Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-70-2021.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/70/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci odsúdeného T. W. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/106/2019 zo dňa 15.07.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.08.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený T. W. sa v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/106/2019 zo dňa 09.05.2019 v trvaní 2 roky neosvedčil a uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vyslovenie či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život je podstatné najmä to, či z negatívneho hľadiska sa dopustil úmyselného trestného činu alebo priestupku, prípadne ich množstvo a spoločenskú nebezpečnosť. U konkrétneho odsúdeného je zrejmé, že sa dopustil dvoch priestupkov, jedného, ktorý už aj vzhľadom na jeho vyriešenie Mestskou políciou pokarhaním je možné považovať za banálny, avšak druhý priestupok je závažný, jednalo sa o dopravnú nehodu 26.09.2019, kedy T. W. ako účastník dopravnej nehody ju neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta a spôsobil nehodu pod vplyvom alkoholu cca 0,35mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte asi trištvrte promile alkoholu. Pojítkom medzi spáchaným trestným činom vo veci 0T/106/2019 a dopravou nehodou z 26.09.2019, je alkohol. V prvom prípade sa jednalo o skutok po požití štrnástich pív, v druhom prípade o spôsobenú dopravnú nehodu pod vplyvom cca 0,75 promile alkoholu s útekom z miesta nehody. I keď je dôvodom na neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe iba jeden priestupok, jedná sa o tak závažný priestupok a opätovne s negatívnym vplyvom alkoholu, ktoré nepreukazuje vedenie riadneho života odsúdeným a je tak dôvodom na vyslovenie, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a že uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov vykoná. Výnimka z takého rozhodnutia v podobe ustanovenie nad odsúdeným probačného dohľadu alebo primeraného predlženia skúšobnej dobe v zmysle §50 ods. 4 Tr. zák. je neuplatniteľná, keďže skúšobná doba už skončila. Na výkon trestu súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý (by) mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.07.2021. Odsúdený na svoju obhajobu uvádza, že sa dlhodobo lieči u MUDr. T. U. ( psychiatrická ambulancia P. ) z psychických problémov. Odborný lekár mu predpísal lieky, ktoré aj užíva. Odsúdený mal aj vôľu podstúpiť protialkoholické liečenie, no existenčné
problémy mu to nedovoľovali. A tak jeho rozhodnutie podstúpiť liečenie stále odkladal. Keby mohol, tak sa ide liečiť hneď. Od spáchania dopravného priestupku v septembri 2019, ktorého je mu úprimne ľúto, sa nedopustil žiadneho ďalšieho deliktu. Odsúdený žiada, aby tieto skutočnosti boli zohľadnené pri rozhodovaní o jeho osvedčení sa v skúšobnej lehote, ktorá mu bola súdom uložená.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený T. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava sp. zn. 0T/106/2019 zo dňa 09.05.2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2019. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 10.05.2019 a uplynula dňa 09.05.2021.
Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe, o termíne verejného zasadnutia bol odsúdený upovedomený dňa 06.07.2021. Súd prvého stupňa dňa 15.07.2021 vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a rozhodol napadnutým uznesením.
Súd prvého stupňa z vykonaných listinných dôkazov zistil, že odsúdený sa dopustil 2 priestupkov na úseku cestnej premávky. V prvom prípade ide o priestupok vybavený napomenutím. V druhom prípade ide o priestupok za dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu s tým, že odsúdený dopravnú nehodu neohlásil a ani na mieste dopravnej nehody nezotrval. Za tento priestupok bol sankcionovaný peňažnou pokutou vo výške 500 eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu.
Odsúdený uviedol, že ho to veľmi mrzí, nemôže ísť do basy.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523176'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 10 mesiacov vykoná.
Krajský súd sa so správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.
Sťažnostný súd len dodáva, že za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby.
Zároveň krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha závažný priestupok, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne uložený trest treba vykonať.
Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo závažného priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného T. W. súd prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na jeden závažný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v priebehu skúšobnej doby, že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život, a preto neprichádza do úvahy nič iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná.
Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V č.p. ORP-P-717/BAV-OBCP -2019 zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že Michal Konopa bol uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. g), písm. k), písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='372/1990%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Bola mu uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov.
Odsúdený T. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/106/2019 zo dňa 09.05.2019 uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák., ktorých sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Odsúdený svoje konanie oľutoval už dňa 09.05.2019 pri výsluchu, kedy vyslovil svoju ľútosť nad svojím protiprávnym konaním. Aj predmetného priestupku sa odsúdený dopustil rovnako pod vplyvom alkoholu, pričom mu muselo byť zrejmé, že v čase vedenia motorového vozidla mal v sebe zostatkový alkohol, preto aj podľa svojho vyjadrenia z miesta dopravnej nehody odišiel.
Je nesporné, že odsúdený T. W. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje, že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému T. W. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Sťažnostný súd konštatuje, že ani z formálneho hľadiska nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už neplynula. Neboli splnené ani materiálne podmienky uvedené v citovanom ustanovení § 50 ods. 4 Trestného zákona. Z tohto je zrejmé, že musí byť splnená podmienka výnimočnosti v zmysle uvedenia takých okolností, ktoré sa vymykajú z rámca bežných okolností. Okolnosti uvádzané odsúdeným sú úplne bežnými okolnosťami, ničím sa nevymykajúcimi z bežnej praxe. Odsúdený neuviedol ani v podanej sťažnosti žiadne neobvyklé skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v uvedenom zmysle. Každý trest má zákonite obmedzujúci vplyv na bežný život odsúdeného a na jeho rodinu, pretože sa jedná o trest za trestný čin, a jeho účelom je o. i. aj potrestanie páchateľa.
V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je
predmetom tohto konania, nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Sťažnostný súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvého stupňa sa v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu nedopustil žiadnych vážnych pochybení. Na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré je vecne správne a zákonné.
Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.