Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-19-2019.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: G.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, R., o zaplatenie 5.577,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.812,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.210,92 € od 21.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.601,39 € od 21.02.2019 do zaplatenia z a m i e t a . III. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e. IV. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 72,54 %, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, ktorým bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.577,80 Eur s príslušenstvom. 2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že so žalovaným bola dňa 23.01.2014 uzatvorená zmluva o vydaní používaní kreditnej platobnej karty H.R., K..E.., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.250,- Eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku 75,- Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých poklusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 17.02.2019 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2019 s konečným zostatkom 5.577,80 Eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.02.2019 do zaplatenia.
3. Po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Súd preto uznesením zo dňa 05.06.2019, č.k. 26Csp/19/2019-64 pripustil zmenu strany na strane žalobcu.
4. Súd doručoval žalobu žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, avšak neúspešne. Súd následne požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru. Súd preto
v súlade s § 116 C.s.p. dňa 11.06.2020 zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu Oznámenie o podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril a v konaní zostal pasívny.
5. Súd vo veci dňa 10.06.2021 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanému. Právny zástupca žalovaného dňa 31.05.2021 doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Zároveň uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nenavyšovania trov konania a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Predvolanie na pojednávanie, spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa považuje za doručené žalovanému dňa 07.07.2021. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 02.03.2015 Zmluvu o vydaní používaní kreditnej platobnej karty H., K..E.. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Z výpisu z kreditnej platobnej karty H., K..E.., vyplýva, že žalovaná mala schválený úverový rámec vo výške 2.400,- Eur a konečný zostatok bol ku dňu 30.11.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.255,010 Eur.
8. Podaním zo dňa 03.01.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 765,49 Eur pozostávajúcej z poplatkov a sankčného úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť..
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 4, písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 ods. písm. d) citovaného zákona sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
22. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Keďže žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 659,38 eur s príslušenstvom súd v tejto časti konanie v súlade s § 145 od. 2 C.s.p. zastavil.
27. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba vo zvyšnej časti je dôvodná.
28. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o vydaní používaní kreditnej platobnej karty H., K..E... Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Z výpisu z kreditnej platobnej karty H.R., K..E.., vyplýva, že žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 2.250,- Eur a konečný debetný zostatok bol ku dňu 31.01.2019 vo výške 4.812,31 Eur. Nakoľko si žalovaný neplnil svoju povinnosť splácať riadne a včas splátky, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty H., K..E.. a následne po zosplatnení úver neuhradil zostatok úveru v lehote splatnosti..
29. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol nakoľko úrok z omeškania žalobcovi bol priznaný len z nezaplatenej istiny, ktorá predstavuje sumu 2.333,35 Eur.
30. Keďže žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania však priznal iba z nezaplatenej istiny, ktorá predstavuje sumu 2.333,35 Eur.
31. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva. Inak povedané Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
32. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania).
33. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobcovi právo na zaplatenie zákonných úrokov z úrokov z omeškania nepatrí a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., k podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd mal za to, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti 649,38 eur nedošlo pre správanie žalovaného, žalobca bol tak v tejto časti neúspešný. Vzhľadom na uvedené žalobca mal vo veci čiastočný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,28 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).