Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-196-2020.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/196/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. I., T.. XX.X.XXXX a mal. M. B. I., T.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., deti rodičov: matka J. Y., T.. XX.X.XXXX, H. C., J. X, U. Č. C., H. XX, a otec C. I., T.. X.X.XXXX, H. U., U. Č. C., O. W., Y. XX/A, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/236/2019-67 zo dňa 24.8.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. a maloletej M. B..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 30P/62/2016-69 zo dňa 29.5.2017 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. G. I., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30,- Eur na sumu 60,- Eur za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 a od 1.9.2020 do budúcna na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a pre mal. M. B. I., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30,- Eur na sumu 60,- Eur za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 a od 1.9.2020 do budúcna na sumu 70,- Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, u oboch detí opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné na mal. G. I. za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 vo výške 360 Eur je otec povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. dlžné výživné pre mal. M. B. I. za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 vo výške 360 Eur je otec povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, u oboch detí k rukám matky,
IV. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,
V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov nástupom maloletej G. na 2. stupeň základnej školy a nástupom maloletej M. B. do škôlky. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prihliadol na to, že napriek tomu, že matka má X maloleté deti a poberá rodičovský príspevok, snaží sa získať finančné prostriedky privyrábaním na čiastočný úväzok. Súd prijal záver, že otec o deti nejaví záujem, je v čiastočnom kontakte s maloletou G., žije na ubytovni, privyrába si brigádnicky, žije so svojou matkou, čo svedčí o jeho ľahkovážnom prístupe k životu a plneniu si rodičovských povinností. Súd vyhodnotil, že otec ponecháva celú zodpovednosť za výchovu maloletých, ako aj sanovanie ich materiálnych potrieb na matke a túto si plní len vo forme bežného výživného, dlžné výživné nezačal uhrádzať. Súd mal preukázané, že náklady na zabezpečenie potrieb maloletých sú omnoho vyššie než žiadala matka, a vôbec nezodpovedajú výživnému, ktoré bolo naposledy určené zo strany otca. Preto súd aj napriek tvrdeniam otca a jeho príjme zvýšil výživné od septembra 2019 vzhľadom na potreby maloletých detí, kedy nastúpili do ďalšieho ročníka základnej alebo materskej školy na sumu 60,- Eur a od septembra 2020 tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Mal za to, že aj keď v súčasnosti má zhoršenú situáciu na trhu práce, je naďalej množstvo pracovných príležitostí a otec aj napriek svojmu hendikepu, či už zdravotnému alebo v súvislosti s trestnou činnosťou, má možnosť nájsť si prácu a k tomuto by mal pristupovať aktívnejšie. Zároveň určil dlžné výživné vo vzťahu ku každému dieťaťu za obdobie od septembra 2019 do konca augusta 2020. Prihliadol na to, že otec mal uhradiť na výživu každého z detí zvýšeným výživným 720,- Eur, pričom uhradil len 360,- Eur, a preto dlh ktorý mu vznikol vo výške 360,- Eur súd uložil otcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia matky k odvolaniu
6. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Namietal, že súd bez opory vo vykonanom dokazovaní rozhodol o zvýšení výživného vo vzťahu k maloletej G. o 233,33% a vo vzťahu k maloletej M. B. o 133,33%, hoc od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba iba 3 rokov. Tvrdil, že takéto zvýšenie výživného je vo vzťahu k jeho osobe likvidačné a neakceptovateľné. Má ukončené iba základné vzdelanie, bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, je nezamestnaný, žije v jednej prenajatej izbe v ubytovni so svojou matkou trpiacou onkologickým ochorením, o ktorú sa stará, a ktorú sprevádza na lekárske vyšetrenia, a brigádnicky si mesačne privyrobí nanajvýš sumou 200-300,- Eur. Všetky takto zarobené peňažné prostriedky minie na výživné pre maloleté deti, zaplatenie nájomného za prenajatú izbu v ubytovni (podielom pripadajúcim na neho), a zaplatením ostatných nevyhnutných výdavkov na stravu, ošatenie, či obuv. Vzhľadom na uvedené namietal, že nie je schopný platiť takto zvýšené výživné a skôr či neskôr v dôsledku toho s najväčšou pravdepodobnosťou opätovne nastúpi na výkon trestu odňatia slobody pre nezaplatenie výživného, alebo pre inú trestnú činnosť. Uviedol, že má ukončené iba základné vzdelanie, robí čo môže a naozaj sa mu darí zamestnať iba neoficiálne ako pomocník na rôznych brigádach (maliarske, tesárske, či murárske práce, rúbanie dreva, kosenie, upratovanie a podobne). Vo vzťahu k ďalšej vyživovacej povinnosti matky namietal, že táto mu nemôže byť pripísaná na ťarchu, keďže novonarodené dieťa pochádza z manželského vzťahu matky a jej manžela, ktorý má k tomuto dieťaťu samostatnú vyživovaciu povinnosť. Dodal, že matka v súčasnosti žije v byte so svojim manželom, ktorý má taktiež sa podieľať na jej výdavkoch a výdavkoch ich domácnosti. V tomto smere podľa jeho názoru došlo k zlepšeniu pomerov matky oproti obdobiu, kedy bolo výživné určené naposledy. Namietal, že súd nezohľadnil, že otec prispieva matke na výživu maloletých detí aj nad rámec bežného výživného, darčekmi na Vianoce, k narodeninám, maloletej M. B. zadovážil elektronickú kolobežku, tzv. hoverboard. Namietal tvrdenie súdu o tom, že udržiava kontakt iba s maloletou M. B. a argumentoval, že s maloletou G. sa doposiaľ nestretával z dôvodu, že mu matka v stretávaní bránila a maloletá G. sa iba nedávno dozvedela o tom, že je jej otcom. Navrhol napadnutý rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať otcovi právo na náhradu trov konania.
7. Matka sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadrila, že súhlasí s rozhodnutím súdu vzhľadom na zvýšené výdavky detí.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Zhrnúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti pochádzajú z ich mimomanželského vzťahu. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, otec sa na jej realizácii podieľa platením len bežného výživného určeného súdom. Úprava výživného bola naposledy realizovaná rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 30P/62/2016-69 zo dňa 29.05.2017, maloletá G. v tom čase navštevovala 3. ročník základnej školy, maloletá M. B. bola v jej celodennej starostlivosti. Matka bývala v podnájme, uhrádzala za podnájom 260,- Eur mesačne, poberala rodičovský príspevok a štipendium vo výške 45,- Eur, keďže bola študentkou strednej školy obchodu a služieb. Zároveň mala občasný príjem z brigád vo výške 100,- Eur mesačne. Otec maloletých prispieval na výživu detí po 10,- Eur mesačne, neskôr na maloletú G. prispieval 20,- Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemali. V čase poslednej úpravy bolo určené výživné vo výške 30,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa, zároveň bol otec zaviazaný na zaplatenie dlžného výživného v splátkach po 10,- Eur. Otec bol krátko po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, s mladšou dcérou neudržiaval žiadny kontakt, so staršou dcérou udržiaval telefonický kontakt alebo kontakt cez sociálne siete. Býval v ubytovni, kde uhrádzal 130,- Eur. Jeho príjem predstavoval 261,- Eur mesačne. Splácal dlh na zdravotnej poisťovni a splátky vecí, ktoré si zakupoval. So svojou rodinou nebol v kontakte, nedokončil ani strednú školu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie v súčasnosti mal. G. ukončila šiesty ročník základnej školy. V septembri 2020 nastúpila do siedmeho ročníka, od októbra 2018 začala navštevovať krúžok karate, kde matka uhrádzala 20 Eur, neskôr 25 Eur. Členský poplatok bol 20 Eur na rok. Taktiež jej zakúpila kimono 20 Eur, chrániče 20 Eur. V lete sa zúčastnila karate kempu za 150 Eur. Ďalšie náklady má samozrejme matka na zabezpečenie ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a školských pomôcok. Jej zdravotný stav je dobrý. Maloletá M. B. navštevuje I.kolu N. v C.. Matka jej platí stravné 30,- Eur, školné 20,- Eur. Dvakrát ročne platí 20,- Eur edukáciu, ZRPŠ jednorazovo 15,- Eur. Taktiež chodí na plávanie s ročným poplatkom 20,- Eur. Matka uhrádza komunálny odpad v sume 30 Eur na jednu osobu. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi Z. z terajšieho manželstva, ktorý od septembra nastúpil do materskej škôlky, kde matka uhrádza mesačne školné 60,- Eur a stravné 36,- Eur. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti. Za nájom spolu s manželom platí 430,- Eur mesačne. Matka je v osobnom bankrote a spláca splátky po 20,- Eur mesačne. Privyrába si brigádnicky, jej príjem predstavuje 200,- Eur. Otec býva na ubytovni s matkou, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 254,- Eur. Za ubytovňu hradia 150,- Eur mesačne. Pracuje len brigádnicky s príjmom 200-300,- Eur, v minulosti bol niekoľkokrát súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť.
11. Otec namieta nesprávne skutkové zistenia sudu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
12. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.
17. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
18. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
19. Otec v odvolaní namieta neúmernú výšku súdom určeného výživného. Má za to, že vzhľadom na jeho súčasnú situáciu, kedy nie je zamestnaný, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a skutočnosť, že bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške, ako ho určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie sám uviedol, že očakáva, že sa zamestná a bude dosahovať vyšší príjem než príjem 200-300,- Eur, ktorý dosahuje. V konaní nebola preukázaná existencia vážnych dôvodov na strane otca, pre ktoré by bol obmedzený vo svojej schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem. Okolnosť, že otec momentálne hľadá adekvátne zamestnanie a nedosahuje požadovaný príjem, že má dosiahnuté len základné vzdelanie a v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, v žiadnom prípade nesmie byť na úkor maloletých detí, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Námietky otca o jeho neschopnosti dosahovať vyšší príjem neobstoja, zo strany otca neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o tom, že nie je schopný dosahovať príjem. Pri stanovení rozsahu výživného sa prihliada aj na výraznú mieru osobnej starostlivosti matky, ktorá trávi s maloletými deťmi prevažnú časť kalendárneho roka, voľný čas, venuje sa jej pri zabezpečovaní všetkých povinností a trávi s nimi teda takmer celý voľný čas v porovnaní s otcom, ktorý sa na ich výchove podieľa len vo forme platenia bežného výživného. Maloleté deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov.
20. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu prijíma právny záver, a má za to, že je v danom prípade je dôvodné uplatnenie princípu potencionality príjmov otca. Rozhodným pre odvolací súd je posúdenie, aké reálne schopnosti a možnosti otca by boli a aký by mohol dosahovať príjem. Je zrejmé, že pri určení výšky potencionálneho príjmu súd primárne nevychádza z príjmu, ktorý povinný
dosahoval skôr, ale z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti, napríklad aj majetkové, ale dané jeho fyzickým stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, nejakou ponukou a dopytom na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať.
21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 02. 2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018,tvorba právnej vety: najpravo.sk;).
22. Zákonné podmienky pre použitie potencionálneho príjmu sú vymedzené v § 75 ods. 1 zákona o rodine. Otec v čase vyhlásenia rozhodnutia pracoval len brigádnicky s príjmom 200-300,- Eur, v minulosti bol niekoľkokrát súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť, mal preto problém sa zamestnať a očakáva, že sa zamestná a bude dosahovať vyšší príjem a má iba základné vzdelanie. Túto skutočnosť nie je možné pričítať k ťarche maloletých detí, pretože opačný výklad by potom viedol k extrémnym dôsledkom podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom, a teda uložením mu trestu odňatia slobody zbavoval možnosti plniť vyživovaciu povinnosť. Aplikačná prax súdov je už zrejmá, že v prípade ak sa rodič ocitne vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený a túto okolnosť samozrejme nemôže ovplyvniť je potom potrebné stanoviť rozsah vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
23. Odvolací súd preto považoval za vhodné a dôvodné pri určení výšky výživného vychádzať z príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by bol riadne zamestnaný v odbore, v ktorom postačuje základné vzdelanie. Na stránke profesia.sk sú pre zamestnancov aj so základným vzdelaním ponuky na prácu s príjmom v priemere od 600 do 1.600 eur brutto ( vodič v medzinárodnej doprave), alebo čašník barman s príjmom 3 Eura/ 1 hodina. Navyše priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2020 bola v sume 1.096 eur brutto, čo je cca 800 eur netto. Odvolací súd tak pri určení výšky výživného považoval za potrebné a dôvodné vychádzať zo zárobku otca 800 eur netto mesačne, z ktorej sumy pri zaužívanej rozhodovacej praxi súdov, že výživným možno postihnúť 20 - 25% príjmu povinného rodiča, je to 160 - 200 eur mesačne, ktorú sumu je však treba v danom prípade rozpočítať na dve maloleté deti a z tejto sumy je primeraným výživným na maloletú G. suma 100 eur a mal. M. B. suma 70 Eur mesačne. Odvolací súd považoval zvýšenie výživného za dôvodné, nakoľko priemerná mzda v národnom hospodárstve ako aj príjmy zamestnancov sa v priebehu rokov 2019 - 2020 zvyšovali.
24. V kontexte uplatnených odvolacích námietok skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. K primeranosti výživného vo vzťahu k odôvodneným potrebám odvolací súd uvádza, že tvrdené náklady matkou v rozhodnom období je potrebné považovať, za náklady, ktoré sú jednak základné, ktoré slúžia na uspokojovanie základných hmotných potrieb a sú to aj potreby, ktoré súvisia a sú prospešné pre všestranný vývoj maloletých detí. Medzi oprávnené potreby maloletých patria jednak základné potreby, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním potrieb, stravné, ošatenie, obuv, náklady na čistiace prostriedky,
drogériu, kozmetiku, náklady na jeho zdravotný stav, zdravotnú starostlivosť, voľno časové aktivity, náklady súvisiace s ich školskou a predškolskou dochádzkou. Ďalej sú to náklady, ktoré súvisia s bývaním, náklady, ktoré sú sporadické, ktoré nie sú pravidelné, súvisia s trávením voľného času počas prázdnin, počas voľného času týkajúce sa uspokojovania jeho záľub a podobne.
25. K námietke otca, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba iba 3 rokov, odvolací súd uvádza, že od poslednej súdnej úpravy došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V danom prípade je zmena pomerov odôvodnená jednak subjektívne, t.j. okolnosťami na strane maloletých detí, ale aj objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane maloletej G. je takouto okolnosťou prechod na druhý stupeň základnej školy, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala 6. ročník základnej školy, na strane maloletej M. B. je touto okolnosťou prechod na predškolskú dochádzku. Je teda nepochybné, že so stúpajúcim vekom maloletých stúpli ich výdavky na stravu, ošatenie, obuv, školské potreby, ako aj voľnočasové aktivity. Vychádzajúc z uvedeného na strane maloletých došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), dôvodiac tým zvýšenie výživného na maloleté deti. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenia, ani nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie správne zohľadnil zmenu výšky životných nákladov, a teda splnil si túto obligatórnu povinnosť. Uvedená okolnosť (vývoj životných nákladov) už sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
26. Odvolací súd reflektuje mierny nárast príjmov matky. Tento sa však nesmie premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti otca, popieralo by sa tým znenie ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia, zároveň uhrádza výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Rovnako sa tak na uvedenom podieľa aj jej nový partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, avšak okrem zohľadnenia tejto okolnosti nie je možné od nového partnera, s ktorým maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti očakávať, že bude plniť vyživovaciu povinnosť namiesto rodiča dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nedôvodnú aj námietku otca, že súčasný partner matky sa má podieľať na jej výdavkoch a výdavkoch domácnosti, a teda došlo k zlepšeniu pomerov matky oproti obdobiu, kedy bolo výživné určené naposledy. Uvedená námietka je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantná.
27. Na základe zistených odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmových pomerov otca porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje zhodne s názorom súdu prvej inštancie podaný návrh o zvýšenie výživného za dôvodný. Súdom určená suma výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerov otca, je zároveň faktickým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).