Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-17-2024.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcov: 1/ K. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XX/A, F., 2/ C. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XX/A, F., obaja v zast.: JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Panenská 5, Bratislava, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: Red Knight s.r.o., so sídlom Dudvážska 10, Bratislava, IČO: 36 692 085, v zast.: Mgr. Rastislav Munk, PhD, advokát, so sídlom Strojnícka 97, Bratislava, IČO: 42 266 751, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B2-32C/78/2022-80 zo dňa 05.10.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r z d u j e.
Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.10.2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 13.01.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcom súd prvej inštancie priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 51, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods., § 517 ods. 1 a ods. 2, § 544 ods. 1 a 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3.Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 25.11.2022 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo žalovanej sumy od 26.11.2022 do zaplatenia. Žalobcovia uplatnený nárok odôvodnili tým, že za účelom kúpy nehnuteľnosti, o ktorú prejavili vážny záujem. Na základe uvedeného došlo dňa 22.04.2022 k uzatvoreniu zmluvy označenou ako „Dohoda o rezervovaní bytu č. 1, vchod C, v RD FC 1, Most pri Bratislave“ medzi žalobcami a žalovaným ako sprostredkovateľom a s predávajúcimi, ktorými bola spoločnosť ALMA stav s.r.o. a pán R. V..
X. Súd prvej inštancie aplikáciou vyššie uvedených ustanovení dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcov voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 3.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia bol v celom rozsahu dôvodný, nakoľko na základe vykonaného dokazovania zistil a mal
za to, že v prejednávanom prípade boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za bezdôvodného obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
4. V rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovaným ako sprostredkovateľom predstavoval spotrebiteľský vzťah, pričom uviedol, že i napriek skutočnosti, že v tomto prípade išlo o trojstranný právny akt, jednotlivé vzťahy je potrebné posudzovať samostatne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupovali ako spotrebitelia, t. j. nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, t. j. sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti. Žalovaný teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ (profesionál). Súd prvej inštancie v tejto časti zdôraznil, že pri výklade jednotlivých ustanovení predmetnej dohody o rezervovaní bytu preto uplatnil pravidlo vyplývajúce z § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
5. Súd prvej inštancie posúdil zmluvné ustanovenie o „prepadnutí“ rezervačného poplatku v prospech žalovaného ako dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Nakoľko predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a v dojednaní bola špecifikovaná aj jej výška, ako aj jej povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, súd posúdil toto dojednanie ako platný právny úkon, pričom uviedol, že išlo o primeranú výšku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) a písm. s) Občianskeho zákonníka.
6. Dohodu o rezervovaní bytu uzatvorili strany dohody dňa 22.04.2022. Zmluvné strany sa dohodou dohodli o. i. na tom, že kupujúci a predávajúci sú povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr v lehote 30 dní od podpisu dohody s tým, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v tejto lehote, rezervácia zaniká, ak by sa strany nedohodli inak. Nakoľko bolo preukázané, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, rezervácia dňa 23.05.2022 zanikla (dátum zohľadňuje skutočnosť že posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 22.05.2022, a teda s ohľadom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodnutá lehota uplynula dňa 23.05.2022).
7. Žalovaný v rámci konania mal za to, že došlo k predĺženiu rezervácie až do dňa 30.05.2022. Súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto predĺženiu nedošlo, pretože zmluvný vzťah (rezervácia) zanikol dňa 23.05.2022, pričom žalobkyňa 1/ požiadala o predĺženie tejto lehoty až dňa 24.05.2022 a zástupkyňa žalovaného reagovala až dňa 25.05.2022. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že v tomto prípade nemožno hovoriť o dohode strán, ktorá by bola v súlade s § 43a a nasl. v spojení s § 516 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti posúdil jednotlivé emailové komunikácie, pričom dospel k záveru, že akékoľvek predĺženie rezervačnej dohody neprichádzalo do úvahy ani teoreticky, nakoľko takáto zmena by musela byť odsúhlasená všetkými zmluvnými stranami. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v emailovej komunikácií vystupovala pani L. V., ktorá však nebola ani konateľkou ani prokuristkou, pričom žalovaným nebolo v rámci konania tvrdené a ani preukázané, že by bola pani V. oprávnená zastupovať ho v rámci zmluvných vzťahov so žalobcom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nemohlo dôjsť k zmene rezervačnej dohody spočívajúcej v jej predĺžení do dňa 30.05.2022.
8. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že k zániku rezervačnej zmluvy došlo dňa 23.05.2022, zaoberal sa ďalej posúdením toho či žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- eur v zmysle uzatvorenej dohody o rezervovaní bytu. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že podľa predmetného zmluvného dojednania vznikne sprostredkovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že kupujúci neuzavrie kúpnu zmluvu v stanovenom termíne z dôvodov na jeho strane. Jedinou podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany kupujúcich bolo zaplatenie rezervačného poplatku. Táto povinnosť kupujúcich v rámci konania nebola sporná, nakoľko bolo preukázané, že žalobcovia si zmluvnú povinnosť splnili. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle rezervačnej zmluvy nič nebránilo tomu, aby medzi kupujúcimi a predávajúcimi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v stanovenej lehote. V tejto súvislosti poukázal na samotnú dohodu, z ktorej vyplývalo, že bolo povinnosťou žalovaného ako sprostredkovateľa predložiť kupujúcim a predávajúcim návrh kúpnej zmluvy. Ak nedošlo k splneniu tejto povinnosti zo strany žalovaného, potom platí, že nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcov. Súd prvej inštancie v rozsudku ďalej uviedol, že
v konaní nebolo sporné, že žalovaný do zániku rezervačnej dohody dňa 23.05.2022 žalobcom návrh kúpnej zmluvy nezaslal a že tento im zaslal až po zániku zmluvy dňa 25.05.2022.
9. Žalovaný v rámci konania tvrdil, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcov, ktorí až do skončenia rezervačnej dohody nemali od svojej financujúcej banky schválený úver, čo súd prvej inštancie posúdil ako nedostatočnú procesnú obranu. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcov, ktorí správne uviedli, že schválenie úveru financujúcou bankou nebolo podľa rezervačnej zmluvy podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovanému preto nič nebránilo v tom, aby si splnil svoju zmluvnú povinnosť predložiť predávajúcim a kupujúcim návrh kúpnej zmluvy.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť predložiť kupujúcim a predávajúcim návrh kúpnej zmluvy, a teda žalobcovia nemohli porušiť svoju zmluvnú povinnosť uzatvoriť v stanovenej lehote kúpnu zmluvu a žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle uzatvorenej rezervačnej zmluvy, nakoľko k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov. Skončením dohody o rezervovaní bytu teda odpadol právny dôvod plnenia, t. j. zaplatenia rezervačného poplatku vo výške 3.000,- eur, a preto došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je podľa § 456 Občianskeho zákonníka žalovaný povinný vydať žalobcom. Keďže k vydaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo, súd prvej inštancie rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 3.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcom aj nárok na úrok z omeškania, nakoľko žalovaný bol povinný vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie prvého dňa po tom, ako ho žalobcovia požiadali o plnenie v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúci deň sa dostal do omeškania. Nakoľko nebolo v rámci konania súdu prvej inštancie preukázané, že by žalobcovia vyzývali žalovaného na plnenie pred podaním žaloby, za výzvu na plnenie sa považovala samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.01.2023, t. j. žalovaný tak bol povinný splniť svoj dlh dňa 12.01.2023 a odo dňa 13.01.2023 bol v omeškaní.
11. Žalobcovia v rámci konania navrhli ako dôkaz svoj výsluch. Rovnako tak urobil aj žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, a to za účelom preukázania toho či žalobcovia splnili svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie uvedený výsluch nevykonal, nakoľko mal za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie a výpoveď žalobcov nemohla na záveroch súdu prvej inštancie nič zmeniť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalobcovia na pojednávaní prítomní neboli, a teda muselo by dôjsť k odročeniu pojednávania, čo by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
13. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku I. a III. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.10.2023, ktorým žiadal odvolací súd, aby v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku I. a III. tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, nakoľko mal za to, že skutočnosti uvedené v žalobe boli pravdu skresľujúce, nezakladajúce sa na pravde a vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení. Z odvolania žalovaného ďalej vyplýva, že po celý čas vykonával a plnil svoje povinnosti riadne a včas. V tejto súvislosti poukázal na to, že splnil povinnosti jemu vyplývajúce zo zmluvy, nakoľko zabezpečil výpis z listu vlastníctva, kópiu nadobúdacej listiny a ostatné dokumenty potrebné na predaj nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že za žiadnych okolností neporušil povinnosť predložiť návrh kúpnej zmluvy, pričom odkázal na čl. II ods. 3 dohody o rezervovaní bytu, z ktorého vyplýva, že lehotu a spôsob úhrady kúpnej ceny si predávajúci a kupujúci dohodnú v kúpnej zmluve. V nadväznosti na svoje tvrdenia ďalej poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to. § 588, z ktorých vyplýva, že základnou podmienkou platného uzatvorenia kúpnej zmluvy, od ktorej nie je možné sa odchýliť definuje povinnosť zaplatenia kúpnej ceny. V rámci svojej argumentácie žalovaný uviedol, že bol povinný konať s odbornou starostlivosťou a nemohol predložiť návrh kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť
na podpis zmluvným stranám bez toho, aby dal jednoznačnú a presnú informácie o spôsobe úhrady kúpnej ceny.
14. Zo samotného odvolania je zrejmé, že žalovaný má za to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že ani dňa 06.06.2022 nemali žalobcovia splnenú základnú podmienku pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to je financovanie nehnuteľnosti. Žalovaný v závere odvolania uviedol že nemal v zmysle dohody o rezervovaní žiadnu povinnosť ani vyzývať zmluvné strany na uzavretie kúpnej zmluvy.
15. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Z predmetného vyjadrenia je zrejmé, že žalobcovia odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné, pričom samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za správne a zákonné. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaného žalobcovia uviedli, že žalovaný v zásade len opakoval svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento dostatočne vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné, pričom svoje závery dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. Žalobcovia ďalej vo vyjadrení uviedli, že z listinného dôkazu, ktorého uzatvorenie ani obsah strany nespochybňovali (dohoda o rezervovaní) bolo jednoznačné, aké mali jej strany práva a povinnosti. Žalobcovia mali za to, že celý spor spočíval len v interpretácií obsahu zmluvy. Podľa žalobcov z uzatvorenej dohody bolo zrejmé, že bolo povinnosťou žalovaného predložiť predávajúcemu a žalobcom ako záujemcom o kúpu návrh kúpnej zmluvy, čo si však žalovaný nesplnil do skončenia 30-dňovej lehoty. Žalobcovia uviedli, že podmienky splatnosti kúpnej ceny nie sú povinnou náležitosťou kúpnej zmluvy, a teda ani samotný návrh kúpnej zmluvy nemusel tieto podmienky obsahovať. Podľa názoru žalobcov teda zmluvné strany mohli uzatvoriť kúpnu zmluvu aj bez špecifikácie dátumu splatnosti kúpnej ceny. Skutočnosťou podľa žalobcov je to, že žalovanému v splneniu jeho zmluvnej povinnosti nič nebránilo a žalovaný svoje povinnosti jednoducho zanedbal, nakoľko si ich včas nesplnil v dôsledku čoho došlo k zániku rezervácie uplynutím času. Na základe argumentácie uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu, žalobcovia navrhli aby odvolací súd potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.10.2023 a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2 a 3 CSP) z hľadiska opodstatnenia návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré vo svojom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1 a 2 CSP).
18. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uplatneného nároku žalobcami súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že predmetný uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu dôvodný. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zároveň platí, že všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením sa musí vydať. Odvolací súd má za to, že v predmetnej právnej veci bol súdom prvej inštancie správne posúdený skutkový stav, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného a tento je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydanie.
19. Odvolací súd sa pri posudzovaní predmetnej právnej veci zaoberal o. i. jednotlivými právami a povinnosťami účastníkov konania vyplývajúcich z uzatvorenej dohody o rezervovaní bytu a konštatuje, že k porušeniu povinnosti došlo zo strany žalovaného. Odvolací súd uvedené odôvodňuje tým, že žalobcovia mali povinnosť zaplatiť rezervačný poplatok, pričom v rámci konania bolo potvrdené a preukázané, že k splneniu tejto povinnosti došlo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. II bod 3 dohody o rezervovaní bytu, z ktorého vyplýva, že žalovaný je povinný predložiť návrh kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa na základe zisteného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, nakoľko nebolo v rámci konania sporné, že žalovaný do skončenia 30-dňovej lehoty návrh na kúpnu zmluvu nepredložil. Odvolací súd dodáva, že k predĺženiu 30-dňovej lehoty nedošlo nakoľko žiadosť o predĺženie bola
podaná až po uplynutím stanovenej lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy a súd prvej inštancie správne posúdil, že by ani samotné predĺženie neprichádzalo do úvahy, nakoľko na zmene rezervačnej dohody by sa museli dohodnúť všetky zmluvné strany t. j. obaja kupujúci, obaja predávajúci a žalovaný.
20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že s ohľadom na zistený skutkový stav a samotné znenie dohody nie je možné hovoriť o pochybení na strane žalobcov, pretože im z uzatvorenej dohody vyplývala len povinnosť zaplatiť rezervačný poplatok, pričom k splneniu tejto povinnosti zo strany žalobcom preukázateľne došlo, a preto o porušení na strane žalobcov by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by bol žalovaným predložený návrh kúpnej zmluvy, a potom by žalobcovia odmietli uzavrieť kúpnu zmluvu.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zastáva názor, že žalovaný získal plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, a teda súd prvej inštancie správne konštatoval, že ide o bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, a teda žalovaný je povinný vydať tento majetkový prospech žalobcom.
22. Žalovaný argumentoval, že k predloženiu návrhu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobcovia nedisponovali finančnými prostriedkami. Odvolací súd v reakcii na argumentáciu žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku správne uviedol, že spôsob platby nie je základnou náležitosťou zmluvy, a teda nemožno s týmto argumentovať obstáť a obhajovať tým nekonanie žalovaného. Odvolací súd preto uvádza základné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorými je označenie zmluvných strán, označenie predmetu kúpy, vymedzenie právneho úkonu, t. j. z predmetu kúpnej zmluvy musí byť zrejmé, že predávajúci predmet kúpy predáva kupujúcemu a tento ho od predávajúceho kupuje. Zákon ďalej požaduje aby výška kúpnej ceny bola zrejmá, resp. aspoň aby bol zrejmý spôsob jej určenia. Ďalšími náležitosťami kúpnej zmluvy je miesto a dátum uzatvorenia zmluvy a vlastnoručné podpisy zmluvných strán, ktoré v prípade nehnuteľnosti musia byť úradne overené.
23. Záverom odvolací súd priznáva žalobcom aj úrok z omeškania s odôvodnením, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v prípade, že ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo žalovanej sumy, pričom súd prvej inštancie aj správne uviedol deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, t. j. 13.01.2023, nakoľko aj odvolaciemu súdu je zrejmé, že za výzvu na plnenie možno považovať až deň po doručení žaloby žalovanému, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia vyzývali žalovaného na úhradu skôr ako podaním žaloby.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).