Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-24-2023.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., 2/ D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G. a 3/ G. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. B. XXX/XX, D., I. J., všetci zastúpení: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudková 22, Bratislava proti žalovanému: K. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený: advokátska kancelária Geško, s.r.o., IČO: 36 740 101, so sídlom Velehradská 33, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.9.2022, č.k. 12C/44/2018-162, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/, 2/ a 3/ sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 24.11.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), konanie v časti o zaplatenie 540,20 eur zastavil (výrok II.), vo zvyšku príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,48% (výrok IV.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 21.6.2018 Rozhodnutie pod č.: OU-BA-OVVS2-2018/044380, Pr-591/2018-MA, ktorým obvineného (žalovaného) uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa Zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2016 v čase od 7,00 hod. do 20,00 hod. v D. L. C. X odstránil bez vedomia A. B. z jej pozemku na železných stĺpikoch osadený pletivový plot o dĺžke 40 metrov, pričom poškodil železo-betónový sokel o dĺžke 40 metrov, čím mal spôsobiť škodu A. B. vo výške 200 eur, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že obvinený sa k skutku priznal, na mieste odstráneného plotu bola zahájená stavba nového oplotenia, ktorá nemala povolenie úradov, pričom pôvodné betónové stĺpiky boli odstránené, betónový sokel bol poškodený a oceľové stĺpiky boli odpálené a neskôr neodborne zvarené. Správny orgán odkázal poškodenú A. B. s nárokom na náhradu škody na príslušný občianskoprávny súd, keďže výšku škody nemal spoľahlivo preukázanú ani odborným vyjadrením, ktoré nezohľadňuje cenu prác a pomocný materiál. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti PRESPOR išlo o pletivový plot osadený v
roku 1974 a predstavuje hodnotu 100 eur, poškodený betónový sokel postavený v 80 rokoch predstavuje hodnotu 100 eur, spolu 200 eur. Žalobkyňa 1/ dala vyhotoviť nové oplotenie spoločnosti MARTINEC M+M, s.r.o., ktorá jej faktúrou č. XXXXXXXX, splatnou 6.11.2018, vyúčtovala sumu 2 840,20 eur, s pripočítaním zálohy v sume 700 eur účtovanej predfaktúrou zo dňa 10.9.2018, č. PF18075, teda celkom v sume 3 540,20 eur. Uvedené korešponduje s Cenovou ponukou zo dňa 24.6.2018. Dielo bolo odovzdané dňa 10.10.2018.
3. Po oboznámení sa s obsahom spisu mal súd prvej inštancie skutkový a právny základ nároku na náhradu škody za nesporný. Konštatoval, že zodpovednosť žalovaného vyplývala jednoznačne nielen z prejednania jeho konania pred priestupkovým orgánom, ale aj z jeho vlastného priznania pred vec prejednávajúcim súdom. Spornou bola len otázka výšky náhrady ním spôsobenej škody. V prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný odstránil plot žalobcov spôsobom, ktorým pôvodný plot úplne zničil a tento sa už nedal uviesť do pôvodného stavu a v zásade sa nedal ani opraviť. Tým, že bol zničený jeho železobetónový podklad a dotrhané pôvodné pletivo, bolo potrebné vynaložiť na obnovu plota z hľadiska jeho funkčnosti a účelu, na ktorý bol používaný, finančné prostriedky vo výške obvyklej v danom mieste a čase, na zhotovenie nového plota. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že škoda v podobe zničeného plota predstavuje sumu 200 eur, ktorá bola stanovená podľa odborného vyjadrenia spoločnosti PRESPOR v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože za cenu 200 eur by rozhodne nebolo možné obstarať totožnú, či obdobnú vec, keď v prípade pôvodnej veci došlo k jej úplnému zničeniu, takže sa nedala ani opraviť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná vynaložila finančné prostriedky na obstaranie obdobnej veci, pretože si dala zhotoviť pletivový plot so železobetónovým múrikom a stĺpikmi, ako mal pôvodne zničený plot, ktorý naďalej, nebyť jeho zničenia, mohol aj v ďalších rokoch slúžiť svojmu účelu. Konštatoval, že cena veci v čase poškodenia neznamená zostatkovú hodnotu toho, čo bolo poškodené, či zničené, ale hodnotu (vyjadriteľnú v peniazoch) toho, čo je potrebné vynaložiť v danom mieste a v danom čase na opravu (v prípade poškodenia veci), alebo na získanie novej veci (v prípade veci zničenej), aby sa obnovil účel a úžitková funkcia veci. V prejednávanom prípade okrem materiálu zakúpeného na vybudovanie plota, išlo aj o cenu vynaloženej práce, ktorú vykonala odborne spôsobilá spoločnosť a to vo vtedy platných cenových reláciách. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia uhradili (prostredníctvom žalobkyne 1/) stavebnej spoločnosti sumu 3 540,20 eur a uplatnili si nárok vo výške 3 000 eur, súd prvej inštancie im uvedenú sumu priznal ako dôvodnú a preukázanú. Konanie o zaplatenie zvyšných 540,20 eur súd prvej inštancie pre späťvzatie tejto časti zastavil v súlade s § 144 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ktorá bola žalovanému doručená 23.11.2019, teda od 24.11.2019, nakoľko až vtedy sa žalovaný mohol účinne dozvedieť o výške nároku žalobcov. Požadovaný úrok od 15.9.2018 do 23.11.2019 sa tak ako nedôvodný stal súčasťou zamietnutia. Ku dňu omeškania bol úrok vo výške 5%. Keďže žalobcovia požadovali úrok vo výške 5,5% a tento nemal svoj právny podklad, predmetom zamietnutia sa stala aj jeho 0,5% časť. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., s tým, že pomer úspechu a neúspechu žalobcov bol 69,48 %.
4. Proti rozhodnutiu v rozsahu výrokov I. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na skutkový stav v prejednávanej veci sú plne aplikovateľné závery, ktoré k definícii výšky škody formuluje stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70, publikované pod č. 55 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971: „Vyjadřuje-li se škoda srovnáním majetkového stavu poškozeného před a po poškození, pak i rozsah náhrady v penězích musí zohledňovat výši prostředků (vyjádřenou v penězích) nutnou k obnovení původního majetkového stavu. U škody vzniklé na věci použité a částečně opotřebované pak musí být přihlédnuto k obecné ceně věci v době poškození a k rozsahu poškození, přičemž od částky vyjadřující náklady na opravu věci musí být odečtena částka odpovídající zhodnocení věci její opravou oproti původnímu stavu (v opačném případě by poškozenému vznikalo bezdůvodné obohacení zhodnocením věci, pokud by opotřebené součásti byly nahrazeny součástmi novými).“ Namietal, že súd prvej inštancie bezvýhradne akceptoval, že výškou škody je hodnota toho, čo je potrebné vynaložiť v danom mieste a v danom čase na získanie novej veci - v prejednávanej veci išlo o nový plot, ktorý si žalobcovia nechali zhotoviť spoločnosťou MARTINEC M+M, s.r.o., avšak vôbec nezohľadnil rozdiel v hodnote, ktorý mal pôvodný plot z roku 1969 (hodnota šrotu) a žalobcami novo vybudovaný plot v čase vzniku škody. Uviedol, že pri extrémnom výklade, ktorý urobil prvoinštančný súd, v prípade, ak by si žalobcovia nechali vybudovať namiesto nefunkčného a skorodovaného pôvodného plotu nový plot v hodnote napr. 10
000 eur, súd by žalovaného týmto výkladom zaviazal k zaplateniu celej tejto sumy. Uvedený postup prvoinštančného súdu je podľa jeho názoru v príkrom rozpore s konštantnou judikatúrou, nakoľko citované stanovisko Najvyššieho súdu je od jeho publikácie konzistentne akceptované všeobecnými súdmi a súdna prax nemá v tomto názore žiadne rozhodovacie odchýlky. Mal za to, že ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade s ním, musel by pri stanovení výšky škody od hodnoty nového plota odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu plota oproti pôvodnému stavu. V opačnom prípade by súd bezmedzne akceptoval bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcom vzniklo výstavbou nového plota. Skutočnou výškou škody, ktorá je jediným sporným bodom v prejednávanej veci, je podľa jeho názoru suma, ktorá zohľadňuje hodnotu, o ktorú sa žalobcovia výstavbou nového plota obohatili oproti hodnote plota z roku 1969. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 12.12.2022, v ktorom uviedli, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav a následne rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, žalovaný sa sám priznal k svojmu protiprávnemu konaniu, čo je základom pre posúdenie veci zo strany súdu, čo sa prejavilo v písomnom vyhotovení rozsudku, žalovaný podal odvolanie proti odôvodneniu rozsudku čo je podľa právnej úpravy neprípustné a žalovaná strana odkazom na odôvodnenie rozsudku nepreukázala skutočnosť, že by prvoinštančný súd rozhodoval v rozpore zo skutkovým stavom. Navrhli prvoinštančný rozsudok potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).
8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
11. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
12. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaného, týkajúcej sa judikatúry ohľadom výšky náhrady škody upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 19.3.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 revidoval rozhodovaciu prax všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle: „Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať voči škodcovi. Je potrebné prihliadnuť i na to, že v prípade
havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná škoda vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, kedy hoci na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade neporušil právne predpisy), je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou“.
13. Odvolací súd má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodenej veci do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným museli znášať poškodení, ktorí nezavinili škodovú udalosť a predmetnou opravou poškodenej veci sa len domáhali uvedenia poškodenej veci do stavu pred nehodou. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia si dali zhotoviť nové oplotenie, nakoľko pôvodné bolo zničené bez možnosti jeho opravy. Pokiaľ si žalobcovia dali zhotoviť oplotenie rovnakého druhu a v rovnakom rozsahu ako bolo pôvodné oplotenie, možno vyvodiť, že týmto spôsobom navrátili vec do predošlého stavu a preto im patrí náhrada všetkých vynaložených prostriedkov na to použitých.
14. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci.
15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal proti neúspešnému žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).