Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6CoE-13-2021.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti povinnému: E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Y. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 139,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5Er/1133/2011-10 z 8. júna 2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I..
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom pod sp. zn. EX 4692/11, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,51 eur a zaviazal oprávnenú zaplatiť ich do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a nepriznal oprávnenej a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Svoje rozhodnutie exekučný súd skutkovo odôvodnil tým, že oprávnená 25. októbra 2011 doručila súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bol právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov vydaný oprávnenou. Exekučný súd 11. novembra 2011 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX*. Súdny exekútor 31. mája 2018 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekučného konania, keďže lustráciou majetku povinného zistil, že je nemajetný. Zároveň si v tomto podaní vyčíslil trovy exekúcie.
3. Exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekučného konania. Mal za to, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je preňho dostatočným dôkazom o tejto skutočnosti, preto si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súčasne zdôraznil, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dôvodom zastavenia exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t. j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uložil oprávnenej povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,51 eur.
5. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žiadny z účastníkov nezavinil zastavenie exekučného konania, nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania.
6. Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podala včas odvolanie oprávnená. Namietala, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu exekučného konania považuje za predčasné. Mala za to, že pri nemajetnosti tvrdenej súdnym exekútorom je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom právo posúdiť či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha oprávnenému. Poukázala tiež na skutočnosť, že povinný je osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Domnievala sa, že predčasným zastavením exekúcie by jej bolo upreté právo na uplatnenie jej ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Ďalej tvrdila, že skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, speňažením ktorých by mohlo prísť k uspokojeniu jej pohľadávky, nie je možné zistiť lustráciou, ale aj to, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či povinný nie je majiteľom majetkových práv, ktoré možno postihnúť exekúciou. Zároveň podotkla, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že jej právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí jej úspešné vymáhanie. Na základe uvedených skutočností oprávnená žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza.
12. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučný súd 11. novembra 2011 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi poverenie č. XXXXXXXXXX* na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 139,08 eur a trovy exekúcie. Podaním z 30. mája 2018 predložil súdny exekútor exekučnému súdu Podnet na zastavenie exekučného konania, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.
16. Exekučný poriadok v ustanovení § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
17. Odvolací súd sa po preskúmaní obsahu spisu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak súdny exekútor na základe šetrenia zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť (niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie uvedených v ustanovení § 63 Exekučného poriadku) a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jeho príslušenstvo a trovy exekúcie, postupoval správne, ak navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Následne aj súd prvej inštancie postupoval správne, ak napadnutým uznesením podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval a rozhodol v zmysle príslušných zákonných ustanovení a preto s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej oprávnenej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).