Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8Csp/46/2021

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobkyne: K.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. P. XXX, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47 445 092, sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5 proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy datovanej dňom 29.03.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu datovanej dňom 29.03.2016, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 a žalobkyňou a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - JASANIMA - Domov sociálnych služieb, Mzdové oddelenie, Špitálska č. 7, 048 01 Rožňava, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy.

II. Súd ukladá žalobkyni, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd žalobu voči žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy datovanej dňom 29.03.2016, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 a žalobkyňou.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 14.07.2021 na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky z dohody o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu, ktorá bola uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobkyňou dňa 29.03.2016 (ďalej aj len predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy) a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - JASANIMA - Domov sociálnych služieb, Špitálska č. 7, Rožňava, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy. Návrh odôvodnila tým, že medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a.s. bola dňa 16.06.2011 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Pohľadávka zo zmluvy voči žalobkyni bola postúpená na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016. Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru a obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru 2.563,96 Eur. Súčin mesačnej splátky 97,85 a počtu splátok 70 je 6.849,50 €. Po odpočítaní istiny 3.900,- € mali byť celkové náklady 2.949,50 €. Keďže zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, ktorý bol zohľadnený pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť v zmysle a Poštová banka, a.s. uzavrela so žalobkyňou dňa 29.03.2016 dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o uznaní dlhu, predmetom ktorej bolo splatenie pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere. Na zabezpečenie pohľadávky bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 29.03.2016. V dohode bola uvedená nesprávna výška pohľadávky v rozpore s , preto ide o neplatný právny

úkon. Veriteľ si musel byť vedomý, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, teda nemá nárok na dlžnú sumu 6.978,75 €, ktorú uviedol do vopred pripraveného formulára dohody. Neplatnosť tejto dohody má za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže vedľajší záväzok sleduje osud hlavného záväzku. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni zaslaná na podpis poštou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 09.06.2021. Dohoda umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa na základe neplatného právneho úkonu. Existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Právnu ochranu žalobkyne zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, čím sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd preto nemusí uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný stav, žalovaný má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.

2. Žalovaný k návrhu uviedol, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva obsahuje informácie, na základe ktorých je možné zistiť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a to jednoduchým matematickým súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktoré zmluva obsahuje, nemožno absenciu údaja o súčte týchto dvoch súm sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, zvlášť. Pokiaľ ide o súčin výšky mesačnej splátky a počtu splátok, žalobkyňa si zvolila základný súbor poistenia, poistenie bolo započítané v mesačnej splátke, čo ovplyvnilo celkovú výšku nákladov a RPMN. Išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na § 2 písm. g) ZoSÚ nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, preto nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov. Boli teda splnené všetky obligatórne náležitosti zmluvy o úvere. Žalobkyňa dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu uzatvorila slobodne a vážne, dohoda jej bola zasielaná domov na adresu jej trvalého pobytu, mala dostatok času a priestoru si dohodu prečítať, preštudovať, príp. dať právne posúdiť a mohla sa slobodne doma bez akéhokoľvek nátlaku rozhodnúť, či dohodu uzatvorí alebo nie. Žalobkyňa ju nemusela podpísať, ale sama sa rozhodla tak urobiť. Dohoda je platný právny úkon, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, jedná sa o platný zabezpečovací prostriedok, ktorým si chcel právny predchodca žalovaného zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy bolo rovnaké ako uzatvorenie dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne o formulárovosti či nekalých obchodných praktikách, rozhodnutie o uzatvorení oboch dohôd bolo na slobodnom uvážení a rozhodnutí žalobkyne. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa má dodatok, že uvedené neplatí, ak dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť ju odmietnuť. Všetky uvedené podmienky boli splnené, preto nemožno psím. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa aplikovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený podľa a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania. Je preto absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody práve jej účelom. Spotrebiteľovi nemožno poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu oslobodzujúceho ho od plnenia zmluvných povinností, k ktorých sa zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Žalovaný nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko má za to, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, pretože nie je nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalovaný ako aktuálny veriteľ žalobcu využil zákonom prípustný a dovolený zabezpečovací prostriedok na domoženie sa svojej pohľadávky, preto mu výkon jeho práv nemôže byť na úkor a neprospech. Žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti preukazujúce jeho nárok a najmä potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto žiada návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

3. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

4. Žalobkyňa ako dlžníčka a Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 16.06.2011 zmluvu o úvere

- dostupná pôžička. V zmluve boli dohodnuté nasledovné podmienky úveru: výška úveru 3.900,- €, výška mesačnej splátky 97,85 €, počet splátok 70, dátum prvej splátky do 16.07.2011, dátum každej ďalšej splátky k 16. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 16.04.2017, poistenie: základný súbor poistenia, úroková sadzba 19 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 20,74 %, priemerná RPMN 17,62 % a celkové náklady, ktoré má spotrebiteľ uhradiť, 2.563,96 €. V zmluve je vyhlásenie, že dlžník žiada o poistenie schopnosti splácať úver a vyhlasuje, že spĺňa podmienky pre vznik zvoleného súboru poistenia. Za vyhlásením je zaškrtnutá kolónka, za ktorou je text žiadam o základný súbor a spĺňam podmienky a nezaškrtnutá kolónka, za ktorou je text žiadam o komplexný súbor a spĺňam podmienky. Podľa zhodných tvrdení strán sporu bola pohľadávka zo zmluvy o úvere voči žalobkyni postúpená na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016.

5. Žalobkyňa ako dlžníčka a Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu, ktorá bola ako samostatná listina vyhotovená dňa 29.03.2016 veriteľom a podľa zhodných tvrdení strán sporu bola zaslaná žalovanej na podpis. Žalovaná dohodu podpísala. Podľa dohody záväzok dlžníka voči veriteľovi zo zmluvy o úvere č. 2237908611 predstavuje ku dňu 29.03.2016 sumu 6.978,75 €, ktorá pozostáva z istiny 3.867,90 € a príslušenstva 3.110,85 € a ktorá je k 29.03.2016 splatná v celom rozsahu. Žalobkyňa uznáva dlh čo do výšky ako aj právneho dôvodu v celom rozsahu. Žalobkyňa sa zaviazala veriteľovi dlh splatiť v 71 mesačných splátkach po 97,- € splatných vždy k 28. dňu v mesiaci v období od apríla 2016 do februára 2022 a poslednej 72. splátke vo výške 91,75 € splatnej dňa 28.03.2022.

6. Žalobkyňa ako dlžníčka a Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola ako samostatná listina vyhotovená dňa 29.03.2016 veriteľom a podľa zhodných tvrdení strán sporu bola zaslaná žalovanej na podpis. Žalovaná dohodu podpísala. Podľa dohody veriteľ a dlžník uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle , ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa čl. II. dohody o úhrade dlhu a dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.03.2016. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje, že bol poučený a je si plne vedomý právnych dôsledkov jej uzatvorenia a že v prípade, ak nebude riadne a včas uhrádzať splátky dlhu podľa dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.03.2016, veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa nariadenia a ich poukazovanie veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že dohoda nebola uzavretá v tiesni, za nenápadne nevýhodných podmienok a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť. Dlžník výslovne udeľuje veriteľovi výslovný súhlas na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a na vykonávanie zrážok zo mzdy podľa nariadenia a ich poukazovanie veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje ak na budúcich platiteľov mzdy.

7. Žiadosťou zo dňa 09.06.2021 vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobkyne JASANIMA - Domov sociálnych služieb, Špitálska č. 7, Rožňava na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalobcu až do úplného uspokojenia pohľadávky, ktorú evidujú vo výške 6.755,78 € a to vo výške podľa nariadenia vlády SR č. .

8. Podľa v platnom znení (ďalej len alebo ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa a neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa prvá veta a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Súd môže neodkladným opatrením upraviť pomery strán sporu a to pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení. Posúdenie, či je potrebné upravovať pomery strán, závisí od okolností prípadu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z návrhu musí byť zároveň zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a hodnoverne osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ktoré vyžadujú neodkladnú úpravu pomerov strán, nárok navrhovateľa, ktorý vyžaduje ochranu, ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami a navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Súd môže okrem iného neodkladným opatrením uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, s písomným vyjadrením žalovaného a s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

14. Podľa v platnom znení uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

15. Žalobkyňa predložením listinných dôkazov osvedčila, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, v rámci ktorého sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv. Strany sporu spolu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky z dohody o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu. Žalobkyňa považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, tiež považuje za neplatnú dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu a poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v predmetnej veci vyplýva z uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným a z dôsledkov, ktoré uplatňovaním dohody nastávajú. Žalobkyni sú na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy realizované jej zamestnávateľom zrážky zo mzdy, keďže žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o ich vykonávanie a to práve na základe napadnutej dohody, pričom v prípade neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by boli zrážky vykonávané neoprávnene, výkonom zrážok by boli porušované práva žalobkyne a pri pokračovaní v zrážkach hrozí žalobkyni ujma. V prípade neplatnosti dohody o uznaní dlhu a zároveň bezúročnosti úveru má veriteľ nárok len na vrátenie istiny, pričom zrážkami zo mzdy môžu byť žalovanému uhradené i finančné prostriedky nad rámec istiny. Súd teda dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením a to tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

16. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

17. Žalobkyňa navrhovala, aby jej nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky pri nariadení rovnakých alebo obdobných neodkladných opatrení je nejednotná. Súdy v prípade nariadenia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa niekedy

konštatujú, že ide o trvalú úpravu pomerov medzi stranami, inokedy opačne, že o trvalú úpravu pomerov nejde, v zásade bez bližšieho vysvetlenia. Možnosť neuložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v prípade vyhovenia návrhu na neodkladné opatrenie podaného pred začatím konania zaviedol , takúto možnosť nepoznal. V dôvodovej správy k tomuto zákonu je len uvedené: V navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave. V komentári k a 337 vydaného Nakladateľstvom C. H. Beck v roku 2016 je okrem iného uvedené: V prípade splnenia zákonných podmienok podľa môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu návrhu musí súd vyvodiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne o uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe tejto žaloby začaté. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží (napr. pri zákaze určitej časovo ohraničenej reklamnej kampane). To, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú povinnosť neznamená, že navrhovateľ sa nemôže samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej. V danej súvislosti nie je rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzený. Z procesného hľadiska však platí, že ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samú a súd navrhovateľovi neuloží povinnosť podať žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej súdnej ochrany.

18. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že neodkladným opatrením sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu a nie je potrebné, aby podávala žalobu vo veci samej. Ako je uvedené vyššie, neuloženie žalobnej povinnosti prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany, konzumuje rozhodnutie vo veci samej, nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. V danej veci nie sú takéto okolnosti dané. Žalobkyňa tvrdí okrem iného neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čo žalovaný popiera. Vydaním neodkladného opatrenia nie je táto zásadná právna otázka vyriešená, súd platnosť dohody pre potreby vydania neodkladného opatrenia neposudzoval, vychádzal len z dôsledkov, ktoré by vykonávanie zrážok na základe neplatnej dohody mohli nastať, čo ale neznamená, že sa vydaným neodkladným opatrením dosiahla trvalá úprava pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie nekonzumuje rozhodnutie vo veci samej, má len dosiahnuť dočasný odklad vykonávania splátok, kým sa vyrieši spor ohľadne platnosti dohody a možnosti vykonávania zrážok zo mzdy do budúcna. Súd teda dospel k záveru, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, ale len do času, kým sa v samostatnom súdnom konaní vyrieši spor, či je dohoda o zrážkach zo mzdy platná alebo nie. Do vyriešenia sporu je namieste nevykonávanie zrážok, pokiaľ by totiž bola dohoda neplatná a boli by ďalej vykonávané zrážky, hrozí žalobkyni ujma a vážny zásah do jej práv - výkon pohľadávky bez toho, aby bola priznaná veriteľovi súdnym rozhodnutím. Pokiaľ je ale dohoda platná, nič nebráni tomu, aby sa žalovaný domáhal na jej základe plnenia - teda vykonávania zrážok zo mzdy. Vzhľadom na uvedené súd uložiť žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v určenej lehote podaná.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v celosti, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.