Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Pc/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v konaní o návrhu K.a určenie výživného pre plnoleté dieťa od otca B., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 20 eur mesačne titulom výživného zastavuje.

II. Otec B., je povinný prispievať na výživu navrhovateľky - plnoletej dcéry K., sumou 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, a to od 04. 03. 2021.

III. Dlžné výživné za obdobie od 04. 03. 2021 do 31. 07. 2021 vo výške 537,41 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne, počnúc mesiacom október 2021, spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 04. 03. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi prispievať jej na výživu sumou 150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky počnúc mesiacom marec 2021. 2. Podaný návrh odôvodnila tým, že je študentkou 3. ročníka denného bakalárskeho štúdia Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Jej náklady spojené so štúdiom tvoria výdavky na bývanie v Prešove v sume 80 eur mesačne, na stravu v sume 80 eur mesačne, cestovné v sume 20 eur mesačne, lieky v sume 20 eur mesačne, hygienické potreby v sume 20 eur mesačne, telefón 11 eur mesačne, študijné materiály v sume 10 eur mesačne. Nemá žiaden príjem, nakoľko sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Na jej výdavky jej prispieva jej matka, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nepracuje a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 312,20 eur. Odporca, ktorý jej otcom, jej v minulosti prispieval na výživu nepravidelne malými sumami. Od roku 2017 do 08. 02. 2021 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR KK. Bol dlhodobo nezamestnaný a bez nároku na nemocenské dávky. Z tohto dôvodu jej bolo priznané sociálne štipendium v sume 205 eur, ktoré začala poberať počnúc mesiacom september 2020. Od toho času jej odporca na výživu neprispieva. Zároveň odporca je od 08. 02. 2021 zamestnaný v spoločnosti PLATIFLEX Slovakia, spol. s r.o. ako operátor výroby, teda má pravidelný mesačný príjem, no napriek tomu jej na výživu neprispieva. Nakoľko vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, ona ešte študuje, odporca má príjem, podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi. 3. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že je síce zamestnaný, avšak vzhľadom na výšku svojho príjmu nemôže navrhovateľke prispievať na výživu žiadnou sumou. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka i odporca.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rozhodnutím ÚPSVaR KK o vyradení odporcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, lustráciami účastníkov v registri SP, vyjadrením otca spolu s výdavkami otca a zistil nasledovné. 6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, avšak upresnila návrh a žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu sumou 130 eur mesačne od podania návrhu. V časti o zaplatenie sumy 20 eur mesačne titulom výživného zobrala návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Ďalej uviedla, že v septembri 2021 bude pokračovať v magisterskom stupni na Filozofickej fakulte v Prešove. Od nového školského roka už bude bývať na internáte, kde sa platí jednorazový poplatok na polroka v sume 360 eur. Na stravu má výdavky okolo 80 eur mesačne. Cestovné výdavky môžu byť v sume okolo 20 - 30 eur mesačne. Na lieky minie cca. 20 eur mesačne. Potom má výdavky na ošatenie, hygienu v sume 30 eur mesačne. Telefón platí mesačne v sume 11 eur. V súčasnej dobe už nežije na adrese trvalého pobytu, ale spoločne s matkou sa presťahovali do nájmu. Matka nepracuje, je onkologický pacient, poberá invalidný dôchodok v sume 312,20 eur. Z toho príjmu jej dáva vreckové v sume 35 eur a platí telefón v sume 11 eur. Ďalej matka platí nájom 135 eur a plyn 50 eur. Ona sama nepracuje, nemá žiaden príjem a vzhľadom na matkinu diagnózu sa ani nemôže zamestnať, keďže pomáha matke, ktorá vyžaduje aj jej starostlivosť. V minulom roku poberala sociálne štipendium, no nevie, či jej ho priznajú aj tento rok, žiadosť si podala. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, ako aj zmenu pomerov na strane odporcu, nakoľko sa zamestnal a má príjem, mala za to, že je v možnostiach odporcu prispievať je na výživu sumou 130 eur mesačne od podania návrhu. 7. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe je zamestnaný a má príjem v sume cca. 550 eur mesačne, iný príjem nemá a zároveň má 35 % invaliditu, preto si nemôže privyrobiť a zvýšiť svoj príjem. Inú vyživovaciu povinnosť už nemá. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak platí náklady na bývanie v byte na W. ulici v sume 186 eur mesačne, avšak v mesiacoch máj 2021, jún 2021 nezaplatil, za elektrinu platí 41,40 eur. Za televíziu platí 20 eur mesačne, telefón 12 eur mesačne. Cestovné výdavky do práce má v sume 20 eur mesačne. Lieky v sume 50 eur. Na stravu má výdavky mesačne cca 100 eur. Hygienické výdavky má vo výške 20 eur mesačne a na ošatenie vo výške 120 eur mesačne. Dcére po podaní návrhu prispel dvakrát po 50 eur. Súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu čo do sumy 20 eur mesačne titulom výživného. Opätovne poukázal na svoj nízky príjem, ktorý mu neumožňuje prispievať dcére na výživu v potrebnom rozsahu. 8. Podľa rozhodnutia zo dňa 16. 02. 2021 ÚPSVaR KK bol odporca dňom 08. 02. 2021 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu, že mu dňa 08. 02. 2021 vznikol pracovný pomer dňa 08. 02. 2021.

9. Podľa Potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofická fakulta navrhovateľka bola v akademickom roku 2020/2021 od 01. 09. 2020 do 30. 06. 2021 študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia Filozofickej fakulty.

10. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne je odporca od 08. 02. 2021 zamestnancom v spol. W. Slovakia, spol. s r.o., s príjmom okolo 550 eur mesačne.

11. Matka navrhovateľky je podľa výsledkov lustrácie v sociálnej poisťovne poberateľkou invalidného dôchodku v sume 312,20 eur. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Predmetom tohto konania bol nárok na určenie výživného pre plnoletú navrhovateľku, ktorá svoj návrh odôvodňovala skutočnosťou, že toho času študuje na vysokej škole, otec jej žiadnou sumou na jej výživu neprispieva a jej jediným príjmom bolo štipendium a príspevok od matky v sume 46 eur mesačne. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do toho času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle § 62 ods. 2 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, je rozsah a obsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vymedzený na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na strane druhej schopnosťami a možnosťami rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jeho vekom, zdravotným stavom, spôsobom a obsahom jeho prípravy na budúce povolanie, realizovaním záujmov a iných voľnočasových aktivít, jeho spôsobilosťou zabezpečiť si i vlastné príjmy, a to tak, aby bol zabezpečený všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, t.j. ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, odôvodnené sú len bežné potreby dieťaťa, nepresahujúce obvyklú základnú mieru nevyhnutných životných potrieb. V prípade existencie vyživovacej povinnosti k viacerým deťom je potrebné zohľadniť všetky existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby životná úroveň všetkých detí bola v porovnateľnej výške. Navrhovateľka preukázala súdu, že toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje. Počas štúdia mala príjem, a to sociálne štipendium v sume 205 eur a matka jej hradila náklady na telefón v sume 11 eur a dávala vreckové v sume 35 eur. Odporca napriek tomu, že sa od februára 2021 zamestnal, no napriek tomu jej na výživu neprispieva. Prispel jej až teraz a to 2-krát po 50 eur, teda spolu 100 eur. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak tieto pozostávajú z výdavkov na bývanie v sume 72 eur, stravu 80 eur, cestovné v sume 20

- 30 eur, telefón 11 eur, lieky 20 eur, ošatenie a hygienické potreby v sume 30 eur mesačne, výdavky na voľnočasové aktivity. Celkové výdavky navrhovateľky sú v sume cca 250 eur mesačne.

14. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

15. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

16. Výživné pre navrhovateľku doposiaľ nebolo upravené súdnym rozhodnutím.

17. Navrhovateľka preukázala súdu, že toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje, nemá žiaden príjem. Súd skúmal osobné a majetkové pomery odporcu, z ktorých vyplynulo, že jeho priemerný mesačný príjem činí čiastku 550 eur, teda súd mal dostatočne preukázané, že jeho majetkové pomery odôvodňujú priznať výživné pre navrhovateľku. Odporca sa stará len sám o seba, inú vyživovaciu povinnosť nemá a z príjmu, ktorý preukázateľne dosahuje, by mal byť schopný s prihliadnutím na § 75 ods. 1 ZR prispievať dcére na výživu sumou 130 eur mesačne, tak ako určil súd. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojej dcére mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jej potrebám, pokiaľ s ňou nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o ňu nestará. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu

dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného, pričom zobral na zreteľ, že od 08. 02. 2021 je odporca zamestnaný, teda má pravidelný príjem a preto určil výživné v sume 130 eur mesačne od podania návrhu do budúcna.

18. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka s ktorou navrhovateľka žije a ktorá jej zabezpečuje bývanie a základné výdavky, má oveľa nižší príjem ako odporca, a to vo výške 312 eur mesačne (o 240 eur nižší príjem mesačne), pričom sa jedná o invalidný dôchodok a vzhľadom na ochorenie, sa ani nemôže zamestnať. Rovnako navrhovateľka si nemôže privyrobiť brigádnicky, nakoľko matka vzhľadom na vážnu diagnózu potrebuje starostlivosť z jej strany.

19. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

20. Súd považoval za dôvodné pristúpiť k zohľadneniu hornej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Poukazujúc na výšku príjme podľa Sociálnej poisťovne i vyjadrenia odporcu 25 % z čistého potenciálneho príjmu otca, ktorý je v sume 550 eur predstavuje 137 eur, čo je dokonca o trošku viac ako určil súd.

21. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť.

22. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

23. Navrhovateľka v časti sumy 20 eur mesačne titulom výživného zobrala návrh späť, odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil, preto súd konanie v tejto časti s poukazom na konanie zastavil.

24. Súd priznal výživné od 04. 03. 2021, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u navrhovateľky za obdobie od 04. 03. 2021 do 31. 07. 2021 v celkovej sume 537,31 eur. Vychádzal pri tom určení výživného v sume 130 eur, t. j. pomerná časť za mesiac marec 2021 (28 dní, jeden deň 130/31 x 28) v sume 117,41 eur a 4 x 130, čo spolu predstavuje čiastku 637,41 eur. Zároveň otec po podaní návrhu na súd uhradil na výživné dcére sumu celkovo vo výške 100 eur, preto súd od dlžného výživného odpočítal túto otcom vyplatenú čiastku a dlžné výživné predstavuje sumu 537,41 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 537,41 eur, platobné schopnosti otca, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre navrhovateľku formou mesačných splátok vo výške 10 eur, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom október 2021, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .