Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-97-2021.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/97/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného D. Q., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného (záujmového združenia) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2021 č. k. 28PP/13/2021-77, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.08.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného D. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 27.05.2021 č. k. 28PP/13/2021-77 Okresný súd Trnava podľa § 67 ods. 1, § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že návrh záujmového združenia Rímskokatolícka cirkev, farnosť Šulekovo o podmienečné prepustenie odsúdeného: D. Q., nar. XX.XX.XXXX v M., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/210/2009 zo dňa 18.02.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/55/2013 zo dňa 05.11.2013 zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 77-81 spisu. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované také negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky. Pokiaľ však ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že v prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť predovšetkým majetkovú, pričom až 6-krát sa dopustil trestného činu podvodu, čo z neho robí špeciálneho recidivistu. V súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona (v znení účinnom do 31.07.2019) v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/210/2009 zo dňa 18.02.2013 uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Okresný súd konštatoval, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život.
Proti tomuto uzneseniu ihneď do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený (č. l. 76 spisu), ktorú bližšie písomne neodôvodnil. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 76 spisu). Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že:
- odsúdený vykonáva nepodmienečných trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Nitra sp. zn. 21T/210/2009 zo dňa 18.03.2013, za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, odsek 5 písm. a) Trestného zákona
- predpokladaný koniec má mať dňa 20.11.2021
- lehota podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona uplynula dňa 20.02.2019. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po doručení návrhu záujmového združenia Rímskokatolíckej Cirkvi, farnosť Šulekovo o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného D. Q., postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti Rímskokatolíckej Cirkvi, farnosť Šulekovo o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd. Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých mal za to, že žiadosti záujmového združenia Rímskokatolíckej Cirkvi, farnosť Šulekovo o podmienečné prepustenie odsúdeného D. Q. z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že odsúdený bol dňa 16.07.2019 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Menovaný bol zadržaný dňa 19.07.2011 príslušníkmi policajného zboru a dodaný na výkon väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde bol umiestnený na výkon väzby so zmierneným režimom. Z pedagogickej dokumentácie je zrejmé, že správanie a vystupovanie menovaného bolo počas jeho pobytu v ústave Nitra na požadovanej úrovni, slušné. Drobné nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní interných noriem v rámci adaptačnej fázy (menovaný spal v nepovolenom čase). Vhodnou intervenciou personálu sa správanie menovaného stabilizovalo a bolo na dobrej úrovni. K nadriadeným sa správal slušne, v kolektíve bol bezproblémový, bez konfliktných prejavov. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiaval. Počas výkonu väzby bol disciplinárne odmenený za vzorné plnenie si pracovných povinností a príkladné správanie. Dňa 03.07.2012 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený na výkon trestu do diferenciačnej skupiny „B“. Počas pobytu v ústave Banská Bystrica -
Kráľová bolo správanie a vystupovanie menovaného na dobrej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plnil. V kolektíve spoluodsúdených bol znášanlivý, konflikty nevyvolával. Aj v tomto ústave bolo správanie a vystupovanie menovaného zväčša na požadovanej úrovni, avšak vyskytol sa nedostatok v dodržiavaní interných noriem. Vhodnou intervenciou personálu sa správanie menovaného stabilizovalo a v neskoršom čase sa už nevyskytli žiadne nedostatky. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval, chodil riadne ustrojený a upravený, v dodržiavaní hygieny sa nedostatky nevyskytli. Odsúdený bol v aktuálnom ústave celkovo dvakrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 30.11.2020 pochvalou a to za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností. Odsúdený bol celkovo pätnásťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané nemá. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Na základe uvedených skutočností riaditeľ konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil ho podmienečne prepustiť. Krajský súd rovnako poukazuje na odpis Registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný predovšetkým za majetkovú trestnú činnosť, pričom až 6-krát sa dopustil trestného činu podvodu. Okresný súd teda správne a v súlade so zákonom preto konštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Odsúdený bol doposiaľ 10- krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, pričom až 6-krát sa dopustil trestného činu podvodu, čo zvýrazňuje jeho neschopnosť rešpektovať zákony. Opakované páchanie druhovo rovnakej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil až 10-krát a hľadí sa na neho ako na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti nasvedčujú tomu, že jeho aktuálne správanie je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život. Zároveň krajský súd poukazuje aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá. Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporučil, považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Vychádzajúc z uvedeného môže byť podľa názoru krajského súdu náprava odsúdeného zaručená len úplným výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. Inak povedané, celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je v súčasnosti možné len počas výkonu nariadeného trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je účinná ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť návrhu záujmového združenia Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Šulekovo na podmienečné prepustenie odsúdeného. Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.