Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoR-1-2024.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Subarea
5CoR/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Y.. R. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Z. XXA/XXXX, C., zastúpený: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka so sídlom Štefánikova 21/111, Trnava, proti žalovanému: R. U., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, H., zastúpený: KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Bratislava III, č. k. B5-58Cr/13/2019-162 zo dňa 16. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave m e n í uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-58Cr/13/2019-162 zo dňa 16. augusta 2023 v napadnutej časti výroku II, o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
II. Žalovanému súd voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zastavil konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 163 ods. 1 a 2, § 123 ods. 1, 3, 4 a 5 a § 261 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolal na žalobu doručenú súdu dňa 12.08.2019, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 7RSBA 132/2019 zo dňa 06.06.2019, vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom. Keďže sporové strany zhodne navrhli odročenie pojednávania, súd prvej inštancie uznesením č. k. 58Cr/13/2019-156 podľa ust. § 163 ods. 1 CSP konanie prerušil. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2022, od ktorého začala plynúť zákonná šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Posledný deň tejto lehoty pripadol podľa ust. § 121 ods. 3 CSP na deň 09.06.2023 (piatok). Návrh na pokračovanie v konaní nepodala žiadna zo strán sporu, a preto súd s poukazom na ust. § 163 ods. 2 CSP konanie o žalobe zastavil.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal. Skonštatoval povinnosť súdu skúmať, ktorá zo strán zastavenie konania procesne zavinila a procesnú situáciu naviazal na ust. § 163 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého obe sporové strany mali právo podať návrh na pokračovanie v konaní, pričom ani jedna z nich tento návrh v zákonnej lehote nepodala. Zodpovednosť na zastavení konania tak nesú obidve strany sporu.
Poznamenal, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (§ 146 ods. 1 písm. c/), neobsahuje ustanovenie upravujúce náhradu trov konania v takomto prípade, preto súd s poukazom na čl. 4 a 17 CSP rozhodol s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov strán sporu tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti výroku II uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nesúhlasil s tvrdením, že zodpovednosť na zastavení konania nesú obe strany sporu, nakoľko obe pojednávania súd odročil na žiadosť žalobcu, a žalovaný s odročením pojednávania vytýčeného na deň 23.11.2022 len súhlasil. Zdôraznil, že žalobca je subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdil, že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a preto sa ochrany domáhal jeho uplatnením na príslušnom súde, a teda ďalšie vedenie sporu by malo byť v jeho záujme. Zdôraznil, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku pasivity žalobcu, pričom zámerom žalovaného bolo dosiahnuť v spore taký výsledok, ktorý by smeroval v jeho prospech, a to napríklad aj formou zastavenia konania, keďže nároky uplatňované žalobcom v celom rozsahu neuznáva a popiera. 5. Žalovaný poukázal na to, že zastavením konania bolo rozhodnuté v jeho prospech a trovy konania mu vznikli samotným dôsledkom toho, že žalobca v prvom rade vôbec konanie inicioval. Náhrada trov konania je primárne ovládaná zásadou úspechu vo veci, a tá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie a tak za nespravodlivé deklaroval rozhodnutie, ktorým bolo o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté na ťarchu jeho procesného postavenia, keďže prerušenie súdneho konania inicioval žalobca žiadosťou o odročenie pojednávania a následne to bol práve žalobca, kto bol v konaní pasívny tým, že nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania potvrdil a vo výroku, ktorým stranám sporu nepriznal náhrada trov konania, zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne zmenil výrok, ktorým stranám sporu nebola priznaná náhrada trov konania tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti trov konania (výrok II) zmenil.
8. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého uznesenia zastavil konanie z dôvodu, že žiadna zo strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Predmetom odvolacieho prieskumu je II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že zodpovednosť na zastavení konania nesú obe strany sporu, keďže ani jedna z nich návrh na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote nepodala.
9. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
10. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci samej nariadil celkom dve pojednávania, pričom obe kvôli pretrvávajúcemu ochoreniu žalobcu, na jeho žiadosť odročil. V žiadostiach o odročenie pojednávania trval žalobca na svojej osobnej účasti na pojednávaní a vytýčení nového termínu. Keďže žalovaný s odročením pojednávania z dôvodov na strane žalobcu súhlasil, súd uznesením č. k. 58Cr/13/2019-156 zo dňa 23.11.2022 rozhodol o prerušení konania podľa ust. § 163
ods. 1 a 2 CSP a po uplynutí šiestich mesiacov od odročenia pojednávania pristúpil k zastaveniu konania, nakoľko žiadna zo strán sporu pokračovanie v konaní nenavrhla.
13. S názorom žalovaného, že mu v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že v zákonom stanovenej lehote nepodal návrh na pokračovanie v konaní, sa stotožnil aj odvolací súd. Žalovanému, ako subjektu pasívne legitimovanému nemôže byť na ťarchu, že žalobca, ktorý konanie inicioval žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nepodal v zmysle ust. § 163 ods. 2 CSP návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, a o to viac, ak žalobca v podanej žiadosti sám uviedol, že trvá na prejednaní veci a osobnej účasti na pojednávaní. Z obsahu spisového materiálu je preukázané, že pojednávanie súd prvej inštancie odročil na základe opakovanej žiadosti žalobcu, ktorý tvrdil a súdu aj preukázal, že vytýčeného termínu pojednávania sa z objektívnych dôvodov nemôže zúčastniť, a tiež že žalovaný reagoval na každú výzvu súdu a využil prostriedky procesnej obrany, ako aj možnosť reagovať na ďalšie vyjadrenia žalobcu, a teda do momentu odročenia pojednávania nebol v konaní pasívny. Na základe uvedených skutočností možno podľa názoru odvolacieho súdu ustáliť, že zavinenie na prerušení konania spočíva výlučne na strane žalobcu, ktorý svojimi žiadosťami o odročenie pojednávania v konečnom dôsledku docielil procesný postup zastavenia konania.
14. Odvolací súd uvádza, že prerušenie konania na základe zhodného návrhu strán sporu na odročenie pojednávania podľa ust. § 163 ods. 1 CSP predstavuje osobitný spôsob prerušenia konania, pričom dôvodom takéhoto návrhu býva poväčšine snaha sporových strán o mimosúdne vyriešenie sporu. Spočívanie konania predstavuje možnosť súdu prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú strany sporu aktivitu, a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednaní a rozhodnutí veci. Súd tak v prípade, že to strany sporu zhodne navrhnú, konanie bez ďalšieho uznesením preruší. Pod zhodným návrhom možno rozumieť výslovný návrh každej zo strán, aby sa pojednávanie odročilo a nie prípad, kedy sa k návrhu strany na odročenie protistrana pripojí. Predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli strany mimosúdne riešenie sporu. Sporové strany v prípade prerušenia konania tak majú k dispozícii lehotu na mimosúdne rokovania, ktorá vyplýva z uznesenia o prerušení konania a nie je kratšia ako 3 mesiace a majú zároveň lehotu aspoň 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa ust. § 163 ods. 2 CSP. V prípade, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
15. Sporové konanie je prísne ovládané dispozičným princípom. Žalobca ako pán sporu mal za účelom ochrany svojich práv v prípade, ak mal záujem pokračovať v prerušenom konaní, možnosť podať v zmysle ust. § 163 ods. 2 CSP návrh na pokračovanie v konaní. V preskúmavanej veci navyše nešlo o prerušenie konania kvôli snahe sporových strán o mimosúdne vyriešenie sporu, ale o prerušenie konania zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu.
16. Podľa ust. § 163 ods. 2 CSP môže návrh na pokračovanie v konaní podať ktorákoľvek strana, ale nemôže byť na ťarchu žalovanému, keď takýto návrh nepodá ako pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý v priebehu konania naviac opakovane tvrdil, že nároky uplatňované žalobcom v celom rozsahu neuznáva, právne a skutkové tvrdenia žalobcu popiera a nesúhlasí s nimi. Z uvedeného je tak zrejmé, že nebolo v záujme žalovaného návrh na pokračovanie v konaní ani podávať. Odvolací súd sa stotožnil aj s jeho názorom, že mu nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania z dôvodu jeho nečinnosti. Naopak v prípade záujmu na pokračovaní v konaní mal predmetný návrh podať žalobca, ako aktívne vecne legitimovaný subjekt. Odvolací súd tak v zhode so žalovaným uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím vydaným v jeho prospech, a ako strane sporu úspešnej v konaní, mu v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP prináleží nárok na náhradu trov konania.
17. Ak súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, vec nesprávne právne posúdil, pretože procesné zavinenie zastavenia konania mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pričítať výlučne žalobcovi.
18. V súvislosti s náhradou trov konania v prípade zastavenia konania, poukazuje odvolací súd na ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa hypotézy ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá
zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. V danom prípade, ak žalobca nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil, a je preto povinný žalovanému uhradiť trovy konania (§ 256 ods. 1 CSP a contrario). 19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 20. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto v súlade s ust. § 388 zmenil v časti výroku II a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
24. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).