Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, J. W., právne zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1. Y.urina, nar. XX.XX.XXXX, J. J. XX, 2. P. S., nar. XX.XX.XXXX, V. nad L. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený tunajšiemu súdu 02.07.2021, sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého žalovaný 1 je povinný nenakladať s nehnuteľnosťami, ktorú sú zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. J. J., pozemok, parcela registra „C“ parc. č. XXX, o výmere 1.321 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba so súpisným číslom XX, postavená na parcele č. XXX, rodinný dom (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to tak, že tieto nehnuteľnosti, vrátane vlastníckeho práva k nim, nemôže predať, darovať alebo scudziť iným právnym úkonom, ako ani zaťažiť, prenajať alebo založiť a žalovaný 2 je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi Y. P. a P. S. (vklad povolený dňa 18.06.2019 - 52/19) formou dobrovoľnej dražby, ako aj ostatnými spôsobmi výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

2. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že titulom vyporiadania BSM si žalobkyňa uplatňuje od žalovaného 1vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 110.000,- eur, resp. navrhuje vyriešiť vec prostredníctvom zmieru, kedy žalovaný 1 prevedie v prospech žalobkyne vlastnícke právo v podiele 1/2 jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. V čase podania žaloby o vyporiadanie BSM žalovaný 1 vlastnil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 3-ín, následne nadobudol aj spoluvlastnícky podiel 1-iny od Z. P.. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (vklad povolený dňa 18.06.2019) v prospech žalovaného 2, ako záložného veriteľa. Žalovaný 2 je dlhoročný priateľ žalovaného 1, ktorý mu zároveň dáva príležitostné možnosti pre zárobok. Vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva predstavuje zabezpečenie pôžičky, ktorú žalovaný 2 poskytol žalovanému 1 podľa poznatkov žalobkyne v sumu do 15.000,- EUR. Žalovaný 1 nemá stabilný príjem a poberá len invalidný dôchodok vo výške približne 400,- EUR mesačne. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný môže byť uvedený do stavu, kedy nebude schopný plniť ani len svoje existujúce záväzky. Jediný hodnotný majetok, ktorý v súčasnosti vlastní sú predmetné nehnuteľnosti. Zároveň žalovanému 1 vznikne ďalšia veľká pohľadávka v dôsledku vyporiadania BSM, ktorú bude musieť zaplatiť žalobkyni. Žalovaný 1 nebude reálne schopný uspokojiť všetkých svojich veriteľov, predovšetkým nebude schopný uspokojiť nárok žalobkyne. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaný 1 účelovo prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu a stratí reálnu možnosť uspokojenia jej pohľadávky, pričom sa snaží okrem iného zabrániť aj tomu, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Žalobkyňa tiež tvrdí, že

žalovaný 1 dobrovoľne nesplní svoju súdom určenú peňažnú povinnosť, a tak existuje reálne riziko, že za súčinnosti žalovaného 2 účelovo prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, predovšetkým v prospech žalovaného 2 ako priateľa žalovaného 1.

3. Žalobkyňa sa obáva, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená predovšetkým z dôvodu, že: a) žalovaný 1 odmieta akúkoľvek komunikáciu so žalobkyňou, ktorá sa týka vyporiadania BSM, odmieta vyriešenie veci zmierom a neraz sa jej vyhrážal, že ona nikdy od neho nič nedostane, b) žalovaný 1 nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1 a je teda plne oprávnený disponovať s nehnuteľnosťami, c) keďže žalovaní sú v kamarátskom vzťahu exituje reálne riziko, že žalovaný 2 pomôže v tejto situácii žalovanému 1 tak, že vykoná záložné právo k nehnuteľnostiam a znemožní tak žalobkyni výkon súdneho rozhodnutia vydaného v konaní o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1. V prípade, že žalovaný 2 pristúpi k výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam a nastane prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, žalobkyňa stratí reálnu šancu na uspokojenie jej právnych nárokov vymáhaných v rámci prípadnej exekúcie voči žalovanému 1. Zároveň nie je vylúčené, že žalovaný 1 bude môcť naďalej užívať nehnuteľnosti na základe osobitného súhlasu nového vlastníka, žalovaného 2.

4. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je vylúčené, aby sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko predpokladom tohto procesného inštitútu je existencia pohľadávky s riadne určenou výškou, pričom žalobkyňa takto presne určenú pohľadávku nemá a jej presná výška bude známa až v čase právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobkyne a listinnými dôkazmi (výpis z LV č. XXX pre k. ú. J. J. vyhotovený k 16.05.2021 a k 29.06.2021, stav zápisov na LV č. XXX pre k. ú. J. J. súd verifikoval aj nahliadnutím do katastra nehnuteľností ku dňu vydania uznesenia) a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

7. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Okrem toho, neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom splnenie tejto podmienky súd skúma z úradnej povinnosti.

8. Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V prípade neodkladného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť, že

kvôli konaniu odporcu je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov. Podľa Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR, sp. zn. ) platí, že „za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.“

9. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, predkladať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ).

10. Navyše, súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

11. Zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je existencia exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na jeho nariadenie. Postačí, ak je pohľadávka (nárok), ktorej uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej.

12. Jedným zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia (ale aj zabezpečovacieho opatrenia) je existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

13. V súvislosti s existenciou obavy z ohrozenej exekúcie je potrebné rozlišovať, či sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávke strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie. V zmysle totiž platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (sudcovské záložné právo), a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, a ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. To znamená, že ak existuje obava z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky účel sledovaný neodkladným opatrením, ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva, je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V takom prípade súd môže nariadiť iba zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacím opatrením, teda zriadením sudcovského záložného práva na majetok dlžníka je v zásade vždy možné dosiahnuť účel sledovaný neodkladným opatrením. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s .

14. Nie je vylúčené pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Relevantné je v danej súvislosti aj poradie prípadného záložného práva podľa . Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu,

ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci (pozri bližšie Števček, M., Ficová, S. a kol.: . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1089).

15. Žalobkyňa odôvodnila potrebu uprednostniť neodkladné opatrenie tým, že výška jej pohľadávky bude určená až právoplatným rozhodnutím v konaní o vyporiadaní BSM. Tvrdí, že pre neistú výšku pohľadávky, nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenia. Uvedený dôvod podľa názoru súdu neobstojí. Pohľadávka žalobkyne by mala podľa jej tvrdenia vzniknúť ako vyrovnací podiel v rámci vypriadania BSM. Keďže v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný žalobným návrhom, výška vyrovnacieho podielu jedného z manželov môže byť rozhodnutím súdu určená v inej výške, v porovnaní s tým, v akej výške bola žalobou uplatnená. Táto určitá neistota ohľadom toho, či pohľadávka žalobkyne vôbec vznikne, resp. ak áno v akej výške nie je dôvodom na to, aby nebolo možné prípadnú vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky zabezpečiť miernejším opatrením ako je neodkladné opatrenie. Žalobkyni totiž v konaní o vyporiadanie BSM buď vznikne peňažná pohľadávka ako vyrovnací podiel, alebo vôbec nevznikne peňažná pohľadávky, keďže môže v rámci vyporiadania nadobudnúť do výlučného majetku časť spoločných majetkových hodnôt rovným dielom, alebo jej dokonca vznikne peňažný záväzok na vyrovnanie jej podielu voči žalovanému 1. Súd uvádza, že existencia exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením je tak možné procesne zabezpečiť pohľadávku v štádiu prebiehajúceho konania, kedy nie je isté v akej výške bude peňažný nárok priznaný. Tvrdenie žalobkyne o nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto neobstojí.

16. Nie je vylúčené, ak to okolnosti odôvodňujú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie aj v prípade existencie obavy z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky. V posudzovanom prípade ale takéto okolnosti žalobkyňa neuvádza a neosvedčuje, preto sledovaný účel podľa súdu by bol dosiahnutý aj zabezpečovacím opatrením. Hoci na nehnuteľnosti je už zriadené iné záložné právo v prospech žalovaného 2, uvedené záložné právo zabezpečuje pohľadávku vo výške 15.000 eur. Pritom hodnota nehnuteľnosti je podstatne vyššia, keďže žalobkyňa tvrdí, že by súhlasila, aby jej vyrovnací podiel žalovaný 1 uspokojil aj prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo veľkosti 1-ice. Z uvedeného dôvodu, ani v prípade predaja zálohu by sa výťažok nespotreboval na uspokojenie záložného veriteľa, ktorého záložné právo je zapísané ako prvé v poradí. Hodnota pohľadávky žalovaného 2 ako záložného veriteľa je výrazne nižšia v porovnaní s hodnotou zálohu a aj v prípade speňaženia zálohu by zostatok výťažku postačoval na uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobkyne. Súd na základe týchto dôvodov dospel k záveru, že účel sledovaný žalobkyňou je možné dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

17. Okrem vyššie uvedeného, súd návrh zamietol, nakoľko žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila existenciu svojho nároku. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ). Žalobkyňa tvrdí, že v samostatnom súdnom konaní si uplatňuje pohľadávku voči žalovanému vo výške 110.000 eur z titulu vyrovnacieho podielu v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa neosvedčila výšku uplatňovanej pohľadávky a právny dôvod jej vzniku. V rámci vyporiadania BSM sa spravidla prípadná nerovnováha vyporiadania spoločných majetkových hodnôt kompenzuje jednému z manželov peňažným plnením, pričom sa uprednostňuje princíp rozdelenia spoločných majetkových hodnôt tak, aby kompenzácia bola minimálna. Peňažná kompenzácia je vždy priznaná len jednému z manželov, ak rovnomerné rozdelenie spoločného majetku nie je možné, a to spravidla tomu, ktorému sú v rámci vyporiadania majetku prikázané konkrétne majetkové hodnoty v nižšej hodnote. Žalobkyňa ale netvrdí a ani neosvedčuje, prečo žalovanému 1 budú prikázané do výlučného vlastníctva pôvodné spoločné majetkové hodnoty a vznikne mu povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v hodnote 110.000 eur a nebude to práve žalobkyňa, ktorá obdrží zo spoločného majetku majetkové hodnoty v rovnakej výške ako žalovaný 1 alebo dokonca majetkové hodnoty presahujúce hodnotu podielu žalovaného 1. Inak povedané, súd nemá žiadny poznatok o tom, na základe akých dôvodov vznikne žalobkyni prípadný nárok na vyrovnací podiel v hodnote 110.000 eur, a ak by jej aj vznikol, či výška pohľadávky je dôvodná. Povaha neodkladného opatrenia neumožňuje vykonávať riadne dokazovanie,

preto nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana musí byť aspoň osvedčený, teda preukázaný tak, aby súd nemal pochybnosti o dôvodnosti ohrozenej pohľadávky. V návrhu na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia by mala byť peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ale svoj nárok neosvedčila. A preto jej nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

18. Žalobkyňa tiež tvrdí, že žalovaný 1 nemá iný majetok ako označené nehnuteľnosti, z výťažku ktorých by bol potenciálne uspokojený jej vyrovnací podiel. Súd ale dáva do pozornosti, že tvrdenia žalobkyne sú vo vzájomnom rozpore. Na jednej strane tvrdí, že žalovaný 1 nevlastní žiadny iný majetok okrem nehnuteľností, ale zároveň tvrdí, že si uplatňuje voči žalovanému 1 pohľadávku z titulu vyporiadania ich BSM vo výške 110.000 eur. Pritom predpokladom uplatnenia vyrovnacieho podielu z titulu vyporiadania BSM je existencia spoločného majetku v BSM, kedy jeden z manželov nadobudne do výlučného vlastníctva majetok v takej hodnote, že mu vznikne zároveň povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel druhému manželovi. Preto, ak žalobkyňa požaduje od žalovaného 1 pohľadávku z titulu vyporiadania ich BSM, súd vychádza z predpokladu, že žalovaný 1 nadobudne zo spoločného majetku majetkové hodnoty, ktoré budú zodpovedať hodnote prípadného vyrovnacieho podielu žalobkyne a zároveň hodnote podielu žalovaného 1 na spoločnom majetku. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný 1 nadobudne z vyporiadania spoločného majetku také hodnoty, z ktorých by mohol uspokojiť aj prípadný nárok žalobkyne. Otázka ohrozenia exekúcie je pritom otázkou objektívnou. Zjednodušené povedané, ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa oprávnený bude môcť uspokojiť, je tento test zjavne naplnený. V posudzovanom prípade takýto predpoklad ale nie je naplnený, keďže výsledkom vypriadania majetku v BSM je spravidla nadobudnutie majetkových hodnôt do výlučného vlastníctva, preto súd dospel k záveru že žalobkyňa neosvedčila ani túto skutočnosť.

19. Súd ďalej uvádza, že nie je osvedčená ani obava z ohrozenia exekúcie prípadnej pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že jej obava vyplýva z toho, že žalovaný s ňou nekomunikuje a odmieta zmier vo veci vyporiadania ich BSM, zároveň je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorú si dal znalecky oceniť, čo má preukazovať záujem žalovaného nehnuteľnosti predať. Tiež tvrdí, že žalovaný 2 pomôže žalovanému 1 tak, že začne výkon svojho záložného práva, pričom žalovaný 2 ako potenciálny nový vlastník umožní žalovanému 1 nehnuteľnosti následne užívať.

20. Súd už skôr uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Táto povinnosť zaťažuje žalobkyňu aj vo vzťahu k predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcia by mala vyplývať z toho, že nositeľ hmotnoprávnej povinnosti vykonáva faktické alebo právne úkony, ktoré by znemožnili prípadný budúci výkon exekúcie. Žalobkyňa ale žiadne z tvrdení, ktorými odôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčuje, s výnimkou toho, že žalovaný 1 je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Súd len na základe toho, že žalovaný 1 odmieta komunikáciu ohľadom zmieru, alebo že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré si dal znalecky ohodnotiť nemôže mať existenciu takejto obavy za osvedčenú. Rovnako existencia obavy z ohrozenia exekúcie nie je daná na základe tvrdenia, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ začne výkon záložného práva. Súd poukazuje na to, vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, že žalovaný 2 má pohľadávku voči žalovanému 1 vo výške 15.000 eur, pričom záložné právo vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností vkladom povoleným dňa 18.06.2019. Záložné právo žalovaného 2 je tak zapísané na nehnuteľnostiach už viac ako 2 roky. Žalobkyňa netvrdí a neosvedčuje skutočnosť, že by žalovaný 2 začal faktické úkony spojené s výkonom záložného práva alebo že by žalovaný 1 neplnil svoje záväzky voči žalovanému 2, ktorý by tak bol oprávnený začať nútený výkon záložného práva. Zároveň nie je dôvodné očakávať ani to, aby žalovaný 2 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (samotný prepad zálohu by bol navyše neplatný), keďže zabezpečená pohľadávka žalovaného 2 je v nepomerne nižšej sume, v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti, takže ani pri prípadnom výkone záložného práva žalovaného 2 by výťažok zo speňaženia zálohu nebol spotrebovaný.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní úspešným žalovaným v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava / v spojení s /. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania / a / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ()