Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/226/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. N. XX, J. Y., vedenej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, pod sp. zn. EX 2648/2006, o vymoženie 16,59 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.7.2018, č.k. -19 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú (I.výrok), exekúciu zastavil (II.výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,73 Eur do 15 dní od doručenia uznesenia (III.výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 27.11.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky v prospech oprávneného na základe vykonateľného exekučného titulu- Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ Dobšiná č.k.: AA 1194033 zo dňa 30.9.2004. Dňa 20.10.2014 súdny exekútor predložil exekučný spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie, keďže povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd prvej inštancie odcitoval ustanovenia , Exekučného poriadku, a a skonštatoval, že povinný dňa 25.3.2013 zomrel. Uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. zo dňa 26.5.2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26.5.2014 bolo dedičské konanie pre nemajetnosť povinného zastavené. Súd na základe toho exekúciu vedenú proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a podľa a Exekučného poriadku exekúciu zastavil, pretože povinný stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti, zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstraniteľným nedostatkom (podmienkou) konania a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v dôsledku čoho v exekučnom konaní nie je možné ďalej pokračovať.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa , , , Exekučného poriadku a ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 23,73 Eur a na ich úhradu v zmysle Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že povinný zomrel, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a mať práva a povinnosti, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v

znení účinnom do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa neprizná náhradu trov exekúcie v zmysle § 243j Exekučného poriadku.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s.1 písm. d) ), pričom zároveň toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Oprávnený poukázal na zmätočnosť výroku uznesenia, v ktorom je ako povinná uvedená bývala manželka povinného, pričom povinný zomrel. Oprávnený má za to, že exekučný súd je povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom môže tak urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa v exekučnom konaní uplatňuje kedykoľvek, čo podporuje aj názor Ústavného súdu Slovenskej republiky. V zmysle tohto názoru záver preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyplýva okrem iných aj z Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, na základe ktorých exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie súd obligatórne zastaví okrem iného aj v prípade, že v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo. Súd prvej inštancie tak však nepostupoval, pretože exekúciu zastavil iba na základe a zohľadňujúc výlučne návrh súdneho exekútora. Oprávnený poukázal na to, že súdny exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Exekučného poriadku, pretože návrh na zastavenie exekúcie nepredložil bezodkladne po zániku práva, ale až približne po 12 rokoch od vydania poverenia, a to z iného dôvodu ako je zánik práva. Podľa oprávneného nesplnenie povinnosti súdom prvej inštancie ustanovenej v Exekučného poriadku a nesplnenie povinnosti súdnym exekútorom ustanovenej v Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 je vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Preto oprávnený má za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď exekúciu zastavil pre stratu spôsobilosti a nemajetnosť povinného. Oprávnený tiež podotkol, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý je exekučným titulom v konaní, sa stal vykonateľným dňa 15.10.2004 a lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 15.10.2007. Preto súdu muselo byť zrejmé, že vzhľadom na túto situáciu nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo, čo vylučuje akékoľvek ďalšie konanie smerujúce k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Oprávnený má za to, že exekútor nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 bezodkladne. V dôsledku uvedeného je oprávnený presvedčený, že sú splnené podmienky podľa Exekučného poriadku, t.j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že podnet na zastavenie podal na príslušný súd bezodkladne po tom, čo mu bola doručená informácia o prejednaní dedičstva povinného. Preto má za to, že postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Podotkol, že dátum podania návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je v tomto prípade pre posudzovanie danej skutočnosti relevantný, nakoľko povinný bol nemajetný už počas svojho života. V prípade skoršieho podania návrhu by bol teda oprávnený takisto zaviazaný k úhrade trov exekučného konania. Uplatňuje si trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s vedením exekučného konania počas života povinného. Súdny exekútor zdôraznil, že pokiaľ oprávnený požiada o nariadenie exekúcie, musí niesť aj určité riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu zvažovať. Oprávnený má totiž možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, nie povinnosť. Súdny exekútor má za to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil uvedené skutočnosti a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

8. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a to z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže už v roku 2007 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 3.11.2006 na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ Dobšiná dňa 30.9.2004, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 16.10.2004.

13. Podľa o priestupkoch (účinného do 31.08.2008), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

14. bol s účinnosťou od 01.09.2008 z zákona o priestupkoch vypustený odsek 1.

15. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný dňa 30.9.2004, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.10.2004. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty je možné na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Zákonom určená lehota 3 rokov na vymáhanie tejto pohľadávky je lehotou prekluzívnou, a teda po jej uplynutí nie je možné rozhodnutie už vykonať. V určenej lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie je potrebné nielen začať výkon rozhodnutia (exekúciu), ale exekúcia musí byť v tejto lehote aj ukončená, pretože jej márnym uplynutím zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, a teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jej vymoženie.

16. Trojročná lehota na vykonanie exekučného titulu uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 16.10.2004 a uplynula dňa 16.10.2007 ( v znení účinnom do 31.08.2008). Od tohto dňa právo priznané exekučným titulom z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo a exekúcia mala byť zastavená.

17. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na prejednávanú vec teda súd prvej inštancie aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Tým je daný dôvod pre zrušenie uznesenia v napadnutom výroku podľa .

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie v zmysle a zrušil aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa záverov odvolacieho súdu, zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie exekúcie a tomu zodpovedajúco rozhodnúť o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní a vysporiada sa aj s námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi aj to, či nie sú splnené podmienky pre nepriznanie trov súdnemu exekútorovi podľa § 243j Exekučného poriadku, ktorá skutočnosť bola okrem iného tiež oprávneným v odvolaní namietaná.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3: 0 ( druhej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).