Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/214/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou, v právnej starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, bývajúca na adrese: G. U. XX, F., O., a otec - V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N.-U., adresa na doručovanie: Z. 2, N., v konaní na návrh starej matky zo strany otca - P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. 2, N. o úpravu styku so starou matkou, takto

rozhodol:

I. Z. návrh starej matky z a m i e t a .

II. R. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 sa stará matka maloletej R. domáhala úpravy styku s ňou jeden víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod do nedele do 16.00 hod s miestom prevzatia a odovzdania maloletej v bydlisku starej matky. Uviedla, že vnučka pochádza zo vzťahu jej syna so R. O.. S vnučkou má krásny vzťah, ktorý sa budoval od malička, keďže od jej jedného roka do šiestich rokov bola väčšinu času v jej starostlivosti najmä z dôvodu pracovných povinností jej rodičov. Boli v T. republike takmer X roky a vnučka bola u nej. Na starostlivosť o ňu jej prispieval len jej syn, matka vôbec. Zlom nastal v decembri XXXX keď z dôvodu nezhôd medzi rodičmi maloletej vo veci finančného prispievania na maloletú sa jej matka urazila, nahnevala, začala starej matke nadávať, pričom táto nerozumela prečo, keď sa jej táto hádka netýkala a bolo to len medzi rodičmi. D. matka vzala vnučku, ktorá bola v tom čase chorá, ako keby bez rozumu, stará matka ju nechcela pustiť, zavolala preto políciu. Policajti sa vnučky pýtali, či chce ísť s mamou, povedala, že áno. S vnučkou sa nikdy zle nerozprávala, proti matke ju neštvala. Pri hádke jej matka vykričala, že v živote malú neuvidí a že aj tak to nie je dcéra jej syna. Následne sa jej nikto nevedel dovolať, od tej doby malú nevidela. Maloletá je na starú matku zvyknutá a citovo naviazaná. Stará matka uviedla, že nechce ju sklamať, že sa o ňu prestala zaujímať. Matka ignoruje citové potreby dcéry a právo dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb.

2. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky maloletej, pohovorom s maloletou a oboznámením sa ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a pripojenými spismi.

3. Po tom, čo v priebehu konania na základe výchovného pôsobenia súdu došlo na základe predbežnej dohody účastníčok k umožneniu styku starej matke s maloletou jedenkrát v sobotu v júli 2020, priebeh ktorého stará matka vo svojich vyjadreniach hodnotila z jej pohľadu v zásade pozitívne, pričom následne sa už tieto styky podľa predbežnej dohody nerealizovali, súd dňa 03.08.2020 vykonal v prítomnosti kolízneho opatrovníka pohovor s maloletou, z ktorého bola vyhotovovaná zápisnica o podstatnom

obsahu výpovede, pričom jeho zvuková nahrávka je uložená v elektronickom súdnom spise. Účastníci konania boli oboznámení s tým, že maloletá jednoznačne deklarovala svoju aktuálnu nevôľu stretávať sa so starou matkou, vzťah ku ktorej nehodnotila pozitívne, pričom aj posledné stretnutie so starou matkou na ňu nezapôsobilo v dobrom a uviedla, že sa nudila. Vyjadrila tiež, že na časy, keď bývala so starou matkou, nemá pozitívne spomienky, nevedela si na ne spomenúť, poukazovala skôr na tie negatívne, keď jej napríklad nedovolila volať s matkou.

4. Súd zistil, že stará matka maloletej zo strany otca sa do výchovy dieťaťa angažovala od jej útleho veku, ktorú skutočnosť potvrdila aj matka maloletej. Z konania vyplynulo, že medzi navrhovateľkou a matkou maloletej panuje nevraživosť a majú voči sebe negatívny postoj. Matka navrhovateľku obviňovala, že ju pred maloletou napadla, čo navrhovateľka popierala a uviedla svoj pohľad na vec, pričom pri viacerých prejavov jednej alebo druhej strany došlo k emotívnym reakciám, ktoré súd musel niekoľkokrát korigovať. Matka však vo svojom vyjadrení potvrdila, že navrhovateľka pomáhala so starostlivosťou o maloletú, pričom v tom čase voči nej nemala v zásade výhrady, avšak viackrát sa stalo, že stará matka jej dcéru nechcela dať s odôvodnením, že je chorá, pričom matka neskôr zistila, že až taká chorá nebola a potom mávala s navrhovateľkou aj konflikty. Vzťah medzi navrhovateľkou a matkou maloletej je ovplyvnený aj zlými vzťahmi medi matkou a otcom dieťaťa, ktorý sa nachádza občas v domácnosti navrhovateľky a niekedy tam aj prespí. Matka uviedla, že dcéra sa bojí aj toho, žeby bol u starej matky jej otec, v dôsledku čoho sa potom ona necíti príjemne. Matka tiež uviedla, že ona s maloletou k starej matke chodiť nebude pre zlé vzťahy v rodine. Toto nakoniec vyplynulo súdu aj z prejavov účastníčok.

5. Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

6. Z uvedeného vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah. Súd musí vždy skúmať, či takáto úprava styku bude v záujme dieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by nedošlo k citovému strádaniu, či by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s týmito osobami. Umožnenie (upravenie) styku mal. dieťaťa s pomerne široko koncipovaným okruhom blízkych osôb v zmysle dáva súdu dostatočne veľký priestor pre rozhodovanie o úprave styku mal. dieťaťa s osobami, ktoré pozitívne môžu obohatiť jeho celkový, najmä však jeho citový vývoj.

7. Keďže § 25 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine odkazuje na primerané použitie odsekov 1 až 4, styk dieťaťa s týmito blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25 ods. 1. Uvedenú problematiku rozoberalo aj rozhodnutie R 63/1965, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 44 ods. 1 a 2 zákona o rodine (teraz § 38). Súčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných.

8. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Vo vzťahu k pomerom v rodine je potrebné podotknúť, že zákon má na mysli najmä to, že súdne rozhodnutie nie je nevyhnutné, pokiaľ sa títo príbuzní na styku dokážu s rodičmi dohodnúť.

9. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, túto starostlivosť zabezpečuje riadne, v rámci svojich možností a schopností, v rozsahu, ktorý nemá za následok ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej, ktorá skutočnosť nebola spochybnená. Hoci súd nepochybuje o subjektívne najlepších úmysloch starej matky je potrebné zdôrazniť prvoradú úlohu biologického rodiča v živote každého dieťa a v neposlednom rade aj vôľu samotnej maloletej, ktorá je primárne naviazaná na matku v kontexte čoho sa javí byť ako pochopiteľný jej aktuálne prezentovaný odmietavý postoj k navrhovateľke, u ktorej mohla vnímať nepriateľské naladenie a kritický postoj voči jej matke v čase, keď maloletá s navrhovateľkou žila.

10. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predovšetkým s prihliadnutím na opísané pomery v rodine nie je možné vyhovieť návrhu starej matky na úpravu jej styku s maloletou. Hoci je nepochybné, že maloletá mala vzhľadom na výrazný podiel pomoci starej matky v starostlivosti o maloletú do jej šiesteho roku veku priestor na vytvorenie dostatočne silnej citovej väzby k starej matke zo strany otca, súd dospel k záveru, že vzhľadom na aktuálne nastavenie maloletej voči starej matke, pomery v rodine rozhodne nevyžadujú autoritatívnu úpravu styku starej matky s maloletou, keď naopak takéto rozhodnutie by iba eskalovalo negatívny postoj maloletej k stretávaniu sa starou matkou. Súd vychádzal z rodinnej situácie posudzujúc prvoradý záujem maloletej na ďalšom súdnom rozhodnutí, ktoré by ju zaväzovalo k rešpektovaniu upraveného styku so starou matkou za stavu, že maloletá nemá vybudovanú pozitívnu citovú väzbu k navrhovateľke. Maloletá nereferovala pozitívne zážitky z minulých stretnutí, dôsledkom čoho ich vzájomné vzťahy nie sú dostatočne vybudované.

11. S poukazom na uvedené teda súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na úpravu styku starej matky s maloletým súdnym rozhodnutím v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď naopak autoritatívnym rozhodnutím súdu o úprave styku v zmysle návrhu by mohlo dôjsť k narušeniu stability výchovného prostredia a narušeniu duševného a citového vývoja maloletej a to aj vzhľadom na pretrvávajúci konflikt matky maloletého a navrhovateľky.

12. Vzhľadom na posun v prežívaní maloletej a jej aktuálne negatívny postoj k stretávaniu so starou matkou súd autoritatívne vymedzenie styku a nútenie maloletej do pravidelných kontaktov so starou matkou teda nepovažuje byť v súlade so záujmami dieťaťa. Hoci súd nespochybňuje právo starých rodičov na kontakt s maloletými deťmi, obzvlášť v situácii, v ktorej sa nachádza maloletá vzhľadom na absenciu výchovného vplyvu otca v jej živote, a rovnako neznižuje dôležitosť budovania medzigeneračných väzieb z hľadiska možného obohatenia vo vzťahu k osobnostnému rozvoju dieťaťa, v danom prípade dospel k záveru, že by autortitatívna súdna úprava styku starej matky s maloletou v zmysle podaného návrhu rozhodne nebola v záujme dieťaťa vzhľadom na aktuálny postoj maloletej.

13. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd návrh starej matky na úpravu styku s maloletým ako nedôvodný zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).