Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-20-2021.pdf
PDF · 109.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W. Y., L.. XX. XX. XXXX, P. J. Y. XXXX/X, XXX XX Y., o zaplatenie 58,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 58,35 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20,20 eur od 23.6.2018 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,- eur od 24.7.2018 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,15 eur od 14.8.2018 až do zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 25-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 58,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,02 eur od 23.06.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24 eur od 24.07.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,15 eur od 14.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 10.06.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., IČO: 35 848 863 na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 84425285. Medzi O2 a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. O2 sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Právny predchodca žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: faktúra zo dňa 22.05.2018 uvedená pod VS 1193408859 v sume 20,02 eur s lehotou splatnosti 22.06.2018, faktúra zo dňa 22.06.2018 uvedená pod VS 1196044953 v sume 24 eur s lehotou splatnosti 23.07.2018, faktúra zo dňa 22.07.2018 uvedená pod VS 1198556279 v sume 14,15 eur s lehotou splatnosti 13.08.2018. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil O2 vystavené faktúry, pričom O2 ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
2. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalovanú sumu je ochotný zaplatiť. Požiadal o možnosť uhradiť dlh v splátkach, a to po 25 eur mesačne vzhľadom na jeho majetkové pomery.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to faktúrou č. 1193408859 zo dňa 01.06.2016 splatnou dňa 22.06.2016, faktúrou č. 1196044953 zo dňa 02.07.2018 splatnou dňa 23.07.2018, faktúrou č. 1198556279 zo dňa 01.08.2018 splatnou 13.08.2018, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.01.2018, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 03.06.2019, výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 02.12.2019, pokusom o zmier z 28.7.2018, upomienkou za neuhradené faktúry zo dňa 30.06.2018, odstúpením od zmluvy zo dňa 06.08.2018, výzvou na zaplatenie
- predžalobnou výzvou zo dňa 02.12.2019, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.06.2019, prílohou 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, prílohou č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok, návrhom žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, podaním žalobcu zo dňa 21.07.2021 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019 adresovaného žalovanému je zrejmé, že spoločnosť O2 Slovakia s.r.o., postúpila pohľadávky voči žalovanému v celkovej sume 58,35 eur zmluvou o postúpení pohľadávok č.4563 zo dňa 03.06.2019. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami O2 Slovakia s.r.o., a žalobcom z 03.06.2019, ktorú žalobcu súdu spoločne s prílohami predložil. Tým je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
5. Podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.01.2018 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol program služieb O2 Paušál s dátumom aktivácie 11.01.2018. Referenčné číslo zákazníka bolo 84425285.
6. Podľa bodu 9.1 zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť aktiváciou SIM karty okrem čl. 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami.
7. Podľa bodu 9.3 zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia s.r.o., vydané v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a podmienky vydávania a používania elektronických peňazí ( ďalej len Všeobecné podmienky). Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom a účastník sa ju zaväzuje uhradiť vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre vystavenej na konci zúčtovacieho obdobia, okrem predplatených služieb, ktoré sú spoplatňované v zmysle čl. 7 Všeobecných podmienok. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Platný Cenník je k dispozícii na webovej stránke poskytovateľa a v značkových predajniach a predajných miestach.
8. V zmysle bodu 9.4 zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1963 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len Obchodný zákonník) dohodli, že Zmluva a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené sa vzťahujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinnosti výslovne upravených zákonom.
9. Za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému faktúry a to, faktúra č.1193408859, splatná dňa 22.06.2018, znejúca na sumu vo výške 65,20 eur, žalobca si v spore uplatňuje sumu 20,20 eur, faktúra č.1196044953, splatná dňa 23.07.2018, znejúca na sumu vo výške 24 eur, faktúra č.1198556279, splatná dňa 13.08.2018, znejúca na sumu vo výške 124,35 eur, žalobca si v konaní uplatňuje sumu 14,15 eur.
10. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 02.12.20209 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 125,74 eur v lehote 5 dní od doručenia výzvy.
11. Pokusom o zmier zo dňa 28.07.2018 právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 148,35 eur.
12. Upomienkou za neuhradené služby zo dňa 30.06.2019 právny predchodca žalobcu požiadal o okamžitú úhradu dlžnej sumy za úhradu faktúr pre účastnícke číslo 008425285 za obdobie od 22.04.2018 do 23.07.2018.
13. Odstúpením od zmluvy zo dňa 06.08.2018 právny predchodca žalobcu oznámil, že v prípade neuhradenia dlžnej čiastky v sume 89,20 eur do 29.08.2018 odstúpi od zmluvy o pripojení vedenú pod referenčným číslom 0084425285 ku dňu 29.08.2018.
14. Z rekapitulácie pre číslo účastníka 0084425285 ku dňu 06.08.2018 vyplýva, že žalovaný mal za obdobie od 22.04.2018 do 13.08.2018 uhradiť sumu 148,35 eur.
15. Podaním z 21.7.2021 žalobca súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
16. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 44 ods. 11 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. V zmysle § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
24. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
26. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).
27. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Podľa zmluvy (bod 9.4) sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
32. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
33. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
34. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
35. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaná ju uzatvárala ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
36. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry.
39. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu má súd za to, že nárok žalobcu bol dôvodný v uplatnenom rozsahu 58,35 eur. Jednalo sa o mesačné poplatky za paušál a ďalšie služby, hlasové a nehlasové služby, platby za služby cez mobil.
40. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 20,20 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.1193408859 zo sumy 24 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1196044953, zo sumy 14,15 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.1198556279.
41. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Žalovaný je momentálne nezamestnaný, nemá žiaden príjem, jeho manželka je na materskej dovolenke, poberá dávky vo výške 423 eur mesačne. Majú spolu deväť maloletých detí vo veku od 6 mesiacov do 17 rokov, aj najstaršie dieťa ešte navštevuje školu, teda pripravuje sa na povolanie a je nezaopatreným dieťaťom. Žijú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom bol svokor, ktorý je už nebohý, pričom náklady na bývanie predstavujú sumu 300 eur mesačne. Suma 300 eur pozostáva z poplatkov za vodu vo výške 150 eur, elektrinu vo výške 143 eur a ďalších poplatkov, a to za odvoz smetia a podobne. Zvyšné finančné prostriedky, resp. všetky zostávajúce finančné prostriedky žalovaný minie na bežné výdavky na stravu a ošatenie, hygienické pomôcky, školské potreby pre maloleté deti s tým, že vzhľadom na výšku príjmu vypomáha mu ešte jeho mama, ktorá je dôchodkyňa, avšak nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Čo sa týka osobitných výdavkov v súvislosti s výživou alebo so zdravotným stavom, uviedol, že tieto výdavky vznikajú v súvislosti s ochoreniami jeho manželky, ktorá od narodenia má postihnutú ruku a zároveň má v súčasnosti aj zdravotné problémy so srdcom, pričom mesačne na lieky uhrádza až sumu 50 eur. Žalovaný má ďalšiu pôžičku v Poštovej banke ktorú spláca po 60 eur mesačne a v prípade, že by si našiel zamestnanie bude mu táto splátka ešte znížená na sumu 35 eur.
43. Samotná skutočnosť, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k deviatim nezaopatreným deťom, čo je zrejmé z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov, s prihliadnutím na príjem žalovaného, odôvodňuje vyhovenie žiadosti žalovaného o úhradu dlhu v primeraných splátkach.
44. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017). Splácanie dlhu nepresiahne dobu 36 mesiacov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa, pričom žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva
46. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. V danom konaní bol žalobca úspešný. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému rozsahu 100%, pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.