Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 008 338, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100546585/2021 zo dňa 08. apríla 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 11.06.2021 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100546585/2021 zo dňa 08.04.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101863148/2020 zo dňa 30.11.2020, ktorým prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 28.930,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017.

2. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma v pôsobení žalobcu ako podnikateľa, ale najmä ako zamestnávateľa. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutia bez priznania odkladného účinku sú podkladom k začatiu daňového exekučného konania s nezvratnými účinkami pre žalobcu. Titulom nedoplatku vyrubenej dane sa bude žalobca nachádzať v zozname daňových dlžníkov, čím nebude schopný nadväzovať nové obchodné spolupráce a bude stagnovať jeho obchodná činnosť. Finančná a ekonomická situácia žalobcu je zároveň zhoršená z dôvodu pandémie COVID-19, z dôvodu ktorej bol žalobca nútený prijať viaceré opatrenia, ktoré obmedzili jeho podnikateľskú činnosť a v niektorých prípadoch zastavili chod žalobcu. Počas pandémie u žalobcu došlo aj k výraznému poklesu tržieb, keď z dôvodu nariadení vlády SR došlo k zatvoreniu gastro-prevádzok, hotelov, reštaurácií a škôl, ktoré žalobca dovtedy zásoboval. Uvedené spôsobilo výpadok tržieb žalobcu v roku 2020 oproti roku 2019 vo výške 2.733.250,00 Eur. Za rok 2021 žalobca zaznamenal do podania správnej žaloby výpadok tržieb vo výške 1.414.356,00 Eur. Uvedené bude mať podľa žalobcu za následok aj prepúšťanie jeho zamestnancov. Žalobca považoval sumu dane vyrubenej napadnutým rozhodnutím za značnú, až za likvidačnú v spojení s ďalšími rozhodnutiami správcu dane. Už aj hrozba samotnej daňovej exekúcie predstavuje dôvod na odklad vykonateľnosti, v súvislosti s čím žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 07.12.2010. Samotný nútený výkon môže viesť k vyhláseniu konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania a taktiež môže viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov žalobcu. V súvislosti s žiadosťou o priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukázal žalobca na výšku svojho základného imania, ktoré je vo výške 6.700,- Eur, a ktoré vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane nie je podstatne vyššie, čo preukazuje hrozbu závažnej ujmy. K zákonnej podmienke, že priznanie

odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom žalobca uviedol, že napriek nesúhlasu s rozhodnutiami, ktoré sú predmetom tohto konania, je pripravený v prípade zamietnutia žaloby tento rozdiel uhradiť.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že nevidí žiaden dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma. Rozhodnutie o odkladnom účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci skutkového stavu osvedčená, avšak rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní odkladného účinku, je v kompetencii súdu.

4. Podľa zákona ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na hrozbu daňovej exekúcie, na základe ktorej sa dostane na zoznam daňových dlžníkov, čím nebude schopný nadväzovať nové obchodné spolupráce. Poukázal na zhoršení finančnú a ekonomickú situáciu z dôvodu nemožnosti zásobovať prevádzky obchodných partnerov svojim tovarom pre ich uzatvorenie z dôvodu uplatňovania pandemických opatrení, čo preukázal výpisom z portálu finstat.sk. V súvislosti s uvedenou majetkovou ujmou a dôsledkami šírenia vírusu COVID-19 sú podľa žalobcu ohrozené aj pracovné miesta zamestnancov, ktorých zamestnáva. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je ani v rozpore s verejným poriadkom, nakoľko napriek nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím je pripravený v prípade zamietnutia žaloby tento rozdiel na dani z pridanej hodnoty uhradiť.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca poukazoval na pokles jeho príjmov, avšak nijako neosvedčil výdavkovú časť jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je pre osvedčenie závažných dopadov

preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Samotný pokles tržieb neosvedčuje, že by zaplatenie sumy vyrubeného rozdielu dane malo na žalobcu závažné až likvidačné dôsledky. Taktiež nebolo osvedčené, že by k potrebe prepustenia zamestnancov malo dôjsť v dôsledku zaplatenia vyrubeného rozdielu dane. Žalobca neuviedol také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu ujmou. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).