Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-45-2021.pdf
PDF · 74.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: LIMAK Servis, s.r.o., 925 23 Jelka 251/11, IČO: 36 292 290, zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: SCHLOSSEREI Slovakia s.r.o., Bottova 2651/8, 945 01 Komárno, IČO: 36 555 363, správca konkurznej podstaty: Ing. Mária Budniková SKP, Mariánska 6, 949 01 Nitra, o zaplatenie 4 187,83 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/143/2020 - 84 zo dňa 02.03.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/143/2020 - 84 zo dňa 02.03.2021 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4 187,83 eura s príslušenstvom tak, že konanie zastavil, žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania a súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 251 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie vecne odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 1, § 47 ods. 4 zák. 7/2005 Z. z., § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 3, 4, 6, 8 zák. č. 71/1992 Zb.
3. V odôvodení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 01.06.2010 sa domáhal na súde proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 4 187,83 eura so zákonným úrokom z omeškania zo splatnosti jednotlivých čiastkových istín až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil titulom nájomného za užívanie vysokozdvižného vozidla. Okresný súd Nitra v konaní 31K 10/2010 vyhlásil na majetok žalovaného konkurzné konanie uznesením. Súd výzvou zo dňa 06.08.2020 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovaného, ako i samotného žalovaného, aby súdu v lehote do 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. účinnom po 01.01.2020. Správcovi konkurznej podstaty výzva bola doručená dňa 06.08.2020 a žalovanému dňa 11.11.2020. Súdu ani správca ani žalovaný návrh na pokračovanie v konaní v určenej lehote nepodali. Pretože na majetok žalovaného ako dlžníka bol vyhlásený konkurz je konanie podľa § 47 ods. 1 ZoKR prerušené a pretože správca žalovaného návrh na pokračovanie v konaní nepodal do konca prvej schôdze veriteľov podľa § 47 ods. 4 veta prvá ZoKR, súd vyzval správcu a aj žalovaného podľa § 47ods. 4 veta druhá ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020, ktoré sa použije aj na toto konanie podľa § 206j ZoKR na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Žalovaný ani správca sa nevyjadrili. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní dlžníkom a aj jeho správcom má podľa § 47 ods. 4 veta štvrtá ZoRK
účinky späťvzatia žaloby vždy bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ návrh na pokračovanie v konaní nedodá aj dlžník, ktorý je žalovaným a jeho správca vyplýva nie len z ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR ale aj z dôvodovej správy. Dôvodová správa udáva, že: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“. V danom prípade prišlo k zastaveniu konania v dôsledku zmeny zákonnej úpravy, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu nie je možné ustáliť koho procesným zavinením prišlo k zastaveniu konania a teda komu by mal súd priznať náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Pretože stav, ktorý nastal je výnimočný, vyvolaný zmenou právnej úpravy, súd pristúpil k aplikácii § 257 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom konaní žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh 251 eur, ktorý poplatok súd dôsledkom zastavenie konania a podľa §11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v celosti (bez krátenia) vrátil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie pokračuje a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca konkurznej podstaty (SKP) ani žalovaný súdu neodpovedali na Výzvu zo dňa 06.08.2020. Žalobca má za to, že za nečinnosť oboch osôb nemôže byť potrestaný zastavením konania. Odporuje to v zásade hospodárnosti a princípu právneho štátu. Žalovaný od samého začiatku obchodno-právneho vzťahu so žalobcom nemal záujem riadne splniť si svoj záväzok - zaplatiť sumu 4 187,83 eura s príslušenstvom, a to napriek tomu, že predmet plnenia riadne prevzal a voči plneniu nezniesol žiadne námietky alebo reklamácie a predmet plnenia využíval vo svoj prospech. Žalovaný na viaceré urgencie, ktoré mu žalobca adresoval v dohodnutej forme korešpondencie neodpovedal. Z rozhodnutia súdu vo veci vyhlásenia konkurzu súd doposiaľ žalobcovi neoznámil, či konkurzné konanie je skončené a s akým výsledkom, a nemá ani vedomosť o tom, že by mu súd oznámil výsledok konkurzného konania a ani prípadný výsledok schôdze veriteľov.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby považoval za potrebné ich podrobne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že medzi náležitosti odvolania v zmysle ust. § 363 CSP patrí aj uvedenie dôvodov pre ktoré považuje odvolateľ napadnuté rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody). Samotné citovanie odvolacích dôvodov s odkazom na ust. § 365 CSP nie je možné považovať bez konkrétnej aplikácie na napadnuté rozhodnutie za postačujúce. Žalobca v podanom odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ sa týka skutkových zistení súdom prvej inštancie žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadnu okolnosť z ktorej by bolo možné konštatovať nesprávne skutkové zistenie súdom prvej inštancie. Taktiež pokiaľ sa týka namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne poukázal a vychádzal zo znenia ust. § 47 ods. 4 veta štvrtá zák. č. 7/2005 Z. z. a z dôvodu, že správca konkurznej podstaty, ako aj samotný úpadca, nepodali na základe výzvy súdu zo dňa 06.08.2020 v stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní nastávajú účinky späťvzatia žaloby, pričom tieto účinky nastávajú zo zákona.
9. Súd prvej inštancie preto dôvodne konanie vo veci zastavil s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, čo taktiež v podanom odvolaní žalobca v žiadnym spôsobmi vecnou argumentáciou nespochybnil.
10. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a súčasne rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 CSP tak, že tieto žalovanému nepriznal, nakoľko mu takéto trovy odvolacieho konania nevznikli.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).