Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-57-2023.pdf
PDF · 125.82 KB
No categories available
5Cob/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: EISEN s.r.o., IČO: 36 543 055, so sídlom areál eisen 1493, Šaľa, zastúpeného: Mgr. Martina Koková, advokátka, IČO: 52 516 580, so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: IMMOFIN GROUP a.s., IČO: 35 951 869, so sídlom Kupeckého 5, Bratislava, zastúpenému: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o zaplatenie 31.295,57 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/7/2022 - 323 zo dňa 17.05.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/7/2022 - 323 zo dňa 17.05.2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku porušení povinností žalovaného pri realizácii objednávky žalobcu na uskutočnenie výkopových a búracích prác. 2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk odôvodnil nasledovne: „29. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že žalovaný porušoval zmluvné povinnosti tým, že nedodržiaval dohodnuté postupy, súd konštatuje, že toto skutkové tvrdenie je zo strany žalobcu neurčité a v konaní nebolo preukázané. Žalobca a žalovaný uzavreli na základe objednávky z 26.07.2019 zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli výkopové a búracie práce, vrátane naloženia, odvozu a uloženia vykopaného materiálu v rozsahu podľa geodetického zamerania 13650 m3 + plocha stavebnej jamy 2912,7 m2, s ukončením prác 30.09.2019. Táto zmluva nadväzovala na zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom ako zhotoviteľom a investorom ako objednávateľom na základe objednávky, v ktorej je predmet diela a jeho rozsah vymedzený totožne. Z obsahu týchto objednávok a ani z obsahu ostatných listín nevyplýva aké dohodnuté postupy mal žalovaný pri výkone prác dodržiavať a kedy a akým spôsobom malo z jeho strany dôjsť k ich porušeniu. Konateľ investora v čestnom vyhlásení z 02.03.2023 predloženom žalobcom zas uvádza, že žalovaný neplnil dohodnutý harmonogram prác. Zo žiadneho zo skutkový tvrdení žalobcu ani z predložených listinných dôkazov však existencia harmonogramu prác ani jeho obsah nevyplýva. Pokiaľ žalobca spočiatku uvádzal, že porušovanie nešpecifikovaných záväzkov vo vzťahu k dodržiavaniu dohodnutých postupov budú schopní bližšie ozrejmiť navrhnutí svedkovia, bol to napokon sám žalobca, ktorý od vykonania týchto dôkazov upustil. Žalobca tak v tejto časti neuniesol
ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že by žalovanému zo zmluvného vzťahu vyplývali nejaké špecifické povinnosti dodržiavať dohodnuté postupy a ani to, že by žalovaný akékoľvek takéto povinnosti porušil. 30. Žalobca ďalej tvrdil, že porušenie povinnosti žalovaného malo spočívať v jeho omeškaní a teda v tom, že dielo nevykonal riadne a včas. Ako už bolo uvedené, v zmluve medzi investorom a žalobcom ako aj v zmluve medzi žalobcom a žalovaným bolo pôvodne dojednané ukončenie prác do 30.09.2019. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, vyplýva, že došlo k predĺženiu zmluvne dojednaných lehôt v oboch zmluvách na nový termín, a to 30.11.2019. Žalobca uviedol, že termín ukončenia diela predĺžil investor za účelom úspešného ukončenia diela, čo zároveň doložil aj e-mailom D.. P. A., zástupcu investora z 19.11.2019. To, že na základe dohody došlo k predĺženiu termínu aj vo vzťahu k zmluve medzi žalobcom a žalovaným, vyplýva jednak z vyjadrení žalobcu ako aj z predložených sms, v ktorých štatutárny zástupca žalobcu D.. F. A. až dňa 14.11.2019 oslovil zástupcu žalovaného D.. B. L. s tým, že „by bolo dobre začať výkopové práce na banskobystrickej“. 31. Z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dojednanom čase. Z ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok. Ako už bolo spomenuté vyššie, žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by v súvislosti s realizáciou diela bol dojednaný nejaký harmonogram prác. Žalovaný tak mal povinnosť vykonať práce v dojednanom čase, čo v prípade prejednávanej veci znamenalo do 30.11.2019, čo bol dodatočne predĺžený termín ukončenia prác. A až po tomto termíne sa mohol žalovaný dostať do omeškania. 32. Žalobca však uviedol, že neplnenie povinností zo strany žalovaného viedlo k zániku nesplneného záväzku a ukončeniu zazmluvnených prác, pričom ako dôkaz doložil e-mail konateľa žalobcu z 28.11.2019, v ktorom zástupcovi žalovaného oznamuje, že na základe stretnutia a rozhodnutia investora sa zastavujú výkopové práce. Pokiaľ však k zastaveniu prác a odstúpeniu od zmluvy zo strany investora (resp. dohode o zániku záväzku) došlo už 28.11.2019 (alebo ešte pred týmto termínom), nemohlo byť dôvodom omeškanie žalovaného a nemohlo k nemu prísť v príčinnej súvislosti s ním. Žalovanému totiž v tom čase ešte neuplynul dojednaný čas na splnenie záväzku, ktorý bol stanovený až na 30.11.2019. Podľa názoru súdu treba za účinnú považovať aj obranu žalovaného, ktorý uvádzal, že elektronickú správu konateľa žalobcu z 28.11.2019 o zastavení prác nemožno považovať za platné odstúpenie od zmluvy a to predovšetkým preto, že k tomuto dňu nebol daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy pre omeškanie žalovaného. Pokiaľ sa následne žalobca snažil uviesť, že predmetný e-mail nebol úkonom odstúpenia, ale k tomu žalobca pristúpil až následne ústnou formou, žalobca opätovne toto svoje vyjadrenie neupresnil a nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca chce domáhať nároku z dôvodu zániku záväzku pre omeškanie dlžníka, bolo jeho povinnosťou riadne preukázať, kedy k zániku (odstúpeniu od zmluvy) došlo, akým úkonom a či v tom čase vôbec bol žalovaný s plnením v omeškaní. Konkrétne časové vymedzenie tvrdených úkonov žalobcu smerujúcich k odstúpeniu bolo v tomto smere zo strany žalobcu nevyhnutné. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal. 33. Žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že do omeškania sa nedostal ani z dôvodu, že v rozhodnom čase nemal k dispozícii stavebné povolenie. Žalobca toto tvrdenie nerozporoval, bránil sa však tým, že pre výkon zazmluvnených prác nebolo stavebné povolenie potrebné, ale na tieto postačovali rozhodnutia o povolení odstrániť stavby. Toto tvrdenie žalobcu však nezodpovedá obsahu vykonaných listinných dôkazov. Rozhodnutia o odstránení stavby totiž boli vydané na stavby postavené na pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, k.ú. Q. F.. Výkopové a búracie práce podľa zmlúv o dielo sa však mali realizovať na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X, k.ú. Q. F., B. D.. S týmito zisteniami potom korešponduje tvrdenie žalovaného, že na základe rozhodnutí o odstránení stavieb mohol vykonávať len určité prípravné práce v obmedzenom rozsahu, pre realizáciu ostatných prác však nemal k dispozícii potrebné povolenia, ktoré mal zabezpečiť žalobca, resp. investor. Vykonané práce, na ktoré sa vydané povolenia o odstránení stavieb vzťahovali, žalovaný žalobcovi vyfakturoval fa č. 19010018 z 01.10.2019. Hoci sa súd prikláňa k argumentácii žalovaného o potrebe stavebného povolenia s odkazom na aplikovateľné a právne zdôvodnené usmernenie MV SR, v konečnom dôsledku možno konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu akýchkoľvek povolení, ktoré by umožňovali realizáciu prác na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX; XXXX/ X; XXXX/X; XXXX/X a tým riadnu realizáciu dojednaného diela. Zároveň treba poznamenať, že potreba zabezpečenia relevantného povolenia nie je vecou zmluvného dojednania medzi objednávateľom a zhotoviteľom, ale je to zákonná podmienka, bez splnenia ktorej nebolo možné práce realizovať. Absencia povolenia, ktoré môže byť vydané len stavebníkovi, bráni zhotoviteľovi v realizácii diela a nemôže mať za následok jeho omeškanie s plnením zmluvných povinností.
34. Riešenie otázok vo vzťahu k existencie či neexistencii okolností vylučujúcich zodpovednosť žalovaného a s tým spojená rozsiahla právna argumentácia obsiahnutá v podaniach strán sporu sú podľa názoru súdu nadbytočné, nakoľko týmito otázkami by sa súd zaoberal až v prípade, ak by boli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by žalovaný nedodržal akékoľvek dojednané postupy pri výkone prác a nepreukázal ani to, že k zániku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a investorom (od ktorého odvodzoval očakávaný výnos) došlo v dôsledku omeškania žalovaného a v príčinnej súvislosti s ním. Nakoľko nebolo preukázané naplnenie prvých dvoch predpokladov, je nadbytočné, aby sa súd zaoberal tým tretím, teda výškou škody.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 373, § 379, § 365 ods. 1, § 370, § 536 ods. 1, ods. 2, § 537 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ObZ). 5. Proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/7/2022 - 323 zo dňa 17.05.2022, podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, písm. e) /nevykonané dôkazy, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalobca argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nenaplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný nedodržiaval dohodnuté postupy a dielo nevykonal riadne a včas, t.j. že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušoval povinnosti zo záväzkového vzťahu. 7. Žalobca tvrdil, že postupy vykonávania zazmluvnených prác a ich harmonogram boli dohodnuté ústne a ich obsah preukazuje predložená e-mailová komunikácia. Z nej nepochybne vyplýva, že žalovaný nedodržiaval postupy a termíny, ktoré si sám dohodol pri osobných obhliadkach vykonávania diela, ako napr.:
- v termíne do 16.08.2019 splniť záväzok, a to - pripraviť stavenisko - nebolo zrealizované, t.j. nebol dodržaný dohodnutý postup prác/nebol splnený záväzok pripraviť stavenisko;
- v termíne do 16.08.2019 splniť záväzok, a to - odbúrať presahujúci základ betónovej steny - nebolo zrealizované, t.j. nebol dodržaný dohodnutý postup prác/nebol splnený záväzok odbúrať presahujúci základ betónovej steny. 8. E-mailovú komunikáciu zo dňa 20.08.2019, ktorej súčasťou je aj e-mailová komunikácia zo dňa 13.08.2019 žalovaný počas súdneho konania nijako nerozporoval, nijako nenamietal a nijako nepopieral, a preto mal žalobca zato, že informácie vyplývajúce z tohto listinného dôkazu a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný opakovane nedodržiaval dohodnuté postupy preukazované týmto listinným dôkazom sú nesporné. 9. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nevyhodnotil viaceré predložené dôkazy, a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 23.09.2019, predloženú sms komunikáciu napr. zo dňa 18.11.2019. Upozornil na to, že túto sms komunikáciu medzi štatutárnym zástupcom žalobcu - p. D.. F. A.J. zástupcovi žalovaného - p. D.. B. L. žalovaný počas súdneho konania nijako nerozporoval, a preto mal žalobca zato, že informácie vyplývajúce z tohto listinného dôkazu a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný opakovane nedodržiaval dohodnuté postupy preukazované aj týmto listinným dôkazom sú nesporné. Dokonca na ňu prihliadol aj súd vo vzťahu k otázke predĺženia dojednaného času vykonania diela, avšak vo vzťahu k nedodržiavaniu dohodnutých postupov zo strany žalovaného súd na túto sms komunikáciu už neprihliadal a skutočnosti v nej obsiahnuté vôbec nevyhodnocoval a nezohľadňoval pri svojom rozhodovaní. 10. Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti mal žalobca zato, že pri riadnom vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu žalobca preukázal, že žalovaný nedodržiaval dohodnuté postupy prác, a teda porušoval svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu. 11. Poukazujúc na to, že žalovaný nevykonal dielo v zazmluvnenom rozsahu, bol žalobca názoru, že zo zmluvy o dielo so žalovaným odstúpil platne, a teda že zmluva o dielo zanikla platným odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy ústnou formou po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na vykonanie prác žalovaný v konaní nenamietal, teda táto skutočnosť s poukazom na § 151 odsek 1 Civilného sporového poriadku zostala podľa žalobcu v konaní nesporná. 12. Tvrdenie žalovaného, že k zániku zmluvy o dielo došlo na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným je podľa žalobcu účelové, nepreukázané a uvedenému spôsobu zániku záväzku nenasvedčuje ani následné správanie sa strán, ktoré vyústilo do dvoch stále aktívnych súdnych konaní a jedného trestného oznámenia, ktoré je momentálne v štádiu vyšetrovania. 13. Žalobca ďalej uviedol, že výkon dohodnutých prác mohol byť a mal byť realizovaný na základe nasledovných právoplatných rozhodnutí, a to:
- na základe Rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5227/6774/2018/STA/Kam/K-18 zo dňa 07.02.2018, ktorým príslušný stavebný úrad povolil odstránenie stavby „B. L.-R. A., Z.. X. F. XX, B.“, na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. Q. F., vlastníkovi Rezidencia medzi hviezdami, a.s., Mlynské Nivy 42,
Bratislava, podľa dokumentácie pre odstránenie stavby vypracovanej D.. T.. P. U., autorizovaný architekt, reg.č. *. T., XX/XXXX, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2018, a
- na základe Rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 8445/37905/2018/STA/Kam/K-126 zo dňa 04.09.2018, ktorým príslušný stavebný úrad povolil odstránenie stavby s názvom „T. T. B., Z. X. F. XX, B.“, nehnuteľnosť na pozemku parc. č. XXXX k.ú. Q. F., vlastníkovi Rezidencia medzi hviezdami, a.s., Mlynské Nivy 42, Bratislava, IČO: 35700459, podľa dokumentácie pre odstránenie stavby vypracovanej D.. T.. V.J. Q., autorizovaný architekt, reg. č. *. T., XX/XXXX, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2018, poukazujúc na to, že ustanovenie § 25 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vymedzuje osobitné náležitosti rozhodnutia o odstránení stavby s tým, že parcelné čísla nie sú nevyhnutnou náležitosťou rozhodnutia o odstránení stavby na rozdiel od stavebného povolenia, ktoré podľa § 10 označenej vyhlášky parcelné čísla pozemkov obsahuje. Žalobca trval na tom, že žalovaný mal k dispozícii relevantné povolenia, ktoré k výkonu zazmluvnených prác potreboval, naviac uvedenú skutočnosť u žalobcu počas trvania zmluvného vzťahu vôbec nenamietal - opak žalovaný v konaní podľa žalobcu nepreukázal. 14. S poukazom na skôr uvedené mal žalobca zato, že záver súdu o tom, že výkon prác sa môže realizovať iba na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré vo svojom výroku bude obsahovať parcelné čísla pozemkov, ktoré budú zhodné s parcelnými číslami pozemkov uvedenými v objednávke zo dňa 26.07.2019 nie je správny a je len špekuláciou. 15. Upriamil pozornosť aj na to, že z obsahu žaloby vo veci sp.zn. 35Cb/21/2020 nevyplýva, že by si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi odmenu za výkon „prípravných“ prác, práve naopak uvádza, že suma fakturovaná fa č. 19010018 bola fakturovaná za „vykonanie výkopových a búracích prác, vrátane naloženia, odvozu a likvidácie stavebného odpadu a tiež za rozbíjanie steny s CAT M316 v rozsahu troch (3) hodín“ a suma fakturovaná faktúrou 19010025 bola fakturovaná za „vykonané stavebné práce a dopravu na stavbe“. V tejto súvislosti namietal aj nepripojenie dotknutého spisu. 16. Žalobca poukázal aj no, že v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa prikláňa k argumentácii žalovaného o potrebe stavebného povolenia s odkazom na aplikovateľné a právne zdôvodnené usmernenie MV SR, avšak namietal, že súd nezdôvodnil od čoho odvodzuje aplikovateľnosť tohto usmernenia na konkrétny prípad žalobcu a žalovaného a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu. Podľa žalobcu v dotknutom liste ministerstvo reagovalo na prípad, kedy stavebník vykonával výkopové práce bez akéhokoľvek povolenia vydaného stavebným úradom, čo však nie je prípad žalobcu a žalovaného, kedy žalovaný mal k dispozícii právoplatné rozhodnutia o odstránení stavieb, na základe ktorých mohol a mal zazmluvnené práce vykonávať. 17. Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti mal žalobca zato, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a prejednávanú vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie vydané v konaní riadne neodôvodnil. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 18. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 20.06.2023, v ktorom uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné. Zotrval na tom, že predpoklady zodpovednosti za škodu v prejednávanej veci neboli naplnené. 19. K otázke absencie stavebného povolenia ako objektívnej prekážke pri plnení zmluvnej povinnosti žalovaný trval na tom, že bez stavebného povolenia nebolo možné v dotknutých zmluvných vzťahoch pristúpiť k iným prácam ako k prípravným. Tzv. búracie povolenia (týkajúce sa odstránenia stavieb) nie je možné stotožňovať so stavebným povolením (pre začatie stavebných/výkopových a súvisiacich prác, ktorých realizáciu nebolo možné v dotknutom období ani len zahájiť). Realizácia diela - čo do vykonania stavebných (výkopových) prác, tak podľa žalovaného nemohla vôbec začať v dôsledku absencie administratívno-právneho titulu, t.j. správneho aktu stavebného úradu ako orgánu verejnej moci. 20. K tvrdeniu žalobcu, že pre výkon stavebných, resp. výkopových prác boli postačujúce územné rozhodnutia, obsahom ktorých bolo povolenie na odstránenie stavieb, uviedol, že takýto postup by obchádzal platnú a účinnú právnu úpravu. Poukázal aj na to, že k tejto okolnosti žalobca nenavrhoval ani jeden dôkaz, naproti tomu on súdu predložil konkrétne listiny, z ktorých tento podstatný záver jednoznačne vyplýval.
21. Zdôraznil, že nikto nemôže po svojom zmluvnom partnerovi požadovať, aby vykonával činnosť v rozpore so zákonom (čím by za daných okolností realizácia stavebných prác vyústila do tzv. čiernej stavby). 22. K tvrdeniu žalobcu o porušení ust. § 551 Obchodného zákonníka, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie popiera, pričom argumentoval tým, že dotknuté zákonné ustanovenie podľa neho predstavuje výnimku z povinnosti zhotoviteľa riadne dokončiť už začaté dielo a odovzdať ho objednávateľovi. V danom prípade však realizácia diela (čo do výkonu stavebných prác) začatá nebola. Aplikácia označeného zákonného ustanovenia by podľa žalovaného bola možná teda len v prípade, ak by počas realizácie diela nastala situácia, pri ktorej by zhotoviteľ musel upozorniť objednávateľa na: (i) nevhodnú povahu vecí alebo (ii) nevhodnosť pokynov, ktoré mu objednávateľ poskytol, čo však nie je daný prípad. 23. Ďalej konštatoval, že stavebné povolenie môže byť vydané len stavebníkovi (v danom prípade žalobcovi), a jeho absencia nemôže byť na ťarchu zhotoviteľovi (žalovanému). Teda žalovaný nebol zodpovedný za zabezpečenie stavebného povolenia, a súčasne bez existencie právoplatného stavebného povolenia nebolo možné vôbec začať výkon stavebných prác. 24. Čo sa týka relevancie usmernenia príslušného odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania Ministerstva vnútra SR, k tomuto doplnil, že i keď nie všeobecne právne záväzné, dané metodické usmernenie len konštatuje zákonné podmienky uskutočňovania stavieb a dôsledky ich realizácie bez stavebného povolenia. Podľa neho z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd toto usmernenie považoval za smerodajné čo do konečného rozhodnutia vo veci samej. Usmernenie v spornej veci má podľa žalovaného len podporný charakter a reflektuje na právnu úpravu stavebno-právnych predpisov. Navyše, k rovnakému výkladu týchto predpisov dospel aj samotný súd. Táto námietka žalobcu je teda tiež irelevantná. 25. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca podľa neho nepreukázal naplnenie ani len jedného z ním uvádzaných odvolacích dôvodov, ani neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal ani jeden z atribútov vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby mu priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 26. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 27. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 37. Zásadnou spornou otázkou medzi procesnými stranami bolo to, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. Vo vzťahu danosti tohto nároku bolo podstatné to, či žalovaný porušil zmluvné povinnosti, ktorých porušenie žalobca namietal, teda to, či žalovaný dodržal dojednané postupy a harmonogram prác a či objednané dielo vykonal včas. 38. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že existovala zákonná prekážka, ktorá mu zabránila objednané dielo vykonať, a to absencia stavebného povolenia. Odvolací súd vo vzťahu k tejto otázke musí konštatovať, že z obsahu súdneho spisu nie je možné jednoznačne ustáliť, či objednané dielo bolo súčasťou prác na odstránenie existujúcich stavieb alebo súčasťou prípravných prác na výstavbu novej budovy. Žalovaný od prvého úkonu, ktorý vo veci urobil, tvrdil, že práce nemohol vykonať pre absenciu stavebného povolenia a neskôr v priebehu súdneho konania označil aj stavebné povolenie, ktoré bolo podľa neho potrebné na vykonanie dojednaného diela s tým, že toto stavebné povolenie bolo vydané oveľa neskôr, ako bola dojednaná doba realizácie diela, ktoré je predmetom konania. 39. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nezaťažuje iba jednu procesnú stranu - žalobcu, ale v priebehu súdneho konania sa prenáša s prihliadnutím na ostatné uplatnené skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré uplatnia procesné strany v priebehu súdneho konania. V prejednávanej veci to znamená, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, žalovaný tento nárok relevantným spôsobom spochybnil tvrdiac absenciu jeho zodpovednosti za škodu pre neprítomnosť stavebného povolenia. Za danej procesnej situácie bolo povinnosťou žalobcu relevantným spôsobom preukázať, že na realizáciu príslušného diela sa stavebné povolenie nevyžadovalo. Žalobca si v tejto súvislosti svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, keďže v priebehu konania jednak neuplatnil žiadne skutkové tvrdenia o dojednanom obsahu diela, t.j. o tom, aké konkrétne práce mal žalovaný na základe jeho objednávky vykonať, ani tieto absentujúce tvrdenia nepodriadil pod konkrétne stavebné rozhodnutie s prílohami (či už stavebné povolenie alebo rozhodnutie o odstránení stavby) - jedine takouto špecifikáciou a komparáciou je možné nepochybne určiť, či objednané dielo malo byť súčasťou prípravných prác na novostavbe alebo súčasťou prác na odstránení existujúcej stavby. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani skutkové tvrdenie žalovaného v jeho podaní zo dňa 11.04.2023 (čl. 282), ktorý tvrdil, že výkopové práce (ktoré boli predmetom objednávky) súvisia s uskutočnením stavby. Toto skutkové tvrdenie žalobca nepoprel. Tvrdenia žalobcu o tom, že na vykonanie diela postačovali ním označené rozhodnutia o odstránení stavby boli sporné a ostali spornými v priebehu celého súdneho konania. Žalobca teda nepreukázal, že obrana žalovaného o nemožnosti realizovať dojednané dielo pre absenciu stavebného povolenia je nesprávna. Odvolací súd zdôrazňuje, že na posúdenie toho, či sa na realizáciu diela vyžadovalo stavebné povolenie nemá bez ďalšieho právne relevantný vplyv, na ktorých konkrétnych pozemkoch sa dielo malo uskutočniť. Inak povedené ak by žalobca predložil sumár stavebných rozhodnutí, ktoré by zahŕňali všetky pozemky, na ktorých sa malo dielo realizovať, táto samotná skutočnosť neumožňuje urobiť záver o tom, či na základe predložených stavebných rozhodnutí žalovaný v súlade so zákonom mohol dielo realizovať. Uvedenú otázku je možné zodpovedať výlučne porovnaním konkrétnych prác, tvoriacich obsah diela a obsahu príslušných stavebných rozhodnutí. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalobca nepreukázal, že procesná obrana žalovaného je nesprávna a teda ani to, že na realizáciu diela sa stavebné povolenie nevyžadovalo. 40. Skôr uvedené má zásadný vplyv na výsledok celého súdneho konania, vrátane odvolacieho konania. Ak tu totiž bola zákonná prekážka, ktorá žalovanému bránila vo vykonaní dojednaného diela, nemožno dospieť k záveru, že žalovaný porušil akékoľvek povinnosti pri realizácii diela, ktorého realizáciu mu zákon neumožňoval. 41. K tvrdeniam odvolateľa o nespornosti skutočností, vyplývajúcich z listinných dôkazov, ktoré predložil (najmä časť III. podaného odvolania), odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy, preto bol žalobca povinný sám uviesť konkrétne zmluvné povinnosti, ktoré žalovaný pri plnení zmluvy porušil, čo sa však nestalo. Civilný sporový poriadok prezumpciu nespornosti vzťahuje výlučne na skutkové tvrdenia (Podľa § 151 ods.
1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.), nie na akékoľvek skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Preto argumentáciu žalobcu o nespornosti skutočností, ktoré vyplývajú z ním predložených dôkazov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 42. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala toho, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k aplikácii ustanovenia § 551 ods. 1 ObZ o oznamovacej povinnosti žalovaného a k dôsledkom s tým spojeným, čo žalobca v priebehu konania namietal. 43. Podľa § 551 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. 44. Odvolací súd vo vzťahu k skôr označenej námietke uvádza, že z podaného odvolania nevyplýva, ako konkrétne tento nedostatok mohol mať za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ani to, prečo bolo zodpovedanie označenej otázky pre rozhodnutie podstatné, preto túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd však podotýka, že žalobca si v konaní neuplatňoval nárok z porušenia označeného zákonného ustanovenia, ale z porušenia iných povinností. 45. Čo sa týka námietok žalobcu o tom, že žalovaný aj napriek ním tvrdenej absencii stavebného povolenia niektoré z objednaných prác vykonal a vykonané práce žalobcovi vyúčtoval, tieto sú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu bez právneho významu - prípadnú nesprávnosť faktúr žalovaného resp. aj prípadné vykonanie prác žalovaného bez platného stavebného povolenia nie sú predmetom tohto konania, ale boli predmetom konania, v ktorom si žalovaný zaplatenie dotknutých nezaplatených faktúr uplatnil. 46. K námietke o nevykonaní dôkazov, odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol, aké konkrétne dôkazy, ktoré boli ním navrhnuté, súd nevykonal a ani neoznačil žiadne skutočnosti, ktoré by sa mali týmito nevykonanými dôkazmi preukázať. Jediným dôkazom, ktorý žalobca označil bolo nepripojenie spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 35Cb/21/2020, v ktorom bol žalobca účastníkom konania. K zabezpečovaniu dôkazov súdom odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ingerencia súdu by mala pri zabezpečovaní dôkazov prísť do úvahy až v prípade, ak účastník konania nemôže ním navrhovaný dôkaz zabezpečiť bez vlastnej viny. V civilnom sporovom konaní spočíva procesná aktivita, vrátane povinnosti zabezpečovať dôkazy primárne na procesných stranách. Takáto ingerencia zo strany súdu preto nebola namieste v prípade zabezpečenia označeného súdneho spisu z konania, ktorého účastníkom bol žalobca - žalobcovi totiž nič nebránilo, aby išiel do príslušného súdneho spisu nahliadnuť, vyhotovil kópie všetkých listín, ktoré považuje na ochranu svojich práv za relevantné a predložiť tieto listiny v prejednávanej veci. 47. Je potrebné aj podotknúť, že žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nevykonanie dôkazov, avšak vôbec neuviedol, v čom konkrétne je skutkový stav nedostatočne zistený, ani to, čo konkrétne by sa malo ďalšími dôkazmi preukázať. Vykonávaniu dôkazov predchádza podľa CSP povinnosť tvrdenia, aby druhá procesná strana mohla k tvrdeným skutočnostiam zaujať relevantné stanovisko. V danom prípade, ako už odvolací súd uviedol, si žalobca povinnosť tvrdenia nesplnil dostatočne, keď napr. neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, umožňujúce podradiť práce potrebné na vykonanie diela pod konkrétne stavebné rozhodnutie. V dôsledku nesplnenia povinnosti tvrdiť relevantné skutočnosti potom nie je na mieste ani vykonávanie dokazovania k skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli sporné. 48. K námietkam o neodôvodnení aplikovateľnosti usmernenia MV SR odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva iba to, že súd prvej inštancie na toto usmernenie vo všeobecnej rovine prihliadol, nie však že závery v ňom uvedené boli pre napadnuté rozhodnutie kľúčové. Napriek tomu však odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol vo vzťahu k nemožnosti aplikácie tohto usmernenia. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, na realizáciu stavebných prác nie je smerodajné disponovať akýmkoľvek stavebným rozhodnutím, ale musí ísť o rozhodnutie, ktoré vykonávanie príslušných stavebných prác umožňuje. Ak preto žalobca argumentuje tým, že disponoval nejakými stavebnými rozhodnutiami a zároveň v konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o rozhodnutia potrebné na realizáciu diela, objednaného u žalovaného, nemožno tvrdiť odlišnosť situácie žalobcu od situácie, opísanej v usmernení MV SR.
49. K tvrdeniu žalobcu o riadnom nevyhodnotení všetkých dôkazov súdom prvej inštancie so súčasným poukazom na skutočnosti, ktoré z niektorých dôkazov vyplývajú, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na predložené dôkazy. Ak žalobca neuplatnil v konaní riadne skutkové tvrdenia, nemôže požadovať, aby nesplnenie tejto povinnosti suploval súd vyhľadávaním skutočností v predložených dôkazoch. 50. Vo vzťahu k otázke spôsobu zániku zmluvy o dielo, t.j. či k zániku tejto zmluvy prišlo odstúpením zo strany žalobcu, alebo dohodou, odvolací súd uvádza, že táto otázka sa odvolaciemu súdu nejavila ako relevantná pre rozhodnutie a žalobca dôvody, ktoré by ju činili významnou v podanom odvolaní neuviedol. 51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).