Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64C-18-2021.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Subarea
64C/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom L. XXX/XA, F. Q., zastúpeného JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, so sídlom Mierové nám. 19, Senec, proti žalovanému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom W. XXX/XX, Q., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.07.2021 v časti požadovaného zákazu vstupu žalovaného na pozemok žalobcu zastavuje.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd zakazuje žalovanému približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť 20 metrov.“.
III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.07.2021 nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.07.2021 sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému (1) vstupovať na pozemky vedené Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres P., obec F. Q., k.ú. F. Q. na LV č. XXXX, a to pozemky parciel C-KN č. XXX/X, Č.. XXX/X, ako i na pozemok parcely č. XXX/X vedený na LV č. 970 a (2) približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť 20 m.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že je majoritným podielovým spoluvlastníkom (2/3) nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, v katastrálnom území F. Q., obec F. Q., okres P., a to pozemkov parciel registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X vedených na LV č. XXXX a parcely registra „C“ č. XXX/X vedenej na LV č. XXX. Žalovaný žije v bytovom dome č. XXX na B. ulici v obci F. Q., pričom táto stavba je evidovaná na LV č. XXXX. Žalobca uviedol, že je zároveň výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. Q., obec F. Q., okres P., vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X evidovaných na LV č. XXXX a parcely registra „C“ č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX. Žalobca uviedol, že v jeho prospech vydal stavebný úrad rozhodnutie č.j. F..XXX-XXX-XX-F. zo dňa 03.12.2020, právoplatné dňa 04.01.2021, stavebné povolenie stavby neverejná komunikácia, spevnené plochy na pozemkoch parc. č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX; rozhodnutie č.j. Výst. XXX- XXX-XX-F. zo dňa 28.03.2019, právoplatné dňa 19.06.2019, stavebné povolenie o umiestnení stavby 3x rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami s pripojením na elektrinu, vodu a spevnené plochy na pozemkoch na parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX
J. Č.. XXXX; rozhodnutie č.k. Výst. XXX-XXX-XX-F. zo dňa 03.12.2020, právoplatné dňa 29.12.2020, stavebné povolenie o umiestnení stavby 3x rodinný doma s dvoma bytovými jednotkami na pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobca uviedol, že v jeho prospech obec Veľký Biel vydala súhlas na výrub 2ks stromu (lipa a buk) rastúcich na parc. č. XXX/X. Žalobca tvrdil, že žalovaný nerešpektuje nedotknuteľnosť jeho vlastníckeho práva a neustále zasahuje do jeho nerušeného výkonu, na základe čoho sa žalobca úspešne domáhal ochrany svojho nerušeného výkonu vlastníckeho práva v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 13/2021, kde súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré však žalovaný nerešpektuje a nad jeho rámec nerešpektuje ani nedotknuteľnosť osoby žalobcu a dňa 10.06.2021 okolo 11:30 hod. bol žalobca nútení privolať policajnú hliadku do obce Veľký Biel z dôvodu, že bol fyzicky napadnutý žalovaným palicou a kladivom, na základe čoho polícia uložila žalovanému blokovú pokutu. Záznam z uvedeného útoku však polícia odmietla vydať žalobcovi, pričom žalobca predložil súdu videozáznam z uvedeného útoku. Žalobca uviedol, že po vstupe žalobcu na jeho pozemok po krátkom čase príde žalovaný a jeho ústne a fyzické útoky sa stupňujú, na základe čoho má žalobca dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom správanie žalovaného ma negatívny dopad na jeho psychiku. Žalobca uviedol, že konanie žalovaného je neadekvátne a nezodpovedá rozumnému správaniu, pričom v stavebných a územných konania žalovaný nič nenamietal a napriek tomu mu žalovaný bráni vykonávať povolené práce. Preto sa žalobca obáva o svoju telesnú a duševnú integritu. K útokom žalovaného dochádza podľa žalobcu opakovane, na základe čoho má obavu o svoj život a zdravie.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny, a to: výpisy z LV č. XXXX, Č.. XXX, č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, rozhodnutia č.j. F.. XXX-XXX-XXVe, Č..T.. F.. XXX- XXX-XXVe, Č..T.. F.. XXX-XXX-XX-F., Č..T.. XXX/XXXX, Č..T.. XX/XXXX,uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C 13/2021-69 zo dňa 07.04.2021, záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 09.03.2021, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 21.07.2021 a obrazovo-zvukové záznamy, z ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom (2/3) pozemkov parcely registra C parc. č. XXX/ X, č. XXX/X J. Č.. XXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. Q., obec F. Q., okres P., evidované Okresným úradom Senec, katastrálny odbor na LV č. XXXX a č. XXX. Na parcele č. XXX/X stojí z časti bytový dom so súpisným č. XXX, v ktorom byt č. X vlastní v podiele 1/2 žalovaný, pričom parcela č. XXX/X (na ktorej stojí predmetný bytový dom) predstavuje vyčlenenú časť parcely č. XXX/X. Podľa zistenia súdu z verejne dostupných zdrojov (katastrálna mapa a google maps) sa na parcelách č. XXX/ X a č. XXX/X nachádza trávnatá plocha, detské preliezky a iné a z faktického hľadiska je táto parcela zrejme využívaná vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome (teda aj žalovaným), keďže ide o bezprostredné a oplotené okolie tohto bytového domu.
5. Žalobcovi boli Spoločným stavebným úradom v Tomášove vydané v roku 2019 a 2020 právoplatné stavebné povolenia, ktorými bolo žalobcovi ako stavebníkovi umožnené na parc. č. XXX/X a č. XXX/X vybudovať neverejnú komunikáciu - spevnenú plochu (ako inžiniersku stavbu) a na parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, ktoré sa nachádzajú za predmetným bytovým domov, ako aj na parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa vedľa parc. č. XXX/X, vybudovať 3x rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami (t.j. celkovo 6 bytových jednotiek). To znamená, že žalobca je oprávnený na pozemkoch parc. č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré tvoria bezprostredné okolie predmetného bytového domu vystavať neverejnú komunikáciu (cestu) a na parcelách nachádzajúcimi sa za predmetným bytovým domom, avšak až za jeho bezprostredným a oploteným okolím je oprávnený postaviť tri rodinné domy s celkovo šiestimi bytovými jednotkami.
6. Zo súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 13/2021 sa žalobca voči všetkým vlastníkom bytov predmetného bytového domu domáhal, aby im súd neodkladným opatrením uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by obmedzovali žalobcu v jeho vlastníckych právach vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXX/X a č. XXX/X a ktorým by zasahovali do výkonu jeho vlastníckych práv. Súd uznesením č.k. 17C 13/2021-69 zo dňa 07.04.2021 navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel a vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, a teda aj samotnému žalovanému, súd zakázal obmedzovať vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k parc. č. XXX/X a č. XXX/X a akýmkoľvek spôsobom do výkonu tohto vlastníckeho práva zasahovať.
7. Dňa 09.03.2021 podal žalobca na OO PZ Senec oznámenie o možnom spáchaní priestupku žalovaným, ktorý spočíval v tom, že žalovaný vyhnal žalobcu z predmetných pozemkov so slovami
„roztrhám ťa ako žabu, okamžite vypadnite, že tam nemáte čo hľadať................“, pričom celý čas po žalobcovi kričal, hučal a vyhrážal sa.
8. Dňa 21.07.2021 žalovaný podal trestné oznámenie na žalovaného, v ktorom uviedol, že dňa 21.07.2021 prišiel pred predmetný bytový dom, pretože chcel začať s realizáciou vchodu na jeho pozemky, ktoré sú za predmetným bytovým domom. Keďže sa ku svojím pozemkom nevedel dostať kvôli oploteniu, ktoré podľa neho bolo postavené „načierno“ rozhodol sa otvoriť toto oplotenie, na čo si zaobstaral aj báger a aj ochranu od pracovníkov SBS, pretože mal skúsenosti so slovným a fyzickým napádaním od žalovaného. Ten na žalobcu začal kričať hneď z balkóna, aby odtiaľ všetci vypadli. Následne vyšiel von a začal žalovaný vykrikovať na žalobcu a ostatných pracovníkov, že ich rozbije a zlikviduje. Následne syn žalobcu zavolal políciu. Žalobca konštatoval, že akonáhle žalobca vkročí na pozemok, žalovaný ho začne napádať, osočuje ho, ničí mu geodetické zamerania a bráni mu vstupovať na pozemok.
9. Obrazovo-zvukové záznamy predložené žalobcom zachytávali situáciu z okolia bytového domu, keď voči kameramanovi kráča iná osoba s kladivom v ruke, tú kameraman vyzve, aby opustila pozemok, lebo ide o súkromný priestor, ktorý patrí kameramanovi, na čo osoba s kladivom odpovedala slovami „takú ti jednu prijebem, že sa z toho posereš ty debil“, pričom na ďalšie upozornenie kameramana adresované osobe s kladivom, že ide o súkromný pozemok, sa osoba s kladivom rozbehla a začala kričať po kameramanovi, aby vypadol. V ďalšom zázname už kameraman stál za bránou a plotom, pričom osoba s kladivom z prvého záznamu kričala po kameramanovi, aby zmizol a zároveň neidentifikovateľným predmetom udrela po bránke.
10. Súd na takto osvedčený skutkový stav a stranami sporu tvrdené skutočnosti aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenia.
11. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
12. V danom prípade sa žalobca neodkladným opatrením domáhal, aby súd jednak zakázal žalovanému vstupovať na pozemky vo vlastníctve (resp. v spoluvlastníctve) žalobcu a jednak, aby žalovanému zakázal sa približovať k žalobcovi na vzdialenosť 20 metrov.
13. Súd musel zdôrazniť, že požiadavka zákazu vstupu žalovaného na pozemky žalobcu bola už skonzumovaná predmetom iného súdneho sporu prebiehajúceho na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 13/2021, v ktorom sa žalobca voči žalovanému (a ostatným vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome) domáhal uloženia povinnosti zdržať sa takého konania, ktorým by obmedzovali alebo zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X J. Č.. XXX/X, pričom pod takéto konanie jednoznačne spadá aj vstup na uvedené pozemky. Súd zároveň musel podotknúť, že vzhľadom na to, že žalovanému nesvedčí vlastnícke právo k predmetným pozemkom, nepatrí mu ani právo naň vstupovať a ani ho inak užívať, a to bez ohľadu na to, či pozemky tvoria bezprostredné okolie bytového domu alebo nie. Tým, že na uvedené pozemky vstupuje, dochádza z jeho strany k zasahovaniu a obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom, teda dochádza k takému konaniu,
ktorého sa má žalovaný (vrátené ostatných vlastníkov bytov), vzhľadom na predmet konania 17C 13/2021, má zdržať, pričom v tejto súvislosti súd (zatiaľ neprávoplatne) uložil aj povinnosť zdržať sa takéhoto konania, čo žalovaný zjavne nerešpektuje. Vzhľadom na uvedené však súd musel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovaného zákazu vstupu podľa § 159 C.s.p. zastaviť, keďže v danej veci už prebieha iné súdne konanie, ktoré začalo skôr a ktoré konzumuje aj uvedenú požiadavku žalobcu.
14. V prípade požiadavky zákazu približivania sa podľa § 325 písm. h) C.s.p. platí, že tá je dôvodná, ak je ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa (žalobcu) konaním žalovaného.
15. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí akéhokoľvek násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa15.10.2012). Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
17. Na osvedčenie svojej požiadavky žalobca predložil predovšetkým dva listinné dôkazy, a to záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 09.03.2021 a trestné oznámenie zo dňa 21.07.2021, v ktorých bol zachytený pohľad žalobcu na konanie žalovaného, ktoré spočívalo v slovných vyhrážkach, urážkach, ale aj fyzickom bránení vstupu žalobcu na pozemok zo strany žalovaného. Hoci predmetné oznámenia predstavujú len pohľad žalobcu na danú vec, následkom nepravdivých informácii sa môže žalobca dopustiť jednak priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb., ako aj trestného činu krivého obvinenia alebo ohovárania, na základe čoho žalobca znáša značné riziko spojené s uvedením nepravdy, ktoré pre súd v konečnom dôsledku v rámci rozhodovania o dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia môže zakladať určitú pravdepodobnosť dôvodnosti žalobcom tvrdených skutočností, keďže sú zároveň spojené s rizikom jeho tresntého stíhania. Svoje tvrdenia však žalobca zároveň podporil aj dvoma obazovo-zvukovými záznamami. Hoci z týchto záznamom nevyplývalo, že žalobca je kameraman a žalovaný je muž s kladivom, ktorý bránil kameramanovi vo vstupe na predmetné pozemky, boli uvedené záznamy spôsobilé podporiť tvrdenia žalobcu, ako aj pravdepodnosť dôvodnosti jeho požiadavky na zákaz približovania sa žalovaného, teda zapadali do mozaiky tvrdení žalobcu o zásahovaní žalovaného do jeho telesnej integrity verbálnymi a fyzickými útokmi žalovaného zachytenými v predmetných oznámeniach. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazných prostriedkov súd dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na zákaz žalovaného približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť 20 m sa javí ako pravdepodobne dôvodná, čo v danom prípaden v rámci konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom súd nevykonáva dokozovania, postačuje na to, aby súd v tejto časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu približovania sa žalovaného k žalobcovi vyhovel a uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť 20 metrov.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže pomer úspechu v kombinácii so zavinením zastavenia konania bol medzi stranami sporu rovnaký (v jednej časti žalobca zavinil zastavenie konania pre preukážku litispendencie a v druhej časti bol úspešný), na základe čoho súd aplikoval postup podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.