Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., X. XXXX/XX, o zaplatenie 15 853,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -130 zo dňa 14. mája 2019 v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

I. Návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962, na pribratie do konania z a m i e t a. II. Odvolací súd návrh žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, z a m i e t a. III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 12 558,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 48 % (III. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na a , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , (ďalej len „OZ“ alebo „“). Súd prvej inštancie konštatoval, že Všeobecná úverová banka, a.s. sa ako žalobca návrhom došlým súdu dňa 15.06.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 15 853,54 Eur, ďalej úroku 1 129,89 Eur, poplatkov 68,85 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16 103,54 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016 a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16 003,54 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017 a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 853,54 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.06.2014 bola medzi bankou a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 006210811170614, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 17 000 Eur, s úrokovou sadzbou ku dňu schválenia

úveru vo výške 16,10 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 299,35 Eur, z čoho bola mesačná splátka poistného 13,77 Eur, počnúc mesiacom júl 2014, vždy k 18. dňu v mesiaci a posledná splátka mal byť splatná v júni 2016. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy neplnil, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa , a dňa 15.01.2016 v súlade s čl. IX bod 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB , a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu zosplatnenia úveru bola zosplatnená pohľadávka vo výške 17 302,28 Eur a pozostávala z istiny 16 103,54 Eur, úroku 1 129,89 Eur a poplatkov 68,85 Eur. Vykonaným dokazovaním, z listinného dôkazu /zmluvy/ mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.06.2014 písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver 17 000 Eur, s dohodnutým dátumom čerpania 20.06.2014, s v zmluve uvedeným číslom účtu. To že úver v dohodnutej výške poskytnutý bol mal súd preukázané uvedenou písomnou zmluvou a aj z výpisu z úverového účtu, podľa ktorého k čerpaniu úveru skutočne došlo ku dňu 20.06.2014. Napriek tomu, že žalovaný uvedené spochybnil, neuviedol aký úver mu mal byť poskytnutý, nepreložil žiaden dôkaz preukazujúci, že úver bol poskytnutý v inej než dohodnutej výške. Dokonca úver začal riadne splácať a v dohodnutých splátkach ho do novembra 2018 aj splácal. Keďže žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe len všeobecne spochybnil plnenie žalobcu a to bez riadneho zdôvodnenia a toto svoje spochybnenie nepodložil relevantnými skutočnosťami, pojednávania sa nezúčastnil, súd vychádzajúc z písomnej zmluvy a z predloženého úverového účtu, tvrdenie žalobcu o poskytnutej výške úveru považoval za dostatočne preukázané. Tento úver sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť formou 120 splátok po 299,35 Eur, s tým, že z tejto mesačnej splátky predstavovala suma 13,77 Eur splátku dohodnutého poistného. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 18.07.2014 a poslednej na 18.06.2024. Úroková sadzba bola dohodnutá vo fixnej výške 16,10 % počas celej lehoty splatnosti úveru. RPMN bola uvedená vo výške 17,32 % a priemerná RPMN vo výške 11,89 %. Celkové náklady dlžníka /žalovaného/ boli uvedené vo výške 17 268,73 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená vo výške 34 268,73 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu a ním súdu predloženého prehľadu úhrad žalovaný uhradil z dohodnutých splátok sumu 4 441,06 Eur. Aj túto skutočnosť síce žalovaný spochybňoval vo svojich písomných vyjadreniach, súdu však nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by zaplatil viac. Pokiaľ mal zato, že zaplatil viac, bolo jeho povinnosťou uvedené preukázať. Žalovaný však žiaden takýto relevantný dôkaz súdu nepredložil, pojednávania sa napriek skutočnosti, že naň bol riadne predvolaný nedostavil. Súd preto vychádzal z prehľadu platieb žalovaného, predloženého žalobcom a týmto považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný na úveru zaplatil sumu 4 441,06 Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanému na základe vyššie uvedenej písomnej zmluvy, za ktorú súd považuje zmluvnými stranami podpísanú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 18.06.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný, ako bolo uvedené namietal, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti. Súd aj z uvedeného dôvodu z úradnej povinnosti skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti požadované . Z predloženej zmluvy o úvere a aj z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok, a to konkrétne za nižší úrok, znížený o 0,2 %, t.j. podmienkou uzavretia zmluvy so zvýhodnenou úrokovou sadzbou bolo dojednanie poistného /čl.1.1 zmluvy/. Dojednanie tejto doplnkovej služby /poistenie úveru/ bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok, t. j. s nižšou úrokovou sadzbou a preto podľa malo byť poistné zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a súčasne malo byť zahrnuté aj do celkovej sumy /čiastky/ upravenej v cit. zákona, ktorú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé, že mesačná splátka úveru spolu s poistným bola dohodnutá vo výške 299,35 Eur, z toho splátka poistného bola 13,77 Eur. Mesačná splátka 299,35 Eur krát celkový počet splátok 120 = 35 922 Eur. Suma 35 922 Eur predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom a táto čiastka mala byť uvedená v zmluve. V zmluve však bola ako celková čiastka uvedená suma 34 268,73 Eur, t.j. čiastka bez dohodnutého poistného. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že podľa cit. zákona mali byť súčasťou celkových nákladov aj náklady súvisiace s doplnkovou službou - poistením úveru a súčasne malo byť toto poistné zahrnuté aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru / cit. zákona/. A keďže teda úverová zmluva neobsahuje presné obligatórne údaje požadované podľa /zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, nakoľko v nej nie je zahrnutá pohľadávka z doplnkovej služby - poistného, uzavretie ktorej bolo podmienkou poskytnutia úveru s výhodnejšou úrokovou sadzbou/ už len z uvedeného dôvodu je potrebné na úver hľadieť ako úver bez poplatkov a úrokov //. Ako bolo uvedené, súd považoval za dostatočne preukázané, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver 17 000 Eur a že z tejto sumy bola zo

strany žalovaného uhradená suma 4 441,06 Eur. Keďže je úver vzhľadom na vyššie uvedené potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver 17 000 Eur. Z tejto čiastky uhradil žalovaný sumu 4 441,06 Eur , t. j. na rozdiel v sume 12 558,94 Eur ho súd zaviazal. Ako bolo uvedené, žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti zo zmluvy, prestal úver dohodnutým spôsobom splácať a nesplácal ani požičanú istinu, preto žalobca ku dňu 15.01.2016 úver zosplatnil. K uvedenému dňu bola pohľadávka žalobcu na istine úveru vo výške 12 808,94, k uvedenému dňu totiž z požičaných 17 000 Eur žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 191,06 Eur. Nasledujúcim dňom, t.j. 16.01.2016 sa žalovaný dostal s úhradou sumy 12 808,94 Eur do omeškania, preto od uvedeného dňa 16.01.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur do 23.06.2016, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 100 Eur. Od nasledujúceho dňa bol v omeškaní s úhradou sumy 12 708,94 Eur, preto od 24.06.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur do 27.06.2017, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 150 Eur. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.6.2017 je až doposiaľ žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 12 558,94 Eur, preto súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur a to až do úplného zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v súlade s ustanovením , s poukazom na v znení noviel s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením nasledujúci deň po zosplatnení úveru a pri priznávaní úrokov z omeškania, ako je uvedené vyššie, súd zohľadnil dve čiastkové úhrady žalovaného vykonané po zosplatnení úveru. K námietke premlčania, uviedol, že podľa veta prvá sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. A podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 15.06.2018. Pohľadávku žalobca zosplatnil ku dňu 15.01.2016. Do 24.11.2014 žalovaný riadne splácal úver, k uvedenému dňu v omeškaní nebol. Úver prestal riadne splácať v mesiaci december 2015. Vtedy sa prvýkrát dostal do omeškania s úhradou splátky a od decembra 2015 do 15.06.2018, kedy si žalobca pohľadávku uplatnil na súde, trojročná premlčacia lehota neuplynula. Námietka premlčania vznesená žalovaným je preto nedôvodná. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 12 558,94 Eur s k tomu prislúchajúcim príslušenstvom, ktorá suma predstavuje doposiaľ nevrátený úver bez poplatkov a úrokov. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú, nárok neoprávnený, zamietol. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa . Žalobca sa domáhal zaplatenia spolu sumy 17 052,28 Eur /15 853,54 Eur + vyčíslený úrok 1 129,89 Eur + 68,85 Eur poplatky/ s ďalším príslušenstvom. Úspešný bol v časti o zaplatenie 12 558,94 Eur s prísl. V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu 74 % a úspech žalovaného v rozsahu 26 %. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov, úspešnejší bol v konaní žalobca a podľa pomeru jeho úspechu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % /74% - 26%/ voči v konaní neúspešnejšiemu žalovanému. K námietkam žalovaného, že nie je ochotný platiť žiadne trovy konania súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné a irelevantné. Žalovaný spôsobil toto súdne konanie tým, že v lehote splatnosti, pred začatím súdneho konania žalobcovi nevrátil žalobcovi ani to, čo ako úver čerpal. Žalobca sa v časti dôvodne domáhal od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a tento čiastočný úspech žalobcu bol zohľadnený pri priznávaní nároku na náhradu trov konania ako je uvedené vyššie. T. j. žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania pomerne, berúc do úvahy pomer jeho úspechu vo vzťahu k úspechu žalovaného.

2. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (I. a III. výrok) z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že súd nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, ktorý ho nezákonnými postupmi pripravil o majetok. Mal za to, že súd si do dôsledku nepreveroval finančné údaje od žalobcu, čo sa prejavilo v benevolencii súdu o kontrolu reálne poskytnutej výšky úveru žalovanému zo strany žalobcu aj o kontrolu plnení zo strany žalovaného. Namietal, že žalobca nedokázal jeho plnenie žalovanému vo výške 17 000 Eur, ale žalobca v žalobe neuviedol ani plnenia žalovaného vo výške 4 441,06 Eur, lebo čiastku

4 441,06 Eur žalovaný pracne spočítal dedukciou finančných údajov poskytnutých žalobcom z príloh žaloby. Mal za to, že práve žalobca mal súdu v rámci dokazovania preukázať výpisom z bankového účtu aj čiastku reálne poskytnutých finančných prostriedkov ako aj výšku všetkých plnení žalovaného v prospech žalobcu. Uviedol, že veriteľ reálne poskytol žalovanému spotrebiteľovi nižšiu finančnú istinu, k akej sa veriteľ žalovanému zmluvne zaviazal, neposkytol mu 17 000 Eur, ale menej. Veriteľ zatajuje pred žalovaným stav vzájomných plnení istiny, úrokov, pokút, penálov, poplatkov a úrokov, spochybňuje veriteľom zverejnenú výšku jeho plnení v jeho prospech len v časti 4 441,06 Eur, veriteľ si nárokoval od žalovaného rôzne pokuty a penále a poplatky, z ktorých žalovaný nemá žiadny osoh a ani o ne nežiadal. Veriteľ si započítal a zaúčtoval plnenia od žalovaného podľa svojej ľubovôle, bez ohľadu na zákon a v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal súdu ani sumu reálne poskytnutého úveru výpisom z účtu veriteľa, ale nepreukázal súdu tie najpodstatnejšie finančné ukazovatele o vzájomných plneniach medzi žalobcom a žalovaným. Záverom odvolania navrhol súdu, aby vyžiadal od žalobcu všetky dôkazy o tom, že aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri zisťovaní a overovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Tiež navrhol súdu vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom uznesením uložil oprávnenému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručné vyčíslenie vzájomných plnení istiny, úrokov aj poplatkov medzi spornými stranami. V súvislosti s uloženou povinnosťou žiadal, aby mu súd umožnil túto povinnosť platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 Eur mesačne až do splatenia, lebo mu viac jeho mzda a finančná a sociálna situácia nedovoľuje. Platiť viac je preňho likvidačné, rovnako aj v časti platiť akékoľvek trovy žalobcovi, a preto navrhol aplikáciu .

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný síce tvrdí, že mu nebola poskytnutá suma 17 000 Eur, ale nepreukázal koľko mu malo byť reálne vyplatené ak nie suma 17 000 Eur. Suma 17 000 Eur bola poskytnutá žalovanému na jeho osobný účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č. SK 64 0200 0000 0022 8631 2657. Žalobca podľa žalovaného zatajuje vzájomné plnenia, žalovaný však nekonkretizoval o aké plnenia ide. Žalobca súdu v podanej žalobe a následne aj vo vyjadreniach uviedol presne aké platby boli zo strany žalovaného poukázaného v prospech žalobcu. Ako z tohto prehľadu vyplýva, odo dňa poskytnutia úveru bolo zo strany žalovaného poukázaných 16 platieb v celkovej výške 4 441,06 Eur. Z každej splátky bola časť započítaná na úhradu istiny, riadneho úroku a poistného, a to nasledovne: Dátum Popis suma Istina Úrok Poistné 20140620 ČERPANIE 17000.00 17000.00 0.00 0.00 20140718 SPL.INKASO 299.35 72.71 212.87 13.77 20140818 SPL.INKASO 299.35 58.47 227.11 13.77 20140918 SPL.INKASO 299.35 59.26 226.32 13.77 20141018 SPL.INKASO 299.35 60.05 225.53 13.77 20141118 SPL.INKASO 299.35 60.86 224.72 13.77 20141218 SPL.INKASO 299.35 61.67 223.91 13.77 20150118 SPL.INKASO 299.35 62.50 223.08 13.77 20150219 SPL.INKASO 299.35 63.34 222.24 13.77 20150318 SPL.INKASO 299.35 64.16 221.42 13.77 20150422 SPL.INKASO 299.35 65.05 220.53 13.77 20150522 SPL.INKASO 299.36 65.81 219.77 13.77 20150702 SPL.INKASO 299.38 66.69 218.89 13.77 20150718 SPL.INKASO 299.47 67.28 218.30 13.77 20151124 SPL.INKASO 299.35 68.61 216.97 13.77 20160623 SPL.Z HB 100.00 68.60 31.40 0.00 20170627 SPL.Z HB 150.00 0.00 150.00 0.00 Z vyššie uvedenej histórie transakcií je aj zrejmé, že žalovaný čerpal sumu 17 000 Eur. Žalobca má zato, že suma uplatnená v žalobe je správna, žalobca preukázal tak poskytnutú sumu ako aj platby poukázané žalovaným. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že žalobca si nárokoval od žalovaného rôzne pokuty, penále a poplatky, z ktorých žalovaný nemá žiadny osoh a ani o ne nežiadal. V zmysle čl. I. bodu 7 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2014 si banka účtuje poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia zmluvy. Bankové poplatky sú poplatky, ktoré si účtuje banka za služby poskytnuté klientovi. Klient z týchto poplatkov samozrejme nemá osoh, avšak má prospech zo služieb, ktoré mu banka za poplatok poskytne. Žalovaný ďalej uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nekonkretizoval však aké. Žalobca má za to, že zmluva spĺňa všetky náležitosti v súlade s ) . K tvrdeniam žalovaného, že obsah zmluvy nemohol ovplyvniť a nemohol sa s jej obsahom oboznámiť uvádzame, že žalovanému bola predložená

tak zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pričom svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil s podmienkami zmluvy ako aj obchodnými podmienkami, podpisom prehlásil, že zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu a súhlasí s ním. (viď. čl. II. bod 2 a čl. III. bod 5 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru). Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že nemal dostatočný čas na preštudovanie tak zmluvy ako aj podmienok za ktorých mu bol úver poskytnutý, a teda nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, mal možnosť to namietať už pri jej uzatváraní. Uzatvorenie zmluvy a vyjadrenie súhlasu s podmienkami poskytnutia úveru bolo prejavom jeho slobodnej vôle. Žalovaný uvádza, že konaním žalobcu ho žalobca pripravuje o majetok. K tomuto žalobca uvádza len toľko, že žalobca žalovanému poskytol úver a tento ho riadne nespláca, a preto žalobca je ukrátený o peňažné prostriedky, ktoré žalovanému poskytol a neboli mu vrátené.

4. Žalovaný v replike uviedol, že nie je potrebné prijatie osobitného subjektu do tohto konania a zopakoval námietky uvádzané v odvolaní.

5. Dňa 01.08.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania na stranu žalovaného.

6. Dňa 10.10.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a návrh žalobcu na zmenu sporovej strany. JUDr. Ján Šoltés uviedol, že žalobca odvolal plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii AK Herceg, s.r.o. na zastupovanie žalobcu v tomto sporovom konaní a následne bol žalobcom splnomocnený na jeho zastupovanie v tomto sporovom konaní na základe plnej moci. Táto plná moc je založená v registri súdu pod sp. zn. OpP 10/18. Ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č.: 26033/ B ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník udelila plnú moc na zastupovanie v tomto sporovom konaní advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi zapísanom v SAK pod č. 5610. Táto plná moc je založená v registri súdu pod sp. zn. OpP 11/18. V zmysle ust. spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č.: 26033/B súhlasí so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. týmto v zmysle ust. navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, aby do tohto konania vedeného pred tunajším súdom na strane žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. 7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Úvodom sa odvolací súd zaoberal návrhom občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania na podporu a ochranu záujmov spotrebiteľa, doručený súdu prvej inštancie dňa 01.08.2019. 9. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či súhlasí s pribratím osobitného subjektu - vyššie uvedeného občianskeho združenia (č. l. 185). Dňa 25.09.2019 (č. l. 188) žalovaný oznámil súdu, že nie je potrebné prijatie osobitného subjektu do konania. 10. Podľa , na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

11. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. Zabezpečuje sa tak čiastočná kompenzácia sprísnených pravidiel nového civilného procesu, predovšetkým princípu formálnej pravdy a procesnej diligencie strán v prípadoch, keď súd zváži, že je to potrebné. Pribratie osobitného subjektu možno pripodobniť vedľajšiemu účastníkovi podľa s významným (a nie jediným) rozdielom, že o pribratí do konania podľa rozhoduje výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Súd prípadnému návrhu strany alebo osobitného subjektu vyhovieť nemusí, ak to nepovažuje za potrebné, alebo naopak, aj bez návrhu môže osobitný subjekt pribrať do konania so súhlasom strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať. Ochranu práv strany súd podľa komentovaného ustanovenia zabezpečuje aj bez návrhu, no nemôže tak robiť proti vôli strany. Strane nemožno vnútiť podporu orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby, pretože by bola porušená jej procesná autonómia. Súd by mal pred pribratím osobitného subjektu do konania zistiť názor strany, na ochranu ktorej má byť pribratý. Môže tak urobiť neformálne, napríklad výzvou spolu s doložkou, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky ( ). 12. Keďže žalovaný výslovne nesúhlasil so vstupom občianskeho združenia na ochranu jeho záujmov do predmetného konania, odvolací súd rešpektujúc vôľu žalovaného návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na pribratie do konania ako osobitného subjektu zamietol. 13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal návrhom žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu, na miesto žalobcu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený po začatí odvolacieho konania, dňa 10.10.2019. 14. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 15. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 16. Podľa ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 17. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Ustanovenie upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po začatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr. pri predaji podniku). Súd na procesné nástupníctvo neprihliada ex offo, ale len na návrh žalobcu. K procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v priebehu odvolacieho či dovolacieho konania. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. 19. Odvolací súd pred rozhodnutím o vyhovení návrhu na zmenu žalobcu skúmal, či došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vyplývajúca zo zmluvy reg. č. 006210811170614. Dňa 25.08.2020 odvolací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 bola aj vyššie uvedená pohľadávka, a to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 a jej príloh 1 až 8, z ktorých nie je zrejmé, ktorá príloha preukazuje, že predmetom postúpenia bola vyššie uvedená pohľadávka a zároveň vysvetlil rozpor medzi obsahom zmluvy a reálne predloženými prílohami zmluvy o postúpení pohľadávky. Výzva bola právnemu zástupcovi doručená dňa 28.08.2020, avšak právny zástupca žalobcu na výzvu odvolacieho súdu do dnešného dňa nereagoval. 20. Odvolací súd preskúmal zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019 (č. l. 198 a nasl.) ako aj jej prílohy a zistil, že podľa obsahu zmluvy má zmluva obsahovať 8 príloh a na strane č. 30 sa majú nachádzať podpisy zmluvných strán, avšak predložená zmluva obsahuje príloh 9 (str. 30) a podpisy zmluvných strán sa nachádzajú na str. 31. Ďalej bola súčasťou návrhu listina označená ako Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá mala identifikovať, že zmluva o postúpení pohľadávky sa vzťahuje aj na prípad týkajúci sa úverovej zmluvy č. 3089794321, Z. V., r. č. XXXXXX/XXXX, X. XXXX/XX, O. K., o zaplatenie 15 853,35 Eur, avšak vzhľadom na formát listiny, odvolací súd nebol presvedčený o tom,

že uvedená príloha je prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky a preukazuje postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd v súlade s ustanovením rozhodol tak, že návrh žalobcu na zmenu strany zamietol, keď nemal preukázaný prevod pohľadávky žalobcu na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. vyplývajúca zo zmluvy reg. č. 006210811170614. 22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Predmetom konania je žaloba doručená súdu dňa 15.06.2018, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15 853,54 Eur, úroku vo výške 1 129,89 Eur, poplatky vo výške 68,85 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 16 103,54 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 16 003,54 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15 853,54 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia; na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 006210811170614 zo dňa 18.06.2014 žalobca poskytol žalovanému úveru vo výške 17 000 Eur s úrokovou sadzbou ku dňu schválenia 16,10 % ročne. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca ku dňu 15.01.2016 pristúpil k vyhláseniu predčasnú splatnosť úveru, pričom zostatok úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti prestavoval sumu 17 302,28 Eur, z toho istina 16 103,54 Eur, úroky 1 129,89 Eur a poplatky 68,85 Eur. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovaného zaviazal žalobcovi uhradiť rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 17 000 Eur a úhradami žalovaného vo výške 4 441,06 Eur, teda na sumu 12 558,94 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti zo zmluvy, prestal úver dohodnutým spôsobom splácať a nesplácal ani požičanú istinu, preto žalobca ku dňu 15.01.2016 úver zosplatnil. K uvedenému dňu bola pohľadávka žalobcu na istine úveru vo výške 12 808,94 Eur, k uvedenému dňu totiž z požičaných 17 000 Eur žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 191,06 Eur. Nasledujúcim dňom, t.j. 16.01.2016 sa žalovaný dostal s úhradou sumy 12 808,94 Eur do omeškania, preto od uvedeného dňa 16.01.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur do 23.6.2016, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 100 Eur. Od nasledujúceho dňa bol v omeškaní s úhradou sumy 12 708,94 Eur, preto od 24.06.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur do 27.06.2017, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 150 Eur. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.06.2017 je až doposiaľ žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 12 558,94 Eur, preto súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur, a to až do úplného zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v súlade s ustanovením , s poukazom na v znení noviel s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením nasledujúci deň po zosplatnení úveru a pri priznávaní úrokov z omeškania, ako je uvedené vyššie, súd zohľadnil dve čiastkové úhrady žalovaného vykonané po zosplatnení úveru. Zmietajúcu časť rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanému na základe vyššie uvedenej písomnej zmluvy, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej zmluvy o úvere a aj z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok a to konkrétne za nižší úrok, znížený o 0,2 %, t.j. podmienkou uzavretia zmluvy zo zvýhodnenou úrokovou sadzbou bolo dojednanie poistného/ čl. 1.1 zmluvy/. Dojednanie tejto doplnkovej služby /poistenie úveru/ bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok, t. j. s nižšou úrokovou sadzbou a preto podľa malo byť poistné zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a súčasne malo byť zahrnuté aj do celkovej sumy /čiastky/ upravenej v cit. zákona, ktorú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé, že mesačná splátka úveru spolu s poistným bola dohodnutá vo výške 299,35 Eur, z toho splátka poistného bola 13,77 Eur. Mesačná splátka 299,35 Eur krát celkový počet splátok 120 = 35 922 Eur. Suma 35 922 Eur predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom a táto čiastka mala byť uvedená v zmluve. V zmluve však bola ako celková čiastka uvedená suma 34 268,73 Eur, t.j. čiastka bez dohodnutého poistného. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že podľa cit. zákona mali byť súčasťou celkových nákladov aj náklady súvisiace s doplnkovou službou - poistením úveru a súčasne malo byť toto poistné zahrnuté aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru / cit. zákona/. A keďže teda úverová zmluva neobsahuje presné obligatórne údaje požadované podľa /zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, nakoľko v nej nie je zahrnutá pohľadávka z doplnkovej služby - poistného, uzavretie ktorej bolo podmienkou poskytnutia úveru s výhodnejšou

úrokovou sadzbou/ už len z uvedeného dôvodu je potrebné na úver hľadieť ako úver bez poplatkov a úrokov /§ 11 ods. 1 písm. b)/. 24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.06.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 0062108111, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 17 000 Eur žalovanému. Súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinné údaje podľa 25. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní spochybňoval, že mu bol reálne poskytnutý úver vo výške 17 000 Eur a taktiež, že uhradil len sumu 4 441,06 Eur. 26. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení a . 27. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 28. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku. 29. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 17 000 Eur a či žalovaný vykonal úhrady v prospech žalobcu vo výške 4 441,01 Eur. Uvedené sporné skutočnosti bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku (bod 6.) uviedol, že: „to, že úver v dohodnutej výške poskytnutý bol mal súd preukázané uvedenou písomnou zmluvou a aj z výpisu z úverového účtu, podľa ktorého k čerpaniu úveru skutočne došlo ku dňu 20.06.2014. …... Podľa vyjadrenia žalobcu a ním súdu predloženého prehľadu úhrad žalovaný uhradil z dohodnutých splátok sumu 4 441,06 Eur. Aj túto skutočnosť síce žalovaný spochybňoval vo svojich písomných vyjadreniach, súdu však nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by zaplatil viac. Pokiaľ mal zato, že zaplatil viac, bolo jeho povinnosťou uvedené preukázať. Žalovaný však žiaden takýto relevantný dôkaz nepredložil, pojednávania sa napriek skutočnosti, že naň bol riadne predvolaný nedostavil. Súd preto vychádzal z prehľadu platieb žalovaného, predloženého žalobcom a týmto považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný na úver zaplatil sumu 4 441,06 Eur.“ 30. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalobca súdu predložil výpis z úverového účtu na č. l. 117, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 20.06.2014 čerpal úver vo výške 17 000 Eur. Tiež mal odvolací súd za preukázané, že uvedený výpis z úverového účtu potvrdzuje vykonanie úhrad žalovaným v celkovej výške 4 441,06 Eur. 31. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. 32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil potiaľ, pokiaľ žalovaného zaviazal žalobcovi uhradiť rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a úhradami vykonanými žalovaným, teda 17 000 Eur - 4 441,06 Eur = 12 558,94 Eur. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom. 33. Civilný súdny poriadok ukladá stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strany konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

zaťažuje zásadne strany a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia spočíva na tej strane, ktorá určitú skutočnosť tvrdí a ktorá z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v konaní. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 34. Žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe. Predložené listinné dôkazy síce žalovaný spochybňoval a navrhoval, aby súd vyzval žalobcu na predloženie vyčíslenia vzájomných plnení istiny, úrokov aj poplatkov medzi sporovými stranami, ale žiadne relevantné dôvody spochybňujúce žalobcom predložený výpis z úverového účtu neuvádzal. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný skutočnosť, že by mu úver vo výške 17 000 Eur nebol poskytnutý, ani skutočnosť, že by uhradil viac ako 4 441,06 Eur, nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňovali súdu prvej inštancie prijať záver o pravdivosti tvrdení, ako aj o pravdivosti dôkazov predložených žalobcom, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 35. V súvislosti s odvolaním žalovaného do paričnej lehoty a jeho žiadosťou o umožnenie splácať jemu uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške 80 Eur odvolací súd uvádza, že lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s prísl. v lehote 3. dní od právoplatnosti vydaného rozsudku, rozhodol správne, pretože žalovaný súdu prvej inštancie nepreukázal, že v paričnej lehote v zmysle ustanovenia nie je z jeho strany splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne možné. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný súdu prvej inštancie nepreukázal, nepreložil žiadne listinné doklady, preukazujúce jeho zlú finančnú situáciu, ktorá mu objektívne bráni splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní. 36. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu vo veci, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností. Odvolací súd zároveň potvrdil rozsudok aj vo výroku nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal z pomerného úspechu žalobcu v spore, pričom správne v danej veci nevzhliadol dôvody na uplatnenie aplikácie . 37. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu. 38. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade konania potvrdil ako vecne správne podľa . 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď v okolnostiach danej veci nevzhliadol osobitné dôvody, pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).