Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-156-2023.pdf
PDF · 118.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/156/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.592,79 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.592,79 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 28,68 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur od 27.01.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur od 27.01.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 100,66 Eur a náhrady trov konania, pričom uviedol, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 uzatvoril so žalovanou dňa 03.12.2014 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 600,- Eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere.
1.1. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 26.01.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 1.592,79 Eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.426,24 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 131,55 Eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 35,- Eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonala žiadnu úhradu.
1.2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
1.3. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 1.592,79 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.426,24 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 131,55 Eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 35,- Eur. Žalobca si uplatňuje úroky po zosplatnení vo výške 28,68 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur od 27.01.2022 do zaplatenia a tiež úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur počnúc dňom 27.01.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 100,66 Eur s DPH.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu platobnú históriu, zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 03.12.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, predžalobnú výzvu zo dňa 31.01.2022, fotokópiu doručenky, Všeobecné obchodné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, Sadzobník poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s. platný od 15.10.2013, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 03.01.2022, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023 a pokus o zmier zo dňa 18.07.2023.
3. Dňa 09.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v zmysle ktorého predmetom tohto konania je revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020: V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
3.1. Podľa tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
3.2. Žalobca uviedol, že v zmluve si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu 28,68 % p.a. V zmysle časti 2 bodu 2.1 zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú.
3.3. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej patrí veriteľovi nárok na zmluvné úroky v rovnakom rozsahu ako v deň uzavretia zmluvy, t.j. v rovnakej výške a za rovnaké obdobie. Nakoľko bola predmetná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, zastáva názor, že v predmetnom prípade patrí veriteľovi nárok na zmluvný úrok do zaplatenia istiny.
4. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.01.2024 žalobca uviedol, že v zmysle bodu 2.1 zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.1. bola výška mesačnej splátky stanovená minimálne vo výške 5% z aktuálneho úverového rámca. Štandardná mesačná splátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť, bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu a podľa bodu 4.2 bol klient oprávnený celý zostatok úveru alebo jeho časť kedykoľvek splatiť. Je teda zrejmé, že v prípade nečerpania úveru, resp. jeho uhradením, nemá zmluvný dlžník povinnosť plniť mesačnú splátku. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva,
že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 53 ods. 9 rovnako ani ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach, resp. nešlo o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok na dobu určitú.
4.1. Žalobca poukázal na odborný komentár k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí: „Pri plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je vopred určená, rozdelený na dve alebo viac čiastkových plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na dobu určitú) a závisí od doby trvania samotného záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom zmysle slova, ale uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom. (...) Na právne vzťahy s opakujúcich sa plnením nemožno § 565 aplikovať.“. Žalobca zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/1/2021 zo dňa 23.02.2021.
4.2. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 31.01.2022. K predmetnej výzve žalobca predložil spolu so žalobou aj doručenku, ktorá preukazuje doručenie žalovanému dňa 04.02.2022. Pre vylúčenie pochybností žalobca predložil so žalobou dňa 15.12.2023 aj výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 03.01.2022 spolu s podacím hárkom, ktorá predchádzala oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 31.01.2022. Zároveň žalobca predložil aj potvrdenie preukazujúce doručovanie výzvy žalovanému. Žalobca zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
4.3. Žalobca (resp. pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu) by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca je toho názoru, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vypovedaním zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata“ a v prípade podania žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a ukončením zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko žalovaná mohla v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto k začatiu plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 01.02.2022 (deň nasledujúci po vyhotovení výpovede zmluvy) a uplynula by dňa 01.02.2025. Nakoľko bola žaloba podaná na súde dňa 15.12.2023, žalobca si nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.
4.4. K dojednanej výške mesačnej splátky žalobca uviedol, že štandardná mesačná splátka, ktorú bola žalovaná povinný plniť, bola stanovená minimálne vo výške 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur k 10. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. V zmysle časti II. ods. 3.2 zmluvy banka výšku mesačnej splátky vypočítanú podľa zmluvy oznamovala dlžníkovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a teda dlžník mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Je teda zrejmé, že v prípade nečerpania úveru, resp. jeho uhradením, nemá zmluvný dlžník povinnosť plniť mesačnú splátku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že zmluva o revolvingovom úvere z 03.12.2014 v časti 2. obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
4.5. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 31.01.2022.
4.6. Podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má
písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 31.01.2022 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90-dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní výzvy na úhradu. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku, nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
4.7. Zároveň žalobca oznámil, že netrvá na uplatňovaných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 35,- Eur a žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť sumu 1.557,79 Eur spolu s úrokom z riadnym úrokom vo výške 28,68 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur od 27.01.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.426,24 Eur od 27.01.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 100,66 Eur a trovy konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 35,- Eur späť pred jej doručením žalovanej, súd konal ďalej o zvyšku žaloby bez rozhodovania o čiastočnom zastavení konania v súlade s § 145 ods. 3 CSP.
10. Žalobca sa na pojednávanie dňa 30.04.2024 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 180 CSP.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver splácala normálne po 60,- Eur na účet alebo šekom, kým mala opatrovateľský príspevok. Keď mal syn 15 rokov, zobrali jej „opatrovák“. Z čoho má platiť, keď nemá príjem? Dostáva 260,- Eur sirotské a vdovské, v júli „padne“ sirotské, lebo syn bude mať 18 rokov. Opatrovateľský príspevok na syna jej zobrali, lebo dcéra si vymyslela, že syn pije a fetuje. Rada by platila, ale nech jej vrátia peniaze, pretože z 260,- Eur sa nedá.
12. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
13. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 03.12.2014 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V článku 1. bode 1.1. zmluvy si zmluvné strany dojednali tieto náležitosti: výška úverového rámca: 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca: 600,- Eur, výška mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eu, splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby: 28,68 % p.a. – fixná, RPMN: 46,36 %, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, zvolený balík poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie: 3,33 %. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaná bola oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií.
14. Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 03.01.2022, ktorá bola žalovanej odoslaná dňa 05.01.2022, oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok nie je jeho úver riadne a včas splácaný a eviduje voči nej dlžnú čiastku vo výške 275,- Eur.
15. Žalobca listom zo dňa 31.01.2022, doručeným žalovanej dňa 04.02.2022, označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, predžalobná výzva“, oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ku dňu 26.01.2022 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.592,79 Eur.
16. Podľa platobnej histórie (č.l. 7 spisu) a špecifikácie (č.l. 88 spisu) žalovaná celkovo čerpala z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 2.945,49 Eur a uhradila žalobcovi do dňa zosplatnenia sumu 3.477,97 Eur.
17. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 postúpil postupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA svoju pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej listom zo dňa 03.07.2023.
18. Pokusom o zmier zo dňa 18.07.2023 žalobca vyzval žalovanú na splnenie svojej povinnosti v celkovej výške 1.899,03 Eur (istina 1.426,24 Eur, riadny úrok 131,55 Eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky 35,- Eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky 104,92 Eur, náklady právneho zastúpenia 201,32 Eur) najneskôr do 10 dní od doručenia.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania5a).
21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa článku 3. bodu 3.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2014, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/ revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ s okamžitou platnosťou, c) vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru/revolvingového úveru.
31. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 03.12.2014 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec až do výšky 5.000,- Eur s aktuálnou výškou úverového rámca 600,- Eur, pričom sa žalovaná zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami v mesačných splátkach.
33. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 2.945,49 Eur, ako aj to, že žalovaná úver riadne a včas nesplácala, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru a mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 26.01.2022. Žalovaná uhradila spolu 3.477,97 Eur, čo nebolo medzi stranami sporné.
34. Súd pristúpil k preskúmaniu obsahových náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky podstatné údaje podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o celkovej výške úveru [§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch], nakoľko v zmluve je výška spotrebiteľského úveru uvedená dvoma rôznymi sumami, a to ako výška úverového rámca 5.000,- Eur a aktuálna výška úverového rámca 600,- Eur. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru, prípadne za akých okolností sa uplatní jedna alebo druhá výška úverového rámca. Ak dodávateľ naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedenie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať ten-ktorý úverový rámec. K stanoveniu týchto podmienok nedošlo, nie je teda zrejmé do akej výšky je spotrebiteľ oprávnený úver čerpať a za akých podmienok. V tomto smere zmluva pôsobí neurčito a zmätočne.
35. V zmluve ďalej absentuje aj údaj o výške splátok [§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch], pretože formulácia „min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur“ nie je dostatočne určitá. Pre spotrebiteľa je údaj o výške splátok jedným z najdôležitejších údajov a bezpochyby je spôsobilý ovplyvniť jeho správanie, či vstúpi do zmluvného vzťahu alebo nie, a to v závislosti od schopnosti úver v tej-ktorej výške splátky splácať. Ak podľa zákona má zmluva obsahovať výšku splátky, potom je neprípustné uvádzanie výšky splátky percentuálne. Percentuálne vyjadrenie výšky splátky z dlžnej čiastky podľa názoru súdu totiž v skutočnosti znamená len spôsob výpočtu výšky splátky. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že v čl. 1 bode 1.1. zmluvy sú uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN a na tomto mieste je uvedená výška mesačnej splátky 58,10 Eur, pritom z formulácie obsiahnutej v úverovej zmluve nie je ani zrejmé, čo sa rozumie dlžnou sumou na účely výpočtu mesačnej splátky (5% z dlžnej čiastky).
36. Vzhľadom na tieto závery súd konštatuje, že v zmluve absentuje údaj o celkovej výške úveru a výške splátky a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
37. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pre rozhodnutie a záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, postačuje, ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má tak nárok len na vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalovanej skutočne poskytnutá a úhradami žalovanej.
38. V konaní nebolo sporné, že žalovaná vyčerpala sumu 2.945,49 Eur a vykonala úhrady v celkovej sume 3.477,97 Eur, pričom táto skutočnosť vyplýva z platobnej histórie aj špecifikácie pohľadávky vypracovanej žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie sumy, ktorá bola reálne poskytnutou, resp. vyčerpanou sumou úveru žalovanou. Keďže žalovaná ešte pred podaním žaloby žalobcovi túto sumu zaplatila, a teda celú istinu poskytnutého úveru vrátila, jej dlh splnením zanikol. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak žalobca nemá nárok nielen na zaplatenie žalovanej istiny, ale ani zmluvných úrokov. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
39. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
40. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 100,66 Eur, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že úroky, úroky z omeškania aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky považuje Občiansky zákonník za príslušenstvo pohľadávky (§ 121, § 157 OZ), a preto ich charakteristickou črtou je ich akcesorická povaha vo vzťahu k pohľadávke, ktorej sú príslušenstvom. Ide o záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakterizovaný jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok podmieňuje vedľajší záväzok) a jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku). Keďže žalobca nemá nárok na samotnú uplatnenú istinu pohľadávky, súd zamietol jeho žalobu aj v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná ako úspešná strana mala v spore plný úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).