán, nemôže rozhodnúť ojej neumiestnení s odvolaním sa na ochranu súkromia, ak zásah do súkromia nebol preukázaný, pretože, ako bolo uvedené vyššie, vydaním územného rozhodnutia, prípadne jeho zmeny sa nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

77. Podľa žalovaného žalobcovia v tejto súvislosti namietajú nesprávnu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa toho, že územné rozhodnutie vytvára len stav do budúcna, ktorým sa stavba len umiestňuje. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácií dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Týmto rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Zároveň ním môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba rodinného domu na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX, k. ú. B. B. uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobcovia, ako účastníci konania priamo dotknutí na svojich právach, nakoľko ich námietky týkajúce sa zasahovania do súkromného života, ochrany súkromia a zástavby ulice dvojdomami smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia, ale ktorý reálne nenastal.

78. Zároveň žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca č. 1 nie je priamym susedom parcely č. XXXX/XXX k. ú. B. B. a nachádza sa len na spoločnej ulici, takže žalovaný má za preukázané, že výlučne umiestnením stavby nedochádza k zásahu do jeho súkromia a k zásahu nedôjde ani prípadným vydaním stavebného povolenia a žalobca č. X susedí s parcelou č. XXXX/XXX k. ú. B. B., no umiestnením stavby nebol preukázaný zásah do jeho práv. Z uvedeného vyplýva, že nedochádza k zásahu do práv žalobcov s upriamením pozornosti na skutočnosť, že umiestnenie stavby „Dvojdom - dva rodinné domy“ je v súlade s platným a záväzným územným plánom mesta Poprad.

79. K námietke žalobcov uvedenej v žalobe, že z ulice, kde malo pôvodne žiť 16 rodín sa stane ulica, ktorú bude obývať dvoj a možno aj trojnásobne vyšší počet ľudí žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola povolená zmena územného rozhodnutia č. 63231/3966/2014-OSP-Gra zo dňa 27.06.2014, v časti týkajúcej sa umiestnenia rodinného domu na pozemku p. č. KN-C XXXX/XXX v k. ú. B. B. novým rozhodnutím tak, že na pozemku p. č. KN-C XXXX/XXX v k. ú. B. B. bude umiestnený „Dvojdom - dva rodinné domy“ tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese.

80. Z uvedeného vyplýva, že ide o zmenu územného rozhodnutia len v časti týkajúcej sa stavby umiestnenej na pozemku p. č. KN-C XXXX/XXX v k. ú. B. B.. Nie je teda možné zo strany žalobcov hovoriť o stave, ktorý ešte nenastal a ktorý žalobou napadnuté rozhodnutie nerieši. Správny orgán vždy musí obligatórne vychádzať len zo stavu platného v čase vydávania rozhodnutia a zo zákona sa nemôže zaoberať prípadnými eventualitami, ktoré nastanú v budúcnosti. Na základe uvedeného považoval žalovaný námietku žalobcov za neopodstatnenú.

81. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

V.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 82. K podanej žalobe sa písomne vyjadrila ďalšia účastníčka konania A. D. listom zo dňa 18.07.2019, v ktorom uviedla, že podanú správnu žalobu považuje za neopodstatnenú, pretože obe rozhodnutia. t.j. územné rozhodnutie Mesta Poprad č. 86553/1499/2018-OSP-Gra ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV sú rozhodnutia zákonné. Má za to, že zmenou vydaného územného rozhodnutia nemôže dôjsť k zhoršeniu kvality bývania ostatných vlastníkov, pričom v tomto smere upozorňujem osobitne na žalobcu 1. R. A., ktorého rodinný dom vôbec nesusedí s mojou parcelou č. XXXX/XXX ale nachádza sa na druhej strane ulice štyri rodinné domy ďalej. Žalobcovia v)týkajú napadnutému rozhodnutiu nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vidia v tom, že správny orgán nesprávne posúdil skutočnosť týkajúcu sa počtu odstavných plôch. Toto tvrdenie je však nepravdivé. nakoľko v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. rodinný dom má mať najmenej 1 garážové stojisko na 1 byt. V záväznej časti územného plánu Mesta Poprad časť 814 Doprava statická v bode 8.1.4.2 je uvedené, že pri návrhu nových objektov je potrebné zabezpečiť kapacitne vyhovujúce odstavné a parkovacie plochy s ich umiestnením na stavebných pozemkoch navrhovaných stavieb. Z vyššie uvedenej právnej normy a citácie územného plánu Mesta Poprad vyplýva, že v danom prípade sú splnené normatívy na počet garážových stojísk, ktoré sú dokonca prekročené, keďže právna norma vyžaduje na daný prípad existenciu minimálne 4 odstavných plôch pre motorové vozidlá a na pozemku parc. č. XXXX/XXX k.ú. B. B. je naplánovaných 6 odstavných plôch. V časti B žaloby nedostatočne zistený skutkový stav žalobcovia neuvádzajú žiadne skutočnosti preukazujúce nedostatočné zistenie skutkového stavu. Ich argumenty v tejto časti žaloby sa upierajú o ich subjektívne pocity, ktoré však so zistením skutkového stavu nemajú nič spoločné. Ak žalobcovia tvrdia, že pri kúpe pozemku očakávali bývanie 16 rodín a teraz môže byť počet rodín v danej ulici dvoj až trojnásobne vyšší, tak ide o skutočnosť, ktorú nemôžu nazývať' skutkovým stavom, pretože skutkovým stavom je len určitá navonok preskúmateľná objektívna realita. Samozrejme, že správny orgán pri rozhodovaní vzal na zreteľ zvýšenie počtu bytových jednotiek na danej ulici, takže v tomto smere zistil správne a dostatočne skutkový stav. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami navrhla, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súdu oznámila, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

83. Ďalej sa vyjadril ďalší účastník konania V. S. listom zo dňa 22.07.2019, v ktorom uviedol, že podanú správnu žalobu považuje za neopodstatnenú a zbytočnú. Žalobcu 1 R. A. vníma ako kverulanta, ktorý obťažuje všetkých susedov na danej ulici rôznymi námietkami v stavebnom konaní, má problém akceptovať ako sa majiteľ pozemku rozhodne využívať svoj pozemok. Má vedomosť, že viackrát aj naňho volal Mestskú políciu Poprad, vyvolával na stavebný úrad a žiadal zastavenie stavebných prác pričom ani nebol účastník konania. V tomto konaní obaja žalobcovia nechcú rešpektovať právoplatné rozhodnutie Mesta Poprad č. 86553/1499/2018-OSP-Gra ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV. Pokladá obe tieto rozhodnutia za zákonné a súhlasí s nimi. Nemá námietky, že na pozemku pani D. parc. č. XXXX/XXX bude stáť rodinný dvojdom so štyrmi bytmi, jemu tento vyšší počet bytov nevadí a neočakáva kvôli tomuto vyššiemu počtu bytov žiadne zhoršenie kvality bývania na tejto ulici. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súdu oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.“

VI.

Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného 84. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia listom zo dňa 10.09.2019, v ktorom uviedli, že žalobcovia sa podanou správnou žalobou domáhajú voči žalovanému zrušenia jeho rozhodnutia zo dňa 25.03.2019 č. OU-PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV ako aj rozhodnutia Mesta Poprad zo dňa 27.11.2018 č. 86553/1499/2018-OSP-Gra, ktoré mu predchádzalo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia správneho orgánu a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 85. K žalobe sa ako prvý vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.07.2019, v ktorom namietal viaceré skutočnosti tvrdené žalobcami v ich návrhu. Uviedol, že námietky žalobcov sú neopodstatnené a dospel tak k záveru o nedôvodnosti žaloby ako takej. Tiež spochybnil, žeby mala byť niektorá z námietok

žalobcov dôvodná, pričom žalobcovia podľa jeho názoru nijakým spôsobom nešpecifikovali, na akých právach mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami dotknutí. 86. Túto procesnú obranu žalovaného považujú žalobcovia za výlučne účelovú. Žalobcovia uviedli, že sú presvedčení, že v žalobe poukázali na zjavnú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia mu predchádzajúceho z dôvodov, ktoré uviedli. Naďalej zastávajú názor, že žalovaný bol povinný vychádzať pri svojom rozhodnutí z STN 73 61110/Z2 platnej od 01.02.2015, keďže touto normou je stanovený minimálny počet odstavných plôch podľa druhu objektu, kedy aj rodinné domy s väčším množstvom bytov je potrebné vždy posudzovať ako stavby majúce charakter bytového domu. Žalovaný tak podľa žalobcov svojím rozhodnutím odignoroval platnú STN, ktorá zaväzuje každý správny orgán (resp. každého) - žalovaného nevynímajúc. Podľa nich, uvedená STN je normou, ktorá sa vzťahuje na všetky nové nehnuteľnosti (budov) a túto normu je potrebné rešpektovať už v štádiu územného konania, keďže toto vytvára predpoklad pre začatie konania stavebného. 87. Žalobcovia tiež akcentovali na skutočnosť, že statická doprava v danej lokalite bola pôvodne posudzovaná a navrhovaná pre malý počet rodinných domov. Jednalo sa teda o aplikáciu normy pre , jednogeneračné“ rodinné domy, ktorých sa v dotknutej lokalite malo postaviť maximálne 16. V takom prípade bol normatív stanovený tak, že pre jeden rodinný dom bolo potrebné vytvoriť 2 odstavné/parkovacie stojiská. PD, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia však rieši umiestňovanie stavieb dvojdomov s dvoma nadzemnými podlažiami, v ktorých budú vytvorené viaceré samostatné bytové jednotky (u ktorých viac ako polovica podlahovej plochy bude určená na bývanie) a žalobcovia boli toho názoru, že na účely posudzovania počtu odstavných/parkovacích stojísk je (bolo) potrebné navrhované stavby dvojdomú považovať za bytový dom a v súlade s tým, určiť počet odstavných plôch a to aj s ohľadom na kapacitu miestnej komunikácie ako prístupovej cesty k nemu (k ním). Ku „kapacite“ miestnej komunikácie, ktorá je jedinou prístupovou do danej lokality, si žalobca v 1. rade dovolí poukázať na to, že osobné autá vo vlastníctve majiteľov bytov, ktoré sa nachádzajú v jednom z už postavených dvojdomov aj napriek tomu, že majú garážové státie, pre jeho neodbornú realizáciu, parkujú na miestnej komunikácií. Žalovaný vo svojom vyjadrení síce spomína skutočnosť, že žalobcovia namietali nedodržanie STN 73 61110/Z2 avšak priamej reakcii na to, prečo normu nerešpektuje, sa iba účelovo oblúkom vyhýba. Podľa žalobcov žalovaný poukázal na vyhlášku i záväznú časť územného plánu mesta, z ktorých cituje, avšak už nijakým spôsobom nedal odpoveď na otázku, prečo podľa neho aplikácia normy nie je potrebná. Odvolal sa pritom iba na vyhlášku MŽP SR č. .. Žalobcovia sa nemôžu zbaviť pocitu, že žalovaný zjavne zámerne zastiera skutočnosť, že dochádza k zmene charakteru pôvodnej stavby jednogeneračný dom na „dvojdom“ s bytovými jednotkami, že ide o premenu tejto stavby čo do druhu a nazeranie na ňu je potrebné riešiť vzhľadom na podlahovú výmeru jednotlivých bytov v dome umiestnených ako i na samotný počet týchto bytov v jednom dome zohľadňujúc aj počet izieb každého z bytov. Ako z príslušnej normy zmluva, ak ide o viacpodlažný dom s 3 a viac izbovými bytmi potom platí, že na jeden takýto byt je potrebné mať zabezpečené najmenej 2 parkovacie státia. 88. Ďalej, ako žalobcovia uviedli v podanej žalobe, rozhodnutie žalovaného okrem vyššie uvedenej normy nerešpektovalo ani samotný Územný plán Mesta Poprad, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Poprad č. 5/1998 dňa 02.02.1998, ktorý je stavebník povinný rešpektovať, rovnako ako i správny orgán na úseku výstavby a bytovej politiky (žalovaný). Žalobcovia zotrvávajú na tom, že napadnutým rozhodnutím bol porušený Územný plán Mesta Poprad, ktorý pre dotknutú oblasť a rozvoj v nej určoval špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 bod 024 a to, že rozvoj tejto oblasti je možný až potom ako sa zrealizuje prístupová komunikácia triedy B a C. Pritom žalobcovia zdôraznili, že rozvojom územia sa rozumie akékoľvek navyšovanie kapacity domov a bytových jednotiek. 89. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalobcovia predložili stanovisko J.. árch. V. A., W.. k výkladu tohto špecifického regulatívu vzťahujúceho sa na dotknutú oblasť, ktoré sa im podarilo zabezpečiť a ktoré jednoznačne potvrdzuje, že rozvojom územia sa rozumie jeho priestorová reštrukturalizácia, funkčná intenzifikácia, navyšovanie počtu obyvateľov, k čomu jednoznačne napadnutým rozhodnutím dochádza. Toto stanovisko potvrdzuje, že špecifický regulatív určený pre dotknutú oblasť nebol dodržaný a došlo tak k porušeniu Územného plánu mesta Poprad. Zo samotného predkladaného stanoviska vyplýva, že aj Územný plán Mesta Poprad v kapitole 1.2.7 označenej ako Všeobecné zásady priestorového rozvoja mesta obsahuje definíciu pojmu rozvoj územia vtákom ponímaní ako ho vnímajú a vykladajú žalobcovia a ako ho potvrdilo predkladané stanovisko. 90. Skutočnosť, že došlo k nerešpektovaniu Územného plánu mesta Poprad potvrdzuje podľa názoru žalobcov aj to, že Mesto Poprad mieni schváliť nový strategický dokument „Navrhovaná zmena a doplnok ÚPN - mesta Poprad č. 80 v k. ú. Spišská Sobota, ktorý sa týka práve zmeny záväzného špecifického regulatívu v bode 18 v tabuľke priestorovej regulácie 024 v špecifickej regulácií, pričom táto zmena má spočívať v tom že sa má tento regulatív zrušiť. Návrh na zmenu tohto regulatívu prišiel zo strany

Mesta Poprad bezprostredne potom ako sa žalobcovia ale aj iný obyvatelia dotknutej oblasti začali brániť voči ďalšej zástavbe, ktorú územnoplánovacia dokumentácia mesta Poprad dovoľuje až po vybudovaní ďalšej komunikácie. Aj proti tejto snahe mesta Poprad sa zdvihla veľká vlna nespokojnosti. Pripomienky obyvateľov dotknutej lokality budú kompetentné orgány prejednávať v mesiaci október 2019. 91. V snahe Mesta Poprad zmeniť špecifický regulatív, na porušenie ktorého žalobcovia poukázali, žalobcovia jednoznačne vidia to, že Mesto Poprad si je vedomé opodstatnenosti ich argumentov ohľadom porušenia tohto regulatívu, ak pristupuje k jeho zrušeniu. 92. Ako už žalobcovia argumentovali, ulica, na ktorej má dôjsť k výstavbe má charakter slepej ulice a pôvodný územný plán v oblasti rátal iba s výstavbou 16 rodinných domov v rámci zástavby predmetného územia. Stav, ktorý však aktuálne existuje v danej lokalite - ďalšia výstavba rodinných domov vrátane žalobcami napadaného umiestnenia dvojdomú za cenu porušenia záväzného regulatívu - si vyžaduje zásah súdu aj v podobe priznania odkladného účinku žaloby. Opodstatnenosť jeho priznania je daná predovšetkým tým, že v súčasnosti prebieha aj proces zmeny resp. zrušenia regulatívu, voči ktorému sa bránia nielen žalobcovia ale spolu s nimi aj ďalší obyvatelia dotknutej oblasti. Podľa informácií žalobcov počet pripomienok obyvateľov k zámeru mesta Poprad zrušiť regulatív presiahol už 100. Tak nielen žalobcovia a najmä žalobca v 1. rade, ktorého vedľajší účastník V. S. označil za kverulanta, ale aj ostatný obyvatelia dotknutej oblasti nesúhlasia s ďalšou zástavbou bez realizácie komunikácií. 93. Tento stav do dňa predloženia tohto vyjadrenia nebol nijakým spôsobom navýšený, preto je aktuálne dianie - plány na výstavbu enormného množstva bytových jednotiek pri zmene územného rozhodnutia zásahom do práv žalobcov, do ich subjektívnych práv ako vlastníkov už v danej lokalite stojacich rodinných domov. 94. Keďže žalobcovia už boli svedkami zmeny pôvodných plánov výstavby v danej lokalite z rodinných domov na stavby majúce charakter dvojdomov, je viac ako pravdepodobné, že výstavba v naznačenom smere bude pokračovať aj na doposiaľ „stavebne nevyplnených“ parcelách, čo žalobcovia považujú za neprijateľné. Pôvodne „pokojná“ ulica by sa mala zaťažiť personálne, stavebne (výškou stavieb) i motorovými vozidlami viac ako o polovicu oproti pôvodným plánom výstavby v danej lokalite, čo je pre majiteľov už stojacich rodinných domov neprijateľné, keďže tak výrazné zmeny v územnom rozhodnutí sa ich práv zásadným spôsobom dotýkajú o to viac, keď sú tieto územné rozhodnutia vzhľadom na porušený špecifický regulatív v rozpore s ÚPN Mesta Poprad a správne orgány sa tak pri vydávaní napadnutých rozhodnutí dopustili porušenia zákona. 95. Podľa žalobcov žalovaný tak de facto vo svojom vyjadrení „skopíroval“ svoje pôvodne rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie a argumentáciu v ňom obsiahnutú bez toho, aby kvalifikovaným spôsobom a vecne reagoval na podstatné námietky žalobcov, ktoré ich viedli k dôvodu, že sa so správnou žalobou obrátili na súd. Opakovane síce uviedol, že námietky i žalobu ako celok považuje za nedôvodné, avšak obmedzil sa iba na tieto konštatovania bez reálneho vyvrátenia vznesených a predostretých námietok. Aj keď vyjadrenie žalovaného po rozsahovej stránke je rozsiahle, obsahovo je argumentačne nekonzistentné, chaotické a na reálne fakty viac než strohé. 96. K vyjadreniam V. S. a A. D. žalobcovia uviedli, že tieto vo svojej podstate obsahujú iba subjektívne tvrdenia a dojmy a nijako vecne sa nevyjadrujú k predmetu žaloby a obsahu žalobcami vznesených námietok, naopak sa uchyľujú iba k bezbrehému konštatovaniu, že súhlasia so závermi prijatými v rozhodnutí žalovaného a k subjektívnemu popisovaniu incidentov v rámci stavebného či územného konania, dokonca k subjektívnym invektívam k žalobcovi v I. rade, preto žalobcovia nepovažovali za potrebné na tieto ich tvrdenia nijako vecne reagovať. 97. Listom zo dňa 26.09.2019 sa žalobcovia domáhali vykonania dôkazov, a to dožiadania od Mesta Poprad zabezpečenia záznamu z rokovania uskutočneného medzi zástupcami Mesta Poprad, obyvateľmi v oblasti Walltech, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok obyvateľov k zámeru Mesta Poprad zrušiť špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 bod 024. V prípade, že bolo o zrušení regulatívu s definitívou rozhodnuté navrhli, aby súd zabezpečil vyžiadaním od Mesta Poprad aj toto rozhodnutie, a súčasne uvádzali, že uvedené dokumenty nemohli žalobcovia zabezpečiť a predložiť skôr nakoľko k udalostiam, z ktorých vychádzajú návrhy žalobcov došlo v mesiaci september 2019. teda až po podaní žaloby. Zároveň žalobcovia uviedli, že si uvedomujú, že Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad. ktorý rozhodoval v prvom stupni, nestojí na strane žalovaného, avšak v konaní žalobcovia žiadali zrušiť aj jeho rozhodnutie, pretože bolo podkladom pre žalobcami napadnuté rozhodnutie, ktoré sa s rozhodnutím Mesta Poprad stotožnilo. 98. Žalobcovia uviedli, že sú presvedčení, že Mesto Poprad svojím zámerom - zrušiť špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 bod 024 - dáva jednoznačne najavo, že špecifický regulatív bráni ďalšiemu rozvoju územia a bránil aj vydaniu nimi napadnutých rozhodnutí. Navyše Mesto Poprad pristúpilo k obstaraniu tejto zmeny a doplnku bez toho. aby o tom upovedomilo mestské zastupiteľstvo.

Obstaranie zmeny a doplnku tiež nezverejnilo na svojej webovej stránke a ani nezvolalo prerokovanie s výkladom spracovateľa zmeny. Tento neštandardný postup podľa názoru žalobcov nasvedčuje tomu, že sa Mesto Poprad urýchlene snaží sanovať nezákonný stav. ktorý nastal. 99. Žalobcovia uviedli, že problém s vybudovaním prístupovej cesty je problémom, ktorý dolieha na obyvateľov (nielen žalobcov) už dlhšie obdobie. Obyvatelia sú dlhodobo vystavovaný svojvoľnému postupu Mesta Poprad, ktoré bez realizácie prístupovej cesty triedy B a C do oblasti Walltechu. plánuje a povoľuje ďalšiu výstavbu, a vedome tak ignoruje záväznosť špecifického regulatívu, čím postupuje v rozpore s ÚPN Mesta Poprad, ktorým je zo zákona viazaný. Proti nastolenej nezákonnej rozhodovacej tendencii Mesta Poprad stoja žalobcovia, ktorí sa podanou žalobou snažia zvrátiť stav. ktorý už prevláda dlhodobo a skrz napadnutých rozhodnutí sa dotkol aj priamo ich. a pevne veria že im súd umožní pri ich výsluchu poukázať aj na ľudskú stránku celej veci, v ktorej zdá sa, že aj napriek očividnému porušovaniu zákona ťahajú stále za kratší koniec. 100. Žalobcovia uviedli, že majú informáciu o tom. že v minulosti ako aj v súčasnosti vrátane prípadu žalobcov, v súvislosti s povoľovaním ďalšej výstavby v dotknutej oblasti označovanej ako Walltech. si Mesto Poprad vyžiadavalo priamo od bývalého architekta Mesta Poprad J.. O.. V. A.. W.. Stanovisko k výkladu špecifickej regulácií v tabuľke priestorovej regulácií (kap. 18 záväznej časti ÚPN Mesta Poprad) č. 024. Ide o stanovisko, ktoré žalobcovia súdu predložili spolu s ich posledným vyjadrením a z obsahu ktorého je možné jednoznačne ustáliť, že rozvojom územia je akékoľvek navyšovanie kapacity domov a bytových jednotiek v dotknutej oblasti a tento je možný až po zrealizovaní prístupovej komunikácie triedy B a C. ktorá doteraz zrealizovaná nebola. 101. Žalobcovia súdu predložili emailovú komunikáciu zo dňa 16.10.2018 medzi J.. O.. V. A. a J.. C. S.. vtedajším vedúcim Odboru urbanizmu a priestorového plánovania, z ktorej vyplýva, že Ing. C. S. preposlal uvedené stanovisko J.. O.. V. A., W.. stavebnému úradu a zdôraznil v ňom, ...“ Je zrejmé, že obyvatelia územia sa mobilizujú krieseniu situácie, v ktorej sa nachádzajú a mesto musí komunikovať jednotne a to v súlade s výkladom ako uvádzam nižšie.“ Žalobcovia dali súdu do pozornosti, že emailová komunikácia časovo predchádza dňu, kedy Mesto Poprad vydalo prvostupňové rozhodnutie, t. j. dňu 27.11.2018. Žalobcovia týmto poukázali na skutočnosť, že Mesto Poprad disponovalo Stanoviskom J. O.. V. A., W.., (stanovisko bolo vydané na základe výslovnej požiadavky Mesta Poprad) k výkladu vyššie uvedeného špecifického regulatívu a napriek tomu pri rozhodovaní v územných konaniach v rátane žalobcami napadnutého vedome ignorovalo jeho obsah. 102. Vyššie uvedené skutočnosti je ochotný pred súdom potvrdiť už aj samotný J.. O.. V. A., W.., ktorého výsluch týmto žalobcovia navrhujú. 103. K návrhu na jeho výsluch pristúpili žalobcovia až teraz, nakoľko im až v dnešných dňoch svedok potvrdil, že bude ochotný vypovedať pred súdom o týchto skutočnostiach a to aj vzhľadom na zdá sa neúspešnú iniciatívu hlasu ľudu na rokovaniach so zástupcami Mesta Poprad, ktoré mieni špecifický regulatív zrušiť. 104. Žalobcovia tiež dali do pozornosti súdu, že J.. O.. V. A., W.. stál pri zrode samotného Územného plánu Mesta Poprad vo forme a obsahu v akej je záväzný v súčasnosti a bol predsedom Rady pre priestorové plánovanie. Z tejto svojej pozície bude nich vedieť vniesť pre súd do prípadu žalobcov .“viac svetla” a je možno u neho dôvodne predpokladať, že vysoko odborne ozrejmí súdu pôvodný zámer Mesta Poprad s oblasťou Walltech ako aj význam samotného regulatívu, ktorý sa na ňu vzťahuje a potvrdí jeho porušenie v mnohých prípadoch, nielen v prípade žalobcov. 105. Záverom žalobcovia uviedli, že v konečnom dôsledku nejde len o nich a ich nejakú súkromnú kverulantskú iniciatívu, ale situácia v dotknutej oblasti a spôsob jej riešenia Mestom Poprad sa dotýka širokého okruhu obyvateľov danej oblasti a prejavil sa aj v prípade žalobcov. Oto viac vytkli žalovanému, že takýto postup ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu .“odobril”, že sa nezaoberal vecou po právnej ani skutkovej stránke dostatočne.

106. K vyjadreniu priložili emailovú komunikáciu.

VII.

Vyjadrenie ďalších účastníkov k vyjadreniu žalobcov 107. Listom zo dňa 11.09.2019 sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania J.. Q. R., v ktorom uviedla, že ako účastníčka konania vo veci žaloby p. A., nar. 12.11.1980 a p. K. ml., nar. XX.XX.XXXX považuje nimi spomínané skutočnosti za opodstatnené. Má za to, že v rozhodnutí Mesta Poprad č. 86553/1499/2018- -Gra ako aj v Rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV sa nezohľadnili všetky okolnosti a skutočnosti, práve na ktoré poukazuje Správna žaloba, hlavne v časti A. Nesprávne právne posúdenie. Uviedla, že má za to, že nie

len spomínané rozhodnutie mesta Poprad, ale aj predchádzajúce rozhodnutia mesta Poprad zabúdajú na primárny charakter, cieľ a účel celej „IBV 16" hovoriacej o šestnástich samostatne stojacích rodinných domoch určitej charakteristiky. Uviedla, že ako občianka Slovenskej Republiky rešpektuje zákonné formy zmien územného charakteru, ktoré sa ma ako vlastnícku pozemku 2646/301 týkajú a za ktoré mesto ako správny orgán zodpovedá. Taktiež verí a očakáva, že budú vykonané so zvážením všetkých okolností, ktoré zmena ovplyvní, rešpektujúce práva občanov dané . Má za to, že rozhodnutia, proti ktorým bola vznesená žaloba, nezohľadňujú všetky okolnosti a negatívne ovplyvňujú kvalitu života v danej lokalite. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a pochybnosťami, navrhla, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu preskúmal. Zároveň súdu oznámila, že súhlasí s rozhodnutím vo veci nariadenia pojednávania.“

108. Ďalej sa vyjadril ďalší účastník konania J.. V. R., a to listom zo dňa 11.09.2019, v ktorom uviedol, že ako účastník konania vo veci žaloby p. A., nar. XX.XX.XXXX a p. K. ml., nar. XX.XX.XXXX považuje nimi spomínané skutočnosti za opodstatnené. Má za to, že v rozhodnutí Mesta Poprad č. 86553/1499/2018- -Gra ako aj v Rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- PO-OVBP2-2019/11864/34089/ŠSS-ZV sa nezohľadnili všetky okolnosti a skutočnosti, práve na ktoré poukazuje Správna žaloba, hlavne v časti A. Nesprávne právne posúdenie. Má za to, že nie len spomínané rozhodnutie mesta Poprad, ale aj predchádzajúce rozhodnutia mesta Poprad zabúdajú na primárny charakter, cieľ a účel celej „IBV 16" hovoriacej o šestnástich samostatne stojacích rodinných domoch určitej charakteristiky. Uviedol, že ako občan Slovenskej Republiky rešpektuje zákonné formy zmien územného charakteru, ktoré sa ma ako vlastníka pozemku 2646/301 týkajú a za ktoré mesto ako správny orgán zodpovedá. Taktiež a očakáva, že budú vykonané so zvážením všetkých okolností, ktoré zmena ovplyvní, rešpektujúce práva občanov dané . Má za to, že rozhodnutia, proti ktorým bola vznesená žaloba, nezohľadňujú všetky okolnosti a negatívne ovplyvňujú kvalitu života v danej lokalite. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a pochybnosťami, navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu preskúmal. Zároveň súdu oznámil, že súhlasím s rozhodnutím vo veci nariadenia pojednávania.

109. Ďalej sa vyjadril ďalší účastník konania Ing. V.. V. D., a to listom zo dňa 25.09.2019, v ktorom uviedol, že dňa 19.09.2019 mu bolo doručené vyjadrenie žalobcov R. A. a C. K., ku ktorému podáva súdom stanovenej lehote 10 dní toto vyjadrenie: Podanú správnu žalobu považuje za neopodstatnenú a zbytočnú. Uviedol, že žalobcovia sa odvolávajú v tomto vyjadrení na špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 pod 024 územného plánu mesta Poprad, v zmysle ktorého má byť rozvoj tejto oblasti možný až potom ako sa zrealizuje prístupová komunikácia triedy B a C. Žalobcovia však týmto regulatívom argumentujú nesprávne, keďže na danej ulici už prístupová komunikácia bola dokončená (na ulici je skolaudovaná väčšina rodinných domov, v ktorých už ľudia bývajú a to vrátane rodinných domov žalobcov) a teda je zrejmé, že spomínaný regulatív bol pre túto ulicu splnený vybudovaním prístupovej komunikácie a nič nebráni majiteľom ostatných parciel budovať na svojich pozemkoch stavby. Spomínaný regulatív sa týka širšej oblasti, t.j. lokality v časti k.ú. B. B., kde sa plánuje výstavba rodinných domov na viacerých uliciach a mesto Poprad tento regulatív zaviedlo z dôvodu, aby každá ulica mala najprv vybudovanú prístupovú komunikáciu. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku a tvrdí, že jemu výstavba dvojdomú so 4 bytmi na parcele č. XXXX/XXX nevadí a neočakáva od nej žiadne zhoršenie bývania. Má za to, že takáto stavba nebude ohrozovať život a zdravie obyvateľov našej ulice ani statickú a dynamickú dopravu na danej ulici.

110. Ďalej sa k veci vyjadrila ďalšia účastníčka konania A. D., a to listom zo dňa 25.09.2019, v ktorom uviedla, že dňa 19.09.2019 jej bolo doručené vyjadrenie žalobcov R. A. a C. K., ku ktorému podáva súdom stanovenej lehote 10 dní toto vyjadrenie: Podanú správnu žalobu považuje za neopodstatnenú a zbytočnú. Uviedla, že žalobcovia sa odvolávajú v tomto vyjadrení na špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 pod 024 územného plánu mesta Poprad v zmysle ktorého má byť rozvoj tejto oblasti možný až potom ako sa zrealizuje prístupová komunikácia triedy B a C. Žalobcovia však týmto regulatívom argumentujú nesprávne, keďže na danej ulici už prístupová komunikácia bola dokončená a skolaudovaná (na ulici je skolaudovaná väčšina rodinných domov, v ktorých už ľudia bývajú a to vrátane rodinných domov žalobcov), a teda je zrejmé, že spomínaný regulatív bol pre túto ulicu splnený vybudovaním prístupovej komunikácie a nič nebráni majiteľom ostatných parciel budovať na svojich pozemkoch stavby. Spomínaný regulatív sa týka širšej oblasti, t.j. lokality v časti k.ú. B. B., kde sa plánuje výstavba rodinných domov na viacerých uliciach a mesto Poprad tento regulatív zaviedlo z dôvodu, aby každá ulica mala najprv vybudovanú prístupovú komunikáciu. Taktiež chce uviesť, že čo tvrdia

žalobcovia a udávajú ako dôkaz stanovisko J.. árch. V. A., W. sa nezakladá na pravde. Podľa nej klamú a zavádzajú keď tvrdia, že mesto Poprad podalo návrh na zmenu potom ako žalobcovia a tzv. 100 ľudí sa začali brániť voči ďalšej výstavbe. Navrhovanú zmenu a doplnok UPN - mesta Poprad č. XX v k.ú. B. B. podal investor „ súkromná osoba“ a nie mesto Poprad ako tvrdia žalobcovia a pán A.. Taktiež chce uviesť, že prerokovanie tohto návrhu sa konalo 16.09.2019 čo museli žalobcovia vedieť už vtedy keď písali toto vyjadrenie (určite boli jeho účastníkmi) kde boli všetky pripomienky tzv. 100 obyvateľov zamietnuté a nemá sa konať niekedy v októbri ako uvádzajú žalobcovia takže ich tvrdenie sa zase nezakladá na pravde. (jednoducho klamú a zavádzajú). Ešte chce uviesť že zmena a doplnok ÚPN - mesta Poprad č. 80 ktorú podal investor (nie mesto Poprad) je od danej lokality vzdialená min. 500 m. Uviedla, že žalobcovia opätovne poukazujú na nedostatočný počet parkovacích miest a svoje tvrdenie v tomto smere opierajú o STN 73 61110/Z2. Opätovne poukázala na to, že toto tvrdenie je však nepravdivé, nakoľko v zmysle Vyhlášky MZP SR č. rodinný dom má mať najmenej 1 garážové síojisko na 1 byt. V záväznej časti územného plánu Mesta Poprad časť 814 Doprava statická v bode 8.1.4.2 je uvedené, že pri návrhu nových objektov je potrebné zabezpečiť kapacitne vyhovujúce odstavné a parkovacie plochy s ich umiestnením na stavebných pozemkoch navrhovaných stavieb. Z vyššie uvedenej právnej normy a citácie územného plánu Mesta Poprad vyplýva, že v danom prípade sú splnené normatívy na počet garážových stojísk, ktoré sú dokonca prekročené, keďže právna norma vyžaduje na daný prípad existenciu minimálne 4 odstavných plôch pre motorové vozidlá a na pozemku parc. č. XXXX/XXX k.ú. B. B. je naplánovaných 6 odstavných plôch. STN je právny predpis nižšej právnej sily ako vyhláška a spomínaná STN neurčuje striktne počty parkovacích miest a odstavných plôch ako to uvádzajú žalobcovia. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zmena projektu z jednogeneračného domu na dvojdom s bytovými jednotkami. V ostatnom zotrvala na svojom predchádzajúcom stanovisku a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

111. Ďalej sa vyjadril ďalší účastník konania V. S., a to listom zo dňa 25.09.2019, v ktorom uviedol, že dňa 19.09.2019 mi bolo doručené vyjadrenie žalobcov R. A. a C. K., ku ktorému podávam súdom stanovenej lehote 10 dní toto vyjadrenie: Podanú správnu žalobu považuje za neopodstatnenú a zbytočnú. Uviedol, že žalobcovia sa odvolávajú v tomto vyjadrení na špecifický regulatív v tabuľke priestorovej regulácie č. 18 pod 024 územného plánu mesta Poprad v zmysle ktorého má byť rozvoj tejto oblasti možný až potom ako sa zrealizuje prístupová komunikácia triedy B a C. Žalobcovia však týmto regulatívom argumentujú nesprávne, keďže na danej ulici už prístupová komunikácia bola dokončená (na ulici je skolaudovaná väčšina rodinných domov, v ktorých už ľudia bývajú, a to vrátane rodinných domov žalobcov) a teda je zrejmé, že spomínaný regulatív bol pre túto ulicu splnený vybudovaním prístupovej komunikácie a nič nebráni majiteľom ostatných parciel budovať na svojich pozemkoch stavby. Spomínaný regulatív sa týka širšej oblasti, t.j. lokality v časti k.ú. B. B., kde sa plánuje výstavba rodinných domov na viacerých uliciach a mesto Poprad tento regulatív zaviedlo z dôvodu, aby každá ulica mala najprv vybudovanú prístupovú komunikáciu. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku a tvrdím, že jemu výstavba dvojdomú so 4 bytmi na parcele č. XXXX/XXX nevadí a neočakávam od nej žiadne zhoršenie bývania. Má za to, že takáto stavba nebude ohrozovať život a zdravie obyvateľov našej ulice ani statickú a dynamickú dopravu na danej ulici.“

VIII.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 112. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v 2. rade C. K., ml., nar. XX.XX.XXXX voči žalobou napádanému rozhodnutiu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie nepodal.

113. Podľa § 7 písm. a) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

114. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) správny súd uznesením odmietne žalobu ak je neprípustná.

115. Z dôvodu, že žalobca v 2. rade nevyužil možnosť odvolania a napriek nevyčerpaniu riadneho opravného prostriedku podal žalobu, správny súd túto jeho žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g), pretože podmienkou na podanie správnej žaloby je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov (princíp subsidiarity), pokiaľ ich zákon pripúšťa. Z uvedeného dôvodu správny súd neprihliadol v ďalšom na žalobné námietky, pokiaľ sa týkali žalobcu v 2. rade.

116. Na základe návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby správny súd rozhodol uznesením zo dňa 05.09.2019 pod sp. zn. -72 tak, že zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku v správnej žalobe.

117. Na základe opätovného návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku opätovne vo veci rozhodol správny súd uznesením zo dňa 22.04.2020, kde opätovne zamietol návrh žalobcov zo dňa 08.12.2019 na priznanie odkladného účinku v správnej žalobe.

118. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

119. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

120. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

121. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

122. Podľa žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

123. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

124. Podľa § 11 ods. ods. 5 stavebného zákona územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

125. Podľa § 13 ods. 1 vety prvej stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.

126. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

127. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického

vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

128. Podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.

129. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

130. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb. %252327'&ucin-k-dni='30.12.9999'> schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

131. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

132. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

133. Podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie.

134. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „“) rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

135. Podľa čl. 16.3.10 tabuľka 20 Slovenskej technickej normy STN 73 6110/Z2 na rodinný dom pripadajú 2 odstavné stojiská pre vozidlá. ( citovaná technická norma je založená na čl. 137 súdneho spisu.).

136. Správny súd v prvom rade skúmal vyhodnotením obsahu predloženej žaloby, či samotná žaloba obsahuje konkrétne tvrdenia žalobcov o zásahu do ich subjektívnych práv. Uvedené tvrdenie o zásahu do subjektívnych práv je nevyhnutnou podmienkou na poskytnutie súdnej ochrany správnym súdom v zmysle a . V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

137. Aktívne procesne legitimovaný je ten, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy). V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nepostačuje samotné tvrdenie o porušení zákona, ale súčasťou žaloby musí byť aj tvrdenie, akým spôsobom tvrdené porušenie zákona zasahuje do subjektívnych práv žalobcov.

138. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade správny súd z vyššie uvedených dôvodov (bod 115) žalobu odmietol. Ani vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade však žaloba neobsahuje tvrdenie, v čom žalobou napádané územné rozhodnutie mohlo žalobcu zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Bez povšimnutia správneho súdu neostala ani skutočnosť, že žalobca v I. rade nie je ani bezprostredne susediacim

vlastníkom nehnuteľnosti, jeho nehnuteľnosť sa nachádza cez cestu oproti výstavbe umiestňovanej žalobou napádaným rozhodnutím.

139. V tomto smere správny súd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 26.10.2011, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle , ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.“

140. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných.

141. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu.

142. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

143. Žalobcovia vo svojej žalobe vyjadrili presvedčenie, že územným rozhodnutím zasiahol žalovaný a aj prvostupňový stavebný úrad do ich práv garantovaných ako aj medzinárodnými dohovormi, predovšetkým vlastníckeho práva, práva na priaznivé životné prostredie a práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí, práva na súkromie, práva na inú právnu ochranu, práva na účasť v konaní.

144. Nakoľko konkrétne tvrdenie žalobcov o ukrátení na ich subjektívnych právach treba v zmysle považovať za osobitnú náležitosť žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, odvolací súd sa v prvom rade aj z dôvodu odvolacej námietky žalovaného zaoberal otázkou, či územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby - je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie a práve na súkromie. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je podľa názoru odvolacieho súdu charakter rozhodnutia o umiestnení stavby.

145. Podľa § 39a ods. 1 vety prvej stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane požiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie podľa § 39 ods. 2 stavebného zákona), určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

146. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t. j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle (ďalej len „“) týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť.

147. Pri posudzovaní možnosti ukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.19'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vychádzal odvolací súd z už uvedeného charakteru rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď vytvára možnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môže dotknúť súkromného a rodinného života žalobcov - fyzických osôb ako každé rozhodnutie s právnymi účinkami. Ako to vyplýva i z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. zo dňa 6.3.2002), porušenie práv priznaných v čl. 19 ods.

1 a <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.19'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc. Pritom čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

148. Rovnako s poukazom na charakter rozhodnutia o umiestnení stavby toto rozhodnutie nemôže spôsobiť ani bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb vrátane bytov môže dotknúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov vlastníkov sa bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje ani do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

149. Odvolací súd preto uzavrel, že vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie ani práve na súkromie, a preto nebol v tomto rozsahu podľa názoru odvolacieho súdu splnený základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu žaloby.“

150. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zásahu do práv žalobcov súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.03.2002, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v SR a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie upraveného v SR rozhodnutím o umiestnení stavby. Ústavný súd Slovenskej republiky odôvodnil uznesenie tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

151. Vzhľadom na to, že k realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch, rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom samostatnom stavebnom konaní.

152. Pokiaľ ide o skutkový stav predmetnej veci, správny súd zistil, že skutkový stav správne orgány oboch stupňov náležitým spôsobom zistili správne, aj právne posúdili a nemal dôvod k pochybnostiam o takto zistenom skutkovom stave v predmetnej veci.

153. Pokiaľ žalobca v 1. rade svojimi návrhmi žiadal doplnenie dokazovania, a to jednak písomnými dôkazmi, a jednak výsluchom svedka Ing. arch. V. A., W.., správny súd k tomuto uvádza dôvody, prečo týmto návrhom na doplnenie dokazovania nevyhovel. Návrhy žalobcu smerovali na doplnenie dokazovania k vykonaniu takých dôkazov, ktoré by interpretovali záväznú časť územného plánu Mesta Poprad (výsluch svedka Ing. arch. V. A., W..), resp. dokumentovali postup mesta po vydaní žalobou napádaného rozhodnutia. Týmto návrhom na doplnenie dokazovania správny súd nevyhovel, a to z dôvodu viazanosti vyššie citovaným ustanovením , podľa ktorého je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto postupy správneho orgánu nasledujúce po vydaní žalobou napádaného rozhodnutia, resp. po vydaní rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa nie sú pre správny súd relevantné, tieto ani nemôže posudzovať v žalobou napádanom rozhodnutí a súčasne pokiaľ dôkazy mali smerovať k vysvetleniu záväznej časti územného plánu, k

tomuto správny súd uvádza, že záväzná časť územného plánu je schvaľovaná vo forme právneho predpisu, a to vo forme všeobecne záväzného nariadenia mesta, ktorou sa schvaľuje územnoplánovacia dokumentácia. Všeobecne záväzné nariadenie má charakter právneho predpisu a je to práve správny súd, resp. každý súd, ktorého základnou úlohou je interpretácia práva. Pre súd teda nie je potrebné, aby obsah právneho predpisu súdu interpretoval predvolaný svedok, resp. znalec, ktorých úlohou je vyjadrovať sa k odborným otázkam, resp. k tým skutočnostiam, ktoré vnímali vlastnými zmyslami. Otázka interpretácie práva je základnou úlohou činnosti súdov a vyložiť teda záväznú časť územného plánu je súd spôsobilý v rámci výkonu súdnej právomoci bez toho, aby bolo k tomu potrebné vypočúvať svedkov alebo vykonať nejaké dokazovanie, dopĺňanie listinných podkladov. V tomto smere teda správny súd nepovažoval za potrebné doplniť žalobcom navrhované dokazovanie.

154. Pokiaľ žalobca svojimi ďalšími písomnými vyjadreniami ( po podaní žaloby) rozširoval obsah žaloby o ďalšie žalobné námietky, na tieto správny súd prihliadať nemohol, pretože žalobné námietky je možné v zmysle citovaného ustanovenia rozširovať len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

155. Nad rámec uvedeného správny súd sa vysporiadal aj s jednotlivými žalobnými námietkami žalobcov. Pokiaľ žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie okolnosti týkajúcej sa počtu odstavných plôch vo vzťahu k predmetnému dvojdomu, v tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že síce stavebný zákon nepozná definíciu dvojdomu, avšak dvojdom je potrebné posúdiť ako horizontálne združenie rodinných domov samostatne prístupných, pričom v každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom môžu byť umiestnené najviac 3 byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne 6 bytov. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné na takýto dvojdom nazerať ako na dva združené rodinné domy, samostatne prístupné, pričom v každom rodinnom dome, ktorý tvorí dvojdom môžu byť umiestnené najviac 3 byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne 6 bytov. Tento záver najvyššieho súdu potom v konfrontácií s citovaným ustanovením Vyhlášky č. znamená, že každý z dvojdomov má vo vzťahu ku konkrétnemu bytu mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Pokiaľ garážové stojisko nie je možné umiestniť v dome, tak musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. V posudzovanom prípade to znamená, že je postačujúce vytvoriť, vo vzťahu k dvom bytom v dvoch častiach dvojdomu, štyri parkovacie miesta. V danom posudzovanom prípade z územného rozhodnutia vyplýva, že je navrhovaných šesť odstavných plôch. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že na pozemku každého rodinného domu bude vybudovaná odstavná plocha pre tri osobné autá. S poukazom na predloženú Slovenskú technickú normu STN73611/Z2, z tejto posudzovanej technickej normy vyplýva, že navrhovaný počet stojísk v rámci žalobou napádaného rozhodnutia nie je v rozpore s touto technickou normou. Z predloženej technickej normy vyplýva, že na jeden rodinný dom sa vyžadujú dve parkovacie miesta - STN 73 6110/Z2 , čl. 16.3.10 tabuľka 20.

156. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uvedené územné rozhodnutie je stanovený počet parkovacích miest tak v súlade s citovanou technickou normou, ako aj v súlade s vykonávacou vyhláškou k stavebnému zákonu a nedošlo k porušeniu vyhlášky.

157. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad rozhodnutia so záväznou časťou územného plánu, pričom predmetný územný plán bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 48998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Poprad č. 5/1998 dňa 02.02.1998 v znení jeho následných dodatkov, pričom žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa nepostupovali pri posudzovaní umiestnenia zmeny stavby podľa bodu 024.18.tabuľka priestorovej regulácie, v zmysle ktorej je ďalší rozvoj územia možný až potom, ako sa zrealizuje prístupová cesta komunikácie B a C, a z tohto žalobca dôvodil, že nie je možná zmena územného rozhodnutia ako nastala v posudzovanom prípade, pričom na podporu svojich tvrdení predkladá vyjadrenie J.. arch. V. A., W.. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza: Správny súd posúdil uvedenú špecifickú podmienku záväzného plánu rozdielne s tým, ako ju vykladá žalobca. Podľa právneho názoru správneho súdu zmena územného rozhodnutia na dotknutom území neznamená rozvoj územia. V zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie Stavebného úradu Mesta Poprad je predmetné územie súčasťou bývania formou rodinných domov, vrátane zelene a technickej infraštruktúry s nasledovnými parametrami priestorovej regulácie, výškové obmedzenie dve nadzemné podlažia maximálne 12 metrov (od pôvodného terénu), miera zastavanosti, index zastavateľnosti Iz = 0,35, Ie = 0,45, špecifická regulácia - rozvoj územia možný až po realizácií prístupovej komunikácie triedy B a C. Posudzovaná zmena umiestnenia stavieb nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou

dokumentáciou Mesta Poprad, pretože sú v nej dodržané limity a regulatívy, ktoré stanovuje záväzná časť územného plánu v rámci priestorovej regulácie a nedochádza podľa názoru správneho súdu k plošnému rozvoju územia. Špecifická regulácia v rámci regulačného bloku bola v územnom pláne zadefinovaná na základe prerokovacieho procesu pri zmenách a doplnkoch s cieľom stanoviť postupnosť ďalšej výstavby tak, aby sa o nej rozhodovalo až po sprístupnení záujmového územia komunikáciami zo severnej strany, teda komunikáciami triedy B a C. V posudzovanom prípade však podľa názoru správneho súdu nedochádza k rozvoju územia vo forme ďalšej výstavby, ale len k zmene predchádzajúceho územného rozhodnutia, ktoré s výstavbou na posudzovaných pozemkoch uvažoval. Zvýšenie počtu bytových jednotiek môže mať za následok zvýšenie priemerného počtu obyvateľov v dotknutom území, avšak uvedené konštatovanie je podľa názoru správneho súdu len relatívne, pretože môže a nemusí zodpovedať objektívnej realite. V niektorých bytových jednotkách môže bývať menší alebo väčší počet obyvateľov. K navyšovaniu počtu obyvateľov môže dochádzať aj v rámci existujúcej zástavby. V jednom rodinnom dome môže bývať x obyvateľov a iná bytová jednotka zase môže byť trvalo neobývaná, kúpená len s investičným zámerom, takže uvedené námietky žalobcov majú len určitú špekulatívnu povahu. Špecifickú reguláciu v schválenej územnoplánovacej dokumentácií je podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať tak, že zabraňuje ďalšej výstavbe na danom území bez toho, aby bola zlepšená dopravná obslužnosť územia. V posudzovanom prípade sa však jedná o tzv. slepú ulicu, na ktorej je umiestnená a vybudovaná skolaudovaná miestna komunikácia, na dopravnej obslužnosti územia sa nič nemení a navyše aj pôvodné územné rozhodnutie rátalo na predmetných pozemkoch s výstavbou bežných rodinných domov, teda nedochádza podľa názoru správneho súdu k rozvoju územia v takom ponímaní, ako to mal na mysli správny orgán 1. stupňa, keď schvaľoval územný plán Mesta Poprad.

158. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou.

159. Aj napriek tomu, že stavebný zákon nepozná pojem „dvojdom“, je potrebné vychádzať z STN, ktorá tento druh rodinného domu pozná. Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov“ sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e) terasové.

160. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Samostatne stojace (tiež izolované alebo voľne stojace) domy patria k najstaršej forme zástavby, ktorá sa dodnes preferuje. Dvojdom predstavuje horizontálne združenie rodinných domov samostatne prístupných z pozemku a zároveň postavené na spoločnej hranici pozemkov. V každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom môžu byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov.

161. Z predloženej spisovej dokumentácie je podľa názoru súdu zrejmé, že predmetnou umiestňovanou stavbou je rodinný dvojdom, pričom v každom dome sú situované dve bytové jednotky. Tento druh stavby nemožno charakterizovať ako izolovaný rodinný dom, pričom každý byt umiestnený v dvojdome má samostatný vstup z verejnej komunikácie.

162. Vzhľadom na to, že Mesto Poprad má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, je potrebné vychádzať zo schváleného a platného územného plánu obce. V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona je územný plán obce v danom prípade záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o umiestnení stavby. Nakoľko tento územný plán obce umožňuje zrealizovať výstavbu rodinných domov v dotknutom území za určených podmienok , správne orgány rozhodli o umiestnení stavby dvojdomu so štyrmi bytovými jednotkami v súlade so zákonom a územným plánom.

163. Podľa platného územného plánu mesta Poprad ide o územie nachádzajúce sa v urbanistickom okrsku E - Spišská Sobota, kde podľa grafickej časti územného plánu a to výkresu č, 2 Komplexný urbanistický návrh, je navrhnuté funkčné využitie BR - plocha rodinných domov. Podľa regulačných listov záväznej časti územného plánu mesta Poprad a výkresu č. 5 - Výkres regulatívov, predmetné parcely sa nachádzajú na území s označením regulačného bloku BR1.024 - bývanie v zástavbe rodinných domov s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti. Hlavným využitím regulačného bloku sú plochy bývania v rodinných domoch s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti s uprednostnením funkcie bývania vrátane zelene, detských ihrísk a ihrísk do 500 m2 s technickým a dopravným vybavením územia. Predmetná stavba zároveň musí spĺňať záväzné regulatívy priestorovej regulácie, t.j. počet nadzemných podlaží do 2 NP+P, maximálna výška stavby 12 m, index zastavateľnosti 0,35 a index zelene min. 0,45. V uvedenom regulačnom bloku nie sú riešené prístupové komunikácie k jednotlivým domom. Z predloženej projektovej dokumentácie je zrejmé, že pri stavbe dvojdomu - dva rodinné domy, spolu so 4 bytovými jednotkami s dvomi nadzemnými podlažiami a maximálnou výškou 6,45 metrov, zastavanosťou pozemku 34,6 %, a podielom zelene 61,88 % bola dodržaná regulácia podľa územnoplánovacej dokumentácie. Komunikácia je riešená funkčnou triedou D1, miestnou komunikáciou dvojpruhu, obojsmernou ukončenou točňou, ktorej riešenie je predmetom projektovej dokumentácie.

164. S ohľadom na to, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby postupoval v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ako aj v súlade s platnými technickým normami a pri existencii súhlasných stanovísk všetkých dotknutých orgánov a splnení všetkých zákonných podmienok, nebol dôvod nevydať rozhodnutie o umiestnení stavby. Pri rozhodovaní o návrhu na umiestnenie stavby posudzoval stavebný úrad námietky vznesené účastníkmi konania a podmienky uplatnené dotknutými orgánmi. Navrhovaný dvojdom bol umiestnený po komplexnom zhodnotení vplyvu stavby na okolie. Z administratívneho spisu je nesporné, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov nevyplynula žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby na riadne užívanie susedných nehnuteľností a to ani pokiaľ ide o dopravno-bezpečnostnú situáciu. Vzhľadom na súhlasné stanovisko dotknutého orgánu k riešeniu dopravy v súvislosti s navrhovaným dvojdomom neobstojí námietka žalobcov o nedostatku parkovacích miest. Navyše, nemožno hovoriť o nedostatku parkovacích miest aj z dôvodu, že parkovanie majú vlastníci, prípadne ich návštevy, zabezpečené na pozemku prislúchajúcemu k rodinnému dvojdomu. Pokiaľ ide o prístup k dvojdomu, tento je zabezpečený prostredníctvom miestnej komunikácie - príjazdovej cesty, a teda títo vlastníci nebudú zaťažovať verejnú komunikáciu parkovaním motorových vozidiel na verejnej komunikácii.

165. Súd nemohol vyhovieť ani námietke žalobcov týkajúcej sa kapacity inžinierskych sietí, nakoľko projektovú dokumentáciu navrhovanej stavby odsúhlasili dotknuté orgány a správcovia inžinierskych sietí z hľadiska nimi sledovaných záujmov v zmysle osobitných predpisov.

166. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že všetky vyššie uvedené stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa staveného zákona záväzný, nie je v jeho kompetencii spochybňovať záväzné stanovisko alebo polemizovať s ním, ak dotknutý orgán nezistí nedostatky. Orgán verejnej správy je však povinný zosúladiť stanoviská s námietkami účastníkov konania, pokiaľ sú tieto právne relevantné.

167. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Prešove k záveru, že žalobu žalobcu v I. rade je potrebné podľa zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

168. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní neúspešnému žalobcovi v I. rade právo na ich náhradu nepriznal. Žalobca v II. rade, ktorého žaloba bola odmietnutá, nemá v zmysle ) právo na náhradu trov konania.

169. Právo na náhradu trov konania súd nepriznal ani ďalším účastníkom v 1-22 rade , nakoľko im správny súd neuložil žiadnu povinnosť, resp. iba im umožnil realizáciu ich procesných práv vyjadriť sa. Súčasne nepreukázali, že by im v konaní nejaké trovy konania vznikli.

170. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie v spojení s ustanovením ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.