Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-75-2017.pdf
PDF · 107.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1T/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júla 2021 vo veci obžalovaného W. K. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. K. nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom O. XX, C., prechodne bytom L. A.. XX, E. XXXXX, G. A. P.
j e v i n n ý , ž e
v C. po ceste vedúcej ku garážam a k parkovisku pri obytných blokoch na ul. E. č. X a č. X dňa 19.8.2016 v čase o 11.00 hod. cúval s osobným motorovým vozidlom zn. U. Q. EČV C. XXX T., pričom sa dostaočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke pri cúvaní, a tým ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom narazil zadnou časťou do chodca N. L., ktorý v tom čase prechádzal cez vozovku, a ktorý pri nehode utrpel zranenia, a to poúrazový opuch mozgu ťažšieho stupňa po pomliaždení mozgu s vnútrolebečným zakrvácaním pri zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny, na následky ktorých zomrel dňa 22.8.2016 v nemocničnom ošetrení,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 11/2021, ktorým bol obžalovanému za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených:
- Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO 35 942 436,
- J. K., nar. XX.X.XXXX v C., bytom C. XX, C.
s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 4.12.2017 obžalobu na obžalovaného W. K. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
V trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného svedkov, výsluchom znalcov, oboznámením obsahu znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmena a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinným zo žalovaného skutku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že býva na E., odtiaľ všetci vychádzajú s autami, je tam veľké parkovisko. Keď sa otáčal, všimol si v spätnom zrkadle, že idú ľudia za autom, ostal stáť a nechal ich prejsť. Skontroloval spätné zrkadlo na pravej strane vozidla a potom horné spätné zrkadlo a keď videl, že tam nikto nie je, začal cúvať. Vycúval do vzdialenosti asi trištvrte auta, keď počul ako niekto kričí stoj. Šliapol na brzdu a videl ako už niekto pozeral dole za auto. Vystúpil z auta a ten pán asi dva tri metre od jeho auta ležal na zemi. Ostal v šoku, na to mu ten chlapec, čo tam bol, povedal, že sa nemá stresovať, že to nie je jeho vina, že sa pán pozeral do tašky a tak mu vošiel do vozovky. Ten chlapec sa vola O. I.. Povedal mu ešte, že keď zakričal stoj, tak sa pán poškodený odrazil rukami od auta a preplietli sa mu nohy a spadol na zem, že ho ani nezrazil. To povedala staršia pani, ktorá tam stála a videla to. Potom prišli policajti a začali vypočúvať svedkov, povedali mu, že to nie jeho vinou, potom mu prišiel papier z inšpektorátu, že to nie je jeho vina, že pán poškodený nedával pozor, keď vstúpil na vozovku. Stalo sa to pred letom , v strede mája, okolo jedenástej pred obedom, svietilo slnko. Kontroloval pravé spätné zrkadlo , keď začal cúvať , aby videl či prechádza niekto od garáží. Pán poškodený vošiel do vozovky z tej istej strany ako skupinka chodcov, ktorú nechal prejsť. Mal výhľad asi jeden meter, potom už bola garáž. Po vystúpení z auta dal pánovi poškodenému tričko pod hlavu, aby neležal na zemi. S autom nemanipuloval, bol v šoku. Predtým ako svedok I. zakričal stoj, necítil žiaden náraz.
Z výpovede svedkyne poškodenej J. K. súd zistil, že si uplatňuje náhradu škody vo výške 4.257,- eur v súvislosti s pohrebom a 9.000,- eur náhradu nemajetkovej ujmy. Doklady k vynaloženým nákladom nepredložila. Uviedla, že je dcérou poškodeného, ten bol vodičom z povolania 42 rokov bez jedinej dopravnej nehody. Mal problém z nohami, takže nemohol vbehnúť do vozovky, chodil pomalšie. Ovplyvnilo to chod celej rodiny, mama to ťažko znášala, museli sa pri nej so sestrou striedať.
Z výpovede Mgr. M. J., zástupkyne spoločnosti Dôvera Zdravotná poisťovňa a. s., ktorá bola prečítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bolo zistené, že poškodenému N. L. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 19.8.2016 pri dopravnej nehode a poisťovňou bola uhradená za zdravotnú starostlivosť suma vo výške 8.762,38 eur, ktorú si uplatňujú voči obžalovanému ako nárok na náhradu škody.
Z výpovede svedka Q. E. súd zistil, že v rozhodný deň bol jasný, slnečný deň, stál na 4. poschodí, fajčil na balkóne a mal priamy výhľad na garáž. Po skutku zišiel dole a chcel policajtom vypovedať, čo videl, tí mu uviedli, že šofér si má zabezpečiť cúvanie , že sa dopustil priestupku. Počul niekoho zakričať stoj, pozeral na tu Q. a človeka, ktorý ležal na zemi. Ležal na zemi rovnomerne s garážami , nie hlavou smerom ku garážam, to s ním už musel niekto pohnúť , keď to zakresľovali policajti. Priamo náraz vozidla do poškodeného nevidel. Neregistroval skupinku ľudí, ktorí prechádzali za vozidlom pred
poškodeným, v tom úseku sa chodí stále, je tam bežné, že chodia ľudia od Galérie bez obhliadnutia akonáhle majú zelenú.
Z výpovede svedka O. I. súd zistil, že videl ako obžalovaný sadol do svojho auta, išiel sa otočiť a pri cúvaní pustil skupinku ľudí, ktorá prešla, v miernej vzdialenosti za tou skupinkou išiel pán, cca tri metre za nimi, v tom čase, keď cúval mu vošiel do jazdnej dráhy, odrazil sa rukami od auta, spadol na zem, udrel si hlavu a ostal ležať. V ruke držal igelitku. Obžalovaný sa pohol autom dopredu a vystúpil, keďže on mu zakričal, aby stál, potom prišla sanitka a hliadka. Viditeľnosť bola v daný deň dobrá, bol biely deň. Sledoval to celé od bloku, kde obžalovaný býva, E.ká X, je to vzdialenosť možno 4 metre. Poškodený išiel smerom od Galérie. Bola to sekunda, čo vyšiel poškodený spoza garáži do cesty a došlo k zrážke. Keď poškodený vošiel do cesty, auto už cúvalo. Odrazil sa oboma rukami. ľudia si tam mýlia chodník s cestou, vedľa blokov ide normálny chodník kade môžu ľudia chodiť, ale chodia po ceste. Obžalovaný bol v nesprávny čas, na nesprávnom mieste. Poškodený sa nerozhliadal predtým než vstúpil na vozovku.
Z výpovede znalca z odboru dopravy Ing. B. M., PhD. súd zistil, že vypracoval znalecký posudok č. 74/2016 na základe podkladov, ktoré mu boli dané k dispozícii, vzhľadom na to, že nehoda nebola kvalitne zadokumentovaná , vypočuli svedka, bol prítomný na úkone, zakreslil situáciu. Pokiaľ svedok I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že auto prešlo asi jeden meter do zrážky a pol metra po zrážke, z toho je možné urobiť záver, že išlo rýchlosťou maximálne 1,5 m/h -4,5 m/h, išlo strašne pomaly, je to na úrovni chôdze. Závery jeho znaleckého posudku nemohli s takouto výpoveďou nemohli uvažovať, že bol vykonaný výpočet bez aktívnej účasti chodca, bola vykonaná čisto zrážka. Z toho dôvodu netrvá na záveroch znaleckého posudku, nakoľko ten vychádzal z predpokladu, že chodec bol zrazený cúvajúcim vozidlom, svedok I. však vypovedal, že chodec sa odrazil od cúvajúceho vozidla vlastnou silou a následne došlo k pádu, čím došlo k skresleniu výpočtu. Pre správny znalecký posudok je potrebné vyhodnotiť výhľad vodiča a rýchlosť chôdze chodca.
Z výsluchu znalca z odboru dopravy Ing. L. T. súd zistil, že vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX . Podľa jeho názoru výpoveď svedka I. neovplyvní závery jeho znaleckého posudku. Poloha chodca v okamihu stretu s vozidlom približne zodpovedá tomu, čo uviedol svedok, že svedok prešiel v oblasti šírky zadnej časti vozidla asi jeden meter, nevníma túto výpoveď svedka tak, že vozidlo zastavilo a chodec sa otočil a odrazil od vozidla, ale svedok uviedol, že po prvom náraze , kontakte zadnej časti vozidla do chodca, vozidlo prešlo ešte cca pol metra, v tej jeho simulácii je vzdialenosť 0,7 m, čo je podľa neho v tolerancii.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru doprava cestná Ing. B. M., PhD. č. 74/2016 bolo zistené, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny spôsob používania vozovky zo strany chodca N. L., ktorý po vystúpení z oblasti zakrytého výhľadu pre vodiča, následne vkročil do vozovky, pričom mal po stránke technickej možnosť včas rozpoznať, že vozidlo vo vozovke sa pohybuje a pokračoval v pohybe až do vstúpenia za pohybujúce sa vozidlo , ktoré bolo v tom čase od neho vzdialené 1,0 až 1,2 m, pričom nemal očný kontakt s vodičom a na pohyb vozidla nereagoval. Oneskorenú reakciu zo strany vodiča - obžalovaného je možné po stránke technickej hodnotiť ako ďalšiu príčinu vzniku dopravnej nehody , ale posúdenie jeho reálnej činnosti vzhľadom na uvedený pohyb chodcov v iných smeroch jeho výhľadu (vľavo, vpravo) v priebehu času pohybu vozidla (2,9 - 3,1 s) pokladá za otázku právneho charakteru. Podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že obžalovaný by za daných okolností mal možnosť zabrániť zrážke bez zmeny pohybu vozidla jeho včasným zastavením , ak by začal na pohyb chodca reagovať najmenej o 0,3 s skôr. Obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou nemal reálnu možnosť zrážke zabrániť iným spôsobom ako včasným zastavením vozidla, čo vyplýva zo smeru pohybu vozidla, ktoré viedol aj zo smeru a pohybu chôdze chodca poškodeného.
Z doplnku znaleckého posudku znalca Ing. B. M., PhD. č. 74/2016 bolo zistené, že obžalovaný mal po technickej stránke možnosť zabrániť zrážke tým spôsobom, že by začal reagovať najmenej 0,8 s skôr kedy sa chodec- poškodený vo vzdialenosti 0,5 m pred jazdným koridorom jeho vozidla, pričom je nanajvýš pravdepodobné, že v tomto čase vodič nemal po stránke technickej možnosť rozpoznať a predvídať , že chodec následne bude pokračovať v pohybe a zaháji vstúpenie do jazdného koridoru jeho vozidla pohybujúceho sa vo vzdialenosti 1,3 m rýchlosťou 3,6 km/h. Chodec- poškodený mal možnosť zabrániť zrážke tým spôsobom, že by začal reagovať najmenej o 1,0 s skôr t. j. v čase, kedy vozidlo U.
bolo v pohybe a cúvalo rýchlosťou 1,9 km/h a už prešlo dráhu cca 0,5 m. Chodec uvedený pohyb mal možnosť rozpoznať, ak by vozidlo pri svojom pohybe vo vozovke sledoval.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru doprava cestná Ing. L. T. č. 32/2017 bolo zistené, že technickou príčinou dopravnej nehody boli nesprávna technika jazdy obžalovaného, a to tá skutočnosť, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke , z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vznik kolíznej situácie z technického hľadiska a nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodca poškodeného, a to tá skutočnosť, že v časovom okamihu, kedy už zo smeru a rýchlosti pohybu cúvajúceho vozidla U. Q. muselo byť chodcovi zrejmé, že vodič tohto vozidla nemôže zastaviť do miesta zrážky, vstúpil do koridoru jeho pohybu a na vzniknutú kolíznu situáciu nereagoval. Ak by obžalovaný začal na vznik kolíznej situácie reagovať cca 0,30 s pred okamihom počiatku jeho pôvodnej reakcie a po uplynutí reakčného času by vozidlo brzdil s využitím maximálneho brzdného spomalenia , tak by došlo k zastaveniu vozidla pred miestom stretu s poškodeným. Poškodený mal možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že by sa pred vstupom na vozovku presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a svoj pohyb by prerušil, teda zastavil by pred koridorom.
Vzhľadom na odlišné závery znaleckých posudkov bol do konania v štádiu hlavného pojednávania pribratý znalecký ústav.
Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 126/2020 bolo zistené, že vznik dopravnej nehody bol vyvolaný predovšetkým oneskorenou reakciou vodiča vozidla U. na chodca N. L. pohybujúceho sa v priamom smere po ulici E.. Vo vzťahu k možnostiam zabránenia dopravnej nehode vyplynulo, že obžalovaný by zabránil zastavením pred miestom zrážky v prípade, ak by na chodca reagoval najneskôr 1,04s pred okamihom zrážky. V tomto okamihu mal obžalovaný také technické signály (pohľad do spätných zrkadiel, pohľad cez zadné sklo), aby mohol rozpoznať chodca smerujúceho do jeho koridoru pohybu. Vzájomná vzdialenosť zadnej časti vozidla a chodca bola cca 2 m. Chodec- poškodený by ani včasným zastavením pred koridorom pohybu vozidla U.. V okamihu vstupu chodca do koridoru pohybu vozidla U. by bola rýchlosť chodca cca 2,8 km/h a vzájomná vzdialenosť zadnej časti vozidla U. a chodca by bola 1,2 m. za uvedených podmienok by k zabráneniu dopravnej nehode zo strany chodca nedošlo.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 64/2016 a 22/2016 na čl. 82 - 223 bolo zistené, že bezprostrednou príčinou poškodeného bol poúrazový opuch mozgu ťažkého stupňa po pomliaždení mozgu s vnútrolebečným zakrvácaním pri zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny. Poranenia, ktoré boli spôsobené tupými prípadne tupohranatými predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili prevažne veľkou silou a prudkosťou na temeno a mohlo sa tak stať pri potencovanom páde na zadnú plochu tela- najmä temeno hlavy po predchádzajúcom náraze OMV do tela poškodeného malou silou a prudkosťou. V čase nárazu sa s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený nachádzal na vozovke vo vzpriamenej polohe v kroku, orientovaný pravou bočnou plochou tela k stredu zadnej časti cúvajúceho vozidla. V prvej fáze úrazového deja došlo s najväčšou pravdepodobnosťou ku kontaktu zadnej strednej časti vozidla a pravej bočnej plochy tela poškodeného silou malej intenzity a prudkosti a v tejto fáze poškodený neutrpel žiadne poranenia. V druhej fáze došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k rotácii tela poškodeného vo zvislej osi v smere doprava, neutrpel žiadne poranenia a v poslednej fáze došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k pádu poškodeného na zadnú plochu tela najmä temenno- záhlavnú oblasť hlavy, pričom v uvedenej fáze prudkým dopadom hlavy na vozovku mohol utrpieť poranenia hlavy a mozgu a kožné odreniny na zadnej ploche ľavého lakťa. Poranenia poškodeného boli v príčinnej súvislosti so smrťou poškodeného.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- záznam z dopravnej nehody a fotodokumentácia na čl. 76 - 79, 224, 225, 229 - 234
- zápisnica o rekonštrukcii čl. 73-75,
- výpis evidenčnej karty vodiča 238 - 242
- zápis o dychovej skúške čl. 243
- ORT čl. 510
- správy o povesti 236-237
- spis Okresného súdu Košice II 5T/11/2021
- trestný rozkaz - zo dňa 7. apríla 2021 - právoplatný 25.5.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov.
Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach súd ustálil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozhodnutia. Svedčia o tom v zásade všetky vykonané dôkazy, ako výpovede svedkov, tak aj výsledky znaleckého dokazovania s výnimkou výpovede obžalovaného. Ten nepoprel priebeh skutkového deja, ale uviedol, že sa dostatočne venoval vedeniu svojho motorového vozidla, keď sa otáčal, všimol si v spätnom zrkadle, že idú ľudia za autom, ostal stáť a nechal ich prejsť. Skontroloval spätné zrkadlo na pravej strane vozidla a potom horné spätné zrkadlo a keď videl, že tam nikto nie je, začal cúvať. Pomaly cúval, keď počul ako niekto kričí stoj. Šliapol na brzdu a videl ako už niekto pozeral dole za auto. Vystúpil z auta a poškodený ležal na zemi. Výpoveď obžalovaného korešponduje s výpoveďou svedka O. I., ktorý popísal priebeh skutkového deja, ktorý vnímal na vlastné oči ako priamy svedok nehody a s výpoveďou svedka Q. E., ktorý nevidel okamih zrážky motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný s poškodeným, vnímal udalosti bezprostredne nasledujúce po zrážke. O výpovedi svedkov popisujúcich priebeh dopravnej nehody, súd nemal žiadne pochybnosti. Priebeh dopravnej nehody bol zadokumentovaný a preukázaný prečítanými listinnými dôkazmi, a to záznamom z dopravnej nehody a fotodokumentáciou na čl. 76 - 79, 224, 225, 229 - 234 a zápisnicou o rekonštrukcii čl. 73-75. Vykonaným znaleckým dokazovaním , a to predovšetkým znaleckým posudkom znaleckého ústavu- Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 126/2020 bolo zistené, že vznik dopravnej nehody bol vyvolaný predovšetkým oneskorenou reakciou vodiča vozidla U. na chodca N. L. pohybujúceho sa v priamom smere po ulici E.. Vo vzťahu k možnostiam zabránenia dopravnej nehode vyplynulo, že obžalovaný by zabránil zastavením pred miestom zrážky v prípade, ak by na chodca reagoval najneskôr 1,04s pred okamihom zrážky. V tomto okamihu mal obžalovaný také technické signály (pohľad do spätných zrkadiel, pohľad cez zadné sklo), aby mohol rozpoznať chodca smerujúceho do jeho koridoru pohybu. Vzájomná vzdialenosť zadnej časti vozidla a chodca bola cca 2 m. Chodec- poškodený by ani včasným zastavením pred koridorom pohybu vozidla U.. V okamihu vstupu chodca do koridoru pohybu vozidla U. by bola rýchlosť chodca cca 2,8 km/h a vzájomná vzdialenosť zadnej časti vozidla U. a chodca by bola 1,2 m. za uvedených podmienok by k zabráneniu dopravnej nehode zo strany chodca nedošlo.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že skutok sa stal a týmto konaním obžalovaného bola naplnená skutková podstata prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a ) Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že v Košiciach po ceste vedúcej ku garážam a k parkovisku pri obytných blokoch na ulici E.j č. X a č. X dňa 19.8.2016 v čase o 11.00 hod. pri cúvaní s osobným motorovým vozidlom zn. U. Q. EČV KE XXX IS sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke , pričom narazil zadnou časťou do chodca N. L., ktorý v tom čase prechádzal cez vozovku a ktorý pri nehode utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel dňa 22.8.2016 v nemocničnom ošetrení. Po stránke subjektívnej sa skutku dopustil z nedbanlivosti podľa § 16 Trestného zákona. Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že nedbanlivostným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený úplne všeobecne. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 48/2011 zo dňa 31.5.2011 právoplatným dňa 5.8.2011 za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase konania na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, odsúdenie je zahladené, trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 91/14 zo dňa 30.9.2014 právoplatným dňa 17.12.2014 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, odsúdenie je zahladené, uznesením
Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T 37/2015 bol schválený zmier v konaní pre prečin podľa § 158 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 11/2021 zo dňa 7.4.2021 právoplatným 25.5.2021 bol odsúdený za prečin podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2 Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Pri ukladaní trestu súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu. Pri tomto procese pozornosti súdu neušla skutočnosť, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že poškodený mal podiel na dopravnej nehode a mal možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že by sa pred vstupom na vozovku presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a svoj pohyb by prerušil, teda zastavil by pred koridorom cúvajúceho vozidla.
Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na rovnakú dobu. Trest bol ukladaný s prihliadnutím na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom na to, že prejednávaného skutku sa dopustil skôr ako nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 11/2021, teda ako trest súhrnný. Z uvedeného dôvodu zrušený výrok o treste v danom trestnom rozkaze.
Poškodená J. K. si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorá jej vznikla z titulu pohrebných nákladov, ktorých vynaloženie v konaní nebolo preukázané a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. uplatnila nárok na náhradu vynaložených výdavkov. Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu, že plnenie spojené s dopravnou nehodou je primárne uspokojované z povinného zmluvného poistenia povinného a voči poisťovni povinného- obžalovaného- majú poškodené strany priamy nárok. V danom prípade nebolo poškodenými stranami preukázané, či a v akom rozsahu im bolo plnené zo strany poisťovne obžalovaného, ktorá má podľa ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom povinnosť hradiť vzniknuté nároky súvisiace s dopravnou nehodou. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 uvedeného zákona má poškodený priamy nárok voči poisťovateľovi a ten je povinný mu škodu uhradiť. Z uvedeného vyplýva, že nie obžalovaný, ale poisťovateľ je v danom prípade primárnym subjektom na plnenie vzniknuté v uvedenej súvislosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.