Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpená: Mgr. Karel Belatka, hosťujúci euroadvokát, so sídlom Žižkova 12, Jihlava, Česká republika, sídlo výkonu advokácie v Slovenskej republike na adrese spolupracujúceho advokáta JUDr. Ján Havlát, advokát so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: Priemyselný park Štúrovo, a.s., so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 31 410 146, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. decembra 2022, č. k. -719, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 9. decembra 2022, č. k. -719, žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , až 3 (ďalej len „“), až 3, , , o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca - pôvodne F. B. narodený XX. XX. XXXX v zastúpení svojím opatrovníkom F. B. narodený XX. XX. XXXX - sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 28. 05. 2009 domáhal voči žalovanému označenému pôvodne ako Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. vydania rozkazu o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela číslo 1398/93 o výmere 5453 m2, ktorá je vedená v katastrálnom území obce G..

4. Návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 06. 10. 2009 žalobca navrhol, aby namiesto neho do konania vstúpila ako žalobkyňa A. B. narodená XX. XX. XXXX bytom C. D. XX, E.. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. -60 zo dňa 2. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. marca 2010 tomuto návrhu vyhovel.

5. Okresný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. -474 zo dňa 09. 06. 2020 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe odvolania žalobkyne uznesením č. k. -580 zo dňa 27. 10. 2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uvedenom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie sa v čase podania predmetnej žaloby a aj neskôr dopustil procesného pochybenia v tom smere, že s poukazom na v čase podania žaloby účinné ustanovenie (od 01. 07. 2016 ) vo vzťahu k žalobkyni nerealizoval žiadny taký procesný úkon, ktorým by sa snažil odstrániť rozpory medzi žalobným petitom a tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v žalobe. Za týmto účelom mala byť žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) v príslušnej lehote vyzvaná súdom na odstránenie takejto vady žaloby, aby bolo nad všetky pochybnosti zrejmé, či ide o žalobu podanú podľa alebo podľa . Krajský súd ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s obsahom potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 09. 2019 č. k. -1253 vo vzťahu k prvoinštančnému rozsudku Okresného súdu Nové zámky zo dňa 13. 07. 2016, č. k. -1237. Poukázal na to, že Krajský súd v Nitre v potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o parcelu 1600/2 zapísanú v pozemkovoknižnej vložke XXX nedošlo k jej vyvlastneniu, pretože neexistovalo spôsobilé rozhodnutie v tomto smere. Odvolací súd k uvedenému „vyvlastneniu“ okrem iného skonštatoval, že nemohlo platne prebehnúť, pretože žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom žiadna finančná náhrada poskytnutá nebola. Ďalej bolo odvolacím senátom 9Co na Krajskom súde v Nitre uvedené, že vlastník nemôže stratiť vlastnícke právo k veci na základe rozhodnutia v konaní ktorého účastníkom nebol.

7. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G., geometrickým plánom číslo 44/2009, kópiou katastrálnej mapy na parcelu číslo 1398/93, správou katastra D. H. zo dňa 13. 05. 2010, výsluchom svedka I. A. J. výpisom z obchodného registra žalovaného, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. , fotodokumentáciou doloženou v spise, rozhodnutím dopravného úradu zo dňa 15. 12. 2014 a ďalšími v spise založenými dokladmi.

8. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie sa súd v prvom rade (viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie) zaoberal špecifikáciou predmetu konania. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 17. 01. 2022 navrhol zmenu petitu, o ktorej Okresný súd Nové Zámky rozhodol uznesením č. k. -644 zo dňa 20. 04. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2022. Nad rámec odôvodnenia uvedeného uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že všetky dôkazy, ktoré boli do právoplatnosti uvedeného uznesenia vykonané mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, aplikácia teda nepripustenie zmeny žaloby by nebola v súlade so zákonom. Ďalšie dokazovanie vykonané v priebehu konania podľa názoru súdu nenarušilo procesnú ekonómiu konania.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely číslo 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5459 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území G. je žalobkyňa. Predmetná nehnuteľnosť bola vytvorená geometrickým plánom číslo 44/2009 zo dňa 20. 04. 2009 overenom dňa 28. 04. 2009 pod číslom 459/9 a zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný na žiadosť pôvodného žalobcu, teda F. B., narodeného XX. XX. XXXX. Novovytvorená parcela číslo 1398/93 pozostáva z časti pozemnoknižnej parcely číslo 1600/2 roľa o výmere 44.930 m2 pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie obce K. a katastrálne územie obce G..

10. Okresný súd konštatoval, že v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami sporu nebolo sporné, že vlastníkom pozemku parc. č. 1398/93, k.ú. G. je žalobkyňa. Právny zástupca žalovaného túto skutočnosť nerozporoval, sám poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. resp. konanie vedené na Krajskom súde v Nitre sp. zn. , v ktorých bola právna skutočnosť, t. j. vlastnícke právo k pozemku parc. č. 1398/93 osvedčená. Pretože vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nebolo medzi stranami sporu sporné, súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával.

11. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania uznal, že stavba železničnej vlečky, ktorá sa nachádza na parcele žalobkyne je neoprávnenou stavbou. Sama skutočnosť, že stavba železničnej vlečky postavená čiastočne na pozemku žalobkyne je neoprávnenou stavbou nebola medzi stranami sporu sporná, a preto súd v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával.

12. Prvým spôsobom usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, ktorý je uvedený v je odstránenie stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil. Odstránenie stavby však musí byť účelné tak ako to predpokladá .

13. Súd prvej inštancie mal preukázané, že železničná vlečka ktorá čiastočne prechádza cez parcelu 1398/93 je podľa s prihliadnutím na inžinierskou stavbou.

14. Ďalej mal prvoinštančný súd za preukázané, že pozemok č. CKN 1398/93 o výmere 5.453 m2 v katastrálnom území G., ktorý je zastavaný stavbou železničnej vlečky tvorí len nepatrnú časť z celkovej rozlohy pozemkov, na ktorých je vybudovaná stavba železničnej vlečky. Žalobca teda je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa ustanovenia ako vlastník pozemku, na ktorom bola stavba postavená, avšak je vlastníkom len veľmi nepatrnej časti pozemkov, na ktorých je zriadená stavba železničnej vlečky. Nepomerne väčšia časť stavby železničnej vlečky bola zriadená na pozemkoch samotného žalovaného a iných vlastníkov, a preto dôsledkom zaviazania žalovaného na odstránenie stavby železničnej vlečky s následným splnením povinnosti žalovaného ako stavebníka, by muselo nevyhnutne dôjsť k odstráneniu i tej časti stavby (nepomerne rozsiahlejšej), ktorá je zriadená na pozemkoch nepatriacich žalobcovi, hoci žalovaný s týmto odstránením stavby železničnej vlečky nesúhlasí a iní vlastníci stavbu železničnej vlečky nenamietajú (ide o vlastníkov väčšiny pozemkov, na ktorých sa stavba železničnej vlečky nachádza). Takýto výkon vlastníckeho práva žalobcu by bol na úkor vlastníckeho práva žalovaného a iných vlastníkov ako väčšinových vlastníkov pozemkov, na ktorých je postavená stavba železničnej vlečky a mal by za následok značný nepomer medzi účastníkmi konania. Nariadenie odstránenia stavby železničnej vlečky by tiež podľa názoru súdu malo za následok nevyváženosť v prospech žalobcu ako vlastníka pozemku parc. č. CKN 1398/93 o výmere 5.453 m2 v katastrálnom území G., ktorý tvorí cca 2,97 % z celkovej rozlohy pozemkov, na ktorých je železničná vlečka zriadená (cca 183.336 m2), oproti ostatným vlastníkom pozemkov zastavaných železničnou vlečkou.

15. Konajúci súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zriadenie ako aj prevádzka železničnej vlečky sa spravuje a samotná železničná vlečka sa za dráhu považuje. Odstránenie takejto špecifickej stavby by bolo z hľadiska povoľovacieho konania, času a finančných prostriedkov, ktoré by musel žalovaný na odstránenie stavby vynaložiť veľmi komplikované. Zároveň by odstránenie železničnej vlečky podliehalo zdĺhavému a časovo náročnému povoľovaciemu konaniu zo strany správnych orgánov, nakoľko v prípade stavby železničnej vlečky je potrebné aplikovať aj . V zmysle môže o zrušení dráhy rozhodnúť len správny orgán na návrh vlastníka dráhy alebo na návrh ním povereného prevádzkovateľa dráhy so súhlasom vlastníka dráhy. Ak ide o železničnú dráhu, do ktorej sú zaústené ďalšie železničné dráhy, je potrebný aj súhlas vlastníkov týchto dráh. Rozhodnutie o zrušení dráhy je podkladom na konanie Špeciálneho stavebného úradu o odstránenie stavby dráhy a jej súčastí podľa stavebných predpisov.

16. Súd v ďalšom konštatoval aj tú skutočnosť, že odstránením časti stavby železničnej vlečky nachádzajúcej sa na dotknutom pozemku by došlo k znefunkčneniu prevádzky celej železničnej vlečky, ktorá by stratila svoje opodstatnenie. Tak, ako uviedol právny zástupca žalovaného vo vzťahu k stavbe železničnej vlečky je nevyhnutné zohľadniť aj verejný záujem na zachovaní železničnej dráhy, nakoľko by mohla slúžiť na verejnoprospešné účely. Verejnoprospešný účel je naviac priamo zohľadnený aj v , keď má vlastník dráhy, ktorý nie je schopný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, povinnosť ponúknuť túto dráhu na predaj verejnoprávnym subjektom. Stavba železničnej vlečky je rozsiahla inžinierska stavba plniaca špecifické funkcie a jej odstránením by vznikli veľké straty na hodnotách. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného (ktoré právny zástupca žalobkyne nerozporoval) stavba železničnej vlečky tvorí organický a funkčný celok s rozlohou cca 183.336 m2, pričom táto rozloha nezahŕňa pozemky, na ktorých je vybudovaná železničná vlečka v priemyselnom areáli v katastrálnom území G., ktorá je tiež súčasťou tejto inžinierskej stavby. Súd bol toho názoru, že ak mal žalovaný odstrániť stavbu železničnej vlečky na základe rozhodnutia súdu v tomto

konaní, tzn. bez dlhodobého plánovania, vynaloženie takýchto neočakávaných prostriedkov, v dôsledku poskytnutia súdnej ochrany vlastníckemu právu žalobkyne, ktorá je len nepatrným vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba železničnej vlečky, mohlo by to mať na hospodárenie žalovaného zásadne negatívny vplyv, a to nielen z hľadiska potreby vynaloženia nákladov na odstránenie stavby, ale tiež z hľadiska straty funkcie železničnej vlečky, v dôsledku čoho by ju žalovaný nemohol reálne prevádzkovať.

17. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že postup žalobcu, ktorý nemá reálny záujem a ani predstavu o tom, ako by chcel a mohol pozemok po odstránení stavby železničnej vlečky využívať, a napriek tomu sa dožaduje jej odstránenia, je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa nevyjadril k spôsobu užívania pozemku o prípadnom odstránení stavby železničnej vlečky. Nebolo vôbec preukázané, že by žalobca zvyšnú časť pozemku užíval, resp. že by mal preukázateľný zámer na využívanie uvedeného pozemku. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20. 04. 2004, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 08. 07. 2004, v zmysle ktorého: „Ak konajúci síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie správania sa, inak dovoleného právom, sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o jeho závadný výkon, keď konanie a jeho výsledok sa možno celkom zhodujú s výsledkom, ktorý malo právo na zreteli, ale keď bolo konanie urobené nie za účelom dosiahnutia výsledkov, na dosiahnutie ktorých bola konajúcemu prepožičaná ochrana, ale aby sa dosiahlo iných výsledkov, ktoré sú inak považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti len zdanlivým výkonom práva; účelom tu nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo konajúci v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva pre neho vedľajšej a nemá z hradiska konajúceho význam.“

18. Okresný súd ako súd vo veci konajúci následne poznamenal, že postup podľa , teda odstránenie stavby by z vyššie uvedených dôvodov nesplnil účel predpokladaný zákonom - ochrana práv vlastníka pozemku by v prípade nariadenia odstránenia stavby bola v hrubom nepomere s ochranou práv vlastníka stavby (aj keď neoprávnenej), ktorá je na pozemku postavená.

19. Ďalej argumentoval tým, že žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala súhlas s prikázaním časti stavby, teda železničnej vlečky do jej vlastníctva. Vzhľadom na rozlohu železničnej vlečky a na skutočnosť, že na pozemku žalobkyne sa nachádza len časť železničnej vlečky by prikázanie stavby do vlastníctva žalobkyne tak ako to predpokladá nebolo možné.

20. Za najrozumnejšie usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku, t. j. žalobkyňou a vlastníkom neoprávnenej stavby, t. j. žalovaným je potrebné považovať postup podľa , teda zriadenie vecného bremena za náhradu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie tento názor predbežne prezentoval v priebehu konania, právny zástupca žalobkyne v priebehu konania nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena, ktoré by súd v uvedenom prípade mohol zriadiť. Podľa v sporových konaniach súd nemôže dôkazy navrhovať sám v zásade nikdy, výnimky sú ustanovené v , . Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že strana neunesie svoje dôkazné bremeno, je pre túto stranu vydanie nepriaznivého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 01. 2015: „...je typickým sporovým konaním, pre ktoré platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“

21. Právny zástupca žalobkyne nenavrhol dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena za náhradu, súd takýto dôkaz nemohol vykonať ex offo. Súd nepoznajúc primeranú hodnotu náhrady za zriadenie vecného bremena, potom nemohol postupovať v súlade s . Súd prvej inštancie

bol toho názoru, že vzhľadom na charakter neoprávnenej stavby postavenej na pozemku žalobkyne (železničná vlečka) a na minimálny rozsah, ktorým železničná vlečka ako stavba do pozemku žalobkyne zasahuje, nie je okrem postupu podľa možné usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak.

22. Žalovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena nenavrhol, trval na odstránení stavby, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa účel predpokladaný občianskym právom. Vzhľadom na závery rezultujúce z vykonaného dokazovania, prijatý právny záver, konajúci prvoinštančný súd podanú žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s s prihliadnutím na ods. l . Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v plnom rozsahu, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

24. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a to s ohľadom na všetky okolnosti veci za rozporné s princípmi, na ktorých je založená ochrana vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi. Zamietnutie žaloby považuje za neprípustné odmietnutie spravodlivosti aj vzhľadom na to, že sa jedná o 14 rokov prebiehujúce súdne konanie, kedy po túto dobu existuje právna a faktická neistota oboch vlastníkov, pričom súd prvej inštancie tento stav predĺžil aj do budúcna. Namietala, že oprávnený vlastník pozemku je z užívania svojho pozemku celkom vyradený, pretože neoprávnená stavba zaberá celú výmeru jeho pozemku bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Poukázala na to, že po zmene žalobného petitu bol obsah žaloby formovaný ako návrh na odstránenie stavby podľa ust. , pričom má za to, že uniesla dôkazne bremeno.

25. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vnútorne rozporné, pretože k zamietnutí žaloby došlo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k určeniu hodnoty vecného bremena, avšak žalobný petit vôbec neobsahuje žiadny návrh či tvrdenie o spôsobe riešenia sporu zriadením vecného bremena. Žalobkyňa, tvrdenie súdu prvej inštancie o údajnej dôkaznej pasivite jej právneho zástupcu k vecnému bremenu a jeho hodnote, považuje za nedôvodné a nepodložené. Súd k svojim záverom dospel na základe prílišného formalizmu pri hodnotení údajnej dôkaznej povinnosti žalobkyne a v rozpore s tým následne súd skonštatoval, že má preukázanú okolnosti, ktoré neboli vôbec podložené žiadnymi dôkazmi. V tejto súvislosti poukázala na bod 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v obdobných veciach rozhoduje rozdielne, napr. v konaniach pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. a , kde je žalobkyňa účastníkom konania a predmetom konania je odstránenie stavby, okresný súd z vlastnej iniciatívy a bez návrhu účastníkov konania rozhodol o vypracovaní znaleckého posudku o cene pozemku, cene nájmu a cene vecného bremena.

26. V ďalšom žalobkyňa namietala, že žalovaný nie je vlastníkom v žiadnej časti výmery pozemkov a ani neplatí nikomu z vlastníkov za užívanie pozemku. Nemá uzatvorenú zmluvu o bezplatnom užívaní. Ide teda o individuálneho súkromného vlastníka v správe SPF a SR. Tvrdenie, že žalovaný je sám vlastníkom časti pozemku alebo, že má na užívanie právny nárok je nepravdivé. Súd prvej inštancie vôbec nezisťoval ani nemal za preukázané v akom rozsahu sú žalovaným nezákonne užívané pozemky pod stavbou železnice, pričom žalobkyňa vlastní výmeru v rozsahu 5 453 m2 a súčet výmery pozemkov žalovaného pod dráhou je 22 7930 m2. Súd prvej inštancie tak mal, pokiaľ tvrdí v bode 52. odôvodnenia, že má uvedené za preukázané, tieto skutočnosti zistiť, ale neurobil tak.

27. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že v dobe podania žaloby bolo v platnosti pôvodné povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané dňa 30. 03. 2007, ktoré bolo vydané na základe žiadosti zo dňa 09. 01. 2007, doložené nepravdivým Čestným prehlásením generálneho riaditeľa spoločnosti žalovaného, v ktorom klamlivo uvádza nesprávne čísla parciel a neuvádza dotknuté parcely cudzích vlastníkov, na ktorých má byť dráha prevádzkovaná. Rozhodnutie zo dňa 15. 12. 2014, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, vychádza z nepravdivých z pôvodne nepravdivej žiadosti. Súd tak neposúdil obsah Čestného prehlásenia a teda ani dôsledky nepravdivého prehlásenia pre žalobkyňu. Žalobkyňa namieta aj bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd nesprávne vyhodnotil, resp. vôbec neposudzoval

samotné vlastníctvo k dráhe. Z doložených dokumentov a dôkazov, na ktoré súd odkazuje, vôbec nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stavby železnice žalovaným, ale len jeho právo užívania.

28. Žalobkyňa zároveň vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že uplatnenie vlastníckej žaloby je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v rozpore s právom žalovaného a je na úkor väčšinových vlastníkov pozemku, na ktorom je dráha postavená. Súd tak v danom prípade neriešil kolíziu medzi oprávneným vlastníckym právom žalobkyne a žalovaným, ako neoprávneným stavebníkom, ale nad rámec žalobného návrhu a bez návrhu, prijal do svojho záveru aj ochranu vlastníckeho práva ostatných bližšie nekonkretizovaných vlastníkov pozemku. Záverom uviedla, že prevádzkovateľovi vlečky v súkromnom vlastníctve zákon nezakladá právo na zriadenie vecného bremena a preto nebolo na strane žalobkyni dôvod jeho zriadenia navrhovať. K bodu 77. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla, že ak súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala súhlas s prikázaním časti stavby do jej vlastníctva, tak možnosť prikázania len časti stavby do vlastníctva vlastníka pozemku je podľa ustálenej judikatúry súdu neprípustným riešením. V rámci podaného odvolania žalobkyňa poukázala na obsah rozhodnutia NS ČR sp. zn. vzťahujúceho sa k aplikácii ust. .

29. Žalovaný súdu prvej inštancie doručil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobkyne, v ktorom poprel ňou uvádzané tvrdenia. Uviedol, že aj napriek predbežnému názoru súdu prvej inštancie uvedenému na pojednávaní zo dňa 07. 10. 2022, ktorý v súlade s formoval predmet, o ktorom sa vedie konanie, žalobkyňa až do vydania napadnutého rozsudku neuviedla žiadne skutočnosti a nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by mohli relevantne smerovať k jej úspechu vo veci spočívajúcom v usporiadaní vzťahov podľa . Žalobkyňa neuniesla v predmetnej právnej veci dôkazné bremeno. Uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že dôkaz smerujúci k vydaniu priaznivého rozhodnutia pre žalobkyňu mal vykonať súd prvej inštancie bez návrhu a na základe vlastného uváženia. Takéto konanie súdu by bolo nielen v rozpore s výslovným znením . Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že by súd prvej inštancie rezignoval na hľadanie spravodlivosti, a že by bezdôvodne naťahoval stav právnej neistoty medzi stranami sporu, alebo, že by bezdôvodne uprednostnil práva vlastníka neoprávnenej stavby pred právami vlastníka pozemku. Naopak, tým, kto rezignoval na vedenie sporu a zapríčinil zamietnutie žaloby, bola žalobkyňa. Žalobkyňa v prvom rade žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na predbežný názor súdu prvej inštancie o neúčelnosti odstránenia stavby, napriek skutočnosti, že na tomto spôsobe usporiadania vzájomných vzťahov do poslednej chvíle trvala. Žalobkyňa zrejme očakávala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dodatočného dôkazu alebo akejkoľvek dodatočnej argumentácie z vlastného podnetu prehodnotí svoj predbežný právny názor v jej prospech.

30. Je podľa názoru žalovaného bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odstránenie stavby by bolo právne a fakticky komplikované, nehospodárne a nevyvážené, a teda nie je ho možné považovať za účelné usporiadanie vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. Správanie žalobkyne, ktorá do absolútne poslednej chvíle trvala na tom, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo odstránenie stavby neekonomické, žalovaný považuje buď za zjavné popieranie reality alebo za konanie, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou žalobkyne bolo poškodiť žalovaného. Ako vyplýva aj z odvolania žalobkyne, strany sporu vedú medzi sebou viacero súdnych sporov týkajúcich sa nielen stavby železničnej vlečky, v rámci ktorých v priebehu rokov nevedeli nájsť zmierlivé riešenie, a teda vzťahy medzi nimi sú značne narušené.

31. Pokiaľ ide o argument žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil, akí sú vlastníci iných pozemkov pod stavbou železničnej vlečky, tak tento argument sa javí byť úplne bez významu vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je usporiadanie vzťahov žalobkyne a žalovaného k pozemku parcela registra „C“ s parcelným č. 1398/93 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 453 m2, zapísanému na LV XXXX, vedenom Okresným úradom D. H., katastrálny odbor, pre okres D. H., obec G., katastrálne územie G.. Skutočnosť, kto sú ďalší vlastníci pozemkov pod stavbou železničnej vlečky a aký je ich vzťah k existencii železničnej vlečky je celkom bez právneho významu vo vzťahu k nároku žalobkyne v prebiehajúcom konaní. Pokiaľ ide o argument, že k vydaniu povolenia Dopravného úradu na prevádzkovanie dráhy železničnej vlečky zo dňa 15. 12. 2014 malo dôjsť na podklade nepravdivého čestného vyhlásenia, ktoré bolo súčasťou žiadosti zo dňa 09. 01. 2007, na podklade ktorého bolo vydané povolenie Dopravného úradu zo dňa 30. 03. 2007, tak tento považuje žalovaný za

v konaní ničím nepodložený. Navyše žalovanému nie je zrejmé, ako by táto argumentácia vôbec mohla priniesť žalobkyni úspech v odvolacom konaní, vzhľadom na dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu rozsudku. Pokiaľ ide o argument, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal vlastníctvo stavby železničnej vlečky, tento považuje žalovaný za absurdný. V prípade, ak by nebol žalovaný vlastníkom stavby, tak následkom by bola strata sporu žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Zároveň uviedol, že žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že by mu malo vzniknúť k stavbe železničnej vlečky vecné bremeno priamo v zmysle . Záverom odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jeho obsahom je iba opakovanie argumentácie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odkázala na obsah podaného odvolania, pričom uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne vrátane jeho odôvodnenia a z tohto dôvodu považuje za nesprávne aj vyjadrenie žalovaného.

33. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

34. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok a to zvolením procesného postupu v zmysle , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobkyne je nedôvodné a z toho dôvodu napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu ( ), na ktoré v ďalšom poukazuje.

35. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku.

Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd akceptujúc svoju zákonom stanovenú povinnosť skúmať, či zo strany žalobkyne napadnutý – zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutej v ust. , prijal ten záver, že predmetný napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, ktoré bolo postihnuté výskytom niektorej z procesných vád uvádzaných v rámci cit. ust. , a preto ho ako vecne správny podľa v spojení s potvrdil.

37. Pokiaľ ide o samotný proces dokazovania zrealizovaný v danej prejednávanej veci konajúcim prvoinštančným súdom, tak tento je potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. , čo znamená, že v konaní produkované dôkazy stranami tohto sporu boli vyhodnotené jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé počas sporu najavo. Taktiež je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku vo veci samej odvolacím súdom, v ďalšom konaní rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu v zmysle , tak ako tento rezultoval zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. -580 zo dňa 27. 10. 2021.

38. Na margo zisteného skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že jeho rozsah bol pre konajúci súd dostatočným základom pre vynesenie objektívneho a predovšetkým spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka následného posúdenia zisteného rozsahu skutkového stavu prvoinštančným súdom podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu , všeobecného procesného predpisu a špeciálnych právnych predpisov (zákon o dráhach a ) obsiahnutých v rámci bodov 49. až 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak predmetné právne posúdenie je vecne správne a zároveň aj relevantným spôsobom reagujúce na charakter vzniklého právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu a ich prednesy a dôkazy prezentované v tomto konaní.

39. Na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne, odvolací súd poznamenáva, že plne akceptuje dôvody jej zamietnutia prijaté a odôvodnené prvoinštančným súdom v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o aplikáciu hmotnoprávneho ust. na danú prejednávanú vec zo strany konajúceho súdu, tak táto bola správne podmienená obsahom naposledy pripustenej zmeny žalobného petitu zo strany žalobkyne, a taktiež aj samotným charakterom vzniklého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

40. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku argumentačným spôsobom zodpovedajúcim obsahu ust. vety tretej odprezentoval ním zaujatý právny názor ohľadom nemožnosti aplikácie ani jednej z troch alternatív usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobkyňou) a vlastníkom stavby na cudzom pozemku (žalovaným), tak ako sú tieto alternatívy zakomponované v ust. až 3 . Pokiaľ ide o samotnú nemožnosť aplikácie ust. na vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu, tak tu súd správne uviedol, že pri spôsobe vyporiadania podľa až 3 nie je viazaný návrhmi účastníkov. Čo sa týka alternatívy č. 1, t. j. odstránenia stavby železničnej vlečky na náklady jej majiteľa (žalovaného), tak túto alternatívu nepovažoval správne odvolací súd za dôvodnú, pretože ochrana práv vlastníčky pozemku (žalobkyne) by bola v hrubom nepomere s ochranou práv vlastníka železničnej vlečky (žalovaného), ktorá je na pozemku žalobkyne, aj keď neoprávnene postavená. V súvislosti s nedodržaním zásady účelnosti pri odstránení stavby podľa bolo súdom dôvodne konštatované, že do úvahy nepripadá ani postup podľa , t. j. prikázanie stavby železničnej vlečky do vlastníctva žalobkyne, pretože výmera parcely žalobkyne č. CKN 1398/93 predstavuje 5 453 m2, čo je cca 2,97 % z celkovej výmery pozemkov 183 336 m2, na ktorých sa nachádza predmetná železničná vlečka. Odstránením tejto železničnej vlečky by došlo totiž k znefunkčneniu jej prevádzky a takisto je potrebné zohľadniť aj verejný záujem na zachovaní železničnej dráhy. S poukazom na uvedené takýto výkon vlastníckeho práva žalobkyne by bol na úkor vlastníckeho práva žalovaného ako aj ostatných väčšinových vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých je zrealizovaná stavba danej železničnej vlečky. Žalobkyňa taktiež v konaní nepreukázala udelenie súhlasu zo strany ostatných vlastníkov s prikázaním stavby železničnej vlečky do jej vlastníctva, keďže predmetná stavba je iba v nepatrnej časti (rozsah 2,97

%) postavená na parc. č. 1398/93, ktorá jej vlastnícky patrí. Ohľadom nemožnosti daný právny vzťah posúdiť za aplikácie ust. , ako tretej a zároveň aj poslednej do úvahy prichádzajúcej alternatívy vyriešenia tohto sporu, konajúci súd opodstatnene uviedol, že v súvislosti so zriadením vecného bremena za náhradu, právny zástupca žalobkyne (hosťujúci euroadvokát) v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci hodnotu vecného bremena, ktorého zriadenie by v danom prípade podľa prichádzalo do úvahy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na jeho obmedzenú iniciatívu navrhovať dôkazy, z ktorej je stanovená výnimka v ust. a , ktorá sa však na prejednávanú vec nevzťahuje vzhľadom na charakter vykonať sa majúceho dôkazu. Neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v naznačenom smere, primälo správne súd prvej inštancie v kontexte vyššie uvedených ďalších dôvodov k zamietnutiu podanej žaloby ako nedôvodnej.

41. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne prezentovanú v ňou podanom odvolaní v tom smere, že konajúci súd nedostatočne zistil okruh ostatných vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbou danej železničnej vlečky, tak túto námietku pri zohľadnení predmetu konania, t. j. usporiadaní vzťahov medzi žalobkyňou ako vlastníčkou parc. č. 1398/93 a žalovaným ako vlastníkom stavby železničnej vlečky z časti nachádzajúcej sa na tejto parcele, odvolací súd považoval z právneho hľadiska za irelevantnú. Na margo vznesenej odvolacej námietky spochybňujúce vlastnícke právo žalovaného k danej železničnej vlečke je potrebné poznamenať, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vlastnícke právo žalovaného spochybňované nebolo, pričom ak by konajúci súd bol toho názoru, že v žalobe označenému žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia, tak by podanú žalobu žalobkyne práve z tohto dôvodu zamietol v súvislosti so skúmaním podmienok konania, bez toho, že by vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. V ďalšom odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia prvoinštančného súdu, s ktorým sa stotožňuje ( ).

42. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 02. 02. 2023 smerujúcom voči rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09. 12. 2022 č. k. -719 ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnému žalovanému v tomto konaní proti neúspešnej žalobkyni. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

44. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).