Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_6C-28-2021.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/28/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: P. J., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, I., zastúpená advokátskou kanceláriou: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bieloruská 54, Bratislava proti žalovanej v 1.rade W. Z., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, K. - X., žalovanému v 2.rade: W. Q., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X..Q..Z. XXXX/X, J. a žalovanej v 3. rade: Q.. U. S., K.. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX o neodkladnom opatrení takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 08.07.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého navrhovateľa žiadala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXXX pre katastrálne územie J. a žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre katastrálne územie J.. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to parc. reg. E parc.č. XXXX/X o výmere 11699 m2, trvalý trávnatý porast ktorá je zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie J., zároveň parcely reg. E parc. č. XXXX/X o výmere 4066 m2, trvalý trávnatý porast zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie J.. V súčasnosti žalovaná v 1. rade prevádza svoje vlastnícke právo pozemkov na tretiu osobu v katastrálnom konaní vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor pod sp.zn. B. XXXX/XXXX a to aj napriek tomu, že žalovaný v 1. rade nevyzval ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Žalobkyňa nemá k dispozícii kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa prevod vlastníckeho práva uskutočňuje, avšak je predpoklad, že vlastnícke právo odplatne prevádza na žalovaného v 2. a/alebo žalovanú v 3. rade, ktorý rovnakým spôsobom nadobudli spoluvlastnícke podiely na pozemkoch t.j. neakceptovaním predkupného práva ostatných spoluvlastníkov pozemkov. Dňa 10.05.2021 bola žalobkyňa žalovanými v 2. a 3. rade vyzvaná na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa mala pochybnosť o skutočnosti, či úkony na základe ktorých podiely na pozemkoch žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli sú relatívne neplatnými právnymi úkonmi a preto potrebovala právnu pomoc. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa reagovala tým spôsobom, že vyzvala žalovaného v 2. a 3. rade na predloženie podkladov, ktoré by preukázali, že nebolo jej predkupné právo porušené. Žalovaní v 2. a 3. rade boli preto vyzvaní aby predložili doklady, ktoré preukazujú doručenie výziev na uplatnenie predkupného práva ostatným podielovým spoluvlastníkom. Uvedené prevody, na základe ktorých bolo predkupné právo žalobcu zrejme porušené, pre žalovaného v 2. a 3. rade zabezpečili možnosť vykupovania ostatných spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 2. a 3 rade pritom neakceptovali možnosť pomerného vykupovania. Rovnako nijakým spôsobom nepreukázali doručenie akejkoľvek výzvy na uplatnenie predkupného práva. Je teda zrejmé, že pôvodné spoluvlastnícke podiely na pozemkoch nadobudli v rozpore s právom, voči čomu sa žalobkyňa ohradila. V odpovedi žalovaného v 2. a 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu zaznelo
„pre pani S. a pána Q. moja advokátska kancelária spísala kúpne zmluvy. Obaja kupujúci, ale i predávajúci boli oboznámení so skutočnosťou relatívnej neplatnosti právneho úkonu.“ Žalovaní v 2. a 3 rade sú si teda v zmysle odpovede vedomí, že porušili právne predpisy o predkupnom práve, no aj napriek tomu sa rozhodli zmluvu uzavrieť s cieľom zväčšenia svojho spoluvlastníckeho podielu, s ktorým by následne mohli hospodáriť podľa svojho uváženia. Uvedené naznačili aj vo svojom liste zo dňa 10.05.2021, v ktorom žiadali oznámenie žalobkyne vo veci záväzného stanoviska, či má záujem o predaj spoluvlastníckych podielov, prípadne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa na uvedené reagovala tým, že ozrejmila žalovaným v 2. a 3. rade, že spoluvlastnícke podiely vykupujú za poddimenzovanú cenu. Podľa vedomostí žalobkyne žalovaní v 2. a 3. rade prevádzkujú na vedľajšom pozemku svoje podnikanie, ktoré majú v záujme rozšíriť aj na uvedené pozemky. Z daného dôvodu majú zrejme v záujme vykonávať rôzne zmeny na pozemkoch, na čo majú v súčasnosti právo z titulu väčšinového spoluvlastníctva. Zámer vykonať zmeny na pozemkoch prezentoval žalovaný v 2. rade vo svojom liste zo dňa 24.07.2020, v ktorom uviedol: „za daným účelom sa rozhodol dať vyhotoviť geometrický plán, ktorým sa oddelí od pôvodného pozemku parcely A. S. Č.. XXXX/X časť pozemku pripadajúca na výmeru jeho spoluvlastníckych podieloch o výmere 3170 m2 a zvyšok pozemku parcely A. S. Č..XXXX/X zostáva v pôvodnej výmere pripadajúcej na Váš spoluvlastnícky podiel vo vašom vlastníctve. Z toho vytvoreným pozemkom vzhľadom na lokalitu zostáva zachovaný aj samostatný prístup (prístupová cesta).“ Spoluvlastník, hoci aj menšinový, musí mať možnosť vyjadriť sa k zámeru hospodárenia so spoločnou vecou, hoci toto je jeho vyjadrenie v konečnom dôsledku bez právneho významu. Súdna prax dospela k záveru, že ak spoluvlastník nedostane takýto priestor na vyjadrenie, ide o neplatný právny úkon a nie je možné ho považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov. Napriek tomu žalovaný v 2. rade na práva ostatných spoluvlastníkov nereflektoval a konal podľa svojho presvedčenia. Okrem uvedeného žalovaní v 2. a 3. rade vykupujú spoluvlastnícke podiely na pozemkoch za 4,--Eur až 5,--Eur za m2, pričom ich trhová hodnota predstavuje 25 až 30 m2, čo žalobkyni potvrdili viaceré realitné kancelárie. Spôsob konania žalovaného v 2. a 3. rade je tak výslovne účelový, voči ktorému sa žalobkyňa snaží brániť ešte predtým, ako začnú svojvoľne hospodáriť s pozemkami a bola by prakticky nútená odísť a predať svoje podiely žalovanému v 2. a 3. rade pod trhovú cenu. Hrozba, ktorá by pri konaní žalovaného v 2. a 3. rade žalobkyni vznikla, je funkčná zmena pozemkov na účely svojho vlastného podnikania, pričom navrátenie do pôvodného stavu by stálo nemalé investície. Žalobkyňa sa odmieta akýmkoľvek spôsobom pričiniť alebo spolupodieľať na týchto zmenách a teda sa domáha preventívnej ochrany. Ak by bolo nakladanie s nehnuteľnosťou žalovanému v 2. a 3. rade umožnené, ďalší priebeh konania o určenie neplatnosti nadobúdacích zmlúv by bolo zbytočné a zo strany žalobcu by bolo nevyhnutné vynaložiť ďalšie prostriedky na obnovu pôvodného stavu. Vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konanie žalobca nemohol ďalej vyčkať a musel situáciu riešiť prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z daného dôvodu nie je ani podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého by sa domáhala obnovenia pôvodného stavu alebo nahradenia prejavu vôle pri kúpe spoluvlastníckych podieloch na pozemku. Žalobkyňa týmto návrhom žiada ochranu svojich práv, ktoré boli konaním žalovaných porušené a ktoré môžu byť kedykoľvek výrazným spôsobom ohrozené najmä vo finančnej podobe.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi sporu a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí vždy dodržiavať formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak k bezdôvodnej úprave pomerov by nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Účelom neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce si okamžitý zásah súdu, ktorých odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by spôsobil ujmu niektorej z dotknutých účastníkov.
12. Súd uloží povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodársku funkciu účastníka, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. V prejednávanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť predmetného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou trvalého trávnatého porastu nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/X o výmere 4066 m2, na parcele č. XXXX/X o výmere 21606 m2 a to v podiele XXXXX/XXXXX. Zároveň je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX katastrálne územie J., nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 11699 m2 v podiele XXXXX/XXXXX. Žalovaná v 1. rade uvedené nehnuteľnosti
nadobudla na základe Uznesenia o dedičstve sp.zn. 9D/183/2018, Dnot/205/2018 z 21.01.2019. U žalovanej v 1. rade je vyznačená plomba B. XXXX/XXXX.
14. Z návrhu vyplýva, že žalobkyňa sa obáva prevodu nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalovanej v 1. rade a to s poukazom na to, že na liste vlastníctva je vyznačená plomba B. XXXX/XXXX. Súd šetrením zistil, že v čase rozhodovania súdu na LV č. XXXX a LV č. XXXXX pre katastrálne územie J. nebola vyznačená plomba. Táto bola zmazaná v dôsledku ukončenia katastrálneho konania, pričom vlastníčkou podielu žalovanej v 1. rade sa stala U. S., t.j. žalovaná v 3. rade. Keďže v čase rozhodovania súdu žalovaná v 1. rade nebola vlastníčkou uvedených nehnuteľností, súd jej nemohol uložiť povinnosť, aby sa zdržala nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, nakoľko u žalovanej v 1.rade prevodom nehnuteľnosti došlo k zániku oprávnenia s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, tu žalobkyňa nepreukázala, že s uvedenými nehnuteľnosťami žalovaní nakladajú, t.j. že by ich chceli darovať, predať, zameniť, alebo uskutočniť akýkoľvek iný právny úkon, resp. že by na nich vykonali také zmeny, ktoré by mohli spôsobiť škodu žalobkyni. Aj napriek tomu, že z vyjadrení žalobkyne ako aj z predložených listinných dôkazov vzniká predpoklad, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, súd nemôže uložiť žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť zdržať sa nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami a to z dôvodu, že nebolo osvedčené, že s týmito nehnuteľnosťami nakladajú. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na list zo dňa 24.07.2020, tento preukazuje len zámer žalovaných v 2. a 3 rade vyporiadať vlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam, nie vykonávať hospodárske zmeny na nehnuteľnostiach. Samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva nepredstavuje zásah do práv žalobkyne a ani ju finančne nepoškodí. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že došlo k porušeniu jej predkupného práva a neboli dodržané ustanovenia zákona o predkupnom práve, má právo obrátiť sa na súd, aby sa v samostatnom konaní domáhala relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Samotná existencia obavy na strane žalobkyne ohľadom možného nakladania s nehnuteľnosťami zo strany žalobcov v 2. a 3. rade nemôže zakladať naliehavosť právneho záujmu na vydaní neodkladného opatrenia, nakoľko vydaním neodkladného opatrenia by súd neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného v 2. a 3. rade. Pokiaľ žalobkyňa chcela dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia, jej povinnosťou bolo osvedčiť, že u žalovaných v 2. a 3. rade dochádza k nakladaniu s nehnuteľnosťou a že jej vlastnícke právo je ohrozené a hrozba je reálna. Keďže v čase rozhodnutia nebolo preukázané, že by došlo k akémukoľvek nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, teda nebola preukázaná existencia reálnej obavy nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania, zároveň nebol preukázaný ani záujem žalovaných v 2. a 3. rade nakladať s nehnuteľnosťou bez účasti žalobkyne, nebola osvedčená naliehavá potreba vydania neodkladného opatrenia voči žalovaným v 2. a 3. rade.
15. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadom ceny, za ktorú žalovaní v 2. a 3. rade odkupujú predmetné nehnuteľnosti, v tomto smere súd uvádza, že zmluvná sloboda žalovaných v 2. a 3. rade pri uzatváraní kúpnych zmlúv nemôže byť obmedzená do takej miery, že by žalovaní v 2. a 3. rade nemohli individuálne rozhodovať o cenových podmienkach ku konkrétnemu záujemcovi. Žalovaní v 2. a 3. rade majú právo slobodne si zvoliť svojho zmluvného partnera, dohodnúť sa na obsahu kúpnej zmluvy, ktorého súčasťou je aj výška kúpnej ceny. Práve výška kúpnej ceny je to, čo motivuje predávajúcich previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu, preto na jej stanovení majú vždy zmluvné strany veľký záujem. Dohodu o kúpnej cene zákon ponecháva na zmluvné strany a v zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. To, že žalobkyňa nemá záujem odpredať nehnuteľnosti za cenu, za ktorú žalovaní v 2. a 3. rade odkupujú nehnuteľnosti neznamená, že nemá právo slobodne si dohodnúť vyššiu kúpnu cenu a teda nemusí súhlasiť s ponúknutou výškou zo strany žalovaného v 2. a 3. rade za predpokladu, že by uvedené nehnuteľnosti chcela odpredať. Ona samotná bude účastníčkou kúpnej zmluvy a teda má právo rokovať o kúpnej cene ako aj právo odmietnuť uzavretie kúpnej zmluvy, ak jej nebude ponúknutá suma, za ktorú by chcela predmetné nehnuteľnosti odpredať. Prípadným neprijatím ponuky by jej právne postavenie nebolo žiadnym spôsobom ohrozené. Súd na základe uvedených skutočností návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalovaný v 1. až 3. rade majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovaným v 1. až 3. rade preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd im preto uvedený nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 357 písm. d/CSP, § 362 ods. 1 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).