Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-51-2021.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.08.2021 v Rožňave, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného P. B., Z.. XX.XX.XXXX V. J., K. B. L. XXX
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátorky okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 162/21 zo dňa 08.07.2021 za skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že v období od 07.10.2020 až do 23.03.2021 v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci Drnava, okres Rožňava, sa pod vplyvom alkoholu správal hrubo a bezohľadne voči svojej družke - poškodenej D. X. tým, že ju opakovane a pod vplyvom alkoholu napádal fyzickými a slovnými útokmi, udieral ju po tele rukami, vyťahoval na ňu nôž a hrozil jej ním, vulgárne jej nadával, strhával z nej šaty a nahú ju vyhadzoval von z domu, kričal na ňu a vyhrážal sa jej že ju zbije a zabije, v jednom prípade jej omotal okolo krku reťaz a tohto konania sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/77/2020 zo dňa 07.10.2020, uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka okresnej prokuratúry v Rožňave podala dňa 18.09.2018 obžalobu na obvineného P. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako to je opísané vo výroku tohto oslobodzujúceho rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že to čo sa mu kladie za vinu, toho sa nedopustil. Priznal, že dal družke jednu facku, lebo mu bola neverná. Taktiež potvrdil, že 19.3. si vypil a že sa 20.3. pohádali, keďže minul peniaze. Družka od neho žiadala, aby išiel na protialkoholické liečenie. Dňa 24.3. mu volala družka, aby jej zavolal naspäť na mamin mobil, načo jej zavolal, pýtal sa,
prečo ho hľadali policajti, ona začala plakať a povedala, aby sa skrýval. Ľutovala, čo urobila. Družka následne išla za vyšetrovateľom, lebo ani nevedela, čo vypovedala a tam opätovne vypovedala s tým, že tento deň uviedla pravdu.
Na návrh prokurátorky súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného, kde okrem iného uviedol, že policajti ho našli doma, pričom vedel, že ho policajti hľadajú od 23.03. od svojej družby.
Po výzve na odstránenie rozporov obžalovaný predniesol, že mu družka povedala, aby išiel k svojej mame, ona pôjde k svojej.
Svedkyňa, poškodená D. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 7.10. bol obžalovaný prepustený z väzby a vrátil sa domov, dobre žili, niekedy chodil dole do dediny k matke, nehádali sa. Ak sa hádali, tak kvôli deťom. Obžalovaný sa zdržiaval doma, niekedy bol u kamaráta Gabriela alebo u svokry. Alkohol obžalovaný požíval len vtedy, keď ho poškodená kúpila, avšak ani po vypití sa nesprával zle. K podaniu trestného zoznámenia pristúpila preto, lebo bola nervózna, že obžalovaný odišiel do Rožňavy na nákup, nepovedal, že kedy sa vráti, hádala sa s ním. O obsahu trestného zoznámenia nepovedala nikomu. Potvrdila, že písala obžalovanému listu okrem iného aj s tvrdením, že klamala o tom, že obžalovaný jej robil zlé veci. Taktiež mala od obžalovaného dostať facku, keď sa dozvedel, že ho počas jeho pobytu vo väzbe podviedla. Svedkyňa vypovedala aj o tom, že ju kontaktovala probačná a mediačná úradníčka, ktorej povedala, že doma pomáha, správa sa slušne, niekedy sa hádame. Dňa 23.3. boli v dedine u D. B.Á., kde pili. Išli domov s deťmi a hádali sa. Ona začala, videla ich jej matka.
Matka poškodenej, svedkyňa B. X. na hlavnom pojednávaní nevedela o spolužití obžalovaného vedela len to, čo jej povedala dcéra, keďže ona s nimi nežije. Dcéra jej hovorila, že keď je nahnevaná, tak príde k nej a hovorí, čo obžalovaný robil, že sa hádajú, ale žeby ju zbil nehovorila. Na osobu obžalovaného povedala, že on je dobrý, stará sa o deti, pomáha, s každým sa rozpráva. Obžalovaný podľa svedkyne pije raz mesačne, keď je podpora, kedy pijú všetci. Pod vplyvom alkoholu sa správa dobre, slušne, rozpráva sa s ľuďmi.
Za účelom odstránenia rozdielov súd prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedkyne, v ktorej vypovedala, že obžalovaný s poškodenou nedobre žijú, obžalovaný ju bije, vyhráža sa jej, že jej dá reťaz okolo krku, že ju obesí, poseká na kúsky. Mala vidieť modriny pod okom svojej dcéry a že kritický deň mala zahliadnuť v ruke obžalovaného nejaké drevo, ktorým chcel poškodenú udrieť, vyháňal sa ňu, ale neudrel.
Po výzve na odstránenie rozporov svedkyňa uviedla, že to všetko jej hovorila dcéra. Ohľadne modrín, tie videla, ale povedali jej, že malý chlapec udrel poškodenú s drevom. Že obžalovaný je psychopat a že sa ho bojí vtedy uviedla od nervy, keďže ona je stále nervózna, berie lieky na nervy. K stretu dcéry a obžalovaného vypovedala, že drevo nevidela, nevidí do diaľky, ona ich nepočula.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. Zuzana Vozárová z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá v predmetnej trestnej veci vypracovala znalecký posudok na osoby obžalovaného a poškodenej. Ohľadne obžalovaného uviedla, že ide o osobnosť jednoduchú, ľahko duševne zaostalú so znakmi emočnej lability, disociality. Je skôr egocentrický, má sklon k manipuláciam, býva konfliktný, nedokáže byť empatický, jeho frustračná tolerancia obzvlášť v takých vzťahových situáciách je nízka, rýchlo sa vznieti, rýchlo vybuchne, a dostane sa do hádky, ale celkové jeho prežívanie je plytké. V prípade poškodenej dospela k záveru, že tá je tiež intelektovo subnormná, jednoduchá osobnosť, nie je zrelá, aj čo sa týka prežívania je rovnako plytkejšia. Voči obžalovanému stále prechováva pozitívne city. Poškodená má sklon k takým kolísavým a emočným vzťahovým prejavom, ak je nahnevaná tak od neho odchádza, odstupom času zase sa k nemu prikláňa, ale nie je to také typické odchádzanie a prichádzanie ako býva pri syndróme týranej osoby, tzn. u osôb ktoré sa opakovane vracajú k tyranovi, lebo sú na ňom citovo a inak závislé. Psychologickým vyšetrením u poškodenej neboli zistené nejaké defentné rysy.
Z výsledkov psychologického vyšetrenia znalkyne zároveň vyplýva, že obžalovaný má dominantnejšie postavenie. U obžalovaného bolo zistené, že nemá nadhľad na to, že jeho poruchové správanie by bolo poruchové, príde mu to prirodzené. Uvedené vyplýva aj z transkulturálnej odlišnosti, v ktorej obžalovaný
s poškodenou žijú, kde pravidlá a normy sú inak vnímané a niektoré formy spávania, ktoré sú pre majoritu poruchové, sú pre minoritu prirodzenejšie.
Súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.
So súhlasom obžalovaného a prokurátorky súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký posudok znalkyne MUDr. Jany Greškovej z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, podľa záverov ktorého je obžalovanému doporučené zahájanie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou.
Podľa predbežnej správy znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej prítomnej pri výsluchoch poškodenej dňa 23.03.2021 a dňa 29.03.2021, došlo k zmene výpovede poškodenej z dôvodu citového nátlaku druha poškodenej, či strachu z neho.
Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj zápisnica z dodatočnej obhliadky miesta činu, podľa ktorej bola pri jednom z drevených stĺpov drevárne upevnená železná reťaz, na ktorej je zvyčajne uviazaný pes. Reťaz bola upevnená skrutkou a nedala sa odskrutkovať.
Počas pobytu vo výkone väzby sa obžalovaný správa slušne a disciplinovane, čo vyplýva z charakteristiky predloženej ústavom.
Probačná a mediačná úradníčka pri kontrole výkonu probačného dohľadu vo veci tunajšieho súdu 15T/77/2020 avizovala porušenie povinností, ku ktorým malo dôjsť na základe telefonátu s matkou obžalovaného, ktorá uviedla, že s obžalovaným nie sú žiadne problémy, ale občas si vypije víno a pivo, ale nerobí nič zlé. Zo správy taktiež vyplýva oznámenie poškodenej pre probačnú úradníčku, že obžalovaný sa správa dobre, nebije ju, polepšil sa, nijakým spôsobom jej neubližuje.
Podľa správy o povesti obce Drnava sa obžalovaný po požítí alkoholických nápojov správa agresívne, ale jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.
Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3x súdne trestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/77/2020 zo dňa 07.10.2020 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu vo výmere 3 /troch/ rokov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom program sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Taktiež mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Trestné stíhanie proti obžalovanému bolo začaté na podklade trestného oznámenia podaného poškodenou, ktorá hneď na úvod konania svoju výpoveď zmenila a poprela, aby zo strany obžalovaného došlo ku konaniu napĺňajúcemu znaky žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V ďalšom priebehu konania na zmenenej výpovedi zotrvala. V zmysle podanej a prednesenej obžaloby malo byť podľa názoru prokuratúry zistené, že obžalovaný v období od 07.10.2020 až do 23.03.2021 v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s popisným číslom 223 v obci Drnava, okres Rožňava, sa pod vplyvom alkoholu správal hrubo a bezohľadne voči svojej družke - poškodenej D. X.A. tým, že ju opakovane a pod vplyvom alkoholu napádal fyzickými a slovnými útokmi, udieral ju po tele rukami, vyťahoval na ňu nôž a hrozil jej ním, vulgárne jej nadával, strhával z nej šaty a nahú ju vyhadzoval von
z domu, kričal na ňu a vyhrážal sa jej že ju zbije a zabije, v jednom prípade jej omotal okolo krku reťaz a tohto konania sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/77/2020 zo dňa 07.10.2020, uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom.
Uvedené konanie obžalovaného vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Orgány činné v trestnom konaní neboli schopné zabezpečiť takú sumu dôkazov, ktorá by zakladala vinu obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného. Samotný obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Potvrdil len jednu facku po tom, čo sa dozvedel, že počas jeho väzobného stíhania ho jeho družka podviedla. Vina obžalovaného založená na výpovedi poškodenej bola ňou samotnou vyvrátená, keďže na hlavnom pojednávaní ani čiastočne nepotvrdila, aby jej obžalovaný spôsoboval fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bytím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu. Rovnako toto konanie bolo poprené aj výpoveďou matky poškodenej, podľa ktorej žili dobre. Toto potvrdzuje aj správa probačnej a mediačnej úradníčky.
Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania v rozsahu stranami navrhnutom v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného P. B.Ó. spod obžaloby Okresnej prokurátorky Rožňava.
Podľa názoru súdu nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na základe dôkaznej situácie spôsobenej vykonaním dôkazov na hlavnom pojednávaní nie je možné uzavrieť, že obžalovaný je vinným zo žalovaného skutku. Súd za takejto dôkaznej situácie nemohol učiniť iné rozhodnutie ako postupom podľa § 285 o oslobodení spod obžaloby. Vzhľadom na dôkaznú núdzu je súd toho názoru, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa skutočne stal, t. j. že obžalovaný blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu, na základe čoho ho bolo nevyhnutné podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava oslobodiť. Keďže súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, v rozsudku sa nevenoval naplneniu jednotlivých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.