Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/199/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: V.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX H., zastúpený: BBLegal s.r.o., Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 47 247 614, proti žalovanému: V.. Z. R., nar. X.XX.XXXX, C. G. C. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, v konaní o zaplatenie 50.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -143 zo dňa 13.9.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -168 zo dňa 26.10.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -143 zo dňa 13.9.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -168 zo dňa 26.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -143 zo dňa 13.9.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) v spojení s opravou tohto rozsudku uznesením č. k. -168 zo dňa 26.10.2022 výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 50.000 Eur s príslušenstvom a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prevodca so žalovaným ako nadobúdateľom uzavreli dňa 12.7.2019 Zmluvu o prevode obchodných podielov, na základe ktorej odplatne previedol na žalovaného 50,01%-ný obchodný podiel v spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o., IČO: 47 418 729 (dnes clamoris s.r.o.), za dohodnutú odplatu vo výške 173.267,33 Eur a 50,01%-ný obchodný podiel v spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., IČO: 52 112 829 za dohodnutú odplatu 176.732,67 Eur. V zmysle čl. 7.4 zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi časť odplaty za prevod obchodných podielov vo výške 50.000 Eur najneskôr do dňa 20.12.2019. Žalovaný predmetnú čiastku žalobcovi neuhradil.

2. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, uviedol, že celková výška odplaty za prevod obchodných podielov bola dojednaná na sumu 350.000 Eur, neuhradená časť odplaty ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu 50.000 Eur. Z bodu 7.6. zmluvy vyplýva, že výška odplaty nie je absolútna a môže podliehať modifikácii tak, že zo sumy odplaty budú odpočítané všetky sumy, ktoré boli spoločnosťami uhradené tretím osobám z titulu úhrady akýchkoľvek pohľadávok, ktoré vznikli pred uzatvorením zmluvy, t. j. pred 12.07.2019. Zo strany spoločnosti boli uhradené záväzky v celkovej výške 71.054,65 Eur, žalovaný preto uplatňuje právo na zníženie odplaty o 50.000 Eur.

3. Žalobca v replike k procesnej obrane žalovaného namietal neplatnosť čl. 7.6 zmluvy z dôvodu neurčitosti. Poukázal na čl. 3.3. zmluvy, ktorý rieši slovné skratky, avšak neobsahuje definíciu pojmu

„spoločnosť“ použitého v čl. 7.6. zmluvy, v dôsledku čoho nemožno nepochybne zistiť, o ktorú spoločnosť v čl. 7.6 ide. Návrh zmluvy bol vypracovaný žalovaným, preto je potrebné akýkoľvek výraz pripúšťajúci rôzny výklad pri pochybnostiach vykladať na jeho ťarchu. Ustanovenie čl. 7.6., ktoré by malo žalovanému umožniť jednostranne bez dohody so žalobcom zmeniť výšku odplaty je podľa žalobcu neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko už nedáva žalobcovi možnosť reagovať na takéto konanie žalovaného. Rovnako nezodpovedá zákonnej požiadavke, aby bol výkon práv v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Domnelé právo na zníženie odplaty je naviac naviazané na situáciu, ktorá sa vôbec netýka predmetu zmluvy, nemá žiadny vplyv na veľkosť obchodných podielov a ich hodnotu. Na využitie práva na zníženie odplaty nepostačuje len uhradenie akejkoľvek pohľadávky tretej osobe, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, ale kumulatívne musí byť splnená druhá podmienka, a to, že skutočnosť, na základe ktorej bola takáto pohľadávka zaplatená, nastala až po uzavretí zmluvy. Faktúry a ostatné dokumenty predložené žalovaným túto požiadavku nespĺňajú.

4. Žalovaný v duplike argumentoval, že pred doslovným jazykovým výkladom sporného ustanovenia je nutné uprednostniť výklad teleologický a ustanovenie interpretovať vzhľadom na jeho účel. V bode 3.3.14. zmluvy sa pojem „odplata“ označuje odplata za prevod obchodných podielov vo výške podľa bodu 7.1. a nasl. Zmluva nevysvetľuje pojem obchodné podiely, ale v bode 3.3.11. definuje „obchodný podiel 1“ a 3.3.12. „obchodný podiel 2“ a pojem v pluráli „obchodné podiely“ sa používa v celom texte zmluvy. Aj keď zmluva nedefinuje všetky použité pojmy, nemožno ju vyhodnotiť ako neplatný právny úkon, keďže z obsahu a v celosti je nepochybné, čo strany zamýšľali. V spornom ustanovení si strany dohodli mechanizmus zníženia odplaty, čo neodporuje , uplatnenie práva žalovaného zo zmluvy sa nemôže považovať za jednostrannú zmenu zmluvy. Ustanovenie má skôr sankčný charakter za to, že spoločnosti clamoris alebo CCM (prípadne obe) nie sú v takom finančnom stave, ako sa predpokladalo pri podpise zmluvy, čiže má povahu zľavy z odplaty. Zmluva nevymedzuje záväzky, ktoré by bola spoločnosť povinná uhradiť tretej osobe, jediným kritériom je časové hľadisko, a teda má ísť o záväzky, ktoré vznikli pred uzavretím zmluvy. Žalovaný nesúhlasí s výkladom žalobcu, že musí byť splnená aj druhá kumulatívna podmienka, že skutočnosť, na základe ktorej bola pohľadávka zaplatená, nastala až po uzavretí zmluvy. V takomto prípade by bolo právo nerealizovateľné, pretože právny dôvod vzniku pohľadávky predchádza jej vzniku.

5. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa a , , a , až ods. 4 , a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o prevode obchodných podielov ani výška dohodnutej odplaty za prevod obchodných podielov v spoločnostiach clamoris s.r.o. a CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., pričom žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 50.000 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala neuhradenú časť odplaty za prevod obchodných podielov. Medzi stranami zostala sporná platnosť čl. 7.6. zmluvy a skutočnosť, či bol žalovaný oprávnený znížiť dohodnutú odplatu o sumu 50.000 Eur. Súd prvej inštancie posudzoval argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa neplatnosti čl. 7.6. zmluvy a napokon posudzoval samotnú povahu záväzkov, ktoré boli spôsobilé vyvolať zníženie odplaty za prevod obchodných podielov žalovaným. V prípade namietanej neurčitosti čl. 7.6 zmluvy uviedol, že zmluvné strany v texte zmluvy zadefinovali význam kľúčových pojmov pre interpretáciu zmluvy v zmysle skutočnej vôle zmluvných strán, zadefinovali pojem „spoločnosť 1“, „spoločnosť 2“, „obchodný podiel 1“, „obchodný podiel 2“, pričom zmluva tieto dôsledne rozlišuje na miestach, kde je potrebné jasne identifikovať, ktorej konkrétnej spoločnosti či obchodného podielu sa predmetné zmluvné dojednanie týka, prípadne ktorá zo spoločností 1 alebo 2 má určité právo alebo povinnosť. V zmluve sa však nachádzajú aj ustanovenia, ktoré takéto rozlišovanie neobsahujú, napr. pojem „Obchodné podiely“, namiesto obchodný podiel 1 a obchodný podiel 2, prípadne v spornom čl. 7.6., pojem „Spoločnosť“ bez rozlíšenia, či sa jedná o spoločnosť 1 alebo 2. Uvedená gramatická nedôslednosť však sama o sebe nemôže zakladať dôvod neplatnosti zmluvného ustanovenia, pokiaľ možno z takéhoto ustanovenia bezpochybne a jasne vyvodiť vôľu a úmysel strán, ktorú strany mienili vyjadriť. Podľa súdu prvej inštancie je možné jednoznačne zo sporného ustanovenia čl. 7.6. určiť, že pod pojmom „Spoločnosť“ je potrebné rozumieť spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. (dnes clamoris s.r.o.) alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., nakoľko v celom texte zmluvy nie je pojem spoločnosť použitá v súvislosti s inými subjektami ako spoločnosti v zmluve definované ako spoločnosť 1 a spoločnosť 2. Pokiaľ zmluva nerozlišuje, ktorá konkrétna z dvoch uvedených spoločností má v prípade, ak určitá skutočnosť nastane, povinnosť zaplatiť tretej osobe pohľadávku, ktorá vznikla pred uzatvorením zmluvy, je potrebné konštatovať, že takouto spoločnosťou môže byť buď spoločnosť 1

alebo spoločnosť 2, pričom obe majú v zmluve rovnaké právne postavenie a oboch sa článok 7.6. môže dotknúť s rovnakými právnymi následkami. Žalobca síce správne poukazuje, že v zmysle je potrebné prejav vôle, ktorý pripúšťa rôzny výklad pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, sporné ustanovenie zmluvy však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by pripúšťalo rôzny výklad.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil so žalobcom, že ustanovenie čl. 7.6 zmluvy mení obsah záväzku, čo takisto spôsobuje jeho neplatnosť. Predmetný článok je podčlánkom článku č. 7 Odplata, ktorá upravuje celkovú výšku odplaty, spôsob jej úhrady a možnosť jej zníženia za splnenia zmluvných predpokladov, bol súčasťou zmluvy od počiatku a obe zmluvné strany boli uzrozumené, že môže nastať situácia, kedy dôjde k zníženiu odplaty. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť dodatočne upraviť výšku dohodnutej odplaty v prípade, ak nastanú také skutočnosti, ktoré zmenu odôvodňujú, nie je v obchodnoprávnych záväzkoch výnimočným inštitútom, ako príklad poukázal na zmluvy o predaji podniku, zmluvy o kúpe prenajatej veci a pod. Ich účelom je efektívne reagovať na zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré v čase podpisu zmluvy ešte nemuseli byť niektorej zo zmluvných strán dostatočne známe. Kontraktuálne ustanovenie s takýmto významom preto nemôže byť ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zásadám poctivého obchodného styku by odporovalo len také konanie strany, ktoré by malo šikanózne tendencie či praktiky pri plnení vzájomných práv a povinností ako aj také, kedy by niektorá zo strán presadzovala svoj záujem o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a prekročila by medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. Strana, ktorej bola zmluvná klauzula čl. 7.6 určená, sa mala možnosť s ňou oboznámiť s dostatočným časovým predstihom, mala možnosť text zmluvy pred podpisom upraviť, preto nemožno takúto klauzulu definovať ako rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku.

7. Súd prvej inštancie sa napokon zaoberal povahou záväzkov, ktoré boli spôsobilé vyvolať zníženie odplaty za prevod obchodných podielov. Strany sa v čl. 7.6 dohodli, že v prípade, že v budúcnosti nastane taká skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť bude musieť zaplatiť tretej osobe akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzatvorením zmluvy, má nadobúdateľ právo znížiť výšku odplaty o sumu, ktorá bola spoločnosťou vyplatená tretej osobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva nevymedzuje záväzky voči tretím osobám čo do dôvodu ani výšky, ale jediným kritériom pre rozlíšenie týchto záväzkov je kritérium časové, má jednať o záväzky, ktoré vznikli pred uzatvorením zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný preukázal výpisom záväzkov a predloženými faktúrami, že záväzky, ktoré uhradil tretím osobám, vznikli v čase pred uzatvorením zmluvy, teda do 11.07.2019 a boli uhradené po jej uzatvorení. Keďže zmluva žiadnym spôsobom nešpecifikovala, aké záväzky voči tretím osobám sú spôsobilé vyvolať účinky článku 7.6., podľa súdu prvej inštancie žalovanému nič nebránilo znížiť výšku zmluvnej odplaty o 50.000 Eur, nakoľko celkovo uhradená a medzi stranami nesporná výška úhrad záväzkov predstavovala sumu 71.054,65 Eur.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s (ďalej len „“) a žalovanému priznal vo výroku II. napadnutého rozsudku náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu podľa , nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že v priebehu prvoinštančného konania vo vzťahu k článku 7.6 zmluvy poukázal na formuláciu článku 3.3. zmluvy, v ktorom sú riešené slovné skratky. V článku 3.3.15. je dané, že spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. sa pre účely zmluvy označuje ako „Spoločnosť 1“, a článok 3.3.16. uvádza, že spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. sa pre účely zmluvy označuje ako „Spoločnosť 2“. Zmluva ale neobsahuje definíciu pojmu „Spoločnosť“ uvedeného v článku 7.6. zmluvy, z ktorého žalovaný odvodzuje údajné právo na zníženie odplaty za prevod Obchodného podielu 1 a Obchodného podielu 2. V bezprostredne predchádzajúcom článku 7.5. zmluvy a v bezprostredne nasledujúcom článku 7.7. zmluvy sa nachádzajú výlučne správne označenia pre spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. i spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., ako boli vymedzené v článku 3.3.15 (t.j. Spoločnosť 1) a článku 3.3.16. (t.j. Spoločnosť 2). Podľa názoru súdu prvej inštancie je ale možné z ustanovenia článku 7.6 zmluvy určiť, že pod pojmom „Spoločnosť“ je potrebné rozumieť buď spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. a pokiaľ zmluva nerozlišuje, ktorá konkrétna z dvoch uvedených

spoločností má v prípade, ak taká skutočnosť nastane, povinnosť zaplatiť tretej osobe pohľadávku, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, je potrebné konštatovať, že takouto spoločnosťou môže byť buď spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. V odôvodnení rozsudku teda súd prvej inštancie jednoznačne pripustil, že pod pojmom „Spoločnosť“ v článku 7.6 môže byť chápaná buď iba spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo iba spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., keďže opakovane použil dvojčlennú spojku buď - alebo, ktorá slúži na vyjadrenie možnosti výberu jedinej veci. Podľa žalobcu tak súd prvej inštancie vylúčil, aby pojem „Spoločnosť“ v článku 7.6 zmluvy označoval spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. a súčasne aj spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. Žalobcovi sa javí, že sa súd prvej inštancie priklonil k jeho argumentom, že znenie článku 7.6. je nejasné a nie je z neho možné nepochybne zistiť, či sa má „Spoločnosťou“ rozumieť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., preto by článok 7.6. zmluvy mal byť vyhlásený za neplatný. Výrok o zamietnutí žaloby preto podľa žalobcu nezodpovedá odôvodneniu rozsudku a tieto si vzájomne odporujú.

10. Žalobca sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sporné ustanovenie článku 7.6 zmluvy nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by pripúšťalo rôzny výklad. Ako súd prvej inštancie uzavrel, pojem „Spoločnosť“ je možné vykladať buď ako spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo ako spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., t.j. výraz „Spoločnosť“ je možné vykladať rôzne, preto podľa odvolateľa je na mieste uplatniť jednoznačné pravidlo , že takýto výraz treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá. Keďže návrh zmluvy bol vypracovaný žalovaným, je potrebné akýkoľvek výraz pripúšťajúci rôzny výklad pri pochybnostiach vykladať na jeho ťarchu. Žalobca ďalej namieta, že všetky faktúry, na ktoré sa žalovaný v rámci obrany odvoláva, boli vystavené výlučne spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. ako odberateľovi. V súlade s pravidlom v by tak pojem „Spoločnosť“ použitý v článku 7.6 zmluvy nemal vôbec zahrňovať spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o., preto nedošlo k splneniu podmienok na zníženie odplaty.

11. Žalobca ďalej namieta záver súdu prvej inštancie, že spornú klauzulu zmluvy nemožno definovať ako rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku, pretože zásadám poctivého obchodného styku by malo odporovať len také konanie strany, ktoré by malo šikanózne tendencie či praktiky pri plnení vzájomných práv a povinností ako aj také, kedy by niektorá zo strán presadzovala svoj záujem o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a prekročila by tým medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. Žalobca však práve na takéto dôležité okolnosti poukázal v podaní zo dňa 01.06.2021, čo súd prvej inštancie odignoroval, v odôvodnení rozhodnutia použil len všeobecné tézy. Zaplatenie odplaty za prevod obchodných podielov predstavuje základnú povinnosť žalovaného, v danom zmluvnom vzťahu zrejme významnejšia povinnosť s možným negatívnym dopadom na žalobcu ani nie je. Žalovanému bola poskytnutá neobvykle dlhá lehota v trvaní päť mesiacov na zaplatenie časti odplaty 50.000 Eur bez zaťaženia zmluvnou sankciou pre prípad omeškania. Cieľom sporného ustanovenia bolo priznať nadobúdateľovi obchodných podielov právo na zníženie odplaty za ich prevod, avšak už nedáva žalobcovi nijakú možnosť reagovať na takéto konanie žalovaného (napr. odstúpením od zmluvy) a na strane druhej sa v zmluve nenachádza recipročné ustanovenie, ktoré by v prípade, že by v budúcnosti nastala taká skutočnosť, na základe ktorej by tretia osoba musela zaplatiť spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, oprávňovalo žalobcu zvýšiť odplatu o sumu, ktorá bola treťou osobou vyplatená.

12. Žalobca uvádza, že právo žalovaného na zníženie odplaty za prevod obchodných podielov je naviazané na situáciu, ktorá sa vôbec netýka predmetu zmluvy a nemá žiadny vplyv na veľkosť obchodných podielov ani ich hodnotu, pretože spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. obdržala od tretej osoby zodpovedajúcu protihodnotu, spočívajúcu v dodaní tovaru alebo poskytnutí služby. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby mal žalovaný oprávnenie jednostranne znížiť odplatu za prevod obchodných podielov a zasiahnuť tak do postavenia žalobcu. Všetky faktúry, na ktoré sa žalovaný odvoláva, boli vystavené pred uzavretím zmluvy. Žalobca upozorňuje na článok 8.2. zmluvy, v ktorom žalovaný bezvýhradne potvrdil, že pred uzavretím zmluvy mu boli poskytnuté všetky dokumenty o spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. a spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., ktoré si vyžiadal a ktoré považoval za potrebné pre vykonanie rozhodnutia o nadobudnutí obchodných podielov, že sa riadne oboznámil s účtovnou evidenciou spoločností a stavom majetku a záväzkov. Žalovaný mal o existencii príslušných záväzkov vedomosť a odplata

vo výške 350.000 Eur bola dohodnutá s ohľadom na aktuálny stav spoločností. Aj keby žalovaný práve o týchto konkrétnych pohľadávkach tretích osôb nevedel, je nepredstaviteľné, že by vzhľadom na to, že išlo o fungujúce spoločnosti predpokladal, že ku dňu podpisu zmluvy neexistujú žiadne neuhradené pohľadávky tretích osôb. Článok 7.6. zmluvy mal sledovať iný účel, ako ho žalovaný v praxi aplikoval, nebolo zámerom, aby mal žalovaný právomoc jednostranne znížiť cenu za prevod obchodných podielov s odvolaním sa na pohľadávky z obchodného styku a podnikateľskej činnosti spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. a spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., ale bolo inkorporované do zmluvy žalovaným skôr pre prípady, ak by si tretia osoba uplatnila pohľadávku, ktorá nebola zachytená v účtovníctve. V opačnom prípade by to mohlo evokovať, že žalovaný už pri podpise zmluvy zamýšľal, že sumu 50.000 Eur alebo jej časť žalobcovi neuhradí. Podľa názoru žalobcu preto ustanovenie čl. 7.6. zmluvy nezodpovedá zákonnej požiadavke, aby výkon práv bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, ktorá má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.

13. Žalobca napokon namieta splnenie podmienok v čl. 7.6 pre zníženie výšky odplaty za prevod obchodných podielov. Zo znenia čl. 7.6 možno bezpochyby vyvodiť, že na využitie údajného práva žalovaného nepostačuje len to, že bola tretej osobe uhradená akákoľvek pohľadávka, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, ale kumulatívne musí byť splnená aj druhá podmienka, a to, že skutočnosť, na základe ktorej bola takáto pohľadávka zaplatená, nastala až po uzavretí zmluvy. Faktúry a ostatné dokumenty predložené žalovaným túto požiadavku nespĺňajú, pretože skutočnosti, na základe ktorých mali byť pohľadávky zaplatené, nastali ešte pred uzavretím zmluvy. Všetky plnenia boli zo strany tretích osôb poskytnuté spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. ešte pred 12.07.2019 a všetky faktúry, ktorými boli vyúčtované ceny za dodané tovary alebo poskytnuté služby, boli vystavené pred uzavretím zmluvy.

14. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, má za to, že žalobca v odvolaní opakuje argumentáciu predloženú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd vysporiadal. Žalobca síce označil odvolací dôvod podľa , ale v texte odvolania nesprávne skutkové zistenia nešpecifikoval, preto podľa žalovaného sa odvolanie zameriava výlučne na odôvodnenie odvolacieho dôvodu podľa , keďže žalobca má zrejme za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil sporné ustanovenie čl. 7.6. Zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 12.7.2019 ako platné a aplikovateľné na žalobcom proti žalovanému uplatnený nárok.

15. Žalovaný uvádza, že žalobca v odvolaní opätovne namieta nejednoznačnosť pojmu „Spoločnosť“ použitého v čl. 7.6. zmluvy, čo opakovane opiera o skutočnosť, že zmluva síce definuje spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. ako „Spoločnosť 1“ a spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. ako „Spoločnosť 2“, avšak neobsahuje definíciu pojmu Spoločnosť, ktorá by zahŕňala Spoločnosť 1 a/alebo Spoločnosť 2. Podľa žalovaného pri interpretácii čl. 7.6 nemožno opomenúť, že v prípade zmluvy sú na jednej listine vlastne zahrnuté dve zmluvy o prevode obchodného podielu, a to zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti 1 a zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti 2. Keďže teda zmluva zahŕňa dve zmluvy o prevode obchodného podielu, sú v jej zmluvných ustanoveniach v záujme platnosti oboch zmlúv o prevode obchodného podielu použité pojmy s dodatkom 1 alebo 2 najmä v ustanoveniach, ktoré sú obligatórnymi ustanoveniami zmluvy o prevode obchodného podielu (aby bol vymedzený predmet, obchodný podiel v každej zo spoločností, vyhlásenie o pristúpení nadobúdateľa k spoločenskej zmluve každej zo spoločností etc.), ako aj v súvislosti s vyčíslením odplaty za prevod každého obchodného podielu. Ostatné ustanovenia sú potom zhodné pre obe inkorporované zmluvy, preto sa tieto, vrátane sporného čl. 7.6 týkajú každej zo spoločností a každého z prevedených obchodných podielov. Podľa žalovaného je sporné ustanovenia nutné vykladať, ako plynie z rozsudku, že žalovanému vzniklo právo na zníženie odplaty, ak tam vymedzené skutočnosti (plnenie záväzkov tretej osobe) nastanú v súvislosti so Spoločnosťou 1 alebo so Spoločnosťou 2; keďže v ňom nie je použité slovo spoločnosť v pluráli, čo by znamenalo Spoločnosť 1 a (súčasne) Spoločnosť 2. Súd prvej inštancie správne uviedol, že gramatická nedôslednosť použitá v zmluve sama o sebe nemôže zakladať dôvod neplatnosti zmluvného ustanovenia, pokiaľ možno z takéhoto ustanovenia bezpochybne a jasne vyvodiť vôľu a úmysel strán, ktorú v danom ustanovení strany mienili vyjadriť.

16. Žalovaný tiež nesúhlasí s námietkou nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že sporné ustanovenie a v ňom použitý pojem „spoločnosť“ nepripúšťa rôzny výklad. Podľa žalovaného žalobca účelovo vysvetľuje závery súdu prvej inštancie, že za „spoločnosť“ je nutné považovať spoločnosť 1 alebo spoločnosť 2. Nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje, že by to mala byť práve len spoločnosť

1 alebo len spoločnosť 2, prečo by sa „spoločnosťou“ nemohla rozumieť ktorákoľvek z nich. V zmluve neboli identifikované žiadne iné obchodné spoločnosti, iné obchodné podiely, ktoré boli predmetom prevodu a zmluvné strany neboli obchodnými spoločnosťami, ale fyzickými osobami. Podľa žalovaného preto súd prvej inštancie správne odôvodnil vylúčenie aplikácie , naviac, ak by sa aj malo predmetné výkladové pravidlo použiť, nie spôsobom, ako uviedol žalobca. Prejavená vôľa by sa mala vykladať bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, resp. ich zmenu, t.j. v predmetnom prípade nemožno spod pojmu „Spoločnosť“ vylúčiť Spoločnosť 1 len preto, že jej záväzky zaplatené po uzavretí zmluvy boli dôvodom pre zníženie odplaty. V prípade splnenia záväzkov Spoločnosti 2 by žalobca potom sporné ustanovenie vykladal rôzne.

17. V prípade námietky rozporu čl. 7.6 so zásadami poctivého obchodného styku žalovaný odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca v priebehu konania netvrdil ani nepreukazoval, že by zmluvu podpísal pod nátlakom, že jeho prejav vôle nebol slobodný alebo vážny, nepreukazoval, že by text zmluvy nemohol meniť, naopak, v bode 14.8. zmluvy vyhlásil, že si zmluvu prečítal, s jej obsahom sa riadne a úplne oboznámil, že mal možnosť jej zmeny, resp. úpravy, že zmluva bola ním uzatvorená slobodne a vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že porozumel jej obsahu, že neuzatvára zmluvu v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti rozhodujúcej pre jej podpísanie, zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená a že tak, ako bola zmluva vyhotovená, zodpovedá jeho skutočnej vôli, ktorú prejavil voči žalovanému, sledujúc úmysel byť zmluvou viazaný, na dôkaz čoho ju podpísal.

18. Žalovaný napokon nesúhlasí ani s odvolacou námietkou nesplnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia čl. 7.6, teda zníženia odplaty, pretože záväzky, ktorých splnením žalovaný zdôvodňuje uplatnenie zľavy z odplaty, vznikli a boli fakturované pred uzavretím zmluvy a po jej uzavretí nenastali žiadne skutočnosti v súvislosti s nimi. Žalovaný k tejto námietke odkazuje na predchádzajúce vyjadrenia a záver súdu prvej inštancie, že relevantné je jedine časové hľadisko, ktorého naplnenie preukázal.

19. K vyjadreniu žalovaného doručil odvolaciu repliku žalobca, v ktorej zopakoval odvolaciu argumentáciu. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, že článok 7.6 zmluvy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. že malo sledovať iný účel, ako ho žalovaný v praxi aplikoval. Cieľom sporného ustanovenia bolo priznať nadobúdateľovi obchodných podielov právo na zníženie výšky odplaty, avšak už nedáva žalobcovi možnosť reagovať (napr. odstúpením od zmluvy), v zmluve sa nenachádza recipročné ustanovenie, ktoré by v prípade, že by v budúcnosti nastala taká skutočnosť, na základe ktorej by tretia osoba musela zaplatiť spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, oprávňovalo žalobcu zvýšiť odplatu o sumu, ktorá bola treťou osobou vyplatená. Navyše domnelé právo žalovaného na zníženie odplaty je naviazané na situáciu, ktorá sa vôbec netýka predmetu zmluvy a nemá žiadny vplyv na veľkosť obchodných podielov a ani na ich hodnotu, pretože prevádzané spoločnosti obdržali od danej tretej osoby zodpovedajúcu protihodnotu spočívajúcu v dodaní tovaru alebo poskytnutí služby. Podľa žalobcu by v konečnom dôsledku mohla nastať absurdná situácia, keby spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. mala záväzky voči svojim dodávateľom vo výške 350.000 Eur, žalovaný by tak nezaplatil žalobcovi za prevod obchodných podielov ani 1 euro. Žalobca odkazuje na čl. 8.2 zmluvy a vyhlásenia žalovaného. Všetky faktúry, na ktoré sa žalovaný odvoláva, boli vystavené pred uzavretím zmluvy, žalovaný mal o existencii záväzkov vedomosť a cena za prevod obchodných podielov bola dohodnutá s ohľadom na aktuálny stav spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. a spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. Podľa žalobcu je nepredstaviteľné, že by žalovaný vzhľadom k tomu, že išlo o fungujúce spoločnosti, predpokladal, že ku dňu podpisu zmluvy neexistujú žiadne neuhradené pohľadávky tretích osôb. Článok 7.6. zmluvy mal sledovať iný účel ako ho žalovaný v praxi aplikoval, nebolo zámerom, aby mal žalovaný právomoc jednostranne znížiť cenu za prevod obchodných podielov s odvolaním sa na pohľadávky z obchodného styku a podnikateľskej činnosti, ale pre prípady, ak by si tretia osoba uplatnila pohľadávku, ktorá nebola zachytená v účtovníctve. Súd prvej inštancie tieto zásadné skutočnosti odignoroval, len stroho bez logického vysvetlenia a kontextu skonštatoval, že na súlad so zásadami poctivého obchodného styku postačuje, aby bola sporná zmluvná klauzula v zmluve jasne definovaná a strana, ktorej bola určená, sa mala možnosť s ňou oboznámiť s dostatočným časovým predstihom, pričom zároveň mala možnosť text zmluvy pred jej podpisom upraviť.

Žalobca sa ale dôvodne domnieva, že pri posudzovaní článku 7.6 zmluvy mala byť aplikovaná aj zásada rovnosti.

20. Žalovaný v duplike k odvolacej replike žalobcu namieta argumentáciu žalobcu, ktorou sa opätovne vracia k otázke konania žalovaného, ktoré má byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a argumentom o tvrdenej absencii zmluvného recipročného ustanovenia vyvažujúce práva žalovaného z čl. 7.6 oprávnením žalobcu zvýšiť odplatu za prevod obchodných podielov o sumu, ktorá by bola treťou osobou vyplatená v recipročnej situácii, ktoré by vnieslo do zmluvy princíp rovnováhy a transparentnosti. Žalovaný namieta, že žalobca ako zmluvná strana mal možnosť takéto recipročné ustanovenie navrhnúť pri koncipovaní zmluvy. Zmluvná voľnosť v obchodnoprávnych vzťahoch je najväčšia spomedzi všetkých oblastí právnych vzťahov, nevyužitie práva žalobcom je na jeho ťarchu a súd žalobcu nemôže suplovať a osobitne chrániť. Žalovaný zároveň namieta nelogickosť tejto požiadavky, nakoľko poskytnutie ochrany práv žalovanému v čl. 7.6 zmluvy vyplýva z toho, že je to práve žalovaný, ktorý vstupuje do menej známeho „prostredia“ ním nadobúdaných obchodných spoločností a žalobca ako prevodca je tým subjektom, ktorý poskytuje nadobúdateľovi garancie a vyhlásenia, ktoré môžu mať, resp. majú vplyv na odplatu. V konkrétnom prípade sú tieto zmluvne dohodnuté garancie reprezentované: a) rozdelením splatnosti odplaty za prevod obchodných podielov na dve časti, b) ustanovením umožňujúcim zníženie odplaty za prevod obchodných podielov, ak nastanú skutočnosti predpokladané zmluvnými stranami pri uzatváraní zmluvy. Podľa žalovaného je v praxi bežné, aby sa odplata za prevod obchodného podielu určila ako vzorec, do ktorého sa dodatočne doplnia premenné, ktoré zmluvné strany pri podpise zmluvy nepoznali, ale je ich možné dodatočne objektívne určiť.

21. Žalovaný za nesprávne považuje tvrdenie žalobcu o neexistencii dôvodu na jednostranné zníženie odplaty, poukazuje na obsah čl. 7.6 zmluvy. K tvrdeniu žalobcu, že článok 7.6. zmluvy mal sledovať iný účel, ako ho žalovaný v praxi aplikoval a že bol inkorporovaný do zmluvy žalovaným skôr pre prípady, ak by si tretia osoba uplatnila pohľadávku, ktorá nebola zachytená v účtovníctve, žalovaný uvádza, že nehodnotí, ako bolo vedené účtovníctvo pred nadobudnutím obchodných podielov. Týmto ustanovením sa sledovala vzájomne prejavená slobodná vôľa zmluvných strán mať mechanizmus pre úpravu výšky odplaty za prevod podielov. Žalobca bol štatutárom oboch spoločností, mal zákonnú povinnosť riadneho vedenia účtovníctva a v čase podpisu zmluvy musel vedieť o tom, aké záväzky má tá-ktorá spoločnosť, a teda aké záväzky budú spadať pod čl. 7.6.

22. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

25. Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

26. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

27. Podľa , prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

28. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

29. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

30. V prejednávanej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom z titulu nároku žalobcu na doplatok odplaty za prevod obchodných podielov žalobcu v spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o., IČO: 47 418 729 a CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., IČO: 52 112 829. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ uzatvorili dňa 12.07.2019 Zmluvu o prevode obchodných podielov, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného 50,01% obchodný podiel v spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o., IČO: 47 418 729 (po zmene obchodného mena clamoris s.r.o.) za odplatu dohodnutú v čl. 7.3.1 zmluvy vo výške 173.267,33 Eur a 50,01% obchodný podiel v spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., IČO: 52 112 829 za odplatu dohodnutú v čl. 7.3.1 zmluvy vo výške 176.732,67 Eur. Celková výška odplaty za prevod obchodných podielov predstavovala sumu 350.000,- Eur (čl. 7.2 zmluvy) a jej splatnosť bola dohodnutá v čl. 7.4 zmluvy tak, že časť odplaty vo výške 300.000,- Eur žalovaný zaplatil dňa 28.06.2019 a časť odplaty vo výške 50.000,- Eur bola splatná do 20.12.2019. Zmluva o prevode obchodných podielov zo dňa 12.07.2019 upravovala vzťahy vyplývajúce z dvoch právnych úkonov. Žalovaný v rámci procesnej obrany nárok žalobcu na doplatok odplaty za prevod obchodných podielov neuznal, dôvodiac, že uplatňuje právo na zníženie odplaty podľa čl. 7.6 zmluvy. Podľa žalovaného podľa tohto ustanovenia zo sumy odplaty budú odpočítané všetky sumy, ktoré boli spoločnosťami uhradené tretím osobám z titulu úhrady akýchkoľvek pohľadávok tretích osôb, ktoré vznikli pred uzatvorením zmluvy, t.j. pred 12.07.2019. Zo strany spoločnosti boli uhradené záväzky v celkovej výške 71.054,65 Eur, preto si uplatnil právo na zníženie odplaty o sumu 50.000,- Eur.

31. Zásadným pre rozhodnutie v merite veci bolo preto posúdenie platnosti sporného čl. 7.6 zmluvy, neplatnosť ktorého namieta žalobca a v prípade záveru o platnosti zmluvného dojednania, skúmanie splnenia podmienok pre zmenu výšky dojednanej odplaty. Znenie sporného ustanovenia čl. 7.6 v zmluve je nasledovné: „V prípade, že v budúcnosti nastane taká skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť bude musieť zaplatiť tretej osobe akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzatvorením zmluvy, má Nadobúdateľ právo znížiť výšku Odplaty o sumu, ktorá bola Spoločnosťou vyplatená tretej osobe“.

32. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (). Vyslovil tiež, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok nedal zrozumiteľnú a dostatočnú odpoveď na argumenty, pre rozhodnutie v merite rozhodujúce, ktoré by bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Žalobca v odvolaní namieta neplatnosť článku 7.6. zmluvy z viacerých dôvodov, a to z dôvodu neurčitosti, ktorá má spočívať v nejednoznačnosti pojmu „Spoločnosť“ použitého v tomto článku, ďalej z dôvodu rozporu s poctivým obchodným stykom a napokon namieta neexistenciu dôvodov pre jednostranné zníženie odplaty za prevod obchodných podielov žalovaným, nakoľko účel tohto dojednania bol iný, ako ho žalovaný v praxi aplikoval na situáciu, ktorá sa vôbec netýka predmetu zmluvy a nemá žiadny vplyv na veľkosť obchodných podielov ani ich hodnotu a všetky faktúry, na ktoré sa žalovaný v rámci obrany odvoláva, boli vystavené pred uzavretím zmluvy. Odvolací súd čiastočne s odvolateľom nesúhlasí. Posudzujúc dôvody nesprávnosti rozhodnutia uplatnené žalobcom v odvolaní dospel odvolací súd k nasledovným záverom:

33. Žalobca v odvolaní namieta nejednoznačnosť pojmu „Spoločnosť“ použitého v spornom článku 7.6. zmluvy a nesúlad výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby s jeho odôvodnením, čo odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie sa priklonil k jeho argumentom, že znenie článku 7.6. zmluvy je nejasné a nie je z neho možné nepochybne zistiť, či sa má „Spoločnosťou“ rozumieť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., preto podľa žalobcu mal byť z dôvodu neurčitosti článok 7.6. zmluvy vyhlásený za neplatný a žalovaný sa nemohol zbaviť povinnosti zaplatiť zvyšnú časť odplaty vo výške 50.000,- Eur s poukazom na jeho znenie. Súd prvej inštancie však podľa žalobcu napriek

tomu dospel k záveru, že pokiaľ zmluva nerozlišuje, ktorá konkrétna z dvoch uvedených spoločností má v prípade, ak taká skutočnosť nastane, povinnosť zaplatiť tretej osobe pohľadávku, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, je potrebné konštatovať, že takouto spoločnosťou môže byť buď spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. Žalobca argumentuje čl. 3.3 zmluvy, v ktorom sú riešené slovné skratky, konkrétne 3.3.15 a 3.3.16 a podporne čl. 7.5 a 7.7 zmluvy. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu v tejto časti nestotožnil, skutkové závery súdu prvej inštancie a právne posúdenie čl. 7.6 z tohto tvrdeného dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania odvolací súd považuje za správne. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, zmluvné strany v čl. 3.3. zadefinovali význam kľúčových pojmov pre interpretáciu zmluvy, zadefinovali pojem spoločnosť 1, spoločnosť 2, obchodný podiel 1, obchodný podiel 2, ale zmluva potom dôsledne rozlišuje na miestach, kde je potrebné jasne identifikovať, o ktorú spoločnosť, či obchodný podiel sa jedná, resp. ktorej konkrétnej spoločnosti či obchodného podielu sa predmetné zmluvné ustanovenie týka, prípadne ktorá zo spoločností 1 alebo 2 má určité právo alebo povinnosť. Odvolací súd zároveň dodáva, že zmluva upravuje právne vzťahy z dvoch právnych úkonov a žalobca v tomto smere opomína výkladové pravidlo v čl. 3.3.3. zmluvy. V ustanoveniach, ktoré takéto dôsledné rozlišovanie neobsahujú a obsahujú pojmy „Obchodné podiely“ alebo pojem „Spoločnosť“, je potrebné analogicky postupovať podľa čl. 3.3.3, podľa ktorého pojmy použité v jednotnom čísle zahŕňajú aj ich význam v množnom čísle a naopak. Vecne správny je preto záver súdu prvej inštancie, že je možné jednoznačne určiť, že pod pojmom „Spoločnosť“ použitého v čl. 7.6 je potrebné rozumieť buď spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. (clamoris s.r.o.) alebo spoločnosť CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., pretože v celom texte zmluvy nie je pojem spoločnosť použitá v súvislosti so žiadnymi inými subjektami a rovnako je správny záver, že takýto výklad ustanovenia čl. 7.6 v čase uzatvorenia zmluvy známy musel byť strane, ktorej bol určený, teda žalobcovi. Odvolací súd za nedôvodnú v nadväznosti na uvedené potom posúdil tiež námietku odvolateľa, že všetky faktúry, na ktoré sa žalovaný v rámci obrany odvoláva, boli vystavené výlučne spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o., preto by pojem „Spoločnosť“ použitý v článku 7.6 zmluvy nemal vôbec zahrňovať spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. a nedošlo k splneniu podmienok na zníženie odplaty.

34. Žalobca ďalej namieta neplatnosť čl. 7.6 pre rozpor s poctivým obchodným stykom a nesplnenie podmienok pre zníženie odplaty. Posúdenie uvedených odvolacích námietok v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súvisí. Odvolací súd poukazujúc na v prvom rade uvádza, že v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže byť len výkon práva, nie právny úkon samotný, z ktorého je právo uplatňované. Predpokladom aplikácie je však existencia platného právneho úkonu, z ktorého výkon práva by bolo potrebné v okolnostiach konkrétnej veci kvalifikovať ako nepoctivý. Odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva odpoveď na zásadnú otázku pre rozhodnutie, či súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posudzoval otázku platnosti čl. 7.6 zmluvy, a to najmä podľa z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti práv a povinností zmluvných strán, ktoré z neho majú pre strany vyplývať. Bez posúdenia platnosti sporného dojednania potom nebolo ani možné posúdiť splnenie podmienok pre výkon práva žalovaného ako nadobúdateľa a ani súlad alebo nesúlad takého výkonu práva v okolnostiach konkrétnej veci s poctivým obchodným stykom z dôvodov, ktoré namieta žalobca.

35. Odvolací súd síce súhlasí so súdom prvej inštancie, že dojednania o možnosti zníženia odplaty sa v praxi využívajú a účelom je reagovať na zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré v čase podpisu zmluvy ešte nemuseli byť niektorej zo zmluvných strán dostatočne známe a ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu prevádzaných spoločností. V praxi môžu mať rôznu povahu (napr. podmienok, zmluvnej pokuty a.i.). Zmluvné dojednanie čl. 7.6 zmluvy priznáva nadobúdateľovi právo znížiť výšku odplatu „v prípade, že v budúcnosti nastane taká skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť bude musieť zaplatiť tretej osobe akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzatvorením zmluvy, a to o sumu, ktorá bola Spoločnosťou vyplatená tretej osobe“. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pokiaľ sa pod pohľadávkou rozumie právo na plnenie, potom toto právo na plnenie podľa čl. 7.6 malo tretej osobe vzniknúť pred uzavretím zmluvy. Súčasne však sporné ustanovenie upravuje ďalšiu podmienku pre zníženie odplaty, a to, že skutočnosť, na základe ktorej by malo vzniknúť nadobúdateľovi právo na zníženie odplaty, musí vzniknúť v budúcnosti. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia čl. 7.6 zmluvy sa stotožňuje so žalobcom, že na využitie práva na zníženie odplaty nepostačuje len uhradenie akejkoľvek pohľadávky tretej osobe, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, ale kumulatívne musí byť splnená druhá podmienka, a to, že skutočnosť,

na základe ktorej bola takáto pohľadávka zaplatená, nastala v budúcnosti, teda zrejme po uzavretí zmluvy. Čo však zmluvné strany za takúto skutočnosť, ktorá nastane po uzavretí zmluvy považovali, súd prvej inštancie vôbec neskúmal napriek tomu, že vyplýva zo zmluvného dojednania zakladajúceho významné právo nadobúdateľa znížiť dojednanú odplatu bez súhlasu prevodcu a tiež napriek tomu, že v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli žalobca a žalovaný zhodné skutkové tvrdenia o tom, čo bolo ich skutočnou vôľou prejavenou v čl. 7.6 zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že znenie čl. 7.6 zmluvy, teda formuláciu prejavu vôle strán, že vznik relevantnej pohľadávky strany časovo vymedzili pred uzavretím zmluvy, avšak relevantnú skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť má pohľadávku zaplatiť, v časovom úseku „v budúcnosti“, je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako nezrozumiteľnú. Ak je zmluva prejavom vôle oboch zmluvných strán, potom bolo zistenie skutočnej vôle strán pre rozhodnutie v merite zásadné, a to aj s ohľadom na sporné tvrdenia strán sporu o ich skutočnej vôli. Pre rozhodnutie v merite je preto nevyhnutné ustáliť zhodnú vôľu účastníkov zmluvy, ktorá bola prejavená v čl. 7.6, teda ustáliť, čo bolo obsahom práv a povinností zmluvných strán, nakoľko vôľa účastníkov má prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.

36. Odvolací súd tiež uvádza, že z konštrukcie čl. 7.6 zmluvy naviac vyplýva, že vôľou zmluvných strán by mala byť možnosť zániku záväzku nadobúdateľa zaplatiť časť odplaty za prevod obchodných podielov vo výške sumy vyplatenej spoločnosťou tretej osobe v prípade, ak budú splnené podmienky dojednané v čl. 7.6. Uvedené vyplýva z použitej formulácie možnosť „znížiť výšku Odplaty“, ktoré právo môže alebo nemusí nadobúdateľ voči prevodcovi uplatniť, avšak nie je zrejmé, v akom rozsahu. Ďalej totiž zo zmluvy vyplýva, že bolo nepochybne vôľou zmluvných strán uzatvorenie zmluvy ako odplatného právneho úkonu, čomu však potom zrejme nezodpovedá úprava odplaty v prípade aktivácie čl. 7.6 zmluvy jej možným znížením o sumu, ktorá bola spoločnosťou vyplatená tretej osobe. Je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že z obsahu čl. 7.6 zmluvy zároveň vyplýva, že v prípade zaplatenia pohľadávok napr. prevyšujúcich výšku dojednanej odplaty za prevod podielov by tak obchodné podiely v oboch spoločnostiach mal nadobudnúť žalovaný za 1 euro, alebo hoc bezodplatne, a to jednostranným úkonom bez konsenzu druhej zmluvnej strany. V konaní pred súdom prvej inštancie však takéto skutkové okolnosti, teda existencia takejto zhodnej vôle strán v čase uzatvorenia zmluvy za určitých podmienok previesť podiely za akokoľvek zníženú cenu, alebo bezodplatne, nebola žiadnou zo strán tvrdená a ani preukazovaná. Predmetom zmluvy bol odplatný prevod obchodných podielov, čo zmluvné strany výslovne uviedli v čl. 5.1. zmluvy. Zmluvné dojednanie čl. 7.6 je potom nezrozumiteľné, nakoľko sa javí tiež aj ako rozporné s čl. 5.1, ako aj čl. 7.1, podľa ktorého sa prevod obchodných podielov vykoná za odplatu.

37. Z napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, ako súd prvej inštancie sporné ustanovenie právne posúdil, rovnako determinujúce posúdenie jeho platnosti, či ide charakterom o sankciu, keď žalovaný tvrdí, že ide o sankčné dojednanie (teda ide o právo žalovaného uplatniť si sankciu dojednanú v zmluve), alebo ide o nárok z vád prevádzaných podielov (keď žalobca tiež tvrdí, že ide o zľavu z odplaty, či charakterom o rozväzovaciu podmienku zániku záväzku žalovaného zaplatiť časť odplaty (právne následky - povinnosť zaplatiť odplatu alebo jej časť, ktoré už nastali a splnením podmienky pominú), v takom prípade by bolo namieste skúmať, či nejde dojednanie o nemožnej podmienke (keďže žalovaný argumentuje, že „ak právny dôvod vzniku pohľadávky podľa čl. 7.6 predchádza jej vzniku, by bolo toto právo nerealizovateľné“).

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre platnosť právneho úkonu vyžaduje jednotu vôle a jej prejavu. Ak prejav vôle nie je určitý, je potrebné neurčitosť odstrániť výkladom, pričom má vlastné interpretačné pravidlá v ustanoveniach až 4, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Zásadným kritériom je uprednostnenie vôle pred prejavom tejto vôle. Odvolací súd v tejto súvislosti vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti, s ktorým sa stotožňuje, že text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť, avšak doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy ().

39. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení, interpretačné pravidlá v § 266 sú hierarchicky usporiadané. Podľa odseku 1 ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený, popierala, že úmysel konajúceho jej bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu adresáta právneho úkonu. Pri výslovnom prejave vôle sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom styku. Použitým výrazom sa dá taký obsah, aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom styku. Výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila. Ide o výklad contra preferentem, ktorý má však aj svoje riziká. Pri aplikácii uvedených interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy, na doterajšiu prax pri uzatváraní zmlúv a na následné správanie strán, ak to povaha veci pripúšťa. Takýto postup bude možný vtedy, ak účastníci právneho vzťahu majú medzi sebou určitú zmluvnú prax. V obchodných vzťahoch pôjde často o opakujúce sa zmluvy medzi tými istými zmluvnými stranami, z ktorých je možné ustáliť určité pravidlá pri uzatváraní zmlúv a ich plnení. „Prísnejšej“ interpretácii (kontrole) by mali podliehať štandardné zmluvy, pri uzatváraní ktorých je potlačená zmluvná sloboda a zmluvná strana, ktorá predkladá návrh zmluvy, môže mať neprimerane výhodné zmluvné podmienky na úkor druhej zmluvnej strany (, 1. vydanie, komentár, 2022, s. 1200 - 1209: M. Ďurica, J. Strémy).

40. Pokiaľ čl. 7.6 zmluvy má zakladať právo nadobúdateľa jednostranne znížiť výšku dojednanej odplaty, formulácia prejavu vôle strán musí presne, určite a zrozumiteľne upraviť podmienky, za ktorých splnenia môže toto právo uplatniť a spôsob, ako ho môže uplatniť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie určitosť a zrozumiteľnosť zmluvného dojednania neskúmal, hoci pre rozhodnutie v merite, teda posúdenie splnenia zmluvne dojednaných podmienok pre zníženie odplaty jednostranne nadobúdateľom, je táto otázka zásadná. Rovnako súd prvej inštancie neskúmal splnenie podmienok pre zníženie odplaty v prípade každej jednotlivej pohľadávky tretej osoby zaplatenej spoločnosťou, o ktorú znižoval žalovaný výšku odplaty. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní výlučne vychádzal z okamihu úhrady pohľadávok tretích osôb spoločnosťou CONCEPT CLINIC s.r.o. (dnes clamoris s.r.o.) celkom sumou 70.122,65 Eur a zamietnutie žaloby odôvodnil časovým hľadiskom, keď uviedol, že záväzky, ktoré uhradil tretím osobám (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli spoločnosť, nie žalobcu) vznikli v čase pred uzatvorením zmluvy, teda do 11.07.2019, pričom boli uhradené po jej uzatvorení. Okamih úhrady pohľadávky tretej osoby je však okamihom zániku záväzku splnením, nie je možné ho stotožniť s okamihom vzniku tej-ktorej pohľadávky, pričom by malo ísť o dodávateľské faktúry za poskytnuté služby a dodaný tovar v období od 25.01.2019 do 11.07.2019, teda skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. zaplatila pohľadávku tretej osobe, nevznikla v budúcnosti, ako to súčasne vyžaduje čl. 7.6 zmluvy. Všetky faktúry boli vystavené pred uzavretím zmluvy, tzn. že skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť zaplatila pohľadávku, vznikla pred uzatvorením zmluvy, preto by v takom prípade i v prípade platnosti zmluvného dojednania nebola splnená podmienka pre uplatnenie práva na zníženie odplaty podľa čl. 7.6 zmluvy a záver súdu prvej inštancie by bol i v takom prípade nesprávny. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom, kedy bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté, že v zmysle článku 7.6. zmluvy na vznik nároku žalovaného znížiť odplatu o sumu vyplatenú tretej osobe stačí, aby takáto pohľadávka vznikla pred uzatvorením zmluvy.

41. Odvolací súd záverom dodáva, že na rozdiel od odvolateľa, nevzhliadol dôvody neplatnosti v tom, že sa v zmluve nenachádza recipročné ustanovenie, ktoré by v prípade, že by v budúcnosti nastala taká skutočnosť, na základe ktorej by tretia osoba musela zaplatiť spoločnosti CONCEPT CLINIC s.r.o. alebo spoločnosti CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o. akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred uzavretím zmluvy, oprávňovalo žalobcu zvýšiť odplatu o sumu, ktorá bola treťou osobou vyplatená. Pokiaľ prevodca nemal voči nadobúdateľovi požiadavku na zvýšenie dojednanej výšky odplaty pri rokovaní o uzatvorení zmluvy a obsahu práv a povinností a strany sa na takejto úprave vzájomných práv a povinností nedohodli, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že hoci žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, v odvolaní sa zameriava výlučne na odôvodnenie odvolacieho dôvodu podľa , keďže má zrejme za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil sporné ustanovenie čl. 7.6. S takto vymedzeným rozsahom odvolania žalovaným nie je možné súhlasiť. Vzťah skutkových zistení a právneho posúdenia rieši ustálená rozhodovacia prax tak, že pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného listinným dôkazom zisťuje obsah zmluvy, oboznamuje sa s tým, čo a ako je v nej vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán, sú výsledkom tohto zisťovania skutkové závery. Skutkový záver súdu o tom, že zmluva spôsobom určitým a zrozumiteľným vyjadruje vôľu konajúcich, vedie k právnemu záveru súdu, že zmluva nie je neplatná z dôvodu uvedeného v . A naopak, skutkový záver súdu, o tom, že zmluva je vo vyjadrení vôle konajúcich neurčitá a nezrozumiteľná, vedie k právnemu záveru súdu o neplatnosti zmluvy v zmysle (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2019 sp. zn. , ). Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris), ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.

43. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal s výkladom vôle zmluvných strán v súvislosti so sporným článkom 7.6. zmluvy, nijako sa nevysporiadal so spornými skutkovými tvrdeniami strán sporu o obsahu skutočnej vôle strán vyjadrenej čl. 7.6 zmluvy. Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci (napr. sp. zn. ). V prípade absencie odôvodnenia však nie je daný základ preskúmania odvolacím súdom pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť v základnej spornej otázke, a to otázke platnosti čl. 7.6 zmluvy a potom aj v otázke splnenia podmienok pre zníženie odplaty, a to tak čo do základu nároku, ako aj výšky.

44. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

45. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

46. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

47. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

48. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd, postupujúc podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude pre posúdenie nároku žalobcu riadne prejudiciálne posúdiť platnosť čl. 7.6 zmluvy s poukazom na a jednoznačne ustáliť vôľu zmluvných strán, a to aj s použitím hierarchicky usporiadaných interpretačných pravidiel v ustanovení až 4 , nakoľko ako odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení, doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a

právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Následne bude jeho úlohou sporné ustanovenie čl. 7.6 právne posúdiť aj s ohľadom na zákonné požiadavky pre platnosť podmienok pre zánik povinnosti žalovaného, alebo zánik časti povinnosti a tiež s ohľadom na čl. 5.1 a čl. 7.1, z ktorých vyplýva nesporná vôľa zmluvných strán uzatvoriť odplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu, čomu zjavne nezodpovedá úprava odplaty v prípade aktivácie čl. 7.6 zmluvy absenciou limitácie jednostranného zníženia odplaty žalovaným pod sumu prevyšujúcu dohodnutú odplatu. V prípade, že ani použitie interpretačných pravidiel neumožní prijať záver, že v čl. 7.6 zmluvy použité výrazy nepripúšťajú rôzny výklad, pri pochybnostiach bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykladať sporné ustanovenie na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila ( ). Ak sa ani použitím výkladových pravidiel nepodarí odstrániť neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednania podmienok pre zníženie odplaty, bude potrebné posudzovať čl. 7.6 podľa .

49. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o platnosti sporného zmluvného dojednania čl. 7.6 zmluvy a ustáli zhodnú vôľu strán, ktorá je ním prejavená, opätovne preskúma splnenie podmienok pre zníženie odplaty pre každú jednotlivú pohľadávku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadnu úvahu súdu prvej inštancie, ktorá by mohla byť podrobená odvolaciemu prieskumu, súd prvej inštancie uviedol len púhe konštatovanie, že spoločnosť CONCEPT CLINIC s.r.o. uhradila po uzavretí zmluvy tretím osobám pohľadávky v celkovej sume 70.122,65 Eur a že žalovaný predložil do konania faktúry a ich prehľad. Odvolací súd pritom upozorňuje, že faktúra je však len účtovným dokladom, nie je právnou skutočnosťou (a ani faktickou), ktorá by preukazovala okamih vzniku pohľadávky (a ani samotný vznik pohľadávky tretej osoby), prehľad faktúr vypracovaný žalovaným rovnako nepreukazuje rozhodujúce skutočnosti pre zníženie odplaty. V prípade záveru o platnosti zmluvného dojednania čl. 7.6 a splnenia podmienok pre zníženie odplaty opätovne posúdi námietku žalobcu o výkone práva žalovaného v rozpore s poctivým obchodným stykom v okolnostiach konkrétnej veci z dôvodov, ktoré namieta žalobca. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne v naznačenom smere aj odôvodní.

50. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).