Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-185-2020.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/185/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: 1) O. nar. X.X.XXXX a 2) Y. H. nar. XX.X.XXXX detí rodičov: F. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na ulici G. č. X a O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo R. č. XX v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.3.2020 č.k. 23P/212/2018-106 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta.
odôvodnenie:
X. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca za obdobie od 19.10.2018 do 31.7.2019 pre mal. O. na 60 Eur mesačne a pre mal. Y. H. na 50 Eur mesačne a pre maloletého O. na 120 eur mesačne a na maloletú Y. H. na 100 eur mesačne od 1.8.2019 do budúcna. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Zistený skutkový stav právne posúdil ustanovením § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu. Súd zohľadnil ako dôležitý dôvod, pre ktorý sa otec vrátil na Slovensko a vzdal sa príjmu v zahraničí starostlivosť o rodičov. Keďže otec sa zamestnal 1.8.2019 s čistým príjmom 800 eur mesačne, pričom dovtedy poberal len dávku v nezamestnanosti 257 eur mesačne a bol zamestnaný od 8.1.2019 do 15.2.2019 s celkovým hrubým príjmom 670 eur považoval za dôvodné v období od 19.10.2018 do 31.7.2019 znížiť výživné na 60 eur pre maloletého O. a 50 eur pre maloletú Y. H., keďže sumu 110 eur bolo v danom čase v možnostiach otca platiť z titulu výživného. Otec v danom čase žil z úspor z príjmu, ktorý dosahoval v zahraničí, preto aj výživné bolo jeho povinnosťou platiť z úspor. Od 1.8.2019 otec dosahuje príjem 800 eur, má opodstatnené náklady na bývanie 130 eur, PHM 100 eur, mobil 27 eur, ročné poistenie 50 eur (hmotná zodpovednosť v zamestnaní) a má bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Konajúci súd za opodstatnené náklady nepovažoval náklady na externé štúdium, ktoré nesúvisí so zvyšovaním kvalifikácie v zamestnaní a doplácanie sumy 100 eur ako časť splátky hypotekárneho úveru, pretože nejde o opodstatnený výdavok, pretože otec prenajíma byty tak, aby príjem z nájmu a náklady na hypotéky boli vyrovnané. Do budúcna po splatenú úverov bude mať otec čistý príjem z nájmov bytov v jeho vlastníctve. Platenie životnej a úrazovej poistky taktiež nemá prednosť pred platením výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec z dôvodu, že súd neúplne vyhovel jeho návrhu napriek tomu, že jeho finančná situácia sa zmenila. Matka nepreukázala listinnými dôkazmi výšku odôvodnených potrieb maloletých detí a ani svoje pomery. Uviedol, že kolízny opatrovník navrhol jeho návrh zamietnuť, pretože odôvodnené potreby maloletých detí narástli, a preto vyslovil názor, že súd
nemal predložené žiadne doklady zo strany matky ohľadne zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovania aj ich výživy. Vytkol súdu prvej inštancie, že vychádzal len z informácie, ktoré boli poskytnuté kolíznym opatrovníkom a z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce o rozvode manželstva zo dňa 22.4.2016. Poukázal na finančnú situáciu, ktorá bola pred podaním návrhu na zníženie výživného, pričom rozsudok uvádza príjmy jeho rodičov, ktorí sú na starobnom dôchodku a zisťovanie príjmových pomerov rodičov podľa jeho názoru nemá žiaden súvis s konaním o zníženie výživného. Poukázal na to, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, čo bolo vlastne dôvodom podania návrhu na zníženie výživného, pretože jeho návratom na Slovensko sa mu zvýšili náklady spojené s návštevou maloletých detí, keďže matka aj napriek vzdialenosti mu bráni v styku s nimi.
4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dôvodné. Uviedol, že aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti maloleté deti majú mať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, aké by im patrili, ak by rodičia spolu žili. Vyslovil názor, že možnosti otca dovoľujú prispievať na výživu maloletých detí zníženým výživným. Zníženie výživného nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Od posledného určeného výživného došlo k zmene pomerov maloletých detí, a to nárastom nákladov súvisiacich s ich prirodzeným rastom a vývinom.
5.K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podal stanovisko otec a uviedol, že s týmto vyjadrením nesúhlasí, pretože jeho situácia sa zmenila, zvýšili sa mu výdavky, pretože ak sa má v rovnakej miere podieľať na výchove maloletých detí tak finančne a tak by mal mať umožnený aj telefonický a osobný kontakt s maloletými deťmi, pričom mu je matkou bránené v styku s deťmi, preto navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
9. K odvolacím námietkam otca poznamenáva, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.
10. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).
11. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia ZR, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
12. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V zmysle § 75 ods. 1 ZR, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ZR sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej ZR vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenia je však potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania, poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný
skutočne zarobí ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970.
14. Porovnaním pomerov zistených vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj v konaní o určenie výživného na čas po rozvode (č.k. 15P/36/2015-66 zo 17.8.2016) bolo preukázané, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. Martin navštevoval tretí ročník ZŠ, mal. Y. H. bola v predprípravnom ročníku. Otec pracoval v stavebninách s príjmom v roku 2014 1.434,38 libier, v roku 2015 mal ročný príjem 21.557,66 € a daň činila 2.385,60 libier. Matka poberala rodinné prídavky na štyri deti 250 libier týždenne. V súčasnosti pokiaľ ide o zamestnanie otca, jeho príjem a štátne dávky ktoré poberal je preukázané: otec sa v júli 2018 zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie a uplatnil si nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá mu z dôvodu zložitého administratívneho procesu bola vyplatená v auguste 2019. Otcovi bola priznaná dávka za obdobie od 16.2.2019 do augusta 2019 vo výške 257 € mesačne; od 8.1.2019 do 15.2.2019 bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. hrubý príjem v januári 2019 - 384 Eur a vo februári 2019 - 286 Eur, od 1.8.2019 je otec zamestnaný s čistým mesačným príjmom 800 €. Otec uviedol, že v čase od júla 2018 do augusta 2019 žil z úspor, ktoré zarobil v zahraničí. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú poberateľmi invalidných dôchodkov (456 € a 293 €.) a starou mamou, ktorá je starobnou dôchodkyňou s nezistenou výškou dôchodku. Otec prispieva na náklady bývania sumu 130 € mesačne (celkové náklady na bývanie sú: elektrina 130 Eur, plyn 130 Eur, voda 18 Eur, digitálna TV 18 Eur, daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad 85 Eur ročne) a nakupuje aj potraviny. Otec má bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Na stravu v práci mu prispieva zamestnávateľ. Ďalšie náklady otca sú: mobil 27 Eur, ročné poistenie 50 Eur v súvislosti so zamestnaním s hmotnou zodpovednosťou, úrazová poistka 30 Eur mesačne, životná poistka 24 Eur mesačne, pohonné hmoty 20-30 Eur týždenne (otec dochádza na smeny do práce buď do Bánoviec alebo do Michaloviec zo Žbiniec. Otec vlastní 2 byty v Michalovciach, obe prenajíma - čistý príjem z nájmu týchto bytov je suma 600 Eur. Na kúpu týchto bytov otec použil financie z hypotekárneho úveru, ktorý spláca vo výške 700 Eur, čiže dopláca 100 Eur mesačne. Náklady na energie a réžiu týchto bytov si hradia nájomníci, otec dopláca okolo 20 Eur mesačne. Od septembra 2019 otec študuje externe na vysokej škole, náklady na semester sú 280 €, štúdium nesúvisí žiadnym spôsobom so zvyšovaním si kvalifikácie v súčasnom zamestnaní.
15. Odvolací súd poznamenáva, že už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného odôvodňuje záver, že odôvodnené potreby maloletých detí sa podstatne zvýšili v súvislosti s ich vekom, ako aj školskou dochádzkou, pričom je potrebné uviesť, že odôvodnenými potrebami maloletých detí nie sú len ich náklady na ich výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí a ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich
plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), a preto to nemôže byť na úkor oprávneného dieťaťa. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie námietky otca a znížiť výživné pre maloleté deti. V konaní nebol preukázaný dôvod návratu otca na Slovensko z dôvodu zdravotných problémov svojho otca, pretože lekárskymi správami ho nepreukázal, že jeho otec absolvoval operáciu a vyžadoval si jeho zdravotný stav starostlivosť od syna a postoj matky maloletých detí ohľadne styku otca s nimi pretrvával aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by otec vyvíjal akékoľvek úsilie, a aby s ohľadom na svoj vek, pracovnú schopnosť, vzdelanie ale aj možnosti zabezpečiť si adekvátny zdroj príjmu na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Dlhy otca, ktoré spláca dobrovoľne sú výdavkami, pred ktorými má plnenie výživného prednosť, teda súd nemôže vziať do úvahy splácanie iných dlhov otca ako dôvod pre zníženie výživného pre maloleté deti.
17. V danom prípade doposiaľ určené výživné 120 Eur pre mal. O. predstavuje denné výživné 4 Eur a 100 Eur pre mal. Y. H. mesačne predstavuje denné výživné 3,33 Eur. V súvislosti s tým je odvolacia argumentácia otca irelevantná a odvolací súd nepovažoval za potrebné zaujímať stanovisko k ďalším argumentom otca v odvolacom konaní ohľadne nerealizácie styku s maloletými deťmi, pretože sa netýkajú podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene výživného.
18. Za danej situácie odvolací súd dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ určené výživné napriek zmenám pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali, zodpovedá základným kritériám určovania výživného, i keď odôvodnené potreby maloletých detí sa podstatným spôsobom zvýšili, avšak ich uspokojovanie je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že zamietol návrh otca na zníženie výživného.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).