Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-56-2020.pdf
PDF · 66.07 KB
Case nature
Subarea
50C/56/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: K. B., B.. XX.XX.XXXX, L. XX, X. proti žalovanému: Okresný súd Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava, o zaplatenie 5.000,- Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2020 domáhal zaplatenia istiny.
Po odstránení vád žaloby, súd výzvou zo dňa 26.02.2021 žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 20,- Eur do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Predmetná výzva bola žalobcovi podľa § 111 ods. 3 CSP doručená dňa 22.06.2021. Súdny poplatok za podanú žalobu podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch však nebol ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia zaplatený.
Podľa § 10 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) <http://www.epi.sk/zz/1992-71> a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem § 357 písm. a). To znamená, že zákon o súdnych poplatkoch je vo vzťahu k CSP zákon osobitným, a teda v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Ide teda o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP potom rozhodne zákonný sudca, aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie. V zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník však nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.
Žalobca procesne zavinil, že sa konanie proti žalovanému zastavilo, a to z dôvodu, že v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu. V takom prípade by mal žalovaný, ako úspešná strana, nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu v konaní žiadne nevznikli a ani vzniknúť nemohli, nakoľko o priebehu súdneho konania vzhľadom na jeho štádium nevedel a ani vedieť nemohol, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodol a pod menom vyššieho súdneho úradníka ani rozhodnúť nemohol. Výrok o nároku na náhradu trov konania je tak v tomto prípade nadbytočný. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu neobsahuje výrok o trovách konania.
Nesplnenie poplatkovej povinnosti v zákonom stanovenej lehote predstavuje neodstrániteľnú prekážku súdneho konania, čím súd meritórne nerozhodne o práve, žalobe poplatníka (žalobcu) v civilnom súdnom konaní. Súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 26.02.2021, ktorú doručoval do ÚVTOS Želiezovce, kde bol žalobca v čase podania žaloby vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedená výzva sa súdu dňa 04.03.2021 vrátila s tým, že adresát zásielky je neznámy. Následne súd dopytoval ÚVTOS, ktorý v odpovedi zo dňa 13.05.2021 uviedol, že žalobca pri prepúšťaní uviedol adresu Poštová 17, Bernolákovo. Následne súd zasielal výzvu aj na túto adresu, pričom zásielka sa súdu dňa 22.06.2021 vrátila, nakoľko si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom na vyčerpané možnosti doručovania a § 111 ods. 3 CSP má súd za to, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 22.06.2021. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca, aj napriek opakovanej výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania súdny poplatok za podanú žalobu v určenej lehote nezaplatil, súd konanie zastavil.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.