Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-18-2021.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.08.2021 v trestnej veci odsúdeného T. N., pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2021, sp. zn. 5PP/43/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného T. N..
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2021, sp. zn. 5PP/43/2020 súd podľa § 67 ods. Tr. zákona, za použitia § 66 ods. 1 Tr. zákona, žiadosť odsúdeného T. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.06.2008, sp. zn. 8T/114/2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.06.2011, sp. zn. 2To/47/2009, ktorým bol uznaný vinným z § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr. zákona a § 199 ods. 1 Tr. zákona zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.07.2021, podal sťažnosť odsúdený, pričom túto odôvodnil aj podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 14.07.2021.
Odsúdený v ním podanej sťažnosti namietal, že je mu veľmi ľúto, čo spravil, ale už to bohužiaľ nezmení. Bol mladý a opitý. Človek si uvedomí, čo spravil a chce viesť riadny život, preto nesúhlasí s posudkom znalkyne, ktorá mu za jeden a pol hodiny povie, že málo sedí a že je nebezpečný. Po prepustení z väzby bol viac ako 3 roky vonku a nič nespravil. Sľubuje, že ak mu súd dá šancu, tak povedie normálny život a ničoho sa istotne nedopustí.
V odôvodnení sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu odsúdený namietal, že súd ako dôvod zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie uvádza záver znaleckého posudku č. 95/2020, vypracovaného znalkyňou PhDr. K., ktorej na verejnom zasadnutí položil otázku, že ak vývin osobnosti mal disociálny charakter, či tým mala na mysli vývin v čase pred spáchaním skutku, resp. nástupom výkonu trestu, na čo znalkyňa odpovedala, že pravdepodobne aj aj, nakoľko výsledkom sú prítomné disociálne črty. Na základe uvedeného možno považovať záver znalkyne nie za celkom presvedčivý. Znalkyňa odpovedá na otázku v rovine pravdepodobnosti. Je potrebné uviesť, že je nesporné, že vyrastal v disharmonickej rodine a táto skutočnosť sa zjavne odrazila na jeho správaní v čase pred spáchaním skutku. Nemožno opomenúť fakt, že samotného skutku sa dopustil v mladistvom veku v stave opitosti, čo ho samozrejme neospravedlňuje, avšak je potrebné si uvedomiť, že toho času je vo výkone trestu odňatia slobody viac ako 10 rokov, teda sa dá povedať, že vo výkone trestu odňatia slobody dospel. Za zásadnú považuje odpoveď znalkyne, ktorá uviedla, že dospel, získal určitý časový odstup a náhľad, v racionálnej rovine tam náhľad je, ale v emocionálnej je nedostatočný. Uvedomil si svoje konanie a toho
času si je vedomý, akého hrozného skutku sa dopustil. Za dôležitý považuje aj názor znalkyne, podľa ktorej riziko budúceho zlyhania v čase rozhodovania súdu o podmienečnom prepustení a v čase, keď vykoná celý uložený trest, bude úplne rovnaké. Záver znalkyne o strednom riziku budúceho zlyhania ešte nemusí viesť k zápornému rozhodnutiu o podmienečnom prepustení, zvlášť v prípade, ak znalkyňa vo svojom výsluchu pripustila, že v racionálnej rovine si uvedomil svoj skutok, získal odstup a náhľad. Aj samotná znalkyňa konštatuje, že z psychologického hľadiska je vhodné, aby bol monitorovaný alebo s ním bolo odborne ďalej pracované, čo vníma ako užitočné. Podmienečné prepustenie s určením hoc aj dlhšej skúšobnej doby, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, sa vzhľadom na celý kontext záverov znalkyne javil u neho ako vhodnejšia alternatíva nielen pre neho, ale aj pre samotnú spoločnosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zrušil rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že ho z výkonu trestu odňatia slobody prepustí, za súčasného uloženia primeranej skúšobnej doby, prípadne obmedzení a povinností.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, keďže lehota k podmienečnému prepusteniu mu uplynula dňa 08.12.2019, avšak podľa názoru súdu, materiálne podmienky na jeho prepustenie nie sú. Je pravdou, že tento sa prevažne správal slušne a počas výkonu trestu bol aj desaťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Podľa názoru súdu to, že si v prevažnej miere plnil povinnosti, bolo skôr preto, že sa prispôsobil výkonu trestu, na druhej strane mal aj rôzne previnenia, o čom svedčia rôzne negatívne poznatky. Tak ako to vyplýva z hodnotenia, tento mal nevyrovnaný priebeh výkonu trestu, keď sa dopúšťal najmä drobných previnení a to najmä ohľadom neustrojenosti. Závažnejším previnením bol konflikt s iným odsúdeným, ale najmä jeho konflikt s pracovníkmi zdravotníckeho strediska, aj napriek tomu, že za to nebol disciplinárne potrestaný. Dôvodom, prečo mu bola zamietnutá žiadosť o podmienečné prepustenie, je znalecký posudok, kde znalkyňa konštatovala na konci prvej otázky, že vývin osobnosti odsúdeného mal disociálny charakter a stupeň jeho nápravy sa nejaví ako dostatočný. Preto podľa názoru súdu odsúdený nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a preto jeho žiadosť zamietol.
Po oboznámení sa so sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj obsahom predloženého spisu, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.06.2008, sp. zn. 8T/114/2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.06.2011, sp. zn. 2To/47/2009 v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.04.2020 odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa§ 47 ods. 2, okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad, že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.
Z inštitútu trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol dosiahnutý účel trestu sledovaný zákonom, je ďalší výkon trestu odňatia slobody nepotrebný a taktiež nedôvodný, aj keď súd pri ukladaní trestu prihliada k možnostiam nápravy páchateľa, nie je možné vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho výchovný účinok. Zo správania odsúdeného a jeho postoja k plneniu si povinností v dobe výkonu trestu môže byť zjavné také polepšenie, že ďalší výkon trestu už nie je potrebný a odsúdený môže byť
prepustený na slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy a resocializácie odsúdeného a neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie v prevýchove jeho resocializačného procesu aj v iných podmienkach, teda na slobode. Zmysel tohto inštitútu nie je v tom, že za dobré správanie, prípadne za plnenie si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdený automaticky prepustený po odpykaní si zákonom stanovenej doby k zreteli účelu trestu. Nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného. Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že odsúdenému bolo uložených 10 disciplinárnych odmien a nebol mu uložený disciplinárny trest, resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné. Zároveň z uvedeného hodnotenia vyplýva, že u odsúdeného ide o nevyrovnaný priebeh výkonu trestu, kedy sa v periódach striedali obdobia, kedy si plnil svoje povinnosti uložené zákonom vo výkone trestu odňatia slobody s obdobiami, kedy zo strany odsúdeného dochádzalo k porušovaniu interných noriem, pričom bolo zaznamenaných viacero nedostatkov v jeho správaní, zaevidovaných ako negatívne poznatky, ako nerešpektovanie časového rozvrhu dňu, porušenie povinnosti dodržiavať ustrojenosť a poriadok v osobných veciach, neúmyselné poškodenie ústavného odevu, nedodržiavania zásad slušného správania v rozhovore s personálom ústavu, nedodržanie zásad slušného správania pri komunikácii s personálom zdravotníckeho zariadenia, ale aj fyzický konflikt s iným odsúdeným, pričom celkovo ide o 10 negatívnych poznatkov, ktoré okrem iného viedli aj k tomu, že po tom, čo došlo k zmene diferenciačnej skupiny z „C“ na „B“, musela mu byť opätovne zmenená diferenciačná skupina na „C“ s tým, že zo záveru hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že u odsúdeného neodporúčajú podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd zastáva názor, že len samotné plnenie príkazov a nariadení vo výkone trestu odňatia slobody a dodržiavanie väzenského poriadku nie je samo osebe, bez splnenia ďalších okolností postačujúce na dosiahnutie materiálneho predpokladu uvedeného v § 66 Tr. zákona. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že odsúdený, aj keď za celé obdobie výkonu trestu odňatia slobody má evidovaných 10 disciplinárnych odmien a viacero kladných poznatkov, má zaevidovaných aj 10 negatívnych poznatkov, aj keď tieto nedosiahli intenzitu disciplinárneho previnenia. Sťažnostný súd vo vzťahu k uvedenému udáva, že uvedené nesvedčí o preukázaní polepšenia odsúdeného jeho správaním a o tom, že v budúcnosti možno od neho očakávať, že povedie riadny život. Zároveň je potrebné poukázať aj na závery znalkyne L.. Y. K. vyslovené na verejnom zasadnutí, ako aj v ňom podanom znaleckom posudku, z ktorých vyplýva, že osoba odsúdeného je disharmonická, má disociálne rysy, rysy emocionálnej nestability, javí sa ako nezrelá, egocentrická, impulzívna, s neistým sebaobrazom a s preferovaním sociálneho dištancu, ťažko preberá zodpovednosť, je morálne nedostatočne zrelý, má sklon externalizovať príčiny, s tým, že vývin osobnosti u odsúdeného mal disociálny charakter a stupeň jeho nápravy sa nejaví ako dostatočný.
Pre naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie a v budúcnosti očakávať, že si z výkonu trestu odňatia slobody vzal ponaučenie a bude dodržiavať zákonom stanovené normy správania a viesť riadny život.
Podľa názoru sťažnostného súdu, odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že od neho možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. S poukazom na záver znaleckého posudku znalkyne L.. Y. K., z ktorého vyplýva, že stupeň nápravy odsúdeného ani po doposiaľ vykonanej časti trestu odňatia slobody sa nejaví ako dostatočný, s poukazom na skutočnosť, že správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je kolísavé, keď okrem disciplinárnych odmien je u neho evidovaných aj 10 negatívnych poznatkov a to vrátane závažnejších, ako je fyzický konflikt s iným odsúdeným alebo nedodržiavanie zásad slušného správania, v spojení so skutočnosťou, že tento predmetný trest vykonáva za závažnú trestnú činnosť a to za pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zákona a § 140 písm. c/ Tr. zákona a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, je aj sťažnostný súd toho názoru, že u odsúdeného je daná dôvodná pochybnosť, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na prevýchovu odsúdeného bude potrebné pôsobiť ďalším výkonom trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na uvedené, záver okresného súdu, že odsúdený po materiálnej stránke nespĺňa predpoklady na podmienečné prepustenie, považuje sťažnostný súd za správny a zákonný.
Vo vzťahu k sťažnostným námietkam obhajoby, poukazujúcim na výpoveď, resp. časť výpovede znalkyne L.. K. na verejnom zasadnutí, keď znalkyňa pripustila, že vývin osobnosti mal disociálny charakter aj pred spáchaním skutku, pričom tento vyrastal v disharmonickej rodine, skutku sa dopustil v mladom veku a opitosti, že odsúdený si uvedomil svoje konanie, akého hrozného skutku sa dopustil, pričom táto konštatuje, že je vhodné, aby bol odsúdený monitorovaný, bolo s ním odborne naďalej aj pracované, čo vníma ako užitočné, krajský súd udáva, že vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je podstatný jednoznačný záver znalkyne L.. K. z ktorého vyplýva, že stupeň nápravy odsúdeného sa nejaví ako dostatočný, stále pretrváva nízka sebakritičnosť, nižší sklon preberať na seba zodpovednosť a sklon hľadať príčiny mimo svojej osobnosti a nie v sebe, čo v kontexte s kolísavým správaním odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré viedlo aj k negatívnemu stanovisku ústavu na výkon trestu odňatia slobody k podmienečnému prepusteniu odsúdeného a v kontexte so závažnosťou trestnej činnosti, za ktorú je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, viedlo súd k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na uvedené, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.