Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_KE-8S-89-2021.pdf
PDF · 185.56 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/89/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX E., právne zastúpeného: KUB|AK s.r.o., so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 55 642 250, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (sekcia stavebnej správy a verejných prác) č. 14146/2021/SSSVP/36142 zo dňa 24.03.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 05.05.2017 bol doručený na Okresný úrad Košice návrh vyvlastniteľa Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. (ďalej len „NDS a. s.“) na začatie vyvlastňovacieho konania vo veci vyvlastnenia vymedzených nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území Kokšov - Bakša vo vlastníctve žalobcu (v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcu), pre účel výstavby líniovej stavby „R2 Šaca – Košické Olšany“. [NDS a. s. k svojmu návrhu pripojil okrem iných znalecký posudok č. 95/2015 zo dňa 18.05.2015 na preukázanie navrhovanej náhrady za vyvlastnenie a v tomto posudku určená všeobecná hodnota pozemkov bola ním uvedená aj v ponuke odkúpenia pozemkov pred podaním návrhu.]
2. Vo vyvlastňovcom konaní sa konali dve ústne pojednávania, a to dňa 14.06.2017 a dňa 12.09.2019, na ktorých žalobca zastúpený svojim synom Mgr. Drahoslavom Drotárom vzniesol svoje námietky. Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 žalobca namietal, okrem iných výšku navrhovanej náhrady za pozemky podľa znaleckého posudku č. 95/2015 zo dňa 18.05.2015 predloženom vyvlastniteľom, ako aj to, že tento posudok je v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní starší ako dva roky. Konanie bolo rozhodnutím okresného úradu prerušené s uložením povinnosti vyvlastniteľovi predložiť znalecký posudok nie starší ako dva roky. Vyvlastniteľom bol následne predložený znalecký posudok č. 4/2018, znalkyne Ing. Moniky Bilej, zo dňa 02.02.2018, pričom vyvlastniteľ zopakoval aj ponukovú povinnosť s navrhovanou kúpnou cenou podľa tohto nového posudku. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 žalobca, naďalej namietal výšku navrhovanej náhrady za pozemky už podľa znaleckého posudku č. 4/2018 znalkyne Ing. Bilej z 02.02.2018, a v zápisnici z pojednávania sa uvádza, že trvá aspoň na výške náhrady ustálenej podľa znaleckého posudku č. 18/2018 znalca Ing. Eperješiho predloženého
vyvlastňovaciemu orgánu dňa 16.03.2018 (pozn. súdu – v administratívnom spise predloženom správnemu súdu sa označený znalecký posudok nenachádza) a dôvodí, že navrhovaná náhrada nie je trhovou cenou pozemku. Ďalej namietal nedodržanie lehoty na prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy s tým, že na vec sa nevzťahuje lehota podľa cestného zákona ale lehota 90 dňová podľa § 8 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. Naďalej namietal zamedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku z miestnej komunikácie v dôsledku vyvlastňovania jeho ostatnej časti. K reakcii vyvlastniteľa na túto námietku (že námietka nemožnosti užívania zostávajúcej časti pozemku nebola špecifikovaná ani vo vzťahu k pozemkom ani vo vzťahu k spôsobu sťaženia či obmedzenia prístupu a zostáva v rovine tvrdení bez preukázania dôkazmi, a najmä predmetom vyvlastňovania sú celé pozemky tak ako sú zapísané v GP a nie časti a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní) žalobca uviedol, že na predchádzajúcom pojednávaní presne špecifikoval časť nehnuteľnosti, ktorá má zamedzený prístup a ktorú žiada tiež vyvlastniť. A uviedol, že výklad právnej normy vzťahujúcej sa na možnosť vyvlastnenia zostávajúcej časti pozemku zo strany vyvlastniteľa je zužujúci. Tiež uviedol, že ak je to v zmysle platných noriem potrebné navrhuje k využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku vyhotoviť znalecký posudok. Tiež namietal neplatnosť územného rozhodnutia ako podmienky vyvlastnenia, mal za to, že trojročná platnosť už uplynula. Žalobca namietal, že v spise nie sú všetky prílohy, ktoré majú tvoriť prílohy návrhu na vyvlastnenie, konkrétne stavebné povolenie resp. územné rozhodnutie.
3. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OÚ-KE-OVBP2-2020/001301 zo dňa 20.03.2020 (ďalej aj len „okresný úrad“ a „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej časti vo výroku I. označenom ako „výrok o vyvlastnení pozemku (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení)“ rozhodol, že vymedzené pozemky žalobcu sa podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastňujú v prospech vyvlastniteľa pre účel verejnoprospešnej líniovej stavby R2 Šaca – Košické Olšany, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 05.01.2015, právoplatné 23.02.2015. Vo výrokovej časti vo výroku II. označenom ako „výrok o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení)“ rozhodol, že finančnú náhradu za odňatie vlastníckeho práva, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku č. 4/2018 (…) poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorázovo vo výške 2.052,85 € (1m2/14,90 €) v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§ 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). V ďalšom sa vo výrokovej časti rozhodnutia citujú ustanovenia zákona o vyvlastnení o povinnosti a lehotách na začatie užívania vyvlastneného pozemku, o dôsledkoch nezaplatenia náhrady za vyvlastnenie, o zániku iných práv k vyvlastnenému pozemku a tiež je uvedené, že do ústneho pojednávania neboli podané zo strany účastníkov žiadne iné námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu (s odkazom na § 13 ods. 2 písm f) zákona o vyvlastnení) a neboli uplatnené žiadne trovy. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad zhrnul priebeh vyvlastňovacieho konania, obsah žalobcom vznesených námietok a obsah vyjadrení vyvlastniteľa k nim. Pokiaľ ide o vyporiadanie sa okresného úradu s námietkami vznesenými žalobcom, k námietke výšky navrhovanej náhrady uviedol, že cena je v kontrolnom posudku navýšená, poukazuje na východiskové hodnoty a koeficienty navýšenia v kontrolnom posudku a posudku Ing. Eperješiho (zrejme predloženom žalobcom) a uzatvára na strane 7 svojho rozhodnutia, že „... vyvlastňovací orgán nemôže v plnom rozsahu akceptovať všeobecnú hodnotu pozemku zo znaleckého posudku predloženého vyvlastňovaným a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkazuje v intenciách § 13 ods. 3 písm a/ vyvlastňovaného bez prerušenia konania na súd.“ K ostatných námietkam uviedol, že tieto „boli po posúdení vyjadrenia navrhovateľa k nim vyhodnotené ako bezdôvodné“. V poučení o opravnom prostriedku okresný úrad poučil účastníkov o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu. Na predmetnom rozhodnutí okresného úradu je vyznačený ako deň jeho právoplatnosti (t. j. rozhodnutia v celosti, oboch výrokov) deň 16.04.2021.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení žalobca podal odvolanie, v ktorom v časti I. vzniesol odvolacie námietky k nedostatkom výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (zmätočnosť a neúplnosť znenia výrokov), konkrétne namietal absenciu vymedzenia rozsahu vyvlastnenia, t. j. či ide o odňatie vlastníckeho práva, v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona o vyvlastňovaní, namietal absenciu vymedzenia účelu vyvlastnenia v zmysle § 13 ods 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, namietal absenciu výroku o návrhu žalobcu na rozšírenie predmetu vyvlastnenia aj v spojení s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď si okresný úrad nezabezpečil znalecký posudok napriek tomu, že tak bol povinný urobiť pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a namietal aj absenciu výroku, ktorým rozhodol o námietkach v spojení s námietkou, že so žalobcom vznesenými námietkami sa okresný úrad nevysporiadal ani v odôvodnení rozhodnutia (čo zdôraznil aj v časti III. odvolania). Vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) namietal absenciu výroku o spôsobe zaplatenia náhrady, namietal rozpornosť tohto výroku s § 6 ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní a § 8 zákona č. 129/1996 Z.
z., keď v zmysle týchto ustanovení mal okresný úrad určiť náhradu v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom pojem trhová cena je podľa žalobcu v danom prípade odlišný od pojmu všeobecná hodnota, a tiež namietal, že okresný úrad mal určiť lehotu na vyplatenie náhrady do 21 dní a nie ako nesprávne určil do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca pre úplnosť dodal, že okresný úrad vychádzal pri určovaní náhrady zo znaleckého posudku staršieho ako 2 roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. V časti II. odvolania žalobca namietal nesplnenie podmienok vyvlastnenia, a to nepreukázaním, že by vyvlastnenie bolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, keď sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o strate platnosti územného rozhodnutia resp. neuvádza ako mal platnosť územného rozhodnutia preukázanú. Tiež namietal nesplnenie podmienok vyvlastnenia tým, že v konaní nebola preukázaná bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva dohodou, keď osobitný predpis zákon č. 129/1996 Z. z. v § 8 ods. 1 odkazuje na všeobecné predpisy o vyvlastnení, ktoré upravujú 90-dňovú lehotu na prijatie návrhu na dohodu, aj s poukazom na nesprávne poučenie v návrhu dohody o lehote na prijatie návrhu. Aj v spojení s neúplnosťou návrhu na dohodu, z ktorej nebolo zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a ani odôvodnenie tohto rozsahu (s poukazom na § 3 ods. 2 písm c) zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní).
5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác rozhodnutím č. 14146/2021/SSSVP/36142 zo dňa 24.03.2021 (ďalej aj len „ministerstvo“ alebo „žalovaný“ a „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení ministerstvo po zhrnutí priebehu administratívneho konania, obsahu prvostupňového rozhodnutia a odvolacích námietok žalobcu, zdôraznil, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal splnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v § 2 zákona o vyvlastňovaní a tieto boli splnené [(1) ak okresný úrad danosť verejného záujmu na vyvlastnení a súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania mal za preukázané územným rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby, ktoré je stále v platnosti vzhľadom na vydanie aj stavebných povolení, (2) ak podkladom na vymedzenie rozsahu vyvlastnenia bol geometrický plán, (3) ak cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva nebolo možné dosiahnuť dohodou, pričom návrh na dohodu žalobca prevzal 15.02.2018 a pokus o dohodu bol bezvýsledný, (4) ak okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia konania odkázal na súd]. V nadväznosti na odobrenie odkázania žalobcu s nárokom na vyššiu náhradu na súd, ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že „opravným prostriedkom voči výroku o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva je žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§14 ods. 2 zákona o vyvlastnení). Z dôvodu, že ministerstvo nie je príslušné na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie (II.) vlastníckeho práva, považuje námietku odvolateľa za nedôvodnú a odkazuje odvolateľa na podanie správnej žaloby v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.“ V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa ministerstvo vyjadruje k jednotlivým žalobcom vzneseným odvolacím námietkam, v bodoch ad 1. a ad. 8. (strany 10 až 12 odôvodnenia). V poučení o opravnom prostriedku ministerstvo poučilo účastníkov v znení: „Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku sa proti tomuto rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať (podať rozklad). Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Na preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku o určení náhrady za vyvlastnenie (II.) podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je príslušný súd. Žaloba na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“ Podľa doložky právoplatnosti predmetné rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňom 16.04.2021.
II.
Súdne konanie
6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.06.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ministerstva zo dňa 24.03.2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia okresného úradu zo dňa 20.03.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému úradu. Žalobca svoje žalobné body (námietky) v podstatnej časti vymedzil takto:
- Žalobca (v časti II. žaloby) namietal nezákonné nepreskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu v celom rozsahu, keď žalovaný aplikujúc nesprávny výklad zákona č. 282/2015 Z. z. uviedol, že nie je príslušný v odvolacom konaní na preskúmanie výroku II. prvostupňového rozhodnutia o náhrade
za vyvlastnenie. Žalobca zdôraznil, že označený zákon ako ani iný právny predpis nevylučujú podanie odvolania aj proti výroku o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady dokonca samotné znenie prvej vety ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení výslovne uvádza takéto odvolanie. Žalobca tiež zdôraznil zmätočnosť záverov žalovaného v tomto smere, keď napriek vylúčeniu svojej príslušnosti preskúmavať výrok prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie vyslovuje aj vecné hodnotiace závery k tomuto výroku a zamieta odvolanie v celosti resp. potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie v celosti vrátane výroku o náhrade za vyvlastnenie. Aj keď podľa žalobcu táto námietka je dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, v tejto časti námietok „pre úplnosť k problematike náhrady za vyvlastnenie“ vytýka žalovanému „jeho nevhodné a nerozumné úvahy k pojmu trhovej ceny pozemku a jej stotožňovaniu s pojmom všeobecnej hodnoty“. Žalobca s poukazom na znenie § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona zdôrazňuje nerešpektovanie znenia právnych predpisov či legálnej definície označených pojmov, tiež zdôrazňuje nepoužitie porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemku, použitie neaktuálnej východiskovej hodnoty pozemkov v posudku predloženom vyvlastniteľom, všetko s poukazom na výraznú odlišnosť v hodnote dvoch susediacich pozemkov vo vlastníctve žalobcu (14,90 €/m2 náhrada určená prvostupňovým orgánom resp. 81,89 €/m2, pričom skutočnosť že ich hranice sú zároveň hranicou katastrálnych území je pre určenie ich hodnoty irelevantné).
- Žalobca (v časti III. žaloby) namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a neprípustné potvrdenie výrokov prvostupňového rozhodnutia nemajúcich zákonom určené obsahové náležitosti. Podľa žalobcu „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami zmätočnosti a neúplnosti znenia výrokov prvostupňového rozhodnutia, a to okrem iných chýbajúci výrok o určení účelu vyvlastnenia podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, či chýbajúci výrok, ktorým by vyvlastňovací orgán rozhodol o námietkach žalobcu, či chýbajúci výrok o určení spôsobu zaplatenia náhrady, chýbajúce vymedzenie rozsahu v akom sa uskutočňuje vyvlastnenie (či ide o prechod vlastníckeho práva alebo iba o jeho obmedzenie), nesprávne určenie lehoty na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný podľa žalobcu bagatelizoval tieto nedostatky výrokov prvostupňového rozhodnutia a závažne pochybil, keď chybné výroky prvostupňového orgánu potvrdil napriek ich rozporu so zákonom ustanovenými obsahovými náležitosťami výrokov rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca vytýka žalovanému, že z napadnutého rozhodnutia „nie je zrejmé“ ani to, ako sa vysporiadal s jeho ďalšími odvolacími námietkami, a to s námietkou, že pri určovaní náhrady vychádzal okresný úrad zo znaleckého posudku staršieho ako 2 roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a s námietkou o neurčení a nepreukázaní zákonného dôvodu (účelu) vyvlastnenia a verejného záujmu. Tiež vytýka žalovanému, že sa nezaoberal jeho námietkou nevysporiadania sa s námietkou o nemožnosti užívať takzvanú zostávajúcu (nevyvlastnenú) časť pozemku po procese vyvlastnenia.
- Žalobca (v časti IV. žaloby) namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávnosť zisťovania a zistenia skutkového stavu. V tejto časti vytýka napadnutému rozhodnutiu nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou straty platnosti územného rozhodnutia vydaného k stavbe, pričom žalovaným uvádzané zistenie o údajne viacerých podaných žiadostiach o stavebné povolenie či dokonca viacerých vydaných stavebných povoleniach nemajú žiadnu oporu administratívnych spisov. (Podľa žalobcu pri tejto námietke bolo povinnosťou žalovaného okrem iného sa vysporiadať predovšetkým so znením § 58 a ods. 1 stavebného zákona a so skutočnosťou, že žiadosť o stavebné povolenie na stavbu ako celok vymedzené územným rozhodnutím, o ktoré sa opiera aj napadnuté rozhodnutie, nebola podaná v lehote troch rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia čím došlo nesporne k strate platnosti tohto územného rozhodnutia.) Ďalej podľa žalobcu ani zistenia o preukázanosti bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníctva dohodou nemajú oporu v administratívnych spisoch, keďže z pokusu o dohodu nie je vôbec zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a odôvodnenie rozsahu ako to ukladá § 3 ods. 2 písm. c) zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný si podľa žalobcu zjavne nesprávne stotožňuje nereagovanie žalobcu na ponuku s takzvanou bezvýslednosť pokusu, nerešpektujúc, že neperfektný pokus nemôže zakladať záver o bezvýslednosti pokusu.) Nakoniec žalobca vytýka celkový nesprávny postup pri zisťovaní skutkového stavu, keď správny orgán nebol sám iniciatívny pri zisťovaní skutkového stavu ako je to jeho povinnosť v zmysle zásad správneho konania. V tejto súvislosti vytýka žalobca najmä pasivitu pri zisťovaní ďalšej využiteľnosti zostávajúcej nevyvlastnenej časti jeho pozemku, ako aj nevykonanie ním navrhovaných dôkazov v tomto smere. Žalobca vyslovuje záver o nekritickom kladnom postoji konajúcich orgánov k návrhom a vyjadreniam vyvlastniteľa, ktorý vyvoláva pocit nerešpektovania rovnosti účastníkov a akoby jednoty v subjekte správneho orgánu a vyvlastniteľa.
7. Žalovaný (ešte ministerstvo) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2021 uviedol, že žalobné dôvody žalobcu sú totožné s jeho odvolacími námietkami uplatnenými v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ministerstvo zdôraznilo, že zotrváva na svojich záveroch vyslovený v napadnutom rozhodnutí a k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:
- K názoru žalobcu, že zákon o vyvlastňovaní nevylučuje podanie odvolania aj proti výrokom o náhrade za vyvlastnenie ministerstvo uvádza, že z dikcie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vo väzbe na § 13 ods. 3 písm. a) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že príslušným na preskúmanie výrokov o náhrade za vyvlastnenie je súd. Uvedené podľa žalovaného konštatoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1KO/19/2020 zo dňa 25.11.2020, ktorý uviedol, že voči výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa ustanovenia § 13 ods. 2 citovaného zákona ale aj vo vzťahu k výrokom o finančnej náhrade podľa ustanovenia § 13 ods. 3 citovaného zákona je možný súdny prieskum na základe podanej správnej žaloby a výrok rozhodnutia o finančnej náhrade v zmysle § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2 vety druhej a tretej citovaného zákona v rozsahu námietok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 4 ods. 4 citovaného zákona. Ak sa však jedná len o prípadný nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice tento sa vyníma z právomoci správnych orgánov a tým nepriamo i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (viď § 8 ods. 3 zákona 129/1996 Z. z.). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice respektíve proti tomu v prospech koho k vyvlastneniu došlo ide teda o sporový nárok proti stavebníkovi, ktorý patrí do právomoci všeobecných súdov Žalovaný zdôraznil, že iné úvahy žalobcu považuje ministerstvo za špekulatívne nemajúce oporu v zákone.
- K názoru žalobcu, že chýba výrok o určení účelu vyvlastnenia, o rozhodnutí o námietkach žalobcu, o určení spôsobu zaplatenia náhrady, ministerstvo opätovne uvádza, že účel vyvlastnenia je uvedený na strane 2 rozhodnutia okresného úradu, spôsob určenia zaplatenie náhrady je uvedený na strane 3 rozhodnutia okresného úradu a vyhodnotenie námietok žalobcu okresným úradom je uvedený na strane 3 a 7 rozhodnutia okresného úradu.
- K tvrdeniam žalobcu, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej líniovej stavby rýchlostná cesta R 2 Šaca - Košické Oľšany je neplatné, že nebola dostatočne preukázaná tzv. „bezvýslednosť pokusu“ o nadobudnutie vlastníckeho práva ako aj ostatné tvrdenia k nevyporiadaniu sa s jeho odvolacími námietkami, sú dostatočne podrobne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstva a k všeobecným teoretickým úvahám žalobcu subjektívneho charakteru uvedeným v podanej žalobe sa ministerstvo nevyjadruje.
8. Žalobca v replike doručenej súdu 14.10.2021, v ktorej zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a zdôraznil, že vyjadrenie žalovaného je založené na nevedomosti žalovaného o jeho základných povinnostiach ako odvolacieho orgánu či o obligatórnych náležitostiach rozhodnutí o vyvlastnení. Uviedol, že žalovaný predovšetkým opätovne nesprávne nazerá na súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov, keďže opätovne uvádza, ako v napadnutom rozhodnutí, že takému súdnemu prieskumu nemusí predchádzať podanie opravného prostriedku odvolania, ktorým sa žalovaný bol povinný riadne zaoberať ako odvolací orgán. Podľa žalobcu zotrvanie žalovaného na uvedenom názore pri jeho činnosti ako ústredného orgánu orgánu štátnej správy by malo byť zo strany konajúceho súdu vyhodnotené ako extrémna svojvoľnosť, ktorá by sa v budúcnosti v činnosti tohto štátneho orgánu nemala už nikdy opakovať.
9. Žalovaný (ešte ministerstvo) v duplike zo dňa 08.11.2021 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe.
10. Žalobca po zaslaní dupliky žalovaného na vedomie ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.
11. Súd po prechode pôsobnosti pôvodného žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby SR na iný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, podľa § 40al a § 34a zákona č. 575/2001 Z. z. v znení zákona č. 172/2022 Z. z., počnúc od 01.01.2023, v ďalšom konal s týmto orgánom ako so žalovaným v súlade s § 180 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (SSP).
12. Súd uznesením z 23.11.2023 pribral do konania Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. ako ďalšieho účastníka, prípisom zo dňa 04.01.2024 mu zaslal na vyjadrenie žalobu a vyjadrenie žalovaného k žalobe a ďalšie podania účastníkov konania. Ďalší účastník konania NDS a. s. vyjadrenie nepodal.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom
13. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
14. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení (vo výrokovej časti pozostávajúce z dvoch výrokov – výrok I. o vyvlastnení a výrok II. o náhrade za vyvlastnenie).
16. Nakoľko v danom prípade išlo o vyvlastňovanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu pre líniovú stavbu (cestu) R2 Šaca – Košické Olšany v prospech stavebníka NDS a. s., teda o vyvlastňovanie na prípravu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v zákone č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len zákon č. 129/1996 Z. z.“) v spojení so zákonom č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len zákon č. 669/2007 Z. z.), vo vyvlastňovacom konaní začatom 05.05.2017 prvostupňový orgán aj žalovaný ako druhostupňový orgán aplikovali všeobecný predpis o vyvlastňovaní zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) vzťahujúci sa na vyvlastňovanie podľa osobitných zákonov v spojení so špeciálnymi úpravami vyvlastňovania obsiahnutými v zákone č. 129/1996 Z. z. a zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“).
17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku, alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
18. Žalobné námietky žalobcu sa vzťahujú k spôsobu vysporiadania sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami, ku splneniu podmienok pre vyvlastnenie, ku náležitostiam výroku (I) prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení, vrátane vysporiadania sa s námietkami žalobcu vznesenými vo vyvlastňovacom konaní a jeho návrhom na rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie časti pozemkov. Žalobca tiež namieta zmätočné rozhodovanie žalovaného o jeho odvolaní smerujúcom voči výroku (II) prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie, ako aj vlastné závery žalovaného k spôsobu vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami ku náležitostiam tohto výroku.
A/
K žalobným námietkam vzťahujúcim sa ku splneniu podmienok pre vyvlastnenie a k výroku (I) o vyvlastnení (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní)
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
20. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
21. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia, neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
22. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; (…), c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 , e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
Námietka k účelu vyvlastnenia vo verejnom záujme
23. K odvolacej námietke žalobcu o absencii vymedzenia účelu vyvlastnenia (vo verejnom záujme), vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 13 ods 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 2. napadnutého rozhodnutia, kde uviedlo, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme je súčasťou výrokovej časti rozhodnutia a to výroku (I) o vyvlastnení.
24. Žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou neurčenia a nepreukázania zákonného dôvodu (účelu) vyvlastnenia a verejného záujmu.
25. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že ide o vyvlastnenie vo verejnom záujme, a verejný záujem na vyvlastnení bol v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím žalovaného preukázaný tým, že účelom vyvlastnenia je realizácia verejnoprospešnej líniovej stavby R2 Šaca – Košické Olšany podľa platného územného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby.
Námietka k súladu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania
26. K odvolacej námietke žalobcu o nesplnení podmienok vyvlastnenia, a to nepreukázaním, že by vyvlastnenie bolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, keď sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o strate platnosti územného rozhodnutia resp. neuvádza ako mal platnosť územného rozhodnutia preukázanú, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 7. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo poukázalo na vydané územné rozhodnutie pre danú líniovú stavbu (pozostávajúcu z 262 stavebných objektov) zo dňa 05.01.2015, jeho všeobecnú platnosť tri roky, a zachovanie jeho platnosti aj po tomto
období v dôsledku podaných žiadostí o stavebné povolenia na mnohé zo stavebných objektov tvoriacich danú líniovú stavbu pred uplynutím trojročnej lehoty platnosti územného rozhodnutia a následne aj vydané stavebné povolenia. Zároveň ministerstvo v ostatnej časti svojho rozhodnutia zdôraznilo, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal splnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v § 2 zákona o vyvlastňovaní a súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania (v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní) mal za preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby, ktoré je stále v platnosti vzhľadom na vydanie aj stavebných povolení.
27. Žalobca (v časti IV. žaloby) v súvislosti s námietkou nesprávnosti zisťovania a zistenia skutkového stavu žalovaným, namieta nevysporiadanie sa s jeho odvolacou námietkou straty platnosti územného rozhodnutia vydaného k stavbe, pričom žalovaným uvádzané zistenia (o údajne viacerých podaných žiadostiach o stavebné povolenie či dokonca viacerých vydaných stavebných povoleniach) podľa žalobcu nemajú žiadnu oporu administratívnych spisov. Podľa žalobcu pri tejto námietke bolo povinnosťou žalovaného okrem iného sa vysporiadať predovšetkým so znením § 58 a ods. 1 stavebného zákona a so skutočnosťou, že žiadosť o stavebné povolenie na stavbu ako celok vymedzené územným rozhodnutím, o ktoré sa opiera aj napadnuté rozhodnutie, nebola podaná v lehote troch rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia čím došlo nesporne k strate platnosti tohto územného rozhodnutia.
28. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Skutočnosť platnosti územného rozhodnutia v danej veci bola okresnému úradu, súčasne vykonávajúcemu aj pôsobnosť prvostupňového stavebného úradu vo veci územného konania o umiestnenie líniovej stavby, pre ktorú sa pozemky vyvlastňovali (čo je zrejmé z označenia územného rozhodnutia okrem iných vo výrokovej časti rozhodnutia okresného úradu), zjavne nesporne známa z jeho vlastnej činnosti. Preto ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci vo vzťahu k žalobcom namietanej platnosti tohto územného rozhodnutia v samotnom konaní o vyvlastnenie sa javí ako rozporné so všeobecnými princípmi dokazovania platnými aj pre správne konanie, v zmysle ktorých sa skutočnosti známe orgánu z vlastnej činnosti nedokazujú resp. táto okolnosť zbavuje orgán viesť dokazovanie ohľadom takejto skutočnosti.
Námietka k vymedzeniu rozsahu vyvlastnenia
29. K odvolacej námietke žalobcu o absencii vymedzenia rozsahu vyvlastnenia, t. j. či ide o odňatie vlastníckeho práva, vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona o vyvlastňovaní sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 1. napadnutého rozhodnutia, kde uviedlo, že hoci vo výroku (I) nešpecifikoval výslovne, že ide o prechod vlastníckeho práva (a nie obmedzenie), uvedené vyplýva z dikcie tohto výroku a preto tento nedostatok výrokovej časti z hľadiska závažnosti nezakladá nezákonnosť rozhodnutia.
30. Žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s touto odvolacou námietkou resp. má za to, že zo strany žalovaného bola bagatelizovaná.
31. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku posúdil a z jeho rozhodnutia je zrejmé ako sa s ňou vysporiadal. Ak žalovaný žalobcom namietaný nedostatok nevyhodnotil ako tak závažný, že by mohol zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, a žalobca zvolenými formuláciami svojej žalobnej námietky mienil spochybniť vecnú správnosť tohto záveru žalovaného, správny súd uzatvára, že záver žalovaného je vecne správny a žalobná námietka nedôvodná. Správny súd dodáva, že v nadväzujúcom výroku prvostupňového rozhodnutia je jasne vymedzené, že náhrada sa poskytuje za „odňatie vlastníckeho práva“ preto formulačnú nedôslednosť výroku o vyvlastnení nie je možné posudzovať bez kontextu celej výrokovej časti rozhodnutia.
Námietka k bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva dohodou
32. K odvolacej námietke žalobcu o nesplnení podmienok vyvlastnenia tým, že v konaní nebola preukázaná bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva dohodou, keď osobitný predpis zákon č. 129/1996 Z. z. v § 8 ods. 1 odkazuje na všeobecné predpisy o vyvlastnení, ktoré upravujú 90-dňovú lehotu na prijatie návrhu na dohodu, aj s poukazom na nesprávne poučenie v návrhu dohody o lehote na prijatie návrhu a v spojení s neúplnosťou návrhu na dohodu, z ktorej nebolo zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a ani odôvodnenie tohto rozsahu (s poukazom na § 3 ods. 2 písm c) zákona
o vyvlastňovaní), sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 8. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo túto odvolaciu námietku vyhodnotilo ako nedôvodnú s poukázam na preukázané zaslanie návrhu dohody na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastniteľom a márne uplynutie lehoty na prijatie návrhu, s tým, že táto lehota je 15 dňová a spravuje sa špeciálnou úpravou v § 17 ods. 1 cestného zákona, na ktorú sa odkazuje vo všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o vyvlastňovaní (§ 3ods. 1 písm b) tohto zákona).
33. Žalobca (v časti IV. žaloby) v súvislosti s námietkou nesprávnosti zisťovania a zistenia skutkového stavu žalovaným namieta, že zistenie žalovaného o preukázanosti bezvýslednosťou pokusu o nadobudnutie vlastníctva dohodou nemá oporu v administratívnych spisoch a žalovaný zjavne nesprávne stotožňuje nereagovanie žalobcu na ponuku s takzvanou bezvýslednosť pokusu, nerešpektujúc, že neperfektný pokus (pri nesprávnom či chýbajúcom poučení o rozsahu vyvlastnenia a odôvodnenia tohto rozsahu či o lehote na prijatie návrhu) nemôže zakladať záver o bezvýslednosti pokusu.
34. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade bola ponuková povinnosť vyvlastniteľa z dôvodu predloženia nového znaleckého posudku k určeniu náhrady zopakovaná v priebehu vyvlastňovacieho konania a už vyplývajúc z uvedeného aj bez formalistického skúmania obsahových náležitostí tejto ponuky v intenciách § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní bolo zrejmé odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsahu vyvlastnenia v ponuke, tak ako bolo prezentované vyvlastniteľom v priebehu konania, a taktiež bolo z priebehu konania zrejmé neprijatie tohto návrhu žalobcom (v lehote 15 dňovej ani 90 dňovej). Preto v príčinnej súvislosti, či už z domnelou alebo skutočnou neperfektnosťou tohto návrhu pre nedodržanie jej obsahových náležitostí vymedzených v § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní nemohlo dôjsť k nesplneniu podmienok vyvlastnenia z dôvodu nepreukázanosti bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva dohodou.
Námietka k nerozšíreniu predmetu vyvlastnenia
35. K odvolacej námietke žalobcu o absencii výroku o návrhu žalobcu na rozšírenie predmetu vyvlastnenia aj v spojení s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď si okresný úrad nezabezpečil znalecký posudok napriek tomu, že tak bol povinný urobiť pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 3. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo uviedlo, že návrh žalobcu na rozšírenie vyvlastnenia sa týkal zostatku z pôvodnej parcely č. 1-437 registra E KN o výmere 230 m2, z ktorej bola predmetom vyvlastnenia časť o výmere 119 m2, s novým parcelným č. 1388/7 už registra C KN (zostala nevyvlastnená časť o výmere 111 m2) a zdôraznil, že rozsah vyvlastnenia bol primeraný jeho účelu, a keďže prvostupňovým orgánom bol návrh na rozšírenie vyhodnotený ako nedôvodný nebolo dôvodné vo výrokovej časti jeho rozhodnutia rozhodovať o rozšírení predmetu vyvlastnenia. Tiež uviedol, že pokiaľ žalobca dôvodil rozšírenie vyvlastnenia zamedzením prístupu na zostávajúcu časť pozemku po vyvlastnení jeho ostatnej časti, svoje tvrdenie v priebehu konania neoprel o žiadny konkrétny dôkaz a preto ministerstvo považuje túto námietku za dôkazne nepreukázanú.
36. Žalobca (v časti III. a IV. žaloby) namieta, že žalovaný sa nezaoberal touto jeho odvolacou námietkou v spojení s nedostatočným zisťovaním skutkového stavu správnymi orgánmi v otázke prístupu k zostávajúcej (nevyvlastnenej) časti pozemku aj ohľadom na jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania k tejto otázke.
37. Správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Ministerstvo sa v napadnutom rozhodnutí odvolacou námietkou žalobcu zaoberalo a riadne ju posúdilo. Pokiaľ má žalobca za to, že ministerstvom odobrený postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu neboli správne, správny súd zdôrazňuje, že v prvom rade je na žiadateľovi relevantné vymedzenie a obhájenie dôvodov požadovaného rozšírenia vyvlastnenia uvedením tvrdení a označením dôkazov k nim, čo v okolnostiach danej veci bolo žalobcom zjavne opomenuté. Nie je namieste vzhľadom na osobitných charakter vyvlastňovania na účely podľa osobitných zákonov, aby len na základe nepodložených tvrdení vyvlastňovaného, bola povinnosť riadneho zistenia skutkového stavu zaťažujúca správny orgán, vnímaná ako povinnosť vyhľadávania prípadnej danosti zákonných dôvodov rozšírenia vyvlastnenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalobca žiadal o rozšírenie vyvlastnenia na jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na zostatkovej parcele o výmere 111 m2, t. j. o
vyvlastnenie ďalších 55,5 m2. Pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobcom bolo špecifikované minimálne to, akým spôsobom a kým bola táto plocha dovtedy užívaná, či išlo o využitie na poľnohospodárske účely a či užívaná bola ako súčasť väčšieho celku a akým spôsobom bol užívateľom realizovaný prístup k tomuto väčšiemu celku, prípadne ďalšie skutočnosti rozhodné na relevantné odôvodnenie navrhovaného rozšírenia vyvlastnenia. Vo vzťahu k námietke nevykonania znaleckého dokazovania k posúdeniu využiteľnosti pozemku správny súd zdôrazňuje, že predpokladom akéhokoľvek znaleckého dokazovania musí byť vymedzenie dôvodov na rozšírenie vyvlastnenia aspoň na minimálnej kvalitatívnej úrovni, k čomu v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo.
Námietka k rozhodovaniu o námietkach vznesených vo vyvlastňovacom konaní
38. K odvolacej námietke žalobcu o absencii výroku, ktorým by prvostupňový orgán rozhodol o námietkach vznesených žalobcom vo vyvlastňovacom konaní a nevysporiadaní sa nimi ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 4. napadnutého rozhodnutia, kde uviedlo, že okresný úrad na strane 7 svojho rozhodnutia vyhodnotilo námietky žalobcu ako bezdôvodné.
39. Žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s označenou odvolacou námietkou.
40. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku síce stručne, ale posúdil. Správny súd dodáva, že nezahrnutie rozhodnutia prvostupňového orgánu o námietkach vznesených žalobcom v konaní do výrokovej časti rozhodnutia, ale len do časti odôvodnenia rozhodnutia, síce nezodpovedá zákonom vymedzeným požiadavkám na obsah výroku (I) o vyvlastnení, tento nedostatok rozhodnutia však nie je možné podľa názoru správneho súdu hodnotiť ako vadu, ktorá by bola spôsobilá založiť nezákonnosť rozhodnutia. Pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobcom vznesené námietky boli správnym orgánom vyhodnotené, a to ako nedôvodné aj s odkazom na vyjadrenia vyvlastniteľa k nim. Pokiaľ podľa žalobcu stručné konštatovanie v prvostupňovom rozhodnutí o nedôvodnosti ním vznesených námietok nie je dostatočným, uvedené bolo podľa názoru správneho súdu v plnej miere kompenzované závermi vyslovenými žalovaným v napadnutom rozhodnutí.
B/
K námietke zmätočnosti rozhodovania o odvolaní voči výroku (II) o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a k žalobným námietkam vzťahujúcim sa k tomuto výroku
41. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
42. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.
43. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky.
44. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
45. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
46. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. , ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.
47. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 129/1996 Z. z., stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým s vyvlastneným.
48. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
49. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
50. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Námietka k zmätočnosti rozhodovania o odvolaní proti výroku o náhrade za vyvlastnenie
51. Správny súd pre posúdenie danej veci ako podstatnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaný nepreskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, keď uviedol, že nie je príslušný na preskúmanie výroku (II) prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie a súčasne je jeho rozhodnutie zmätočné, ak napriek tomu vyslovuje aj vecné hodnotiace závery k tomuto výroku a zamieta odvolanie resp. potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie v celosti.
52. V prvom rade správny súd zaujíma stanovisko k otázke prípustnosti odvolania proti výroku (II) prvostupňového vyvlastňovacieho rozhodnutia – výroku o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.), a to aj s ohľadom na odlišné závery prezentované na túto otázku v rozhodnutiach kasačného súdu. Podľa správneho súdu zhodne so závermi vyslovenými v rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022 formulácie zvolené v ustanoveniach § 14 ods. 1, 2 zákona č. 282/2015 Z. z., ako ani iný právny predpis nevylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 cit. zákona). Uvedené v danom prípade len potvrdzuje poučenie v prvostupňovom rozhodnutí o možnosti podať proti nemu odvolanie. Formulácie v ustanoveniach § 14 ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní nie je možné vykladať ani tak, že by rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 cit. zákona) nepatrilo do rozhodovacej právomoci druhostupňového správneho orgánu, ale súdu v správnom súdnom konaní. Prieskumná právomoc správneho súdu je daná len voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Pokiaľ ide o 30 dňovú lehotu označenú v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, táto predstavuje špeciálnu lehotu na podanie správnej žaloby smerujúcej proti právoplatnému výroku o náhrade za vyvlastnenie (t. j. druhostupňovému rozhodnutiu potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie v tomto výroku) oproti všeobecnej lehote na podanie správnej žaloby ustanovenej v SSP.
53. Podľa záverov vyslovených v uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022, na ktoré správny súd odkazuje: „27. Súdny prieskum správneho rozhodnutia môže byť uskutočnený len za splnenia procesných podmienok na vedenie súdneho konania (§ 97 SSP). Jednou z podmienok je, že sa preskúmava konečné právoplatné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a/ SSP a contrario). Preto bolo potrebné odpovedať na otázku, či voči výroku o náhrade za vyvlastnenie je možné podať riadny opravný prostriedok v rámci správneho konania. (...) Kasačný súd uvádza, že na vyvlastňovacie konanie sa v zmysle § 18 cit. zákona [pozn. zákon č. 282/2015Z. z.] vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní explicitne nevylučuje podanie odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, ktorá bola priznaná podľa § 13 ods. 3 tohto zákona. Uvedené potvrdzuje prvá veta § 14 ods. 2 ktorá uvádza, že včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku zo všeobecnej právnej úpravy § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (…) 28. Tento opravný prostriedok, ktorý nazval zákonodarca explicitne ako ,,odvolanie”, nemožno zamieňať za správnu žalobu, ktorú rovnako explicitne ako ,,žalobu” pomenoval v tretej vete § 14 ods. 2 a o ktorej rozhoduje súd. Zákon umožňuje túto žalobu podať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže včas podané odvolanie má na právoplatnosť vždy odkladný(suspenzívny) účinok, nie je možné uvažovať o tom, že by zákonodarca mal na mysli situáciu, keď žaloba bola (v určitých prípadoch právnej úpravy O.s.p. účinnej do 30.6.2016) vo svojej podstate opravným prostriedkom proti neprávoplatného správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ podanie správnej žaloby je možné až po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, potom, keďže odvolanie je prípustné, je žalobu možné podať až po vyčerpaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán a po nadobudnutí právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia. Z toho je zrejmé, že odvolanie a žaloba uvádzané v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní nie sú totožné inštitúty, pričom najskôr je potrebné vyčerpať odvolanie, aby mohla nastúpiť žaloba. (…) 30. Ako bolo vyššie uvedené, zákon o vyvlastňovaní nezakotvuje neprípustnosť podania odvolania voči výroku správneho orgánu o náhrade za vyvlastnenie stanovenej podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a preto je potrebné konštatovať, že v zmysle § 53 Správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je aj proti tomuto výroku odvolanie prípustné. (…) 31. (...) Konečné (odvolacie) rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie nie je vylúčené z prieskumu správneho súdu ani na základe negatívnej enumerácie stanovenej v § 7 SSP, ani na základe osobitného predpisu.“
54. Správny súd poznamenáva, že v danej veci nie je sporným, že žalobu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení (v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie) a žalobu o nárokoch na vyššiu náhradu za vyvlastnenie (na podanie ktorej je účastník namietajúci určenie výšky náhrady podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, pri nevyhovení jeho námietkam odkázaný správnym orgánom v priebehu vyvlastňovacieho konania) nie je možné zamieňať, nakoľko ide o dva rôzne inštitúty, o ktorých sa rozhoduje v odlišných typoch súdneho konania (civilné konanie v. správne súdne konanie). Teda rozhodovanie o nich patrí do právomoci iných súdov (civilný súd v. správny súd). [Správny súd odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/13/2020 zo dňa 25.11.2020 resp. sp. zn. 1KO/19/2020 zo dňa 25.11.2020, na ktoré poukazoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe.]
55. Samostatnou otázkou je vymedzenie vlastného rozsahu odvolacieho prieskumu druhostupňového správneho orgánu vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku (II) o náhrade za vyvlastnenie, a na to nadväzujúc rozsahu súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania. A to s ohľadom na to, že posudzovanie primeranosti (výšky) náhrady za vyvlastňovaný pozemok určenej vo výroku (II) prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení je vylúčené tak z odvolacieho ako aj následného správneho súdneho prieskumu a posunuté do roviny civilného sporového konania, ktoré má možnosť iniciovať osoba, predmet vlastníctva ktorej bol vyvlastnený, potom čo vo vyvlastňovacom konaní namietala určenie náhrady podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a bola odkázaná s nárokmi na vyššiu náhradu na civilné sporové konanie. Vyplývajúc z uvedeného predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k výroku o náhrade, na ktorý je príslušný odvolací orgán a následne správny súd tak môžu zostať len procesné postupy, skutkové a právne závery, ktoré nemajú priamy dosah na posudzovanie primeranosti výšky náhrady určenej vo vyvlastňovacom rozhodnutí.
56. Takto koncipovaná právna úprava čo do vylúčenia „sporu“ o výšku náhrady na civilné sporové konanie ma nevyhnutne dosah aj na požadovaný rozsah zisťovania skutkového stavu veci pokiaľ ide o ustálenie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Vyplývajúc z uvedeného potom samotná ústavná požiadavka možnosti vyvlastnenia či obmedzenie vlastníctva len za primeranú náhradu môže byť autoritatívnym aktom správneho orgánu naplnená len čiastočne a možnosť jej naplnenia je ponechaná na aktivitu dotknutého vlastníka iniciovaním civilného sporového konania.
57. Vo svetle uvedeného je namieste pripustiť, že konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v znení „opravným prostriedkom voči výroku o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva je žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§14 ods. 2 zákona o vyvlastnení). Z dôvodu, že ministerstvo nie je príslušné na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie (II.) vlastníckeho práva, považuje námietku odvolateľa za nedôvodnú a odkazuje odvolateľa na podanie správnej žaloby v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.“ aj v spojení s poučením o opravnom prostriedku v znení: „Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku sa proti tomuto rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať (podať rozklad). Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Na preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku o určení náhrady za vyvlastnenie (II.) podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je príslušný súd. Žaloba na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“ sa javí skutočne ako zmätočné. Avšak pre posúdenie zákonnosti jeho rozhodnutia v intenciách vyššie označenej námietky žalobcu bolo pre správny súd podstatným a neopomenuteľným, že v ostatnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa žalovaný meritórne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu smerujúcimi práve proti výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie. A v nadväznosti na to aj v samotnej výrokovej časti svojho rozhodnutia žalovaný nezamieta odvolanie len v časti, ale v celosti a nepotvrdzuje prvostupňové rozhodnutie len v časti jeho výroku I. o vyvlastnení ale v celosti, teda vo všetkých jeho výrokoch. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celosti, vrátane výroku o náhrade a v celosti ho aj potvrdil. Hoci žalovaným použité vyššie citované formulácie môžu zavádzať (a nie celkom neopodstatnene) k záveru, že samotný žalovaný nemal celkom jasne vyriešenú otázku svojej prieskumnej právomoci, napriek tomu je nesporné, že ju fakticky realizoval a premietol ju tak v odôvodnení ako aj výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
58. Odvolacie námietky v danej veci smerujúce voči výroku (II) o náhrade za vyvlastnenie, ktoré neprekročili rámec namietania procesných postupov, skutkových a právnych záverov, ktoré nemajú priamy dosah na posudzovanie primeranosti výšky náhrady za vyvlastnenie, boli odvolacím orgánom, ako to bolo vyššie uvedené, posúdené a žalobou podanou žalobcom bolo ich posúdenie posunuté do roviny súdneho prieskumu. Preto správny súd jednotivé žalobné námietky žalobcu v tomto rozsahu aj jednotlivo posúdil.
59. Správny súd vzhľadom na charakter žalobnej námietky zmätočnosti rozhodovania o odvolaní smerujúcom voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, sledujúc, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, posúdil jednotlivé žalobné námietky vo vzťahu k výroku o náhrade za vyvlastnenie, napriek tomu, že nebola zachovaná 30 dňová lehota označená v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní na podanie správnej žaloby smerujúcej proti právoplatnému výroku o náhrade za vyvlastnenie (t. j. druhostupňovému rozhodnutiu potvrdzujúcemu prvostupňové rozhodnutie v tomto výroku), ktorá skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie žaloby v tejto časti pre oneskorenosť.
Námietka k neurčeniu náhrady podľa § 8 zákona č. 129/1996 Z. z.
60. Na odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a to o rozpornosti tohto výroku s § 8 zákona č. 129/1996 Z. z., keď v zmysle tohto ustanovenia mal okresný úrad určiť náhradu v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom pojem trhová cena je podľa žalobcu odlišný od pojmu všeobecná hodnota, ministerstvo reagovalo v bode Ad 5. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo s poukazom na § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z., podľa ktorého „všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci
aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty“ uviedlo, že všeobecná hodnota pozemkov stanovená v danom prípade znaleckým posudkom predloženým vyvlastniteľom je ekvivalentom ceny trhovej.
61. Žalobca (v časti II. žaloby) namieta podľa neho nevhodné a nerozumné úvahy ministerstva k pojmu trhovej ceny pozemku a jej stotožňovaniu s pojmom všeobecnej hodnoty a zdôrazňuje nerešpektovanie znenia právnych predpisov či legálnej definície označených pojmov (znenie § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona).
62. Správny súd v prvom rade uvádza, že ak sa ministerstvo zaoberalo touto odvolacou námietkou, nepresiahlo tým rozsah svojej odvolacej prieskumnej právomoci voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, limitovanej obmedzením možnosti prieskumu tohto výroku v rozsahu požadovanej vyššej náhrady (s ktorou požiadavkou bol žalobca odkázaný na civilné konanie) nakoľko išlo o odvolaciu námietku a v nadväznosti na to ide o žalobnú námietku týkajúcu sa správnosti samotného procesného postupu a aplikovanej právnej úpravy pri určovaní náhrady za vyvlastnenie. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, plne sa stotožňujúc so závermi odvolacieho správneho orgánu. Zároveň dodáva, že samotná pojmová odlišnosť určenia náhrady za vyvlastnenie v špeciálnej úprave v § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. „v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom“ a vo všeobecnej úprave v § 13 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 3 zákona „v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote na základe znaleckého posudku“ nič nemení na tom, že podkladom určovania náhrady je vždy znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností, ktorého vyhotovenie sa spravuje postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Pritom je bezpredmetné či v ostatnej úprave je táto „cena“ určená znaleckým posudkom označovaná ako „trhová cena“ alebo kompatibilne s pojmami už používanými označenou vyhláškou ako „všeobecná hodnota“ nehnuteľnosti. Ako už bolo vyššie uvedené inštitút odkázania účastníka s nárokmi na vyššiu náhradu na civilné konanie má nevyhnutný dosah aj na rozsah dokazovania k určeniu primeranej protihodnoty za vyvlastnené nehnuteľnosti. Zákonná úprava predpokladá len dokazovanie vyvlastniteľom predloženým znaleckým posudkom príp. stanoviskom znalca, čo síce podľa názoru súdu v individuálnych okolnostiach nevylučuje vykonanie a zohľadnenie aj iných dôkazov, avšak v zásade je ostatné dokazovanie k zisťovaniu trhovej hodnoty nehnuteľností posunuté do roviny civilného konania.
63. Pokiaľ žalobca v ďalšom namieta aj nepoužitie porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemku, použitie neaktuálnej východiskovej hodnoty pozemkov v znaleckom posudku predloženom vyvlastniteľom, všetko s poukazom na výraznú odlišnosť v hodnote dvoch susediacich pozemkov vo vlastníctve žalobcu, táto časť žalobných námietok podľa správneho súdu smeruje k samotnej správnosti určenia primeranosti výšky náhrady za vyvlastnenie a preto jej posúdenie presahuje rámec prieskumnej právomoci správneho súdu z dôvodov, ktoré boli už vyššie vymedzené.
Námietka k času vyhotovenia znaleckého posudku, podľa ktorého bola určená náhrada za vyvlastnenie
64. Žalobca k odvolacím námietkam vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) pre úplnosť dodal, že okresný úrad vychádzal pri určovaní náhrady zo znaleckého posudku staršieho ako 2 roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a v žalobných námietkach vytýka žalovanému, že sa s uvedením tvrdením nevysporiadal.
65. Správny súd v prvom rade uvádza, že označené tvrdenie žalobcu pre jeho kontext v texte odvolania nie je možné jednoznačne hodnotiť ako odvolaciu námietku. Nezávisle od uvedeného, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí osobitne na toto tvrdenie žalobcu nereagoval v bodoch Ad 1. až Ad 8. svojho rozhodnutia, ale v ostatnej časti svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že postup okresného úradu bol zákonný, keď určil náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, nie je namieste záver, že by sa s týmto tvrdením žalobcu nevysporiadal. Podľa § 13 ods. 3 zákona sa náhrada určí v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku na základe znaleckého posudku s odkazom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona, podľa ktorého je vyvlastniteľ povinný v návrhu uviesť sumu predpokladanej náhrady podľa znaleckého posudku, a uvedenie tejto sumy musí byť vyvlastniteľom podložené znaleckým posudkom nie starším ako dva roky, ktorý má k návrhu pripojiť podľa § 9 ods. 3 písm f) zákona. Preto v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyjadrená požiadavka určenia náhrady za vyvlastnenie v sume nie nižšej ako je všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom nie starším ako
dva roky nie je izolovaná, ale súvisí s požiadavkou na predloženie znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky vvvlastniteľom. V danom prípade bola vyvlastniteľom táto požiadavka v priebehu konania splnená. Vzhľadom na uvedené z administratívneho spisu vyplývajúca skutočnosť (ktorá však žalobcom v odvolaní ako ani v žalobe nebola osobitne špecifikovaná) odstupu viac ako dvoch rokov (viac o necelé dva mesiace) medzi datovaním (druhého) posudku predloženého vyvlastniteľom (znalecký posudok č. 4/2018, znalkyne Ing. Moniky Bilej, zo dňa 02.02.2018) a datovaním rozhodnutia okresného úradu (dňom 20.03.2020), nemôže zakladať nezákonnosť výroku o náhrade za vyvlastnenie z dôvodu závažných procesných pochybení v postupe konajúceho správneho orgánu.
Námietka k nesprávnej lehote na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie
66. K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a to o rozpornosti tohto výroku s § 6 ods. 1,2 zákona o vyvlastňovaní a § 8 zákona č. 129/1996 Z. z., keď v zmysle týchto ustanovení mal okresný úrad určiť lehotu na vyplatenie náhrady do 21 dní a nie ako nesprávne určil do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, teda námietke nesprávne určenej lehoty na vyplatenie náhrady, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 6. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo uviedlo, že došlo k nepresnosti, ak v prvostupňovom rozhodnutí bola určená lehota 30 dní podľa všeobecnej úpravy (§ 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní) a nie lehota 21 pracovných dní podľa špeciálnej úpravy (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z.), čo však zakladá reálny rozdiel 1 dňa v neprospech lehoty uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí, preto táto nepresnosť nezakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia.
67. Žalobca (v časť III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s označenou odvolacou námietkou, pri ktorej žalovaný podľa žalobcu „nerozumne znásilňuje svoju úvahu proti výslovnému zneniu právnej úpravy“ resp. ju bagatelizuje.
68. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku posúdil a z jeho rozhodnutia je zrejmé ako sa s ňou vysporiadal. Ak žalovaný namietaný nedostatok nevyhodnotil ako tak závažný, že by mohol zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, a žalobca zvolenými formuláciami svojej žalobnej námietky mienil spochybniť vecnú správnosť tohto záveru žalovaného, správny súd uzatvára, že záver žalovaného je vecne správny a žalobná námietka nedôvodná. Správny súd dodáva, že vychádzajúc z dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení 16.04.2021, posledný deň 30 dňovej lehoty uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí počítanej od právoplatnosti rozhodnutia pripadá na deň 16.05.2021 a posledný deň lehoty 21 pracovných dní počítanej od právoplatnosti rozhodnutia, ktorá sa vzťahuje na vec žalobcu je deň 17.05.2021, a teda skutočne ide o rozdiel 1 dňa.
Námietka k určeniu spôsobu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie
69. Pokiaľ žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jeho ďalšou odvolacou námietkou vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a to s odvolacou námietkou chýbajúceho výroku o určení spôsobu zaplatenia náhrady, správny súd uvádza, že hoci sa ministerstvo osobitne a výslovne v bodoch Ad 1. až Ad 8. napadnutého rozhodnutia k tejto námietke nevyjadrilo, uvedené nie je možné považovať za takú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá by zakladala jeho nezákonnosť. Osobitne s ohľadom na to, že v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 129/1996 Z. z., ktorý je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave vyvlastnenia v zákone č. 282/2015 Z. z o vyvlastňovaní je výslovne uvedené, že stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým s vyvlastneným. Preto opomenutie formálneho deklarovania tohto zákonného predpokladu v samotnej výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, podľa názoru súdu nemôže viesť k záveru o nezákonnosti prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia.
C/
Záver
70. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalobné námietky vznesené žalobcom nie sú spôsobilé jednotlivo ani v súhrne v posudzovanej veci spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaným odobrené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení charakterizujú pochybenia spočívajúce v nedôslednom premietnutí zákonných požiadaviek tak vo formulácii ako aj v obsahu výrokovej časti rozhodnutia. Správny súd súčasne zdôrazňuje,
že pochybenia konajúcich správnych orgánov zvýraznené žalobcom v jeho námietkach odôvodňujú záver, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa takých pochybení správny orgán vo vyvlastňovacích konaniach a rozhodnutiach v budúcnosti vyvaroval. Avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, nepredstavujú tak závažné vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach, ktoré by dovoľovali konštatovať záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť samotného prvostupňového a následne napadnutého druhostupňového rozhodnutia resp. záver o nepreskúmateľnosti či nedostatočnosti dôvodov týchto rozhodnutí.
71. Správny súd z uvedených dôvodov v zmysle § 190 SSP správnu žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. (výrok I).
72. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, a žalovanému výnimočne priznať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.)
73. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)