Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/24/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Q. B. R. K., P.: XX XXX XXX, Z. M., C., proti žalovanej: F. D., Q. XX, C., o zaplatenie 65,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.08.2023, č.k. -39, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.08.2023, č.k. -39, zastavil konanie (výrok I.), žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 9,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 65,88 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 01.08.2023 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovanou.

3. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť predtým než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie bez vyžiadania súhlasu žalovanej so späťvzatím, konanie za aplikácie , a (ďalej len „“) zastavil.

4. Žalobca pri podaní žaloby zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 eura. O jeho vrátení žalobcovi, po krátení, v sume 9,80 eura súd prvej inštancie rozhodol podľa , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

5. Konajúci súd rozhodol o náhrade trov konania podľa , keď skúmal procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách. Majúc za to, že z procesnej stránky zavinila zastavenie konania žalovaná, ktorá nesplnila svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že po doručení platobného rozkazu konajúceho súdu dňa 24.05.2023 omylom a bez právneho dôvodu zaplatila na účet žalobcu sumu 84,48 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 65,88 eura, pokuty v sume 17 eur a poštovného v sume 2,10 eura. Následne po preverení jednotlivých dokladov zistila, že žalobcovi uhradila v plnom rozsahu platby od roku 2017

a ním účtovaný nedoplatok za obdobie od 01.06.2021 do 30.04.2022 neexistuje. Žalobca sa teda na jej úkor bezdôvodne obohatil, pričom v skutočnosti evidoval nedoplatok za roky 2014 a 2017 v sume 48,88 eura, ktorú pohľadávku považovala za premlčanú; táto pritom ani nebola predmetom vyúčtovania a podanej žaloby. Predmetné skutočnosti žalovaná uviedla i v podanom odpore proti platobnému rozkazu, avšak súd prvej inštancie sa s nimi vôbec nezaoberal. Záverom, zdôrazňujúc, že bez ohľadu na dôvod späťvzatia žaloby, za ktorý žalobca označil úhradu dlžnej sumy, avšak bez udania dátumu a jej výšky, trvala na tom, že k zastaveniu konania nedošlo jej zavinením, a preto žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a žiadnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ako prílohu žalovaná priložila výpis pohybu z jej účtu v Tatra banka, a.s. zo dňa 24.05.2023.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zopakoval, že žalovaná uhradila dňa 25.05.2023 dlžnú sumu 84,48 eura, jej dlh v zmysle (ďalej len „“) zanikol, a preto zobral žalobu v celom rozsahu späť. Keďže v rámci platieb, na ktoré v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná poukazovala, neuviedla obdobie, za ktoré hradila tú ktorú pohľadávku, započítal jej platby na tie predpisy splatné najskôr. Žalobný nárok nepovažoval za premlčaný.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

11. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o trovách konania, ktorým žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej tým, že po podaní žaloby žalovaná dňa 25.05.2023 dobrovoľne uhradila žalovanú sumu, ako i trovy konania, čím procesne zavinila zastavenie konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej o Rozhlase a televízii Slovenska na zaplatenie úhrady za poskytované služby v zmysle o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za špecifikované obdobie od 01.06.2021 do 30.04.2022 v sume 65,88 eura; predmetná suma pozostávala z istiny v sume 48,88 eura a pokuty v sume 17 eur, pričom žalobca žiadal i úhradu poštovného v sume 2,10 eura a náhradu trov konania v sume 16,50 eura. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 23.03.2023, č.k. -12, platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná dňa 29.05.2023 odpor, namietajúc nedôvodnosť nároku, čo do jeho základu a výšky. Žalobca písomným podaním zo dňa 01.08.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu úhrady celej žalovanej sumy žalovanou, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila v podanom odvolaní, doplňujúc, že sumu 84,48 eura zaplatila dňa 24.05.2023 omylom, nakoľko až po preverení dokladov zistila, že žalobcova pohľadávka neexistuje.

12. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 65,88 eura spolu s príslušenstvom a trovami konania, pričom nebolo sporné, že žalovaná mu po obdržaní platobného rozkazu zaplatila sumu pokrývajúcu žalovaný nárok (sumu 84,48 eura), čo bolo dôvodom i späťvzatia žaloby, možno súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že žalobca preukázal, že k dispozičnému úkonu

pristúpil pre správanie žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle jeho žalobnej pohľadávky; existuje potom nepochybne súvislosť medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť, z čoho nepochybne vyplýva i procesné zavinenie žalovanej na späťvzatí žaloby. Na uvedené pritom nemalo vplyv tvrdenie žalovanej o jej omyle, resp. o neexistencii pohľadávky žalobcu za účtované obdobie (01.06.2021 do 30.04.2022), nakoľko podľa prehľadu platieb žalobcovi riadne zaplatila úhradu za poskytnuté služby. Za daného procesného stavu totiž nebolo úlohou konajúceho súdu posudzovať dôvodnosť uplatneného nároku. Zároveň treba podotknúť, že pokiaľ žalobca evidoval voči žalovanej viacero pohľadávok totožnej povahy a výšky a žalovaná pri úhrade svojich záväzkov nešpecifikovala, na ktorý z nich plní, žalobca mohol vychádzať zo zásady priority a považovať za splnené záväzky najskôr splatné.

13. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nijako nepochybil, keď so zreteľom na správanie žalovanej, ktorá sa po podaní žaloby zachovala v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, jej pričítal procesné zavinenie na zastavení konania. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa ako vecne správne.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu súdneho spisu zistil, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).