Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-127-2021.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Subarea
3Cob/127/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SIBAZ, spol. s r.o., 17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, práv. zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. advokátom JUDr. Michalom Vagašom, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 27.924,53 EUR s prísl., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/54/2021-259 zo dňa 7.6.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/54/2021-259 zo dňa 7.6.2021 tak, že v časti označenia žalobcu má správne znieť:
.... SIBAZ, spol. s r.o.,...
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/54/2021-259 zo dňa 7.6.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 7.1.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 27.924,53 EUR s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 4.6.2021 žiadal, aby súd zriadil na pohľadávky žalovaného zo špecifikovaného bankového účtu žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 27.924,53 EUR s prísl. z titulu nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č. vf2016/60 zo dňa 14.11.2016, úroku z omeškania, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky a trov konania formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný má finančné ťažkosti (v roku 2020 bol v strate 1.130.487,- EUR, tržby mal na úrovni 13.984,- EUR, celkové výnosy mal na najnižšej úrovni v histórii žalovaného v sume 42.277,- EUR a tiež znižuje počet svojich zamestnancov).
2. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 2,3, § 344, § 324 ods. 1, §326 ods. 1, § 328 a § 329 C.s.p. a ustálil, že z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle C.s.p. predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho/predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný bol v roku 2020 bol v strate nie je dôkazom, že dôkazom, že žalovaný koná s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Ak žalovaný nedosahuje zisk tak ako predtým, príp. dosahuje hospodársku stratu a znižuje počet zamestnancov, uvedené nemusí bez ďalšieho odôvodňovať obavu, že exekúcia na jeho majetok bude neúspešná. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že dňa 20.4.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 2016/162010/F.1124/622 . Žalobca za odvedené práce na základe zmluvy o dielo vyfakturoval sumu vo výške 27.924,53 EUR fa. č. vf 2016/60 zo dňa 14.11.2016. Žalovaný uvedenú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Hrozbu existencie nemožnosti plnenia zo strany žalovaného odôvodnil žalobca tak, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. Žalovaný je dlžníkom záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. vo výške pohľadávky 1.905,757,- EUR. Zároveň jeho krátkodobé záväzky sú vo výške 2,1 mil. EUR. Po ďalšie treba uviesť, že výsledok jeho hospodárenia za uplynulé daňové obdobia je vo výške straty -6,1 mil. EUR. Jednou z nepoctivých obchodných stratégií žalovaného je dlhodobo neplniť svoje záväzky veriteľom o čom svedčia minimálne 4 súdne spory žalobcu voči žalovanému v, ktorých sú vymáhané pohľadávky vo výške 269.748,40,-EUR. obchodná praktika žalovaného v zámernom neplnení záväzkom jeho veriteľov je veľmi častá o čom svedčí aj množstvo súdnych sporov voči žalovanému (Okresný súd Bratislava II, sp.zn.: 42Cb/174/2017, 22Cb/202/2016, 22Cb/29/2016, 24Cb/324/2015, Krajský súd Bratislava, sp.zn.: 1Cob/159/2019, 4Cob/185/2017, 1Cob/26/2018). Súd prvej inštancie zohľadňoval len aktíva žalovaného, avšak jeho pasíva opomenul zohľadniť čo vyvoláva dojem majetnosti žalovaného bez toho, aby sa súd bol seriózne zaoberal aj jeho výdavkami a záväzkami, ktoré boli súdu dokladované. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel odvolaniu v celom rozsahu a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 4.6.2021.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v tom zmysle, že žalobca podľa jeho názoru nesplnil zákonné podmienky podľa ust. § 326 ods. 2, v znení § 344 C.s.p. a návrh neobsahuje všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 C.s.p.. Žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Argumenty žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti, z existencie ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného. Záložné právo bolo zriadené resp. registrované v mesiaci január 2016, a teda žalobca v čase uzavretia záväzku (zmluvy o dielo), ktorého sa žalovaná pohľadávka týka, vedel (mal vedieť - mohol vedieť), o jeho existencii. Z povahy veci sa teda nemôže jednať o skutočnosť, hodnoverne osvedčujúcu obavu z ohrozenia exekúcie. Zabezpečená pohľadávka bola už v roku 2018 zo strany žalovaného riadne uhradená a predmetné záložné právo „ex lege“ zaniklo. Žalobca nárok žaluje v niekoľkých konaniach, pričom práve tento postup evokuje špekulatívnosť na strane žalobcu, osobitne s ohľadom na vývoj v týchto sporoch a teda aj dispozíciu v ďalšom postupe. Žalovanému nie je zrejmé, ako možno stotožniť žalobcom tvrdenú „nepoctivú obchodnú stratégiu“ na strane žalovaného, s rozhodnutím žalobcu žalovať nárok namiesto jednou, či dvoma žalobami, žalobami troma alebo štyrmi. Žalovaný zastáva názor, že odvolanie žalobcu zo dňa 11.6.2021, nespĺňa predpoklady podľa ust. § 363 CSP, čo zakladá dôvod na postup podľa ust. § 386 CSP, teda odmietnutie odvolania odvolacím súdom. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neosvedčil hodnovernosť nároku v jeho podstate, hodnovernosť nároku v tvrdenej výške, a predovšetkým, neosvedčil ohrozenosť exekúcie. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.
5. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
6. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne uvedený žalobca. Nesprávne označenie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako chybu v písaní a preto napadnuté uznesenie opravil v súlade s §224 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 1, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 324 ods. 1, CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1, CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 2, CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 343 ods. 1, CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalovaný v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalovaného sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalobcu a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalovaného vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalovaného môže byť len jeho subjektívna predstava ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalobcu, ktoré takúto obavu u žalovaného vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú. Podľa názoru odvolacieho súdu argumenty žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti z ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, CSP v rozhodnutí ktorým sa konanie skončí.
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.