Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Ek/488/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: BAMA servis s.r.o., so sídlom Kukučínova 250/3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 719 307, o vymoženie 1025,99 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 07. 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 07. 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24. 02. 2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1025,99 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľných exekučných titulov: 1. Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., sp. zn. 1510234413 zo dňa 11. 03. 2015, 2. Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., sp. zn. 1510415213 zo dňa 19. 05. 2015, 3. Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., sp. zn. 1510526613 zo dňa 24. 07. 2015.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 08. 07. 2021 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 84 Eur podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , Exekučného poriadku, na ust. , -3, o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 84 Eur považoval za rozporné s Exekučným poriadkom. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1105/2015 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 30. 06. 2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie sumy v celkovej výške 506,80 Eur a v rámci predmetnej starej exekúcie bolo vymožená celková suma 0 Eur. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj druhé Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1533/2015 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 30. 09. 2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie sumy

v celkovej výške 788,82 Eur a v rámci predmetnej starej exekúcie bolo vymožená celková suma 0 Eur. Súd preskúmaním upovedomení o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor nimi uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 84 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 70 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 14 Eur. Oprávnený predložil súdu aj Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 14. 08. 2020 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 16. 11. 2020, pričom súd ich preskúmaním zistil, že k ukončeniu exekučného konania došlo dňa 16. 11. 2020 a k ukončeniu exekučného konania došlo dňa 14. 08. 2020, v rámci ktorých bola vedená stará exekúcia. V obidvoch predmetných oznámeniach je ďalej uvedené, že oprávnený má do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,- Eur a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- Eur na účet exekútora. Súd vyhodnotil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 Eur od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 Eur len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie, a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 Eur od povinného v tomto exekučnom konaní. Súd poukázal na , ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho , čím predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého právne normy majú prednosť pred normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku a preto právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v Exekučného poriadku. Súd zároveň vyhodnotil, že neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 Eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku tieto ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vydať poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnil tým, že nárok na náhradu paušálnych trov voči povinnému si uplatňuje ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže z dôvodovej správy k vyplýva, že oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Oprávnený si v predmetnom konaní neuplatňuje trovy exekúcie, ale príslušenstvo pohľadávky, kedy s poukazom na ust. vyslovil názor, že po ukončení starej exekúcie a úhrade paušálnych trov súdnemu exekútorovi sa pôvodná pohľadávka súdneho exekútora voči oprávnenému pretransformovala ex lege na príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú náklady spojené s jej uplatnením, ktorú má oprávnený voči povinnému. Podľa neho keďže ust. nepojednáva o príslušenstve pohľadávky, tak tento nárok ani nevylučuje, aby si ho mohol oprávnený uplatniť v opätovnom návrhu. V čase podania návrhu na opätovnú exekúciu už neexistujú paušálne trovy exekúcie - ako trovy exekúcie, ale uhradené paušálne trovy ako príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených s jej uplatnením v zmysle ust. , ktorých hodnota je preukázaná samotným upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktoré sa ako povinná príloha prikladá k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie považuje za exekučný titul podľa Dodal, že aj elektronický formulár návrhu na vykonanie exekúcie obsahuje v časti F, iné trovy, ktorými sú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie. Na záver poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -18, -18, -18, -18, ÚS 218/2020- 18, -18, -19, -18, -18, -19, -18,

ÚS 255/2020-18, -33, -17, -18) v závere ktorých Ústavný súd SR konštatoval, že oprávnenému nič nebráni podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie oprávneného vo výške 84 Eur podľa Exekučného poriadku zamietol s poukazom na , kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil na dôvodovej správe k ust. , v ktorej bolo uvedené, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať náhradu paušálnych trov ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Sťažnostný súd uvádza, že dôvodová správa nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy samotného Práve naopak zo znenia ust. jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ide len o podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. Súd by mal síce v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná,

prihliadať aj na zámer zákonodarcu, ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe, avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Navyše, znenie ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Súd zároveň pre doplnenie k nezrovnalostiam uvedeným v dôvodovej správe uvádza, že bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku alebo podľa dôvodovej správy k , cit.: „...ktoré sú vo výške 35 Eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Súd takto len príkladmo uviedol, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné. Súd sa preto nestotožnil s výkladom oprávneného, ktorý má oporu len v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu a nie v samotnom texte zákona.

Súd ďalej uvádza, že (ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník) oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinnému týkajúcemu sa oprávneným uhradených trov starej exekúcie vo výške 84 Eur. Z ust. vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného, keďže upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného, tomu sa ani nedoručuje, a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Uvedený zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osobe než oprávnenému platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 Eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Rovnako paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi nemožno považovať za príslušenstvo oprávneným vymáhanej pohľadávky ako náklady spojené s jej uplatnením, pretože ide o pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie, ktorú ani po jej uhradení oprávneným nie je možné považovať za príslušenstvo opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného, čo umocňuje aj skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako napríklad pri trovách sporového konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie napokon slúži ako podklad pre vedenie exekúcie aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Sudca k uvedenému ďalej konštatuje, že v danom prípade zákonodarca jasne stanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Súd má za to, že náklady, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti so zastavením starej exekúcie si má znášať sám oprávnený, pretože vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd preto

pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného, pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje exekučný titul, ktorým oprávnený na vymoženie nároku vo výške 84 Eur nedisponuje.

K tvrdeniu oprávneného, že elektronický formulár na podanie návrhu na vykonanie exekúcie obsahuje možnosť uplatniť si iné trovy, sudca konštatuje, že elektronická šablóna formulára nepredstavuje žiadny záväzný nástroj, podľa ktorého má súd vykladať zákon a tobôž nie v prípade, keď má celý exekučný súd za to, že takáto poznámka elektronického formulára v aktuálnom znení (pred jej zmenou) je chybná. Súd nespochybňuje argument oprávneného, že formulár č. 57 nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v časti F) Trovy exekúcie

- oprávnený, t. j. iné trovy, umožňuje oprávnenému uplatniť si iné trovy, avšak to neznamená, že súd mu takto uplatnené trovy aj prizná. Sudca k uvedenému ďalej uvádza, že oprávnený má nárok len na judikované trovy priznané účastníkovi proti inému účastníkovi konania, a keďže poverenie na vykonanie exekúcie udelené súdnemu exekútorovi v starej exekúcii nebolo rozhodnutím súdu (nespĺňa základné náležitosti rozhodnutia), nemôže oprávnený svoje nároky opierať len o takýto dokument. Iná situácia by nastala, ak by oprávnený na svoje nároky predložil súdu exekučný titul.

Čo sa týka odkazu oprávneného na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sudca konštatuje, že ide o rozhodnutia, ktorými boli odmietnuté ústavné sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, pričom podstatou sťažností bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľov upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnymi exekútormi podľa , kde ústavný súd len v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu a teda predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa Čl. 2 ods. 3 kladie dôraz na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, avšak nepovyšuje rozhodnutia súdov na formálny prameň práva. Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutiach ústavného súdu je následne sťažená, ak nie priamo nemožná pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Navyše súd považuje za sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutia, ktorými bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, a ktorých predmetom bolo posúdenie upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie, ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného. Podľa názoru exekučného súdu v danom prípade nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže otázka nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov starej exekúcie vo výške 84 Eur, pričom tieto náklady oprávneného nie je možné uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle , sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 07. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 84 Eur nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).