Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/135/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. H. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. -2020 zo dňa 21.02.2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. -2020 zo dňa 21.02.2020, ktorým generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán podľa o výkone väzby zamietol jeho odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. ÚVTOS a ÚVV-257-2/31-2019 zo dňa 23.12.2019 ukladajúce mu podľa v spojení s povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby za obdobie od 04.12.2002 do 05.12.2004 vo výške 1.699,96 eur.

2.

Uvádzal, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nesprávne, bolo vydané v rozpore s ustanoveniami a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.

Už v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal nesprávnu aplikáciu prechodného ustanovenia , podľa ktorého sa toto ustanovenie použije len v prípade, ak bol obvinený vzatý do väzby pred 01.07.2006 a väzba trvala aj po 01.07.2006, čo nebol jeho prípad nakoľko väzbu ukončil pred 01.07.2006, a preto žiadal o aplikáciu .

4.

K jeho odvolacej námietke komisia uviedla, že: „Aj keď právna úprava aplikácie 27 v znení účinnom do 30.06.2006 na väzbu, ktorá po účinnosti Z. z, nepokračuje, nie je v jeho prechodných ustanoveniach explicitne vyjadrená, neznamená to, že interpretáciou ustanovenia s použitím všeobecne platného pravidla právnej teórie a v kontexte

celej úpravy povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ( ) nie je možné túto medzeru v zákone vyplniť. Všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. V súlade s týmto pravidlom tak bola aj v prechodných ustanoveniach zakotvená intertemporálna norma, ktorá upravuje aplikáciu , teda spôsob výpočtu trov výkonu väzby, na právne vzťahy pred účinnosťou Z z. Aj keď jazykové vyjadrenie intertemporálnej normy viaže aplikáciu 27 len na právne vzťahy pokračujúce aj po účinnosti novej právne normy, analógiou legis je jej aplikáciu možné rozšíriť aj na právne vzťahy, ktoré síce boli ukončené pred účinnosťou Z. z, ale ich následky pretrvávajú aj za účinnosti novej úpravy (o to viac, že povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ostala prijatím nezmenená).“

5.

Podľa žalobcu riaditeľ ústavu nesprávne vychádzal z ustanovenia nakoľko hypotéza tohto ustanovenia u neho nebola splnená a zákonodarca nim mienil regulovať len také situácie, keď väzba začala plynúť pred účinnosťou tohto zákona a trvala aj po jeho účinnosti. Ustanovenie nerieši situáciu, kedy väzba začala aj skončila pred účinnosťou Z,z. Aplikáciu tohto ustanovenia nie je možné rozšíriť aj na väzbu, ktorá skončila pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona, a to ani rozširujúcim výkladom ustanovenia citovaného zákona. Taký výklad by bol totiž v rozpore s čl.20 i s . Štát nemôže zaťažiť osobu finančnou povinnosťou iným spôsobom, ako zákonom alebo na základe zákona. Ak taká povinnosť výslovne zo zákona nevyplýva, nemožno ju odvodzovať ani analógiou, respektíve inými formami výkladu právneho predpisu. Zákonodarca osobitne neupravil situáciu, ak väzba začala i skončila pred nadobudnutím účinnosti a do nadobudnutia účinnosti zákona nebolo rozhodnuté o trovách väzby, Preto je potrebné aplikovať všeobecné právne princípy, najmä zásadu lex posterior derogat legi priori, ale aj zásadu trestného práva ustanovenú v čl.50 ods.6 veta druhá SR a v prospech toho, kto má byť zaťažený povinnosťou použiť miernejšie ustanovenia neskôr účinného právneho predpisu.

6.

Žalobca má za to, že v jeho prípade správne malo byť aplikované ustanovenie § 54 zákona a mal byť zaviazaný na náhradu trov spojených s výkonom väzby za obdobie od 04.12.2002 do 01.06.2003, t.j. len za prvých 180 dní trvania väzby, čo po prepočte predstavuje 388,36 eur (11.700,- Sk).

7.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8.

Uviedol, okrem iného, že aj keď právna úprava aplikácie v znení účinnom do 30.06.2006 na väzbu, ktorá po účinnosti nepokračuje, nie je v jeho prechodných ustanoveniach explicitne vyjadrená, neznamená to, že interpretáciou ustanovenia s použitím všeobecne platného pravidla právnej teórie a v kontexte celej úpravy povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ( ) nie je možné túto medzeru v zákone vyplniť. Všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. V súlade s týmto pravidlom tak bola aj v prechodných ustanoveniach zakotvená intertemporálna norma, ktorá upravuje aplikáciu , teda spôsob výpočtu trov výkonu väzby, na právne vzťahy pred účinnosťou Aj keď jazykové vyjadrenie intertemporálnej normy viaže aplikáciu len na právne vzťahy pokračujúce aj po účinnosti novej právne normy, analógiou legis je jej aplikáciu možné rozšíriť aj na právne vzťahy, ktoré síce boli ukončené pred účinnosťou Z. z, ale ich následky pretrvávajú aj za účinnosti novej úpravy (o to viac, že povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ostala prijatím nezmenená). Uvedené

vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. apríla 2019, sp. zn. , uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. júla 2019, sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2020, č. k. -103. Pri rozhodovaní o výške trov spojených s výkonom väzby žalobcu nie je možné postupovať podľa , pretože v čase väzobného stíhania žalobcu nebol účinný.

9.

V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, s tým, že pokiaľ aj predmetnú pohľadávku spláca, nie je to z dôvodu, že by ju uznával, ale iba preto, aby predišiel výkonu rozhodnutia.

10.

Podľa , o výkone väzby

(1) Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. 12)

(2) Výška trov výkonu väzby za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna šesťdesiatina zo sumy podľa osobitného predpisu; 6d) suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.

Podľa o výkone väzby, ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2006 zrušený o výkone väzby Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby 38) za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave.

Podľa o výkone väzby, ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2006 zrušený o výkone väzby Ak bol obvinený vzatý do väzby pred 1. júlom 2006 a väzba trvá aj po 1. júli 2006, úhrada trov výkonu väzby sa vypočíta oddelene; úhrada trov výkonu väzby do 1. júla 2006 sa vypočíta podľa doterajších predpisov a od 1. júla 2006 najviac za prvých 180 kalendárnych dní.

Podľa článku 50 ods. 6 Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

11.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

12.

Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 23.12.2019 ukladajúce žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby za obdobie od 04.12.2002 do 05.12.2004 t.j. za 733 kalendárnych dní, vo výške 1.699,96 eur určenej podľa os. 2

13.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný, okrem iného, uviedol, že: „ Aj keď právna úprava aplikácie v znení účinnom do 30.06.2006 na väzbu, ktorá po účinnosti nepokračuje, nie je v jeho prechodných ustanoveniach explicitne vyjadrená, neznamená to, že interpretáciou ustanovenia s použitím všeobecne platného pravidla právnej teórie a v kontexte celej úpravy povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ( ) nie je možné túto medzeru v zákone vyplniť.

Všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. V súlade s týmto pravidlom tak bola aj v prechodných ustanoveniach zakotvená intertemporálna norma, ktorá upravuje aplikáciu , teda spôsob výpočtu trov výkonu väzby, na právne vzťahy pred účinnosťou Aj keď jazykové vyjadrenie intertemporálnej normy viaže aplikáciu len na právne vzťahy pokračujúce aj po účinnosti novej právnej normy, analógiou legis je jej aplikáciu možné rozšíriť aj na právne vzťahy, ktoré síce boli ukončené pred účinnosťou , ale ich následky pretrvávajú aj za účinnosti novej úpravy (o to viac, že povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby ostala prijatím nezmenená). Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2019 sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 15. júla 2019 sp. zn. . Pri rozhodovaní o výške trov spojených s výkonom väzby povinného nie je možné postupovať podľa , pretože v čase väzobného stíhania povinného nebol účinný.“

14.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca väzbu, náhrada trov ktorej mu bola uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.12.2019 v spojení so žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.02.2020, absolvoval v období od 04.12.2002 do 05.12.2004.

15.

Žalobca nespochybnil ani správnosť výpočtu trov spojených s výkonom väzby podľa o výkone väzby. Namietal aplikáciu tohto zákona, s tým, že podľa jeho názoru výška trov správne mala byť určená podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania o náhrade - o výkone väzby, ktorá je pre neho priaznivejšia nakoľko sa náhrada podľa nej poskytuje iba za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby.

16.

Jeho argumentácia pritom spočívala v poukazovaní na skutočnosť, že neupravil situáciu, ak väzba začala i skončila pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a v tvrdení, že v takomto prípade je potrebné aplikovať všeobecné právne princípy, najmä zásadu lex posterior derogat legi priori a zásadu vyplývajúcu z článku 50 ods. 6 , v zmysle ktorej by v jeho prospech mali byť aplikované miernejšie ustanovenia neskôr účinného právneho predpisu.

17.

Čiastočne v súlade s touto argumentáciou žalobcu, ale aj s argumentáciou žalovaného, je potrebné konštatovať, že aplikácia všeobecných princípov právneho poriadku je aj v tomto prípade, nevykazujúcom žiadne znaky výnimočnosti, potrebná, vrátane princípu, že sa právne vzťahy zásadne spravujú právnymi predpismi platnými a účinnými v čase vzniku a trvania týchto právnych vzťahov.

18.

Výnimočnou naproti tomu je práve aplikácia neskoršieho právneho predpisu prípustná iba v prípade jej výslovného zakotvenia v právnom predpise.

19.

Nakoľko v prípade žalobcu väzba začala, trvala a skončila za účinnosti upravujúceho povinnosť náhrady trov spojených s výkonom väzby, nie je právny dôvod a žiadnou právnou konštrukciou majúcou logické opodstatnenie nemožno dospieť k záveru, že by sa táto povinnosť mala spravovať neskorším právnym predpisom, ktorý možnosť jeho aplikácie na náhradu trov väzby trvajúcej výlučne za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu neupravuje.

20.

Naopak, z ustanovenia , hoci vzťahujúceho sa na náhradu trov väzby v prípade vzatia obvineného do väzby pred 01.07.2006 a trvania jeho väzby aj po 01.07.2006, je zrejmé a nepochybné, že zákonodarca od všeobecných právnych zásad a princípov neustúpil, keď v súvislosti

s väzbou pred 01.07.2006 zotrval na požiadavke výpočtu úhrady trov podľa doterajších predpisov, teda predpisov účinných do 01.07.2006 ().

21.

Žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, rovnako ako ním potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o úhrade trov výkonu väzby, obsahuje správne právne posúdenie platobnej povinnosti žalobcu, neodporuje ústavným princípom a zásadám posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, ktorými žalobca argumentoval, nakoľko rozhodnutie o trovách väzby nie je rozhodnutím v trestnej veci žalobcu a neriadi sa zásadami a princípmi trestného konania.

22.

Nakoľko účinným od 01.07.2006 (s výnimkami netýkajúcimi sa predmetu tejto veci) bol zrušený , nejde ani o prípade rozporu medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily alebo dvoch rôznych verzií toho istého právneho predpisu v súvislosti s ktorým by bolo možné usudzovať o potrebe aplikácie princípu „ lex posterior derogat legi priori“, ktorej sa žalobca dovolával.

23.

Podľa zistenia súdu žalobou napadnuté rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup správnych orgánov vo veci netrpí žiadnym z nedostatkov namietaných žalobcom ako odôvodňujúcim zrušenie rozhodnutia, preto súd žalobu podľa (, ) zamietol.

24.

O náhrade trov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

25.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.