Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-149-2020.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/149/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Guarding s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47872969, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCL s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., so sídlom Sama Chalupku 20F, 071 01 Michalovce, IČO: 46767631, o zaplatenie istiny 2.880,00- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.6.2020, č.k. 25/13/2020-95takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.6.2020, č.k. 25Cb/13/2020-95.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.880,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z istiny 1.440,00 eur od 30.9.2018 do zaplatenia, z istiny 1.440,00 eur od 29.7.2019 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 28.2.2020, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.880,00 eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia odplaty za vykonanú prepravu zo Slovenskej republiky do Nemecka, resp. Holandska.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť argumentujúc, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním jeho pohľadávky na zmluvnú pokutu. Nepoprel, že žalobca prepravu vykonal, no žalovaný nebol pri nich informovaný o nakládkach a vykládkach a neboli dodržané 7 dňové lehoty doručenia originálnych dokumentov. Zmluvnú pokutu si uplatnil v súlade so znením čl. 3 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), ktoré sú dostupné na www.prometheussro.sk <http:// www.prometheussro.sk> , ktoré žalobca bez výhrad akceptoval. Poukázal na článok III ods. 6 VOP, podľa ktorého dopravca je povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom), ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedná za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur, za každé jednotlivé porušenie. Žalovaný tvrdil, že v prípade oboch objednávok nebol informovaný o nakládkach a vykládkach, preto celková suma zmluvných pokút predstavuje 2.000,- eur.
V ďalšom poukázal na čl. III ods. 25 VOP, podľa ktorého dopravca je povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy, a to najskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti dopravcom, je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každé jednotlivé porušenie. V prípade oboch objednávok neboli dodržané 7-dňové lehoty na doručenie originálnych dokumentov.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- Na základe objednávky žalovaného zo dňa 20.7.2018 č. 18VS0268 žalobca vykonal prepravu tovaru z Lubeníka (Slovenská republika) do Nemecka (Duisburg). Cenu vykonanej prepravy vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20181239, splatnou 29.9.2018, vystavenou na sumu 1.440,- eur.
- Na základe objednávky žalovaného zo dňa 13.5.2019 č. 19JS0562 žalobca vykonal prepravu tovaru zo Šale (Slovenská republika) do Holandska (Oud Gastel). Cenu vykonanej prepravy vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20190975, splatnou 28.7.2019, vystavenou na sumu 1.440,- eur.
- Faktúrou č. 183357 zo dňa 10.10.2018 splatnou dňa 10.10.2018, vystavenou na sumu 500,- eur; č. 183358 zo dňa 10.10.2018, splatnou dňa 10.10.2018, vystavenou na sumu 500,- eur; č. 183359 zo dňa 10.10.2018, splatnou dňa 10.10.2018, vystavenou na sumu 100,- eur; č. 194797 zo dňa 17.7.2019, splatnou dňa 17.7.2019, vystavenou na sumu 500,- eur; č. 194797 zo dňa 17.7.2019, splatnou dňa 17.7.2019, vystavanou na sumu 500,- eur; č. 194798 zo dňa 17.7.2019, splatnou dňa 17.7.2019, vystavenou na sumu 500,- eur; č. 194799 zo dňa 17.7.2019, splatnou dňa 17.7.2019, vystavenou na sumu 100,- eur vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvné pokuty z dôvodu porušenia povinnosti stanovených vo VOP.
- Listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle § 580 OZ si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 2.200,- eur voči pohľadávke žalobcu.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1, bod 1; čl. 4, čl. 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uvedený v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 11/1975 Zb. (ďalej len Dohovor o CMR); podľa čl. 3 ods. 1, 2; čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES), č. 593/2008 (Rím I), § 40, § 544 OZ (právna úprava neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní formy stanovenej zákonom, právna úprava zmluvnej pokuty), § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 275 ods. 4, § 610, § 625 ods. 1, § 365, § 369, § 369c) Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (prijatie návrhu zmluvy konkludentným spôsobom, právna úprava prepravnej zmluvy, právna úprava omeškania a nárokov z omeškania plynúcich).
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo v konaní preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave; preprava bola vykonaná (uvedené skutočnosti neboli sporné). Ako nedôvodný vyhodnotil nárok žalovaného, ktorý započítal s nárokom uplatneným žalobcom. Vychádzal pri tom z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z predloženej objednávky žalovaného mal za preukázané, že žalobca ako dopravca túto objednávku podpísal, no nepodpísal Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalovaný tak nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú započítal na cenu prepravy, preto zákonné podmienky na zánik pohľadávky žalobcu započítaním neboli splnené.
7. Na základe uvedeného tak (pokiaľ ide o istinu) žalobe vyhovel a keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8% ročne (tak ako to žiadal žalobca v žalobe) a zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa ustanovenia § 369c) ods. 1 ObZ a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
10. Má za to, že v zmysle záväzných objednávok č. 18VS0268 a č. 19JS0562 (ďalej len objednávky), došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohodám o realizovaní cestných prepráv z Lubeníka (SK) do
Duisburg (DE) a zo Šale (SK) do Oud Gastel (NL). Ceny cestných dopráv boli stanovené na 1.200,- eur bez DPH. Zároveň bolo v objednávke uvedené: „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk <., v ktorých sú ustanovenia o zmluvnej pokute. Objednávky boli potvrdené aj žalobcom aj žalovaným, došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktoré sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra, teda sú podnikateľmi. Tvrdí, že s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že záväzok zo zmluvy o preprave sa týka ich podnikateľskej činnosti, pričom uzavretie záväzkového vzťahu nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, nakoľko žalobca akceptoval objednávku, ktorú mu e-mailom zaslal žalovaný. Zdôraznil, že Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave neurčuje formu uzavretia zmluvy o preprave, rovnako aj Obchodný zákonník neurčuje ako podmienku platnosti písomnú formu v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Argumentuje, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nie je kompletnou, no zároveň nestanovuje pre obchodnoprávne vzťahy osobitnú formu dohody o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta tak bola vyúčtovaná oprávnene a tento nárok bol započítaný s nárokom uplatnený žalobou.
11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že nárok na zmluvnú pokutu uplatnený žalovaným je nedôvodným. Zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní.
13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.7.2021 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:
Odvolací súd sa (keďže pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní bola pohľadávkou nespornou, pretože žalovaným nebola popretá) zaoberal tým, či boli súdom prvej inštancie zistené skutočnosti dôležité pre prijatie záveru o zániku/trvaní pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania a či z týchto skutočností bol vyvodený správny právny záver.
18. Žalovaný teda tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním (§ 580 OZ), t.j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí úkon smerujúci k započítaniu (a to aj proti vôli druhého účastníka). Započítanie je teda prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti pre platný právny úkon, musí z neho teda vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške, proti akej pohľadávke a v akej výške smeruje, čo musí byť zrejmé bez akýchkoľvek pochybností.
19. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje ohľadne ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda musí preukázať, že pohľadávky, ktoré započítava proti pohľadávke žalobcu sú existentné a zároveň musí preukázať, že tieto zanikli započítaním, t.j. že boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 580 OZ. Žalovaný tvrdí, že jeho pohľadávkami, ktoré započítava, sú pohľadávky na zmluvnú pokutu.
20. V prejednávanej veci je nepochybné, že ide o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, kde je potrebné aplikovať zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - OBZ). Keďže právna úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v OBZ nie je komplexná (čo OBZ vymedzuje slovným spojením „Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“) je potrebné v otázkach zmluvnej pokuty vychádzať aj z jej úpravy v zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník - OZ), čo umožňuje § 1 ods. 2 druhá veta OBZ.
21. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu (ústnu alebo písomnú) má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak teda samotná zmluva bola uzavretá ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne, a to v písomnej forme. Pokiaľ by sa zmluvná pokuta nedojednala v písomnej forme, bola by neplatná a veriteľ by nemohol proti dlžníkovi s úspechom uplatniť zmluvnú pokutu na súde.
22. Podľa § 40 ods. 1, 3 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle.
23. V prejednávanej veci sa v spise nachádzajú záväzné objednávky, ktoré predložil žalobca a Všeobecné obchodné podmienky predložené žalovaným. V objednávkach, ktoré odkazujú na VOP je uvedené, že dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné podmienky zverejnené na internetovej stránke žalovaného a objednávka je opatrená podpisom žalobcu a žalovaného, pričom Všeobecné obchodné podmienky nie sú stranami sporu podpísané vôbec.
24. Je pravdou, že podľa § 273 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.
Zmyslom obchodných podmienok využívaných v obchodných záväzkových vzťahoch, je uľahčiť a urýchliť proces uzatvárania zmlúv za situácie, keď sa určité okolnosti medzi zmluvnými stranami pravidelne opakujú a preto nie je účelné a efektívne vpisovať ich do zmlúv v každom jednom prípade. Základná úprava všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá už vyššie uvedenom § 273 Obchodného zákonníka a nevyžaduje sa, aby boli podpísané zmluvnými stranami. Inak je tomu však v situácií, ak by do týchto nepodpísaných obchodných podmienok bolo zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011 sp.zn. 2Cdo/245/2010) v týchto prípadoch zaujíma pomerne konštantné stanovisko,
podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté (ak im zákon povinne ukladá písomnú formu) sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak nepochybné, že dojednanie o zmluvnej pokute ako inštitút, pre ktorý je zákonom vyžadovaná písomná forma, ktoré bolo súčasťou obchodných podmienok žalovaného, musí byť preukázateľne podpísané, t.j. musia byť podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie nevyvoláva právne následky (viď. ods. 21). Je pri tom bez právneho významu (ako už bolo uvedené vyššie), že samotná prepravná zmluva pre svoju platnosť písomnú formu nevyžaduje.
26. Súd prvej inštancie tak nepochybil, keď konštatoval, že nedošlo k dohode o zmluvnej pokute, teda žalovaný nárok uplatnený započítaním nepreukázal, preto nemohlo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného, teda nedošlo k zániku nároku žalobcu uplatneného v konaní. Správne bolo rozhodnutie súdu aj o uplatnených úrokoch z omeškania, ktorých výška a splatnosť v konaní žalovaným popretá nebola.
27. Na základe uvedeného tak odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu bol priznaný v odvolacom konaní úspešnému žalovanému. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).