Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/28/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X/X, E., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, zastúpeného Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2022, č. k. -95, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 11. októbra 2022, č. k. -95 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby určil, že je podielovým spoluvlastníkom o podiele 1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. H., obec: I. H., okres: I., a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. 221, parcela registra „C“ č. 218 o výmere 1164 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ č. 219 o výmere 979 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. 221 o výmere 220 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len nehnuteľnosti alebo sporné nehnuteľnosti) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že v súčasnosti nie je žalobca evidovaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností, keďže tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo zakladá existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa Preto žalobu meritórne prejednal. Žalobu však zamietol, pretože uzavrel, že neboli splnené podmienky žalobcom požadovaného vydržania žiadaného spoluvlastníckeho podielu, nakoľko absentuje dobromyseľnosť žalobcu ako držiteľa sporných nehnuteľností. Uvedený záver vyplýval súdu prvej inštancie už zo žaloby, v ktorej žalobca popisoval, že sa rozhodol, že nehnuteľnosti nadobudne na meno žalovanej, že nehnuteľnosti nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy a on jej účastníkom nebol, pretože mal obavu z budúceho vývoja svojho trestného stíhania, z ktorého dôvodu sa dohodli so žalovanou, že bude vystupovať pri kúpe ako jediná nadobúdateľka. Vychádzajúc aj len z týchto jeho tvrdení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca od počiatku vedel, že kúpnou zmluvou do vlastníctva nadobudla sporné nehnuteľnosti len žalovaná, pričom sa tak sám rozhodol, žalobca teda nemohol byť v dobrej viere v tom, že by mu na podklade kúpnej zmluvy z 10.09.2012 mohli sporné nehnuteľnosti vlastnícky patriť čo i len v časti. Žalobca nemohol byť objektívne a oprávnene v domnienke, že je ich spoluvlastník, pretože to, že nehnuteľnosti nadobudla výlučne žalovaná, bolo v súlade s jeho vtedajšou vôľou a tento stav on sám chcel (v záujme ochrany týchto nehnuteľností) docieliť. Ak žalobca uvádzal, že do držby sporných nehnuteľností vstúpil už pred uzavretím zmluvy v roku 2000, kedy sa do nich spolu so žalovanou a deťmi

nasťahovali, ani s týmto sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože ako v momente nasťahovania, tak po celý čas až do uzavretia zmluvy v roku 2012 nemohol byť objektívne vo viere, že mu nehnuteľnosti patria, pretože podľa jeho vlastných tvrdení vedel, že v tom čase nehnuteľnosti patrili manželom F.. V danom čase neexistovala žiadna právna skutočnosť alebo právny úkon (čo i len s prípadnými vadami), od ktorých by mohol žalobca odvodzovať domnienku o tom, že by mu mali nehnuteľnosti aj len v časti patriť. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca v žalobe ani neuvádzal konkrétny jeden titul, od ktorého by mala byť jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí, vyvodzovaná. K žalobcovmu tvrdeniu, že obsahom dohody medzi ním a žalovanou, na základe ktorej sa domnieval, že aj jemu patrí spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, bola dohoda o tom, že si budú rovní, budú spoločne užívať nehnuteľnosti, spolu v nich budú vychovávať deti a starať sa o domácnosť, súd prvej inštancie uviedol, že ani obsah takejto dohody nemôže založiť dobromyseľnosť žalobcu, objektívne nie je možné z nej vyvodiť presvedčenie žalobcu o tom, že by mal byť čo i len čiastočne vlastníkom nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, nakoľko by to bolo nehospodárne. Ak sa navrhol vypočuť svedok G., aby opísal stretnutie v ÚVTOS Ilava v máji 2022, uvedené je irelevantné skúmať, pretože ak by aj sa jeho výsluchom preukázalo, že stretnutie prebehlo tak, ako tvrdí žalobca, nepreukazovalo by to dobromyseľnosť žalobcu v rozhodnom čase. Okolnosti kúpy chaty v J. K. F., vo vzťahu k čomu sa mal vyjadrovať svedok L., boli vo vzťahu k meritu veci úplne irelevantné, pretože aj keby sa preukázalo, že ju kúpil žalobca za svoje prostriedky, uvedené by neviedlo ku konštatovaniu jeho dobromyseľnosti vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Ak svedok L. mal potvrdiť existenciu dohôd strán sporu z času uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2012 o tom, že strany sporu mali nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, aj keby takáto ústna dohoda medzi stranami sporu bola preukázaná tak, ako to tvrdí žalobca, takáto dohoda by nemohla založiť jeho dobromyseľnosť a nemohla by byť relevantným titulom pre vydržanie podielu na nehnuteľnostiach. Výsluch svedkov manželov F. bol nadbytočný, keďže títo v čestnom vyhlásení potvrdili, že kúpnu cenu vyplatil žalobca, ale uvedené by nepostačovalo pre konštatovanie splnenia podmienok vydržania, to všetko najmä pre to, aké tvrdenia žalobca produkoval, keď tieto jeho vlastné tvrdenia vyvracali jeho vlastnú dobromyseľnosť. O náhrade trov konania rozhodol podľa Vo veci citoval , , , , , , , , .

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal, že súd nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia na skutkový stav veci, nedostatočne zistený, keď nevykonal ním navrhované dokazovanie, a svojím nesprávnym postupom mu neumožnil pripraviť sa v zákonom stanovenej lehote na pojednávanie, keďže o tom, že je predvolaný na pojednávanie sa dozvedel v deň pojednávania. Namietal, že ho súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, za akým účelom, t. j. či za účelom vykonania dôkazu – výsluchu sporovej strany v zmysle , alebo v zmysle a že nie je zrejmé, či a akým spôsobom si súd prvej inštancie splnil svoju edičnú a informačnú povinnosť v zmysle ustanovení a 190 Namietal, že sa o predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 11.10.2022 dozvedel priamo v tento deň, čím podľa neho súd prvej inštancie porušil ustanovenie , hoci mal objektívnu vedomosť o tom, že je vo výkone trestu odňatia slobody, čo tvorí prirodzenú prekážku riadnej príprave na pojednávanie a porade so svojím právnym zástupcom. Namietal, že súd nevykonal navrhované dôkazy, hoci boli pre vec významné. Výsluchom navrhovaných svedkov L., manželov F. preukazoval existenciu dohody o tom, že žalované nehnuteľnosti budú v spoločnom vlastníctve so žalovanou a že mu tieto nehnuteľnosti patria. Namietal, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne, ak konzistentne tvrdil, že žalované nehnuteľnosti budú „napísané“ na žalovanú, neznamená to, že jeho úmyslom bolo, aby tieto nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva žalovanej. Označil za nesprávny záver, že nie je podstatné, ktorá osoba uhradila kúpnu cenu, že nikdy nemal v úmysle nadobudnúť žalované nehnuteľnosti, ale mal v úmysle, aby tieto nadobudla výlučne žalovaná. Žalobca poukazoval na to, že žalované nehnuteľnosti zveľaďoval z vlastných finančných prostriedkov, rekonštruoval, vybudoval ďalšie stavby, tieto tvrdenia žalovaná nijako nerozporovala. Práve tieto aktivity sú podľa neho dôkazom toho, že sa k žalovaným nehnuteľnostiam správal ako k vlastným. Žalobca uviedol, že nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam odvodzuje od vydržania, nie od ústnej dohody. Tvrdenia súdu prvej inštancie o pochybných zámeroch ohľadom nezapísania jeho osoby do katastra nehnuteľnosti vzhľadom

na možný postih majetku z dôvodu trestného stíhania označil za celkom mylné, čo odôvodňoval tým, že mu v trestnom konaní nehrozil žiadny trestný postih zhabania majetku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila a navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním, pretože neobsahuje žiadne skutočnosti či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom na zmenu či zrušenie rozsudku, v danom prípade ide podľa nej len o pokus žalobcu predĺžiť konanie prostredníctvom procesných námietok, ktoré žalobca vznáša v situácii, kedy si je vedomý, že po stránke hmotnoprávnej nemôže byť v tomto konaní úspešný. K námietke týkajúcej sa predvolania uviedla, že právny zástupca žalobcu mal v zmysle údajov súdneho spisu riadne doručené predvolanie na pojednávanie dňa 21.09.2022, t.j. 20 dní pred termínom pojednávania, teda akákoľvek argumentácia žalobcu v tomto smere je irelevantná. Rovnako tak o potrebe predviesť žalobcu na pojednávanie bol dňa 06.09.2022 informovaný Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave, kde sa momentálne žalobca nachádza, teda lehota podľa ustanovenia bola bezpochyby zachovaná . Uvedené údajné pochybenie súdu žalobca ani jeho právny zástupca nenamietali na samotnom pojednávaní ani sa nedomáhali jeho odročenia. Je teda evidentné, že s tým, aby sa dané pojednávanie uskutočnilo, súhlasili, a to bez námietok, čím by tento nedostatok (ak by aj existoval, čo ale neexistuje) bol zhojený. Rovnako je podstatným, že žalobcovi tým neboli nijak poškodené jeho práva na súdnu ochranu, keďže na pojednávaní bol prítomný aj so svojím právnym zástupcom a mal na ňom riadne možnosť hájiť svoje práva, čo aj robil.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že na odvolaní a jeho argumentácií trvá. Poukazoval, že súd predvolanie na pojednávanie jemu samotnému nezaslal, bol a aj v súčasnosti je umiestnený v ÚVV a ÚVTOS v Ilave. Do dňa konania pojednávania tak on, ako aj jeho splnomocnená zástupkyňa, následne právna zástupkyňa nemali žiadnu vedomosť o tom, že súd si nie postupom predvolania vyžiada účasť žalobcu na pojednávaní, ale jeho účasť zabezpečoval osobitnou žiadosťou prostredníctvom príslušníkov ZVJS, čo považuje za ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že od splnomocnenej zástupkyni vedomosť o dátume pojednávania mal.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že aj sám žalobca v ňom potvrdzuje, že mal vedomosť o termíne pojednávania od svojej splnomocnenej zástupkyne, a teda dôvody, ktoré uviedol v odvolaní sú celkom irelevantné, nemožno v danom prípade hovoriť o porušení práva žalobcu na spravodlivý proces. V elektronickom súdnom spise je k dispozícii doručenka, z ktorej jasne vyplýva, že aj ÚVV a ÚVTOS v Ilave (kde sa žalobca nachádza) bol viac ako mesiac pred termínom pojednávania v tejto právnej veci informovaný o tom, že dané pojednávanie sa uskutoční dňa 11.10.2022. Pokiaľ mal žalobca pocit, že nebol na pojednávanie riadne predvolaný, mohol a mal túto námietku vzniesť už na pojednávaní, na ktorom bol prítomný aj so svojim právnym zástupcom.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Pokiaľ ide o hmotnoprávne námietky žalobcu, odvolací súd sa úplne stotožňuje s právnym posúdením veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie. Pre vykonanie právneho posúdenia veci (že ide o bezdôvodnú žalobu) totiž v tomto prípade postačoval opis skutkového stavu žalobcom v žalobe. Ako uviedol súd prvej inštancie hneď na úvod svojho odôvodnenia v ods. 20, k záveru o nesplnení podmienok vydržania dospel už z tvrdení žalobcu v žalobe.

9. Zo žalobcových tvrdení vyplynulo, že po celú dobu užívania nehnuteľností (spolu so žalovanou) vedel o tom, že nie je zapísaným vlastníkom nehnuteľností, pretože vedel, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníckeho práva povolením vkladu do katastra nehnuteľností na základe písomnej kúpnej zmluvy žalovaná, a to dokonca na základe jeho pokynu (rozhodnutia), preto nebol a nemohol byť dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria, nebol teda oprávneným držiteľom, čo je základnou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

10. Je správny záver súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je podstatné, ktorá osoba uhradila kúpnu cenu, ktorá osoba nehnuteľnosti zveľaďovala z vlastných finančných prostriedkov, rekonštruovala. To, že žalobca nehnuteľnosti držal (užíval a požíval a v rámci toho zveľaďoval, udržiaval, rekonštruoval), nie je v danej veci sporné. Samotná držba veci alebo práva však nepostačuje pre nadobudnutie (spolu)vlastníckeho práva vydržaním. Táto držba musí byť totiž zároveň aj oprávnená, čo vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí, čo predpokladá, že držiteľ nevie a aj to len v dôsledku ospravedlniteľného skutkového omylu, že nie je evidovaným (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti. To však v danej veci splnené nebolo. Ako už bolo vyššie uvedené, už z tvrdení žalobcu v žalobe vyplynulo, že od počiatku nadobúdania nehnuteľností vedel o tom (výslovne si to vymienil), že nehnuteľnosti sa prevedú kúpnou zmluvou výlučne na žalovanú, že na žalovanú bude vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností a že tá tak nadobudla vlastnícke právo a stala sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Vie, že doposiaľ neuzavrel so žalovanou písomnú zmluvu o prevode podielu 1 na nehnuteľnosti.

11. Skutočnosť, od koho pochádzajú peniaze, ktorými sa zaplatila kúpna cena, tiež nie je v danej veci významná. Peniaze použité na financovanie kúpy môžu byť predmetom rôznych záväzkových vzťahov (typicky zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, darovacia zmluva alebo mimozmluvných záväzkov), ktorých vrátenia sa možno domáhať od nadobúdateľa nehnuteľností žalobou na plnenie. Ich pôvod však nie je významný v spore o určenie vlastníckeho práva vydržaním, v ktorom bola zistené, že k prevodu vlastníctva na žalovanú došlo na základe písomnej kúpnej zmluvy, v ktorej je jasne označená žalovaná ako výlučný kupujúci (naviac s vedomím žalobcu v ním zvolenom postavení držiteľa nehnuteľností).

12. K námietke odvolateľa, že ak konzistentne tvrdil, že žalované nehnuteľnosti budú „napísané“ na žalovanú, neznamená to, že jeho úmyslom bolo, aby tieto nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva žalovanej a že bol presvedčený, že je spoluvlastníkom, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka len potvrdzuje správnosť zistení súdu prvej inštancie, že žalobca konzistentne vedel, že žalovaná bude výlučným vlastníkom nehnuteľností a že vedel, že sa ním aj stala. K presvedčeniu žalobcu odvolací súd uvádza, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, musí byť objektívne. Dobrú vieru je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých by držiteľ (pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú od neho možno vyžadovať) mal alebo mohol mať prípadné pochybnosti o existencii svojho práva. Nestačí teda len jeho subjektívne vnútorné presvedčenie o tom, že je vlastníkom. Ak sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, ktoré jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú a svedčia v prospech vlastníctva inej osoby, podmienka dobromyseľnosti nebude splnená. Tvrdené vnútorné presvedčenie žalobcu, že je spoluvlastníkom, za súčasnej vedomosti, že ním objektívne nie je, je potom irelevantné a nemôže vyvolať oprávnenú držbu ako podmienku nadobudnutia spoluvlastníckeho práva vydržaním. ´

13. Žiadne dôkazy navrhované žalobcom (výsluchy svedkov) nemali potenciál zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Sú zbytočné. Ani jeden z nich nedokáže spochybniť rozhodný fakt, že neexistuje právny titul (hoc aj vadný, domnelý), od ktorého by žalobca odvodzoval svoju dobromyseľnosť o nadobudnutom vlastníctve. Podstatné je zistenie, že žalobca od počiatku držby nehnuteľností vedel o tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, vedel, že neuzavrel potrebnú písomnú zmluvu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho práva k podielu na nehnuteľnostiach z pôvodných vlastníkov alebo zo žalovanej, a tým k nadobudnutiu (spolu)vlastníckeho práva. Žalobcovi (vysokoškolsky vzdelaná osoba) vychádzajúc aj z jeho tvrdení o jeho minulých skúsenostiach s nadobúdaním nehnuteľností bol známy postup a podmienky vyžadované pre nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, čo je inak všeobecne známou skutočnosťou každému priemerne zmýšľajúcemu človeku. Vedel, že pre nadobudnutie nehnuteľností (podielu) do vlastníctva je potrebné uzavrieť vo svojom mene písomnú zmluvu (nepostačuje ústna dohoda), ktorá takýto záväzok prevodcu obsahuje a ktorá sa eviduje do katastra nehnuteľností. Vie, že takú zmluvu neuzavrel ani s pôvodnými vlastníkmi ani so žalovanou a naviac vie, že takú zmluvu uzavrela s pôvodnými vlastníkmi žalovaná a že bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností dokonca na základe jeho rozhodnutia a tak tomu je doposiaľ. Vie, musí vedieť, že ústna dohoda, ktorú tvrdí, avšak žalovaná jej existenciu poprela, nezakladá a ani nemôže založiť jeho spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, nie je možné o nej uvažovať ako o domnelom právnom titule. Za takýchto okolnosti nejde o ospravedlniteľný skutkový omyl žalobcu, teda jeho dobrú vieru, že mu nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Napokon žalobca to sám (prekvapujúco) doznal v ods. 15 svojho odvolania, keď uviedol, že zo skutkového stavu nevyplýva, žeby vstupoval do držby v akomkoľvek omyle, resp. že

by pri nadobúdaní nehnuteľností konal v omyle. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho právneho titulu (ani domnelého, neplatného, vadného), od ktorého by mohol odvodzovať právne relevantné vnútorné presvedčenie o svojom vlastníctve. Nepreukázal tak základný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnosť o tom, že má k veci (nehnuteľnostiam) vlastnícke právo.

14. Ostatné námietky žalobcu sa týkali porušenia jeho procesných práv v spojitosti s jeho predvolaním.

15. Odvolací súd z doručenky č.l. 71 spisu zistil, že predvolanie žalobcu súdom prvej inštancie na pojednávanie konané dňa 11.10.2022 bolo odoslané dňa 06.09.2022 na adresu žalobcu v ÚVTOS Ilava, a bolo žalobcovi doručené dňa 22.09.2022. Žalobcovo tvrdenie, že sa o predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 11.10.2022 dozvedel priamo v tento deň, je tak nielenže nepreukázané, ale aj v rozpore s dôkazom v spise. Predvolanie bolo podľa dôkazu doručené žalobcovi 19 dní vopred. Preto žalobcova námietka, že súd prvej inštancie porušil ustanovenie , je bezpredmetná. V predvolaní bolo výrazným písmom uvedené cit. „Upozornenie: na pojednávaní je Vaša účasť nutná za účelom Vášho výsluchu ako strany sporu.“ Okrem toho súd prvej inštancie nad rámec zaslal zástupkyni žalobcu aj oznámenie, v ktorom jej oznámil, že na pojednávaní vypočuje žalobcu ako stranu sporu (č.l.128), ktoré oznámenie prevzala dňa 21.09.2022, t.j. 20 dní vopred. Preto aj námietka žalobcu, že mu nebolo zrejmé, za akým účelom ho súd predvoláva t.j. či za účelom vykonania dôkazu – výsluchu sporovej strany v zmysle alebo v zmysle je nepravdivá a bezpredmetná. Žalobca sa pojednávania spolu so zástupkyňou zúčastnil, voči pojednávaniu nenamietal, nežiadal ho odročiť, neodmietal ani svoj výsluch po poučení súdom v zmysle Súd prvej inštancie právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil. Odvolacia námietka je nedôvodná.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vo výrokoch vecne správny.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).