Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/25/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: JUEL, s.r.o., Suchá nad Parnou 787, IČO: 36 235 334, zastúpenej advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanej: BZK stav, s.r.o., Suchá nad Parnou 477, IČO: 44 415 958, o zaplatenie 2.453,61 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 2.453,61 eur, platobný rozkaz Okresného súdu Trnava z 8. marca 2021 č. k. -48 v časti o zaplatenie istiny 2.453,61 eur a v časti trov konania r u š í a v časti o zaplatenie istiny 2.453,61 eur konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie platobným rozkazom z 8. marca 2021 č. k. -48 uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalovanej sumu 2.453,16 eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 224,24 eur, súdny poplatok v sume 77 eur alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na súde prvej inštancie.

2. Podaním z 9.3.2021, doručeným súdu prvej inštancie 11.3.2021, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti istiny 2.453,61 eur s tým, že žalovaná uvedenú sumu uhradila žalobkyni 22.2.2021. V tejto časti žiadala konanie zastaviť.

3. Žalovaná nevyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, keď napriek výzve odvolacieho súdu z 28.5.2021 s poučením podľa (ďalej „“), doručenej žalovanej 28.5.2021, sa v určenej lehote nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čím bol daný zákonný predpoklad, že voči späťvzatiu žaloby nemá námietky.

4. Podľa až 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po vydaní platobného rozkazu súdom prvej inštancie, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti čiastočného späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa a by bol nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten tu však nebol.

Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení platobného rozkazu v späťvzatej časti a o zastavení konania. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia, a to po prejednaní veci bez pojednávania ( a contrario).

5. V danom prípade odvolaciemu súdu vystala povinnosť nového (opätovného) rozhodnutia aj o trovách konania. V prípade, ak konanie bolo z časti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť v časti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, v akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu vyvodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.1.2011 sp. zn. ). Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci bol daný dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania odvolacím súdom v súvislosti s čiastočným zastavením konania podľa , avšak vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zavinila žalovaná (medzi stranami nebolo sporné, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uhradenie istiny zo strany žalovanej po podaní žaloby) žalobkyni vznikol pri analogickom použití a , a nárok proti žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v časti žalovaná zavinila zastavenie konania a vo zvyšnej časti, v ktorej platobný rozkaz zostal v platnosti, treba úspech pričítať žalobkyni). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

7. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.