Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-142-2018.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/142/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47232480 proti žalovanému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, F., o zaplatenie 133 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 133 eur a úhradu zaplatených poštových sadzieb 1,45 euro, na účet žalobcu č. účtu: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, VS: XXXXXXXXXX, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 116 eur z titulu nezaplatených 25 mesačných úhrad, pokuty v sume 17 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pričom uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na podanie predmetnej žaloby je žalobca aktívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“ alebo „zákon č. 340/2012 Z. z.“). Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada“) podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie od 01.06.2013 - 13.12.2017 (ďalej len „žalované obdobie“). Na základe tejto skutočnosti, žalobca vyzval žalovanú písomnou výzvou zo dňa 11.12.2017, odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., v zmysle § 10 ods. 2 Zákona na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy nezaplatila, je zároveň povinná v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej tak predstavuje celkovú sumu 116 euro, pozostávajúcu z 25 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.06.2013 - 30.12.2017. V zmysle Zákona pohľadávka žalobcu v sume 133 euro pozostáva z istiny vo výške 116 eur a pokuty vo výške 17,00 eur, podľa § 10 Zákona a zo zaplatených poštových sadzieb vo výške 1,45 eur.
3. Právne žalobu žalobca odôvodnil ustanoveniami § 3, písm. a), § 4 ods. 1, § 7, § 8, a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. a odkazom na zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.
4. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: Výzvu na zaplatenie nedoplatku z 11.12.2017 s doručenkou, Prehľad predpisov a platieb žalovanej z databázy žalobcu za obdobie 01/2012 až 12/2017, Prehľad predpisov a platieb VS: XXXXXXXXXX od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a Potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku z XX.XX.XXXXX.
5. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 16C/142/2018-14 zo dňa 14.12.2018, ktorý doručil žalovanej spolu so žalobou a jej prílohami a voči ktorému podala žalovaná včas dňa 07.01.2019, vecne odôvodnený odpor, na základe čoho súd podľa 267 ods. 3 C.s.p. uznesením č. k. 16C/142/2018-26 zo dňa 08.02.2019, predmetný platobný rozkaz zrušil.
6. Žalovaná v odpore k veci uviedla, že v roku 2016 sa presťahovala z F. do F. pod F. a prihlásila sa na platenie elektriny pod EIC XX XXXXXXXXXXS a súčasne zadala svojej banke od februára 2016 trvalý príkaz na úhradu mesačných poplatkov za televíziu a rozhlas vo výške 4,64 eur. Namietala, že neexistuje právny dôvod, aby žalobcovi zaplatila požadovanú sumu, nakoľko poplatku uhrádzať v pravidelných mesačných termínov, pričom opačnom prípade mu vznikol neoprávnený majetkový prospech. Žalovaná uviedla, že situácia vznikla v dôsledku toho, že po odsťahovaní sa z F. neodhlásila SIPO na Slovenskej pošte v F. a platby za RTVS posiela trvalým príkazom, pričom Slovenská pošta posiela SIPO šeky na adresu legionárska XX F. a žalobca oznamuje, že platba neprebehla. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi tieto skutočnosti oznámila prostredníctvom webovej aplikácie v decembri 2017 a zároveň zaslala aj všetky relevantné doklady, pričom jej nijaká úradníčka žalobcu podpísala, že to nevedia nájsť a ďalej so žalovanou nekomunikovala. Podľa žalovanej je potrebné priradiť platby poukazované z účtu žalovanej trvalým príkazom pod VS XXXXXXXXXX k menu žalovanej, aby nefigurovala ako neplatič, čo žalovaný nie je schopný vyriešiť a preto považuje žalovaný nárok za šikanovanie.
7. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení spolu s odporom predložila nasledovné listinné dôkazy: PPU návratka - XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z adresy www.úhrady.rtvs.sk <http:// www.úhrady.rtvs.sk>, emailová komunikácia z XX.XX.XXXX, z XX.XX.XXXX a z XX.XX.XXXX, trvalý príkaz VS: XXXXXXXXXX od XX.XX.XXXX a Prehľad predpisov a platieb VS: XXXXXXXXXX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 30.04.2019 s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 6 písm. a) a c) zákona č. 340/2012 Z .z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS uviedol, že žalobca na evidenčnom čísle SIPO XXXXXXXXXX neeviduje preukázanie viacnásobnému odberu, prípadne ukončenie zmluvy na dodávku elektrickej energie, pričom povinnosťou žalovanej je oznámiť a preukázať žalobcovi vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. Preto považuje námietky žalovanej za bezpredmetné.
9. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom vec meritórne prejednal za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalovanej, na základe ktorého za dostatočne preukázaný skutkový stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali a preto súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vo veci vyhlásil rozsudok.
11. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Rovnako nebolo sporným, že adresa trvalého pobytu žalovanej je: N. XX/XX F. a že žalovaná bola na tomto odbernom mieste evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti minimálne do roku 2016.
16. Spornou otázkou bola úhrada žalovaného nároku podľa zákona č. 340/2012 Z. z. žalovanou, ktorá tvrdila, že platby podľa citovaného zákona riadne uhrádza, pričom spornou bola skutočnosť, či žalovaná splnila svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 a či aj po roku 2016 bola žalovaná evidovaná na adrese N. XX/XX, F. pre toto odberné miesto ako odberateľ elektriny v domácnosti, príp. či bol na ev. č. SIPO hlásený viacnásobný odber v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z..
17. Z Prehľadu predpisov a platieb vedeného v databáze žalobcu na meno žalovanej a adresu jej trvalého pobytu N. XX/XX F., mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná za kontrolované obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (vrátane mesiaca 12/2017) neuhradila na uvedený účet a variabilný symbol (VS) XXXXXXXXXX viaceré platby podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. v sume 4,64 eur mesačne, a to konkrétne za mesiac jún 2013, za mesiac november 2014 a za mesiace február až december 2016 a za celý rok 2017, tzn. spolu za 25 mesiacov (súd pritom zohľadnil jednorazovú platbu13,92 eur v roku 2012 a 2 x platbu po 9,28 eur v roku 2015). na základe toho za uvedené obdobie vznikol pri predpísanej platbe spolu v sume 335,53 eur a vykonaných úhradách sume 218,08 eur nedoplatok vo výške 117,45 eur.
18. Žalovaná v konaní pred súdom uviedla, že podľa jej názoru, nie je povinná uhrádzať žalobcovi platby za odberné miesto adrese N. XX/XX, F., nakoľko v decembri 2017 emailom oznámila žalobcovi, že platí úhrady mesačne 4,64 eur na odbernom mieste jej skutočného pobytu na adrese: F. 9, F. pod F.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na adrese N. XX v F. má síce evidovaný trvalý pobyt, ale v súčasnosti na tejto adrese býva syn žalobkyne. Na otázku súdu, či písomne oznámila žalobcovi uvedenú zmenu alebo zánik svojej povinnosti platiť úhrady pre odberné miesto adrese N. XX/XX, F., resp. preukázala, že na danom odbernom mieste nie je evidovaná ako platca elektriny, žalovaná v rozpore so svojim predchádzajúcim vyjadrením uviedla, že všetko odhlásila ešte v roku 2016, keď sa presťahovala z F. do F. pod F.. Žalovaná uvedené tvrdenia preukazovala emailovou komunikáciou so žalobcom, návratkou XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a prehľadom predpisov a platieb k VS: XXXXXXXXXX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (odsek 7. rozsudku). K tvrdeniu, že už v decembri 2017 cez webovú stránku žalobcovi oznámila všetky údaje a predložila potrebné doklady, žalobkyňa uviedla, že to nevie žiadnym spôsobom preukázať.
19. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaná žalobcovi dňa 02.03.2018 oznámila cez webovú stránku žalobcu www.úhrady.rtvs.sk <http://www.úhrady.rtvs.sk>, že je platcom elektriny za iné odberné miesto a pod iným variabilným symbolom a príkazom SIPO, pričom z odpovede žalobcu z 09.03.2018 vyplýva, že uvedené oznámenie žalovanej žalobca neeviduje ani pod VS (SIPO) XXXXXXXXXX a ani po VS (SIPO) XXXXXXXXXX. V emaily z 12.03.2018 sa žalobkyňa odvoláva na komunikáciu so žalobcom, z decembra 2017, kde mala uviesť všetky údaje a potrebné doklady. Z listiny - trvalý príkaz s VS XXXXXXXXXX vyplýva, že s účinnosťou od 15.02.2016 vykonáva platby RTVS, pričom do decembra 2018 uhradila 35 platieb v sume 162,40 eur.
20. Z Prehľadu predpisov a platieb predložených žalovanou vyplýva, že ide o platby RTVS za obdobie od 19.01.2016 do 16.12.2019 pod variabilným symbolom (VS) XXXXXXXXXX, pri predpísanej platbe spolu v sume 236,64 eur a vykonaných úhradách sume 232,00 eur (nedoplatok 4,64 eur).
21. Podľa Potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo strany Slovenskej pošty, a. s. bola cena l ks doporučenej úradnej zásielky do vlastných rúk s doručenkou, v období od 01.10.2016 vo sume 1,85 euro.
22. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2019 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“), platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2012/340/20160701.html>, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html>.
25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701.html> oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
28. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html> a zároveň túto skutočnosť preukázať, c) vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html> a zároveň túto skutočnosť preukázať, d) vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html> a zároveň túto skutočnosť preukázať.
29. Podľa § 9 ods. 7 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., v písomnom oznámení podľa odseku 6 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701.html> meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html>, § 6 ods. 1 druhej vety <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html> a ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2012/340/20160701.html>, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html> alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html>, aj rodné číslo; prílohou písomného oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu je aj 1. doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti, alebo 2. doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti,
30. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
31. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
32. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2,platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
33. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní.
34. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách - prejednacej, kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle § 185 C.s.p. súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy), hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1, § 151 a § 153 C.s.p.) a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku (§ 181 ods. 4 C.s.p.), dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich dôkazné preukázanie v prípade, že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v Čl. 8 Základných princípov C.s.p.. Inak povedané platí, že nositeľmi procesnej aktivity sú v kontradiktórnom civilnom procese, strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (§ 153 a § 154 C.s.p.), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.).
35. Táto dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, § 185 a nasl. CSP). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.
36. Súd vychádzajúc z uvedených princípov, posúdil zistený skutkový stav vychádzajúc z tak nesporných skutočností ako aj z dôkazne preukázaných sporných skutočností a podľa citovaných ustanovení zákona č. 340/2012 Z. z., pričom mal v danom prípade za preukázané, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na adrese N. XX/XX, F., na ktorom je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že po tom, ako sa z miesta trvalého pobytu v roku 2016 odsťahovala, pričom jej evidencia trvalého pobytu naďalej trvá, splnila si voči žalobcovi svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť v zmysle § 9 ods. 6 a 7 cit. zákona, na základe čoho by táto zákonná povinnosť žalobkyni zanikla, resp. by bola stanovená, ako evidovanému odberateľovi elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, iba za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 340/2012 Z. z. (avšak len za podmienky, že vznik tejto skutočnosti oznámila a preukázala vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701.html>).
37. Žalovaná však nielenže túto skutočnosť nepreukázala, ale aj z jej vyjadrenia je zrejmé, že uvedené skutočnosti (zmenu pobytu) oznámila žalobcovi až v mesiaci december 2017 (čo vyplývalo z predložených dokladov žalovanou), a to až po výzve žalobcu zo dňa 11.12.2017 doručenej žalovanej dňa 15.12.2017, ktorou bola vyzvaná na úhradu nedoplatku ku dňu 31.12.2017 v sume 117, 45 EUR za kontrolované obdobie od 01.01.2012. Naviac žalovaná nepreukázala a v rámci procesnej obrany sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadrila, kto je na mieste jej evidovaného trvalého pobytu na adrese N. XX, F., kde podľa jej vyjadrenia v súčasnosti býva jej syn, evidovaný ako odberateľ energie pre domácnosť. Pri absencii popretia tvrdení žalobcu o tejto skutočnosti, keď nebolo sporným, že do doby kedy na adrese evidovaného trvalého pobytu žalovaná aj skutočne bývala a kedy bezpochyby bola evidovaným odberateľom energie pre domácnosť na adrese N. XX/XX, F., vychádzal z predpokladu, že tak evidencia trvá aj naďalej. Preto za súčasného nepreukázania zákonnej oznamovacej povinnosti žalobcovi zmysle
§ 9 ods. 6 a 7 zákona č. 340/2012 Z. z., žalovanej trvala povinnosť uhrádzať platby za služby poskytované žalobcom v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania podľa § 6 ods. 1 veta 1 zákona č. 340/2012 Z. z. aj pre odberné miesto jej trvalého pobytu na adrese N. XX/XX, F. vo výške 4,64 euro mesačne. Súd mal z predložených dokladov za preukázané, že žalovaná si predpísanú zákonnú povinnosť neplnila riadne a včas a vznikol jej za kontrolované obdobie nedoplatok tak ako je to vyššie opísané (odsek 17. rozsudku). Žalovaná túto povinnosť nesplnila a nedoplatok na úhradách nezaplatila ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 11.12.2017, ktorá jej bola doručená doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 15.12.2017. Na základe toho žalobcovi potom vznikol okrem nároku na úhradu nedoplatku prepísaných úhrad za služby verejnosti aj nárok na úhradu poštovej sadzby spojenej s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,45 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 17,00 euro podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z..
38. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalovaná si nesplnila zákonom predpísanú povinnosť riadne a včas platiť mesačné úhrady za služby podľa zákona č. 340/2012 Z. z. a ani zákonnú oznamovacie povinnosť podľa § 9 ods. 6 a 7 tohto zákona. Preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 116 eur, úhradu poštovej sadzby spojenej s vymáhaním v sume 1,45 euro a zmluvnú pokutu v sume 17,00 eur, všetko na žalobcom označený účet v Štátnej pokladnici (výrok I. rozsudku).
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. (výrok II rozsudku).O samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
uplynutia lehoty na podanie odvolania.