Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-101-2020.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Subarea
31Cob/101/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: VirCom, s. r. o., Hlavná 25, Trnava, IČO: 46 196 820, zastúpenej advokátkou: JUDr. Adriana Ručkayová, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: W. A., nar. XX. B. XXXX, bytom A. U. XXXX, predtým podnikajúci: W. A. - JS, s miestom podnikania Vyšné Ružbachy 1138, IČO: 37 844 776, o zaplatenie 3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. decembra 2019 č. k. 36Cb/90/2019-34, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.500 eur od 11.11.2018 do zaplatenia, sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením čl. 8, § 151 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá, § 274, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia 3.500 eur spolu s príslušenstvom titulom vrátenia zvyšku zloženej zábezpeky. Súd prvej inštancie v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP považoval vrátenú nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - predvolanie) za doručenú dňom 26.11.2019, nakoľko na adrese žalovaného, ktorú naviac aj sám uviedol v odpore, písomnosť nebolo možné doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 4.12.2019 hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie určené na tento deň mu bolo doručené 26.11.2019, s tým, že bol zároveň poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP, súd rozhodol na návrh žalobkyne rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe vyhovel.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP, vecne úspechom žalobkyne v plnom rozsahu (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania).
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný a poučený o následku nedostavenia sa a že neospravedlnil svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný tvrdí, že sa nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodu, že o pojednávaní vôbec nevedel. Do dnešného dňa mu nebolo nič doručené a nemal vedomosť o žiadnej poštovej zásielke. Z tohto dôvodu boli porušené jeho práva na spravodlivé prejednanie veci a na spravodlivý proces.
3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na § 106 ods. 1, § 111 ods. 3, § 274 CSP. Súd prvej inštancie správne doručoval zásielku na adresu, ktorú uviedol žalovaný, pričom podotkla, že ide súčasne o adresu, ktorú mal v tom čase žalovaný uvedenú aj v živnostenskom registri. Súd nebol povinný zisťovať dôvody, pre ktoré si strana sporu neprevezme zásielku. Tvrdenia žalovaného v odvolaní nepredstavujú ospravedlniteľný dôvod. Konanie žalovaného je len účelové, žalovaný mal adresu miesta podnikania, na ktorú mu sú doručoval zásielku aktuálnu a platnú do 29.12.2019, t. j. v čase doručovania predvolania na pojednávanie zo strany súdu išlo o adresu, ktorú dovtedy žalovaný používal a preberal na nej zásielky.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
5. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného (§ 274 CSP) s konštatovaním, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil.
6. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
8. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a) podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b) procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie 4.12.2019 o 13.00 hod., na ktorom sa súčasne rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie (na návrh žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne), doručované (dátum podania 6.11.2019) na adresu B. XXX, t. j. v čase doručovania predvolania na adresu trvalého pobytu žalovaného (č. l. 53, 54 spisu) a súčasne sa jednalo o adresu miesta podnikania žalovaného (č. l. 55 spisu) ako i adresu, ktorú sám žalovaný uviedol ako adresu na doručovanie (č. l. 8 spisu). Zásielka sa súdu vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil.
Zo zápisnice z pojednávania zo 4.12.2019 vyplýva, že pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného, pričom žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
11. K námietke žalovaného, že predvolanie s poučením mu nebolo doručené je potrebné dodať, že ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania (§ 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/), t. j. v danej veci 28.11.2019.
12. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.
13. Vo všeobecnej rovine je potrebné dodať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. V dane veci to bol pritom práve postoj žalovaného, ktorý si zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. V zmysle zákonných ustanovení však predmetná zásielka bola považovaná za doručenú, a preto možno konštatovať, že žalovaný sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas a súčasne bolo dané poučenie o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobkyňa (resp. jej zástupca) na pojednávaní navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (pozn.: nejednalo sa o situáciu v zmysle § 299 ods. 1 CSP).
14. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol daný, odvolanie žalovaného odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP), keďže žalovaný podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania. Vzhľadom na
uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia (výrok II), nakoľko žalobkyni vznikol nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.