Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-14-2024.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/14/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2024 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. A., D., E. XXX/X, slobodný, živnostník, na slobode,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
dňa 30.07.2023 v čase okolo 18.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Polo, evidenčné číslo A. XXX E., po ceste II/520 v smere od mesta Námestovo na mesto Tvrdošín, v časti Slanická Osada v km 61,9 pri odbočovaní vľavo v smere svojej jazdy na parkovisko k Penziónu Slanický dvor smerom cez protismerný jazdný pruh nedal prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa pohyboval na bicykli v protismernom jazdnom pruhu po ceste II/520, časť Slanická Osada v smere od mesta Tvrdošín na mesto Námestovo, v dôsledku čoho v ľavom jazdnom pruhu prednou časťou vozidla narazil do ľavého boku cyklistu, ktorého v dôsledku nárazu prehodilo ponad prednú kapotu vozidla a po náraze spadol na zem, čím spôsobil cyklistovi F. B., nar. XX.XX.XXXX zlomeninu III.-V. rebra vľavo, trieštivú zlomeninu tela ľavej lopatky s posunom kostných úlomkov, zlomeninu priečneho výbežku 6. krčného stavca vľavo, tržné rany ľavej ušnice, tržnú ranu pod ľavou očnicou, pomliaždenie a odreninu kože chrbta nosa s poúrazovým krvácaním z nosa, odreninu kože v oblasti lícnej kosti vľavo, odreninu kože prednej steny hrudníka a brušnej steny v nadbrušku, odreniny kože v oblasti jabĺčok oboch kolien a odreninu kože ľavého ramena, s dĺžkou liečenia a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiace, pričom A. A. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, a ako vodič odbočujúci vľavo povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcemu nemotorovému vozidlu, ustanovené v § 3 odsek 2, písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), a § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť poškodenému F. B., nar. XX.XX.XXXX vo G., trvale bytom G. XXX, a to škodu vo výške 4.402,80 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 408/23/5507-10 podal dňa 16.02.2024 tunajšiemu súdu obžalobu na A. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.
Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť).
Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane.
Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Pod porušením dôležitej povinnosti treba rozumieť také porušenie povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, pričom aj podľa ustálenej súdenej praxe, nedanie prednosti je porušením dôležitej povinnosti, pretože následky takého to porušenia sú často spojené s ohrozením života a smrťou. Obžalovaný porušil povinnosti uložené mu ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 4 a § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 19 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k súdenému skutku, ktorý subsumoval pod skutkovú podstatu prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože nemal pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného, o jeho zavinení a trestnosti skutku.
Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom vypovedal, že pred nehodou pracoval v zahraničí, aktuálne v septembri 2023 si založil živnosť, podniká v oblasti stavebných prác, servis. Konkrétne pracuje pre spoločnosť H. E. E. ako servisný technik. Keďže je živnostník nemá stabilné príjmy, jeho mesačný príjem v hrubom je od 1.700-2.200 eur. Vyživovaciu povinnosť nemá. Je slobodný, býva v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Stará sa o svoju matku, ktorá mala menený bedrový kĺb, tiež absolvovala operáciu chrbtice, chodí o paličke. S poškodeným sa snažil skontaktovať, ale nepodarilo sa mu to. Poškodený je na neho nahnevaný, čo chápe. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, je ochotný uhradiť poškodenému škodu, a to aj škodu na majetku vo výške 230,- eur. Svoje konanie oľutoval, v minulosti sa mu nikdy nič podobné nestalo. Od roku 1998 je držiteľom vodičského preukazu, jazdil aj v zahraničí, nikdy pred tým nemal žiadnu dopravnú nehodu.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona, a to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým následkom konania obžalovaného, ktorým je ťažká ujma na zdraví a v tomto konkrétnom prípade aj okolnosťami, za akých k takémuto následku došlo, výlučným zavinením na strane obžalovaného.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že na verejnosti má slušne správanie a vystupovanie, doposiaľ nebol súdom prejednávaný a ani trestaný, nebol prejednávaný ani v priestupkovom konaní. V evidenčnej karte vodiča má jeden záznam, a to za menej závažný priestupok, riešený bol Mestskou políciou Liptovský Mikuláš v blokovom konaní dňa 20.07.2023 bola mu uložená pokuta 10 eur, iné záznamy v karte vodiča a ani v evidencii priestupkov nemá.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu, podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru v prejednávanej veci. V tomto smere súd uvádza, že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo, že obžalovaný pri odbočovaní vľavo v smere svojej jazdy na parkovisko cez protismerný jazdný pruh nedal prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi, v dôsledku čoho v ľavom jazdnom pruhu prednou časťou vozidla narazil do ľavého boku cyklistu. Technickou príčinou vzniku nehody tak bola výlučne nesprávne technika jazdy obžalovaného, ktorý pri odbočovaní vľavo cez protismerný jazdný pruh nedal prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi.
Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest bol ukladaný podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Na strane obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a k trestnému činu sa priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Súd modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zároveň vychádzal zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44 publikovaného v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017: „Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu." V danom prípade súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a jeho prijatím nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku, ktorými sú neodvolateľnosť vyhlásenia, vzdanie sa práva na vykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, bolo potom na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schvaľovaní dohody o vine a treste. Súd potom obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam, znižoval dolnú hranicu o 1/3 a ukladal mu tak trest v rozpätí od 8 mesiacov do 3 rokov a 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu prihliadal, že dopravnú nehodu zavinil výlučne obžalovaný, a to nesprávnou technikou svojej jazdy, pri odbočovaní vľavo v smere svojej jazdy na parkovisko cez protismerný jazdný pruh nedal prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi, s porušením povinnosti nedania prednosti v jazde sú spojené tie najtragickejšie následky pri dopravných nehodách. Pri ukladaní trestu prihliadol na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu (život a zdravie), spôsob vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, následok – ťažká ujma na zdraví. Rovnako pri ukladaní trestu súd zohľadnil, že obžalovaný viedol bezúhonný spôsob života, v karte vodiča mal záznam iba za jeden menej závažný priestupok, možno ho tak považovať za disciplinovaného vodiča. Pri ukladaní trestu súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon trestu mu súd odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a keďže obžalovaný ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, čoho následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poškodený F. B. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá pozostávala z bolestného vo výške 4.172,80 eur a škoda na majetku vo výške 230 eur. Obžalovaný sa k uplatnenému nároku na náhradu škody vyjadril, že poškodenému chce nahradiť škodu, vrátane ním vyčíslenej škody na majetku vo výške 230 eur. Obžalovaný tak bol zaviazaný k náhrade škody titulom bolestného vo výške 4.172,80 eur, pričom súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo č. 85/2023, bodové ohodnotenie zranení poškodeného bola znalcom stanovené na 160 bodov x 26,08 eur (cena jedného bodu pre rok 2023; Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). Zároveň bol obžalovaný zaviazaný aj k náhrade škody na majetku vo výške 230 eur podľa vyčíslenia poškodeným (škoda na oblečení a bicykli), keďže obžalovaný s náhradou škody v uvedenej výške súhlasil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.