Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: N. Y., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, H., o zaplatenie 9.951,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. -90 zo dňa 15. marca 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaná p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -90 zo dňa 15. marca 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.631,45 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.985,83 Eur od 01.08.2020 do 21.08.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.935,83 Eur od 22.08.2020 do 21.09.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.880,83 Eur od 22.09.2020 do 21.10.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.825,83 Eur od 22.10.2020 do 23.11.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.770,83 Eur od 24.11.2020 do 16.12.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.715,83 Eur od 17.12.2020 do 01.02.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.666,83 Eur od 02.02.2021 do zaplatenia na účet číslo J.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia konanie v časti istiny 320,- Eur zastavil a treťou výrokovou vetou zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania žalobcovi, a to v rozsahu 100 %.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.951,45 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10.370,- Eur; žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami vyplývajúcimi zo zmluvy. Nakoľko neplatila úver riadne a včas, žalobca dňa 23.01.2019 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobca dňa 02.08.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, túto však neuhradila. V konaní si okrem istiny uplatnil zákonný úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od momentu zosplatnenia.

1.2 Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že žalobca svoj nárok nepreukázal, zároveň ho považovala za nedôvodný a neopodstatnený. V ďalšom vyjadrení žalovaná tvrdila, že údaj o RPMN je v zmluve o úvere uvedený nesprávne, preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

1.3 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Mal za preukázané, že dňa 22.12.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 10.370,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach; výška mesačnej splátky bola 140,83 Eur, prvá splátka bola splatná dňa 20.01.2017, termín konečnej splatnosti úveru bol dňa 20.12.2024, výška poslednej splátky bola 140,06 Eur. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 6,90 % ročne a RPMN 7,20 % pri priemernej RPMN na trhu vo výške 10 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola vo výške 13.518,91 Eur. Termíny splatnosti a rozpis započítavania jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky tvorili súčasť zmluvy.

1.4 Obranou žalovanej bolo tvrdenie, že v zmluve o úvere bola RPMN určená nesprávne. Túto nesprávnosť odôvodnila tým, že spočítala výšku splátok, ktoré mala žalobcovi zaplatiť počas doby 96 mesiacov, a tak pri úvere vo výške 10.370,- Eur mala byť hodnota RPMN 7,08 %. Keďže v zmluve nebola správne určená RPMN, nebola správne určená ani celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť, nakoľko podľa ňou vyčíslenej RPMN mala zaplatiť sumu 13.519,68 Eur a nie 13.518,91 Eur, ako bolo uvedené v zmluve. Okresný súd konštatoval, že žalovaná vo svojej obrane neprihliadla na skutočnosť, že posledná splátka mala byť uhradená vo výške 140,06 Eur, čiže v nižšej výške ako predchádzajúce splátky. Argumentácia žalovanej bola založená len na porovnaní hodnoty celkovej čiastky, ktorú mala ako spotrebiteľka zaplatiť, okresný súd ustálil, že žalovaná nepreukázala, že v zmluve o úvere bola nesprávne určená RPMN a že žalobcom poskytnutý úver by bol bezúročný a bez poplatkov.

1.5 Keďže žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že mu žalovaná dlhuje 9.631,45 Eur a je so zaplatením v omeškaní, priznal mu aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných súm.

1.6 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie v spojení s , (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

2. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku. Uplatnila odvolací dôvod podľa , a ; tvrdila tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalovaná nepoprela, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10.370,- Eur s dobou splatnosti 96 mesiacov, mesačnou splátkou 140,83 Eur a „úrokovou sadzbou RPMN“ vo výške 7,20 %. Spotrebiteľský úver splácala pokiaľ neprišla o zamestnanie. Napriek tomu naďalej zotrvala na tvrdení, že spotrebiteľská zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na podporu svojich tvrdení predložila výpočet RPMN z interaktívnej kalkulačky Národnej banky Slovenska.

2.2 Odvolateľka sa nestotožnila ani s konštatovaním súdu, že posledná splátka nemala byť 140,83 Eur, ale 140,06 Eur, pretože v takom prípade by RPMN mala byť vo výške 6,86 %. Nakoľko však mala za to, že počas 96 mesiacov mali byť splátky nemenné (anuitné), t.j. vo výške 140,83 Eur, výška RPMN mala byť vo výške 7,06 % a celkové náklady vo výške 13.519,68 Eur. Keďže z uvedeného dôvodu považovala úver bezúročný a bez poplatkov, tvrdila, že žalobcovi je dlžná sumu 7.314,11 Eur, ktoré žiadala splácať po 50,- Eur mesačne.

3. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.1 Žalovaný mal za to, že už súd prvej inštancie sa dostatočným a náležitým spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalovanej o nesprávnosti RPMN, ktorá ju odvodzuje od výsledku výpočtu prostredníctvom interaktívnej kalkulačky. Konštatoval však, že predmetné kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty a nemožno na ne hľadieť ako na záväzný dôkaz. Uviedol, že kalkulačka počíta s rovnakou výškou splátky počas celej doby splatnosti úveru, pričom úverová zmluva uvádza rozdielnu výšku poslednej splátky.

3.2 Stotožnil sa s tvrdením žalovanej, že anuitné splátky sú definované ako splátky platené v pravidelných intervaloch v rovnakej výške, čo však nevylučuje použitie tohto označenia aj v prejednávanej veci, nakoľko v zmluve bolo vyslovene uvedené, že všetky splátky, s výnimkou poslednej, sú v rovnakej výške. Uviedol, že výpočet RPMN predstavuje zložitý matematický postup, pričom nesprávnosť tohto výpočtu nie je možné odvodzovať iba z výsledkov z internetovej kalkulačky.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalovanej, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. S tvrdeniami žalovanej sa vysporiadal už súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku a odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odkloniť. Odvolací súd si tak osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledujúce skutočnosti:

6. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Tento údaj tak vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom, ako napríklad poplatok za vybavenie účtu alebo poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku. Rovnica pre výpočet RPMN tvorí Prílohu č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a ako žalobca vo vyjadrení správne uviedol, kladie do rovnováhy na ročnom základe na jednej strane celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov a na strane druhej celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb. Ak žalovaná namietala, že RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 7,20 %, pričom podľa internetovej kalkulačky mal byť tento údaj vo výške 6,86 %, resp. 7,06 %, je potrebné konštatovať, že výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky často nie je presný a použiteľný v súdnom konaní, nakoľko slúži verejnosti len na orientačný výpočet RPMN, teda na približné porovnanie si údajov uvedených v spotrebiteľskej úverovej zmluve.

6.1 Odvolací súd dodáva, že v spotrebiteľskej úverovej zmluve musia byť jasne, zrozumiteľne a určite uvedené všetky základné údaje, ktoré sú pre spotrebiteľa významné pri rozhodovaní či do úverového vzťahu s tým-ktorým veriteľom vstúpi alebo nie. Medzi tieto rozhodujúce údaje patrí aj výška a počet splátok. Žalovaná bola bezpochyby informovaná, nakoľko to vyplýva priamo z úverovej zmluvy, že úver vo výške 10.370,- Eur je povinná splácať 96 mesiacov v mesačných splátkach po 140,83 Eur, pričom posledná mesačná splátka (t.j. 96. splátka) bola vo výške 140,06 Eur. Celková čiastka, ktorú tak mala žalovaná zaplatiť bola vo výške 13.518,91 Eur (95 x 140,83 + 140,06). Bod 2.3 úverovej zmluvy zároveň obsahuje presný rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu a úroky. Takto uvedený spôsob splácania úveru považoval odvolací súd za dostatočne zrozumiteľný a určitý, a preto nemohol akceptovať tvrdenie žalovanej, že všetkých 96 mesačných splátok malo byť v rovnakej výške 140,83 Eur.

6.2 Obrana žalovanej, ktorá sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj z dôvodu, že celková čiastka, ktorú mala v zmysle zmluvy za poskytnutie finančných prostriedkov veriteľovi zaplatiť bola vo výške 13.518,91 Eur, pričom podľa jej výpočtov mala byť táto suma vyššia, a to 13.519,68 Eur, sa javí odvolaciemu súdu nelogická a zavádzajúca, nakoľko údaj v zmluve je pre ňu výhodnejší, a teda v jej prospech.

7. Žalovaná v odvolaní zároveň namietala, že úverová zmluva nemá náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda tvrdila, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a o podmienkach upravujúcich jeho čerpanie ako aj opis tovaru alebo služby, na ktoré sa úverová zmluva vzťahuje. Absenciu týchto náležitostí odvolací súd nezistil. Celková výška a mena spotrebiteľského úveru vyplýva priamo z bodu 2.2 zmluvy a bola vo výške 13.518,91 Eur. Medzi podmienky upravujúce čerpanie úveru patria základné parametre úveru ako výška, počet a termíny splatnosti jednotlivých splátok alebo výška úrokovej sadzby. Tieto údaje zo zmluvy vyplývajú, a teda zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.

7.1 Zákonom vyžadovaná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) sa vzťahuje len na spotrebiteľský úver poskytnutý na financovanie tovaru alebo služby. Keďže bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver bez nutnosti preukazovania, na čo finančné prostriedky využila, túto jej odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za relevantnú. Zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného súdu nebola spôsobilá privodiť ani námietka žalovanej ohľadom nesprávneho označenia mesačnej splátky úveru ako anuitnej, nakoľko anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká a v predmetnej zmluve bola uvedená posledná splátka v nižšej výške. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch však nevyplýva, že by takéto označenie mesačnej splátky (či už správne alebo nesprávne) predstavovalo dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaná žiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 50,- Eur, avšak v priebehu konania nepredložila žiadne dôkazy a nepreukázala, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú uplatnenie výnimky zo zákonom stanovenej paričnej lehoty, v rámci ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Žalovanej však nič nebráni, aby po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku požiadala žalobcu o odklad núteného výkonu rozhodnutia prípadne o súhlas so splácaním dlhu v splátkach.

9. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa , potvrdil. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie v spojení s ustanovením , , o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa princípu úspechu a správne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu priznal žalobcovi.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).