Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-46-2021.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.08.2021, trestnej veci obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX O. B. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zák. a iné, takto
rozhodol:
obžalovaný W. X. Á. O. R. X. Í. N. , nar. XX.XX.XXXX O. B. Z., trvale bytom B. Z., L. XXXX/XX, T. B. Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
dňa 02.11.2020, okolo 01.00 h, na ul. M. L.. Š. O. B. Z., v blízkosti výjazdu z kruhového objazdu na ul. N., pod vplyvom omamných a psychotropných látok sa postavil pred služobné motorové vozidlo policajnej hliadky, čím ho zastavil a keď z vozidla vystúpil ppráp. W. Š., pristúpil k nemu do tesnej blízkosti, pričom nemal prekryté horné dýchacie cesty, napriek tomu, že v danom čase platila vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 11/2020, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, konkrétne povinnosť používať za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest preventívne ochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, alebo šatku, a to na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy, obžalovaný W. X. nereagoval na opakované výzvy ppráp. W. Š., aby od neho odstúpil, preto ho ppráp. W. Š. rukou odtlačil, na čo ho obžalovaný W. X. fyzicky aj slovne napadol takým spôsobom, že doňho sotil oboma rukami a kričal, že ho zabije, ppráp. W. Š. použil hmaty, chvaty a úder sebaobrany, zatiaľ čo sa ho obžalovaný W. X. snažil zasiahnuť rukami do hlavy, čo sa mu nepodarilo a ppráp. W. Š. ho stiahol na zem, následne k nim pribehol nstržm. L. K., ktorý pomáhal obžalovaného W. X. znehybniť a založiť mu putá, čomu sa obžalovaný W. X. aktívne bránil, niekoľkokrát sa vymanil z chvatu, postavil sa a snažil sa rukou zasiahnuť oboch policajtov, potom ho znovu stiahli na zem, vtedy im prišli na pomoc členovia ďalšej hliadky nstržm. W.. E. E. a ppráp. W. F., s ktorých pomocou sa podarilo založiť obžalovanému W. X. na ruky putá, obžalovaný W. X. na všetkých štyroch prítomných policajtov kričal, že ich zabije, aj ich rodiny, podreže ich, keď sa dostane von a nájde si ich, keď budú v civile, tiež im vulgárne nadával a vykrikoval, že sa nedožijú do rána, že má žltačku a nakazí ich, pričom sa ich snažil opľuť, čo sa mu nepodarilo, lebo ležal tvárou k zemi, následne policajti obžalovaného W. X. dvíhali zo zeme a vtedy sa im vyšmykol a ppráp. W. Š. kopol kolenom do rozkroku, potom policajti pešo predviedli obžalovaného W. X. do budovy Obvodného oddelenia Policajného zboru Považská Bystrica na ul. N. Č.. XXX/X vzdialenej asi 30 m, pričom počas cesty bol obžalovaný W. X. stále agresívny, snažil sa im vytrhnúť a zasiahnuť ich kopancami, po vstupe do budovy pri bezpečnostnej prehliadke povedal ppráp. W. Š., že si jeho tvár zapamätá a potom zabije jeho, ako aj celú jeho rodinu, znovu zopakoval, že má žltačku a opľul ho do tváre a vlasov slinami zmiešanými s krvou, taktiež takto opľul aj ppráp. W. F., nstržm. L. K. a nstržm. W.. E. E. na rôzne časti tela a uniformy, po čom bol umiestnený do zadržiavacej miestnosti, odkiaľ sa opakovane všetkým štyrom policajtom vyhrážal zabitím
a pľul smerom k nim, vulgárne im nadával a kopal do kovových mreží na dverách a týmto svojim konaním spôsobil ppráp. W. Š. opuch v lokalite taniera pravej ruky, nstržm. L. K. opuch pravého lakťa a drobné škrabance na predlaktí pravej ruky,
t e d a
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
- inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 324 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák,. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorých trestných činov sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., teda že použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením ospravedlnenia obžalovaného, správ na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov, odpisom registra trestov a zistil nasledovné:
Obžalovaný je nezamestnaný, v súčasnosti vo výkone väzby. Podľa hodnotenia Ústavu na výkon väzby Žilina správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby sa často vymyká z bežného štandardu, v mnohých prípadoch je neprimerané. Rešpektovanie zákazov a plnenie si svojich povinností v zmysle zákona a ústavného poriadku, nie je u obžalovaného dlhodobo na želateľnej úrovni, zo strany obžalovaného dochádza takmer k ich pravidelnému porušovaniu. Nerešpektovanie príkazov a nariadení, problém so zachovávaním zásad slušného správania a vystupovania, interpersonálne nezhody, sú pravidelne sa opakujúcou realitou. Častokrát sa dožaduje neoprávnených výhod s použitím rôznych psychických, zdravotných (úmyselné odmietanie stravy „hladovka“ a prehĺtanie cudzích predmetov) a iných zastrašovacích metód (podávanie trestných oznámení na príslušníkov). Službukonajúci personál zahlcuje každodenne sa opakujúcimi žiadosťami s neodkladným riešením, napr. obžalovaný sa nevie rozhodnúť, či bude fajčiar alebo nefajčiar a pod. K osobám, s ktorými prichádza do styku nezachováva zásady slušného správania. Vo svojich osobných veciach si neudržiava poriadok a čistotu, hygienické návyky má na dostačujúcej úrovni. Vo vzťahu k iným obvineným boli zaznamenané konfliktné situácie. Dňa 06.12.2020 došlo ku fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a obvineným W. O.Í.T.. Vzniknutá situácia je v štádiu riešenia a po splnení podmienok podľa § 45 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 437/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov budú zahájené kroky na disciplinárne konanie. Obžalovaný bol viackrát disciplinárne trestaný za porušenia ústavného poriadku, dňa 09.12.2020 mu bol uložený disciplinárny trest „pokarhanie“ za neplnenie si zákonných povinností, neudržiavanie si poriadku vo svojich osobných veciach a nepreukázanie sa identifikačnou kartou obvineného mimo cely, dňa 28.01.2021 mu bol uložený disciplinárny trest „umiestnenie do samoväzby na dobu 3 dní“ za porušenie zákazu nadväzovať kontakty a neplnenie si zákonných povinnosti. Obžalovaný je taktiež v pravidelnom kontakte s odborným personálom (skupina psycho- diagnostickej a konzultačnej činnosti), ktorý častokrát vykazuje neúčelnosť a ktorého závery sú totožné s vnímaním osoby obžalovaného personálom, teda účelovosť jeho negatívneho správania s využitím svojich skúseností z predchádzajúcich výkonov trestu a tým dosahovanie, častokrát neadekvátnych požiadaviek. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie do práce, z toho dôvodu ho nie je možné po tejto stránke hodnotiť. Obžalovaný ani nepožiadal o umožnenie pracovných činností v ústave, ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obvineného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Záverom možno uviesť, že sa jedná o obvineného, ktorý si neplní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného nie je dlhodobo na požadovanej úrovni.
Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo postihnutý za rôzne priestupky, ktoré boli vyriešené napomenutím (bez sankcie).
Súdne trestaný bol obžalovaný doposiaľ desaťkrát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.03.2020, sp. zn. 1T/165/2019 právoplatným 21.03.2020 za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 22.09.2021.
Z ospravedlnenia adresovaného obžalovaným vyšetrovateľovi vyplýva, že obžalovaný sa prostredníctvom vyšetrovateľa ospravedlňuje poškodeným s tým, že z jeho strany išlo o skratové konanie, ktoré ľutuje, následne uvádza skutočnosti, ktoré ho viedli k uvedenému konaniu, a to zranenie a snaha o záchranu jeho psa Ega, ktorého berie ako plného a platného člena rodiny a v závere uvádza ako sám zlyhal, keď nedonútil policajtov (pôvodne prečiarknuté „tupých kokotov“) ísť hľadať jeho psa a že neurobil pre jeho psa maximum, pretože maximum by bolo, keby ho policajti (pôvodne prečiarknuté „skurvení kokoti“) išli hľadať.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takéhoto zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák., a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a dve priťažujúcu okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov a bol za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného bol teda 2:2. Obžalovaný požadoval priznať aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ Tr. zák., teda, že spáchal trestné činy v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení (strach o psa) a podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., teda, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (ospravedlnenie poškodeným). Uvedené poľahčujúce okolnosti však súd obžalovanému nepriznal. Je síce pravdou, že obžalovaný sa trestných činov dopustil po tom ako auto zrazilo jeho psa a sám volal policajtov o pomoc, avšak bolo znaleckým dokazovaním nepochybne zistené, že obžalovaný bol v čase spáchania skutkov pod vplyvom omamných a psychotropných látok, ktorých hodnota mnohonásobne prevyšovala množstvo, pri ktorom by obžalovaný bol schopný racionálne uvažovať. Nebolo teda preukázané, že silné citové rozrušenie nebolo spôsobené práve vplyvom požitého alkoholu a omamných a psychotropných látok. V tomto smere neobstojí ani obrana obžalovaného, že pervitín ani alkohol nepožil prvýkrát a je na ne zvyknutý, keďže najmä pri omamných a psychotropných látkach nemožno brať do úvahy rezistentnosť organizmu používateľa, či jeho subjektívne pociťovanú potrebu vyššieho množstva či účinnosti konkrétnej omamnej látky na aplikáciu. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v pričinení sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, z kontextu ospravedlnenia zaslaného vyšetrovateľovi podľa názoru súdu nevyplýva, že toto bolo myslené vážne a úprimne, najmä s poukazom na záver uvedeného ospravedlnenia, keď napriek tomu, že sa obžalovaný snažil „ospravedlniť“ poškodeným a vysvetliť motív svojho konania, neváhal v závere listu tých istých poškodených nazvať tupými, či skurvenými kokotmi.
Z uvedeného dôvodu potom súd ani ospravedlnenie vykonané na hlavnom pojednávaní nepovažoval za úprimné a mal za to, že toto bolo vykonané len za účelom dosiahnutia miernejšieho trestu.
Súd obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest, nakoľko spáchal viac trestných činov, pričom vychádzal z trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného, a to z trestnej sadzby ustanovenej pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 2 Tr. zák. S prihliadnutím na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností teda súd vychádzal z trestnej sadzby 1-5 rokov.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil piatich priestupkov, bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, pričom sa jednalo aj o násilné trestné činy a trestné činy spáchané pod vplyvom návykovej látky. Obžalovanému boli ukladané či podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, naviac uvedených skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu pri poslednom odsúdení, a teda nielenže ani predchádzajúce tresty nemali na obžalovaného prevýchovný účinok, ale účinku sa minulo aj posledné podmienečné odsúdenie, keď ani hrozba ďalšieho nepodmienečného trestu obžalovaného neodradila od páchania trestnej činnosti. Závery znaleckého posudku naviac svedčia o tom, že obžalovaný má zmiešanú poruchu osobnosti (disociálne a emočne nestabilnú), je impulzívny typ, má poruchy správania a škodlivo užíva pervitín, pričom týmto skutočnostiam nasvedčuje aj hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon väzby. Uloženie iného trestu ako nepodmienečného by sa teda podľa názoru súdu minulo účinkom. Pri určovaní výmery trestu súd na jednej strane zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, avšak na strane druhej má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, možnosť jeho nápravy a ochranu spoločnosti je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorý trest je podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trestom primeraným a spravodlivým a zabezpečí sa ním zákonom sledovaný účel trestu.
Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.