Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/94/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Co/108/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. XXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom v Q., G. XXXX/XXB, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/94/2014-74 z 03. augusta 2021, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a IV. potvrdzuje. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobkyne: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. R. XXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlo Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na prenesenie miestnej príslušnosti s a z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07099/14 zo dňa 24.10.2014.

III. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07099/14 zo dňa 24.10.2014.

IV. Žalobkyni s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR07099/14 zo dňa 24.10.2014 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom a náhrady trov konania. Súčasne žiadala, aby súd rozhodol uznesením o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.05.2012 uzavrela so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. 504000016, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 600 EUR. Túto zmluvu nepripravoval žalovaný spolu s ňou po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa súčasne predpokladala a vychádzala z toho, že žalovaný bude postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Poukázala na to, že je jednoznačne spotrebiteľom podľa o spotrebiteľských úveroch a o ochrane spotrebiteľa. Mala za to, že žalovaný postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva najmä tým, že v zmluve použil viaceré neprijateľné podmienky, a to rozhodcovskú doložku, RPMN vo výške až 300,29 %, neprimeraný poplatok, absenciu úrokovej sadzby v zmluve a iné skutočnosti, ako napr. úhrada pohľadávky spolu s úrokom z omeškania. Podľa žalobkyne rozhodcovská doložka bránila uplatneniu vec na štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na rozhodcovskom súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť vec iba v rozhodcovskom konaní v rozpore s ust. písm.

r) . Uvedeným bola vystavená rozhodcovskému súdu, ktorý je pre ňu netransparentný a tým, že ho má žalovaný predtlačený v tzv. ,,rozhodcovskej zmluve“, tak vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnosti. Taktiež miesto bolo pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, pretože podľa (poznámka súdu: ) by žalobkyňa mohla využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá žalobkyni nič nehovoria, žalobkyňu s nimi nikto neoboznámil a nikdy ich ani nevidela. Napriek snahe žalovaného, ktorej cieľom bolo budiť dojem, že ide o rozhodcovskú zmluvu, možno konštatovať, že z jeho strany ide len o technické oddelenie listín a to zmluvy o úvere a tzv. „rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa nemala reálnu šancu a skutočnú možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy ani rokovať o tzv. rozhodcovskej zmluve. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky rozhodca následne vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí z názorom žalobkyne. Má za to, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Takéto preskúmanie je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené, nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. K rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplávajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobkyňou dňa 15.05.2012 uzatvorili samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle ust. a násl. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobkyňou tak aj žalovaným. Žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalobkyňa zároveň vyhlásila, že bola pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojila svoj vlastnoručný podpis. Ďalej uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, z ktorého dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. . Žalobkyňa nie je spotrebiteľom, pričom rozhodcovská zmluva v čl. II ods. 1 obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalovaný odmietol akékoľvek argumenty žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Žalobca tiež tvrdil, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Žalobca zároveň namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu.

4. Pojednávania dňa 03.08.2021 sa žalobkyňa, jej právny zástupca ani žalovaný nezúčastnili a svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnili.

5. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) účinnom ku dňu podania žaloby (02.12.2014): Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

6. Podľa prvá veta (ďalej len „“), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona , zostávajú zachované.

7. Z listín, ktoré na výzvu súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok zo 24.10.2014 bol žalobkyni doručený dňa 03.11.2014, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd o zrušenie tohto rozsudku dňa 02.12.2014, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 15.05.2012 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 504000016, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 600 EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 576 EUR. Celkovo tak mala žalobkyňa zaplatiť sumu 1176 EUR v 12 mesačných splátkach po 98 EUR a počnúc dňom 14.06.2012. RPMN bola v úverovej zmluve uvedená vo výške 300,29 %. Súčasne žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na osobitnej listine - predtlačenom formulári, toho istého dňa, t.j. 15.05.2012 bola uzavretá „Rozhodcovská zmluva podľa zákona o rozhodcovskom konaní“, pričom podľa článku II. tejto rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej úverovej zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ktorý preskúma iný rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň v článku I. tejto rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Podľa článku II. písm. b) rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory budú riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa (účinného do 30.06.2016). V článku II. je ďalej uvedené, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akékoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov založených úverovou zmluvou na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

10. Podľa (ďalej len „“) účinného k 02.12.2014 (dňu podania žaloby): Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

11. Podľa :

Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa , konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

13. Podľa až 4 účinného ku dňu uzavretia zmlúv (15.05.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmlúv (15.05.2012), na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že vzťah medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bol založený Zmluvou o úvere č. 504000016 uzavretou dňa 15.05.2012. V tejto úverovej zmluve vystupoval žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ. Pre určenie či medzi stranami sporu ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah nie je rozhodujúce to, ako si tento vzťah zmluvné strany pomenujú, príp. aké právne predpisy si zmluvné strany zvolia ako rozhodujúce pre uzatvárané zmluvy, ale to ako je takýto právny vzťah objektívne posúditeľný z hľadiska právneho poriadku. Z ustanovenia vyplýva, že v čase uzatvárania zmlúv, ako aj počas celého času až do vyhlásenia rozsudku išlo o spotrebiteľský vzťah. S prihliadnutím na túto skutočnosť potom v zmysle účinného ku dňu podania žaloby bol miestne príslušným súdom na toto konanie Okresný súd Námestovo a táto jeho miestna príslušnosť v zmysle a mu bola zachovaná až do vynesenia rozsudku. Súd preto návrh žalovaného na zmenu miestnej príslušnosti súdu uvedený vo vyjadrení žalovaného zo dňa 13.01.2015 zamietol a vo veci rozhodol.

16. Podľa a účinného ku dňu podania žaloby (02.12.2014): Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

17. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18. Podľa až 3 účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv (15.05.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv (15.05.2012), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Rozhodcovská zmluva zo dňa 15.05.2012, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu znemožňuje skutočnú voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa o tom, či bude spor rozhodovaný rozhodcovským alebo všeobecným (štátnym) súdom. Rozhodcovská zmluva síce dáva formálne na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale v prípade ak spor vyvolá dodávateľ (žalovaný) na rozhodcovskom súde, musí sa spotrebiteľ (žalobkyňa) podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom tak bola z pohľadu spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo vyplýva z charakteru právneho vzťahu, kde dodávateľ ako veriteľ poskytne peňažné prostriedky a spotrebiteľ sa stáva dlžníkom, ktorého neplnenie povinností dáva základ na podanie žaloby veriteľa na plnenie. Žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že úverovú zmluvu bolo možné uzatvoriť aj bez toho, aby zároveň bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Takto uzatvorená a koncipovaná rozhodcovská zmluva je v rozpore s účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Uzatvorenie takejto rozhodcovskej zmluvy je

potrebné vykladať ako porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu spotrebiteľa, čo je podľa účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy dôvodom na jej zrušenie súdom.

21. Podľa účinného ku dňu podania žaloby (02.12.2014): Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“): Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

23. Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 24.10.2014 (nie 26.10.2014 ako uvádzala žalobkyňa v petite žaloby), sp. zn. SR 07099/14, súd zamietol. Z ustanovenia Exekučného poriadku, zavedeného účinného od 01.01.2015 vyplýva, že pokiaľ na podklade rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach vydaného do 31.12.2014 nebolo začaté exekučné konanie do 3 mesiacov od účinnosti tohto ustanovenia zákona, nemôže súd udeliť na jeho podklade poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Lustráciou v registri súdu bolo zistené, pričom existenciu exekučného konania netvrdila žiadna zo strán, že proti žalobkyni ako povinnej sa nevedie žiadne exekučné konanie v prospech žalovaného ako oprávneného na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku. Ku dňu rozhodnutia súdu zároveň uplynula 3 mesačná lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Uplynutie trojmesačnej lehoty bráni v následnej vymáhateľnosti a spôsobuje zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi účastníkmi rozhodcovského konania, t.j. predmetný rozhodcovský rozsudok nie je v súčasnosti spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok, nie je dôvod na to, aby súd vyhovel žiadosti žalobkyne a rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.10.2014, sp. zn. SR 07099/14.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nebral do úvahy zamietnutie návrhu na odklad vykonateľnosti, nakoľko tento návrh sa netýkal merita veci, v ktorom bola žalobkyňa plne úspešná. Súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel, a preto priznal žalobkyni voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().