Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-111-2017.pdf
PDF · 182.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a prísediacich Emila Bajtoša a Radovana Komára na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. augusta 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaná:
G. L. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Spišská Nová Ves, ul. R. č. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
v období najmenej od mesiaca máj 2014 do 15. marca 2016 v Spišskej Novej Vsi, v obchodnom centre Tesco Extra, v prevádzke zmenárne so záložňou obchodnej spoločnosti nei, s.r.o., 053 21 Lieskovany 28, IČO: 457 284 29, kde obvinená vykonávala práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 30.4.2014 a ako osoba zodpovedná za zverené hodnoty ručiaca vo výške 40.000,-eur najprv poskytla neoprávnene finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičkách uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, pričom v sume približne 1.500,- eur neboli kryté zlatom a následne vystavovala presne nezistený počet fiktívnych zmlúv o pôžičke, najmenej však 81 uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, na rôzne sumy peňazí, ktorými vykrývala ňou spôsobenú chýbajúcu finančnú hotovosť v pokladni, pričom z fiktívnych zmlúv boli odvádzané fiktívne úroky najmenej vo výške 20.500,13 eur, ktoré boli vykazované ako zisk záložne vo vystavovanej závierke a mali vplyv na účtovníctvo obchodnej spoločnosti, čím takto spôsobila obchodnej spoločnosti nei, s.r.o., Lieskovany 28 škodu najmenej vo výške 2.553,87 eur,
t e d a
- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
- uviedla nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva,
č í m s p á ch a l a
- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a
z a t o j e j u k l a d á
Podľa § 259 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu jej podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú obchodnú spoločnosť nei, s.r.o., 053 21 Lieskovany 28, IČO: 457 284 29 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 31.10.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na obvinenú G. L. H. na tom skutkovom základe, že v období od 1.2.2016 do 15.3.2016 v Spišskej Novej Vsi, v obchodnom centre Tesco Extra, v prevádzke zmenárne so záložňou, v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 30.4.2014 uzavretou medzi G. H., R. XXX/X, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 171 885 39 ako zhotoviteľom a nei s.r.o., 053 21 Lieskovany 28, IČO: 457 284 29 ako objednávateľom a ako osoba zodpovedná za zverené hodnoty, ručiaca vo výške 40.000,- eur za vzniknutý schodok z pokladne prevádzky vyberala rôzne sumy peňazí, ktoré si ponechávala pre seba, spolu vo výške 34.741,50 eur, pričom ich časť v sume 24.166,50 eur vykrývala vystavovaním 91 fiktívnych zmlúv o pôžičke, uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, čím pre nei. s.r.o. spôsobila škodu vo výške 31.741,50 eur, ktorý právne kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.
Obžalovaná G. L. H. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásila, že je nevinná. K skutku uviedla, že pre poškodeného začala pracovať v septembri 2012 a od apríla 2014 pracovala u neho na základe zmluvy o dielo, ona ako živnostník, on ako podnikateľ. Podľa zmluvy mala vykonávať zmenárenskú činnosť a administratívne práce. Práca v rámci záložne bola len na základe ich ústnej dohody. V zmenárni na základe ráno stanovených kurzov menili peniaze a v záložni si klienti chodili požičiavať peniaze na základe toho, že ako protihodnotu do zástavy dali zlato, ktoré sa skontrolovalo, ocenilo určitou sumou na základe tabuľky a peniaze sa požičali na základe zmluvy o pôžičke. Boli dva týždne na to, aby si klient prišiel zlato vyzdvihnúť, ak nie, zlato sa považovalo za prepadnuté. Na pracovisku sa striedala s pani D., tiež tam chodila zastupovať F. L., J. D., Z. G.. Ráno keď prišla do práce bolo na papieri napísané, v akej hodnote sú valuty v pokladni (prepočítané na eurá), dali sa odkontrolovať podľa dennej uzávierky z predošlého dňa, bola tam napísaná hotovosť a ak nejaké peniaze chýbali, bolo napísané že nejaká suma je na inej prevádzke alebo ešte nebola vrátená z banky a takto bola napísaná celková suma, ktorá mala byť v pokladni. Založené zlato nekontrolovalo. Na konci mesiaca sa urobila uzávierka pokladní, pokladňa zmenárne aj záložne bola spoločná, vyčíslil sa zisk tak, že na začiatku boli peniaze a na konci mesiaca bola tá suma vyššia. Zisk zobral pán G. tak, aby sa pokladňa dostala presne na tú istú sumu ako na začiatku mesiaca. Dňa 15.3.2016 nastúpila do práce, prerátala peniaze a pán G. písal, že príde po české peniaze. Ona ho čakala, že mu povie, že má problém so zmluvami a všetko mu vysvetlí, ale ponáhľal sa, dala mu peniaze s tým, že ešte príde. Prišiel druhýkrát, poprosila ho, aby išiel na prevádzku, že má problém. Povedala mu, že v záložni má zmluvy, ktoré nie sú kryté zlatom a nevie ako to má vyriešiť. Tiež povedala, že žiadne peniaze nevzala, nevyberala ich z pokladne pre vlastnú potrebu. Pán G. povedal, že to skončí basou, ale on to vyrieši, bola roztrasená. Prišla kolegyňa pani L., ktorá mala urobiť uzávierku, pani D., Dr. V.. Všetko narýchlo zrátali, vyčíslili, ona povedala, ktoré zmluvy nie sú kryté zlatom a pán G. sa vrátil s lístočkom, na ktorom bolo napísané, že má napísať čestné prehlásenie a pôjdu to overiť na matriku. Čestné prehlásenie (ktoré je v spise) spísala tak, že prepísala text, ktorý dostala na papieriku, nezamýšľala sa nad tým, chcela to mať čo najskôr za sebou, odovzdala kľúče od prevádzky a s poškodeným išli na matriku, pričom sa jej celý čas pýtal, kde dala peniaze a ona mu hovorila, že nič z peňazí nezobrala a chce mu to vysvetliť. Chcel ešte ísť za jej rodičmi, aby sa zaručili svojim bytom, ak nezaplatí tú sumu, ale neboli doma. Ona urobila chybu, lebo cigánom požičala viac peňazí, čo povedala pánovi G. až na ďalšom stretnutí, lebo si to nechcel dať vysvetliť a tvoril sa fiktívny zisk, ktorý pán G. bral na základe zmlúv, ktoré neexistovali, preto nespôsobila takú škodu ako bola vyčíslená. Problém vznikol tak, že niekedy v máji alebo začiatkom leta
2014 za ňou prišiel H. H. a prosil ju, že má chlapov v Čechách a potrebuje peniaze na cestovné lístky, lebo ich tam firma nevyplatila a nemá dostatok zlata, aby dostal sumu, ktorú potrebuje. Dovtedy ich mala za slušných ľudí, ktorí všetko splácali, tak jej dal tri zlaté veci, ktoré rozdelila na tri zmluvy na neho, Z. H. a E. H.. Zo zlata si pamätá len náušnice s veľkým modrým očkom a dala mu vtedy okolo 1800,- eur, pričom hodnota zlata nebola ani 300,-eur. Takto jej chýbalo skoro 1.500,-eur a následne úroky, ktoré bežali na tej zmluve. Keď prišiel H. H. prvýkrát povedať, že ešte nemá peniaze, aby s tým niečo urobila, dala za neho zo svojich asi 250,- eur ako úrok, ktorý tam bol, že to vráti. Znovu však prišiel s tým že nemá peniaze a ešte pýtal peniaze, že žena je v pôrodnici a nemajú na plienky, tak mu zo svojich peňazí dala 50,-eur. Na druhý deň videla jeho ženu, že ešte nemajú dieťa a vedela, že jej zle. Bála sa to priznať, preto to potrebovala nejakým spôsobom zakryť a tak peniaze, ktoré tam neboli, rozpísala na menšie sumy na viac zmlúv, ktoré uzatvárala na rôzne mená. Zlato sa totiž v záložni nikdy nekontrolovalo. Nevie už spätne uviesť, ktoré fiktívne zmluvy boli nové a ktoré už bolo predlžované, ktoré sú v programe ale ukončené a dá ako novú zmluvu. Úroky z pôvodnej zmluvy išli do zisku. Takto každý mesiac dochádzalo k tomu, že z tých fiktívnych zmlúv sa vytváral zisk, ktorý na konci mesiaca zobral p. Dzurilla, jej tým pádom zase chýbali peniaze a aby ostala pokladňa vo výške ako mala byť, ona musela vyrábať zmluvy na zisk, ktorý zobral poškodený a takto sa z mesiaca na mesiac zmluvy kumulovali, bolo ich viac a teda tie zmluvy nevznikli ako je uvedené v obžalobe od februára do marca 2016, ale vznikali postupne v priebehu asi roka a pol alebo roka a trištvrte. Zlato od H. držala, ale keď stretla Z. H. a povedala jej, že to nevyrovnajú, dala ho do predaja, aby sa aspoň niečo vrátilo, no nepamätá, za koľko sa predalo. Ona si tie fiktívne pôžičky neevidovala, mohlo byť okolo 90. Pri inventúre vykonanej dňa 15.3.2016 nebola, označila iba fiktívne zmluvy, zlato sa pred ňou nekontrolovalo, iba na papieri jej oznámili chýbajúcu sumu. Uznala, že spôsobila škodu, ale nie v takej výške ako bola vyčíslená, pretože poškodený časť peňazí bral ako zisk. Škoda bola isto to, čo požičala bez zálohy zlata. Zároveň ho ale poškodila na dani, lebo priznal vyššie zisky a platil tak vyššiu daň. Poškodenému uhradila 2.000,-eur, potom ďalších 2.000,-eur a 500,- eur a z dohodnutého splátkového kalendára uhradila jednu splátku v sume 150,-eur na základe dohody o urovnaní dlhu vo výške 9.000,-eur, ktorú uzavreli s tým, že nebude na ňu podané trestné oznámenie. Keď si zrátavala škodu ona, vyšlo jej okolo 6.500,-eur, na ktorú ale poškodený nechcel pristúpiť. Počas jej práce u poškodeného nebola vykonávaná inventúra, na konci mesiaca sa nekontroloval stav pokladne. Na konci roka urobili s kolegyňou inventúru, ale to sa iba vytlačila zostava z počítača a odkontrolovala s peniazmi, nič iné sa nekontrolovalo. K tomu, že malo v pokladni chýbať v hotovosti suma 10.575,-eur uviedla, že z pokladne sa aj požičiavali peniaze známym pána G., čo sa viedlo na papieri bokom. Dňa 15.3.2016 si ráno rozdelila peniaze do prepážok a peniaze nechýbali, iba to, čo mala ona fiktívne veci.
Poškodený C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutku sa dozvedel tak, že ho obžalovaná zavolala do prevádzky a povedala mu, že spreneverila 20.000,-eur. Zavolal svedkov, urobila sa opakovane inventúra a vyšiel im schodok 34.600,-eur. Inventúru vykonala pani L., G., L., prišli tiež JUDr. V., pán O. a nejakí ďalší. Na inventarizačnom zázname nie sú všetci napísaní, niektorí boli iba svedkovia. Obžalovaná spomínala nejaké fiktívne faktúry a podvody na fiktívnych ľuďoch a tak mala kryť svoju činnosť a na záver ešte musela zobrať nejaké 3.000,-eur v hotovosti o ktorých hovorila jej kolegyňa, že ich ešte v nedeľu mala. Obžalovaná sama vyselektovala fiktívne zmluvy, ktorých bolo okolo 91. Fyzicky kontrovali zmluvy a zlato, predtým to takto nerobili. Po výsledku inventúry, ktorý obžalovaná nespochybňovala, išli na matriku, kde čestným prehlásením potvrdila, že peniaze spreneverila. Povedala, že sa pokúsili uhradiť škodu, išli za jej rodičmi, tí jej odmietli pomôcť. Do nejakej doby uhradila 4.500,-eur, potom sa chceli s ňou dohodnúť, zaplatila jednu splátku 150,-eur, začala to popierať a tak to dali na políciu. Dohodu o urovnaní uzavreli na sumu 9.000,-eur, lebo vedel, že im to v živote nedokáže zaplatiť. K inventarizačnému zápisu uviedol, že suma 67.100,- eur v kolónke inventarizačný majetok bola výška hotovosti, s ktorou pracovala v daných dňoch. V pokladni bolo najprv 40.000,- eur, niekedy v 2015/2016 bola navýšená na 67.100,-eur. Zamestnankyne si každý deň a mesiac robili uzávierku a musela im sedieť suma 67.100,-eur (v hotovosti, valutách, zlate). Zlato fyzicky nekontrolovali. Hĺbková inventúra sa nerobila, pracovníčky mali podpísanú hmotnú zodpovednosť. Každá zamestnankyňa si musela kontrolovať pokladňu, preto obžalovanú buď druhá kolegyňa kryla alebo ju nejak mohla oklamať tými fiktívnymi zmluvami. Osoby H. obžalovaná spomínala, ale až po probléme, dozvedel sa o tom zo spisu. Zamestnankyňa si ráno preberala hotovosť, overila podpisom, a ak by to nesedelo, nemala otvoriť prevádzku ale riešiť to. Na predmetnej prevádzke pracovali dve pracovníčky a nejakí ďalší na záskok. Pôžičky jeho známym sa zapisovali do knihy pokladne, ak nejaká bola v čase inventúry, zohľadnila sa. Obžalovaná zobrala všetko na seba, preto pani D. nevyzývali na zaplatenie schodku, aj keď si myslí, že o tom musela vedieť. Najprv aj ju oslovili na úhradu na základe hmotnej zodpovednosti, ale potom to obžalovaná zobrala na seba.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z 13.9.2017, kde uviedol, že zavolala ho do prevádzky, kde mu oznámila, že spreneverila okolo 20.000,-eur a keď sa opýtal ako sa to stalo, tak mu povedala, že postupne si brala peniaze podľa svojej potreby. Po vysvetlení rozporu poškodený uviedol, že o tých fiktívnych zmluvách povedala až po nejakej dobe, sumu 20.000,-eur povedala hneď.
Poškodený C. G. bol dopočutý ešte na ďalšom hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že boli s obžalovanou za účtovníčkou na základe toho, že oznámila, že spreneverila peniaze a chceli to dať do poriadku, aby sa neplatili dane z fiktívnych peňazí, ktoré vlastne mali byť v pokladni. Upravili sa daňové priznania za dobu, ktorú uviedla obžalovaná. K hárku 1 z č.l. 429, ktorý obsahuje vyčíslenie škody vrátane úrokov za roky 2014 až 2016 obžalovanou uviedol, že podpis tam je jeho, ale nerozumel tomu, lebo im to robí účtovnícka firma. Ani k súhrnu zmlúv na č.l. 430- 436 a účtovným dokladom na č.l. 437 sa nevedel vyjadriť, nevedel, kto tam dopisoval rukou sumy, mala by to vedieť obžalovaná. Nepamätá sa, či mu pani M. hovorila, že fiktívne úroky má vrátiť naspäť do pokladne. Riešili to, že z fiktívnych zmlúv nebudú platiť daň, obžalovaná použila na úroky istinu (pokladňu) a z toho nemohli platiť daň. Obžalovaná to robila dlhodobo a neprišlo sa na to, lebo sa zlato nekontrolovalo.
Obžalovaná k výpovedi poškodeného uviedla, že v čase keď písala čestné prehlásenie bola na prevádzke iba pani L. a D.. Pani L. mu odniesla lístok so sumou a spolu s JUDr. V. jej doniesli, čo má napísať. S pani G. sa ani nestretla, keď išla na matriku nebola tam ani pani Y.. Keď boli v účtovníckej firme, pani M. povedala poškodenému, že peniaze musí vrátiť do pokladne, lebo ide o úroky za zmluvy, ktoré vôbec neexistovali. Pani P. mu zase povedala, že celý rozdiel bol preúčtovaný na účet 355, ktorý znamená pohľadávku voči konateľovi spoločnosti.
Svedkyňa L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou spol. nei. Dňa 15.3.2016 robila na inej prevádzke, keď jej napísal pán G., aby prišla na prevádzku do Tesca. Tam pani L. povedala, že spreneverila peniaze. Povedala, že nevie koľko peňazí ale približne 20.000,-eur a tak, že robila fiktívne zmluvy na záložni, zakladala na fiktívne mená zlato a peniaze vzala. Šéf ich požiadal, aby urobili inventúru, ona išla po pani Y., zavolal aj pani D.. Vytlačili uzávierku zo záložne a vyberali fiktívne zmluvy tak, že vytlačili inventúrny súpis zmlúv a porovnali s kasou, kde sa zakladá jedna časť zmluvy a založené zlato a niektoré neboli fyzicky ale iba v počítači. Obžalovaná im fiktívne zmluvy neoznačovala. Nezisťovali, či išlo o predlžované zmluvy. Potom urobili uzávierku v zmenárni, prišla aj pani G. a L.. Okrem fiktívnych zmlúv zistili, že chýbala hotovosť okolo 10.000-11.000,-eur. Poškodený sa opýtal obžalovanej, či súhlasí s výsledkami inventúry, nemala námietky a od JUDr. V. opísala nejaký návrh a išli k notárovi. Inventúru vykonala ona, pani D., Y., potom prišla pani G.. Inventarizačný zápis písala ona, asi na druhý deň s pani G.. Nevie prečo tam nie je uvedená pani D., ale bola pri tom. Obžalovaná nebola prítomná počas celej inventúry. Inventúru vykonali do obedu. Pri inventúre kontrolovali každú zmluvu fyzicky, ak zlato chýbalo boli fiktívne a bolo ich okolo 90, nevie povedať, či išlo o nové zmluvy alebo predlžované. V záložni mali položku hodnota založených vecí, t.j. hodnota všetkých zmlúv, ktoré sú založené, bez úrokov, iba to čo bolo požičané, odpočítali živé a vyšla im hodnota fiktívnych. Potom urobili kontrolu zmenárne, spočítala sa pokladňa, ktorá bola spoločná pre zmenáreň aj záložňu. V záložni vedia koľko je hodnota vecí a hotovosť a v zmenárni počítali valuty. takto zistili rozdiel okolo 10.000,-eur. Určiť v pokladni peniaze na záložňu a zmenáreň sa nedá, podľa potreby sa peniaze presúvali. Hodnotu pokladne im povedali. Nevie k akému dátumu všetko súhlasilo a odkedy mal byť schodok. Obžalovaná nespomínala, aby zobrala nejaké peniaze z pokladne. Poškodený závierky prevádzok nekontroloval, na konci mesiaca fyzicky vyberal peniaze. Robili sa z pokladne výbery pre poškodeného, pôžičky, ktoré sa značili na výdavkové bloky a po vrátení peňazí sa zlikvidovali. V dobe inventúry asi neboli evidované takéto výdavky, ak by boli, poznačili by to. Robili aj súpis zlata. K predloženému inventarizačnému zápisu
- inventúrnej súpiske uviedla, boli zapísané fiktívne zmluvy, kde chýbalo zlato a boli na ne iba vybraté peniaze. Ohľadne vecí po termíne, označili fajkou, ktoré boli živé a v inventúre vecí v termíne označili fajkou, kde zlato bolo. K záznamom z č.l. 17,18 uviedla, že ide o záznamy z apríla a mája po skutku, kde zisťovali rozdiely v pokladni. Na č.l. 19 je záznam z marca 2015 ako vyzerá uzávierka.
Obžalovaná k výpovedi uviedla, že keď prišla svedkyňa na prevádzku, povedala, že spreneverila peniaze, ale nieže si peniaze brala. Keď vyberali fiktívne zmluvy, ona stála za stolom, pani D. čítala mená z počítača a ona označovala fiktívne zmluvy a až potom sa dohľadávali. Suma na papieriku pre poškodeného bola len výsledkom z uzávierky z počítača a to, čo ona označila za fiktívne a túto sumu podpísala. Ďalšie inventúry, nevie už ako robili.
Následne svedkyňa L. L. uviedla, že inventúry robili viac. Najprv fiktívne zmluvy označila obžalovaná, potom išli podľa počítača a dohľadávali všetky zmluvy. Keď vyčíslili schodok v záložni, tak prišli na schodok v zmenárni, valuty nechýbali žiadne.
Svedkyňa H. G. vypovedala, že o skutku sa dozvedela od syna. Prišla na prevádzku, kde už bola pani L., Y., D. a L.. Už bol spísaný inventúrny zoznam, skontrolovali pokladňu, valuty boli v poriadku a chýbalo asi 11.000,-eur v hotovosti. Začali odznovu, podľa zoznamu dohľadávali zlato. Ona mala pocit, že tie fiktívne zmluvy sa robili možno aj rok a pol. S obžalovanou nebola v ten deň v kontakte. Inventúru je možné urobiť za hodinu aj 20 minút.
K prečítanej výpovedi z prípravného konania zo dňa 29.5.2017, kde uviedla, že pokiaľ si dobre spomína, tak inventúra sa vykonávala od 12.00 - 17.00 hod. uviedla, že jej vyjadrenie o 20 minútach bolo vo všeobecnosti. Keď prišla ona, kolegyne už mali urobený zoznam a vedeli aké je manko. Inventúrny zoznam spísala pani L., pani D. tam nie je podpísaná, lebo už nebola na druhý deň, keď prepísali zoznam načisto. Ani ju nevolali na podpis, lebo na inventúru bola len ona a pani L..
Svedkyňa Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola vtedy zamestnaná na inej prevádzke. Zavolala jej kolegyňa L., čo sa stalo a išli robiť inventúru. Prešli postupne všetky zmluvy, zlato a potom aj zmenáreň a všetko sa spočítalo. Robila to ona, pani L., potom prišla pani G. a bol tam aj C. G.. Vytlačili zostavy z počítača a všetko fyzicky prechádzali. Obžalovaná asi bola oboznámená s výsledkami inventúry, lebo oni ju robili už do obedu a kolegyňa L. povedala, že niečo podpisovala. Ona prišla až poobede a s obžalovanou sa nestretla. Pri inventúre bola aj pani D., na inventúre ale podpísaná nie je. Chýbajúcu hotovosť zistili tak, že v programe bolo, koľko má byť hotovosť v pokladni a peniaze neboli. Odkedy bol resp. kedy vznikol ento schodok v pokladni, nevie, zistili ho za ten konkrétny deň. Fiktívne zmluvy zistili tak, že asi pani D. im o tom povedala. Výsledky ich inventúry sedeli s doobedňajšou inventúrou. Inventúrny zápis spísala pani L. a hneď ho podpísali. Pani D. tam bola, ale ešte kontrolovala zlato. Inventúry s nezávislou osobou sa dovtedy nerobili. K systému uviedla, že pri založení zlata sa zlato skontroluje, spíše sa zmluva, jedna časť ide klientovi, druhá aj so zlatom ostáva na prevádzke a zaeviduje sa v počítači. Zmluva sa uzatvára na mesiac a keď sa zlato nevyberie, prepadne. Zmluvy v počítači sú vyznačené rôznou farbou, živé, vybraté, tie čo prešli na predaj. Zmluvu možno predĺžiť tak, že sa zaplatí úrok a vystaví sa nová zmluva, ktorí opäť platí mesiac.
Svedkyňa K. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nei s.r.o. pracovala od roku 2014 ako pracovníčka zmenárne v prevádzke v obchodnom dome Tesco. Nemala žiadne školenie na záložňu, iba na zmenáreň. Na prevádzke sa striedala s kolegyňou L. H., na záskoky chodil pán D., F. L., Z. G.. Nikdy nikto neavizoval nezrovnalosť v pokladni. Ráno si skontrolovala hotovosť s uzávierkou z predchádzajúceho dňa, zlato sa nekontrolovalo, podpisom potvrdila, že všetko sedí a mohla prevádzku otvoriť. Dňa 15.3.2016 jej volala obžalovaná, aby prišla na prevádzku. Keď prišla boli tam poškodený, obžalovaná, pani L., ona prišla spolu s JUDr. V.. J. L. už tlačila uzávierku z počítača. Pani L. H. na vyzvanie poškodeného, aby uviedla, čo sa stalo nereagovala a tak jej on povedal, že brala peniaze. Potom prišla pani Y., G.. Na podnet majiteľa urobili kontrolu, najprv záložne. Vytlačila inventúru založených vecí, pani L. im označila fiktívne zmluvy, ktoré vystavila a tie porovnávali so skutočným stavom. Obžalovaná uviedla, že zakladala fiktívne zmluvy bez zlata, dôvod neuviedla. Tie ktoré chýbali, spisovali, aby vyčíslili chýbajúcu sumu. Ani vtedy nekontrolovali jednotlivé obálky so založeným zlatom, ale vybrali sa a spísali iba zmluvy, ktoré označila obžalovaná. Medzitým obžalovanej dali podpísať nejaké prehlásenie a odišli na matriku. Výsledky inventúry ale ešte nemohli byť známe, lebo tá prebiehala ešte v popoludňajších hodinách. Ony ešte kontrolovali zmluvy, prekontrolovali to a potom urobili inventúru zmenárne, hotovosti, kde sa sčítali valuty, ktoré sedeli ale chýbalo okolo 10.000,-eur. Na záložni chýbalo cez 20.000,-eur. Inventúry sa zúčastnila, ale nič jej nedali podpísať. Jej bolo oznámených niekoľko inventúr s určitým výsledkom. Po nahliadnutí do inventarizačného zápisu z č.l. 6 uviedla, že sumy si už presne nepamätá. K listine na č.l. 158 uviedla, že sa jedná o zošit, do ktorého sa na konci zmeny zapisoval stav pokladne, suma, ktorá vzišla z dennej uzávierky, ktorú prepočítali a keď to sedelo, podpísali. Dňa 14.3.2016 je jej podpis a suma 19.103,97 eur je koncový stav v daný deň. Dňa 15.3. je jej podpis, lebo ostala robiť na prevádzke za pani H.. Podpis dňa 14.3. mal byť pani H.. K manku na hotovosti sa nevedela vyjadriť, pretože jej deň predtým všetko sedelo, kolegyňa jej nevolala s tým, aby niečo nebolo v poriadku ani nikdy sa jej nestalo, aby nebola pokladňa v poriadku. Po tomto prestala v zmenárni robiť, maródovala a v apríli jej volal pán G., či by neprišla zaučiť kolegyne, ktoré ale nechceli zaučiť keď prišla, ale sa jej pýtali na nejaké
konkrétne zlato, o ktorom nič nevedela, lebo napríklad sa nekontrolovalo zlato, ktoré bolo na predajni a prepadlo. Jej prišla predžalobná výzva na zaplatenie sumy okolo 30.000,- eur, pričom bolo uvedené, že ju vyzývali na účasť na inventarizácii, ale nedostavila sa, o čom nemala vedomosť. Následne jej dal na výber, či dohodou zaplatí 17.500,-eur alebo dá trestné stíhanie na obidve po 30.000,- eur. Obžalovaná jej spomenula, že mala problém s H., ale nekonkretizovala ho. Z pokladne požičiavali peniaze známym pána majiteľa, evidovalo sa to iba pri dennej uzávierke. Pri inventúre to zohľadňovali. Denne si robili denné uzávierky, potom mesačné a spoločne koncoročnú, pričom zlato sa nekontrolovalo.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede z 6.6.2017, kde uviedla, že pani H. označovala, v ktorých obálkach sú fiktívne zmluvy, ktoré vytvorila a z týchto obálok vyberala časť zmluvy, ktorá sa uchovávala na prevádzke po založení zlata. Zmluvy, ktoré takto vybrala sa značili do zošita a zlato, ktoré bolo v obálkach pri týchto zmluvách sa dávalo na jednu kopu, teda na jednej kope bolo zlato, ktoré sa malo týkať fiktívnych zmlúv a na druhú kopu sa ukladali fiktívne zmluvy, ktoré sa nachádzali v obálkach. Po vysvetlení rozporu, že vypovedal o tom, že sa aj narábalo so zlatom uviedla, že ona so zlatom nenarábala, pani L. a L. mali príručnú pokladnicu so založeným zlatom a tam označovala zmluvy. Ale žiadna z nich nekontrolovala obálku za obálkou.
Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v zmenárni v roku 2011 a popísala priebeh pracovnej zmeny v tomto období, pričom záložňa sa iba rozbiehala. Obžalovaná nastúpila po nej, takže spolu nepracovali. Inventúry si robili sami na dennej báze.
Svedkyňa F. L. uviedla, že v prevádzkach majiteľa zmenárne so záložňou si iba privyrábala. Na začiatku zmeny si odkontrolovala hodnotu peňazí na pokladni a pokračovala v práci. Na konci spísala tržbu. Na prevádzke v Tescu jej papierovo vždy všetko sedelo, inventúru zlata nerobila. K tomu, že počas jej zmeny bola vypracovaná jedna fiktívna zmluva sa nevedela vyjadriť, lebo jej všetko sedelo a ona nikdy fiktívnu zmluvu nevytvorila. Rozmýšľala, či to nemohlo byť zlato, ktoré sa našlo ako nejaké zbytky zo sáčkov alebo bolo prepadnuté a predalo sa, či sa mohla urobiť dierka vypadnúť zo sáčka. Dňa 15.3.2016 bola zavolaná na prevádzku a pokračovala v práci. Počula, že došlo k sprenevere, ale nechápala ako sa dialo, lebo jej papierovo vždy všetko sedelo. Obžalovanú v teň deň nevidela.
Svedkyňa H. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v rámci spoločnosti Ekonomik robila účtovníctvo pre spoločnosť nei s.r.o., z ktorej dostávali mesačne jednu zostavu za záložňu a jednu za zmenáreň. Ak jej niekedy niečo nesedelo, komunikovala so zamestnancami, ale nepamätá si, aby niečo také bolo. Keď sa dozvedeli o fiktívnych zmluvách, vyčíslili to a dali ich von z účtovníctva, ako sa vysporiadali s fiktívnym ziskom už nepamätá. Raz pamätá, že nesedela pokladňa v záložni a opravili to v účtovníctve. Tiež sa upravovalo účtovníctvo z dôvodu fiktívnych zmlúv, ale už si nepamätá ako. Opravoval sa rok 2015, 2016, čo bolo s rokom 2014 si nepamätá. Fiktívne úroky priniesli už vyčíslené. Faktúry nemali podľa nej žiaden vplyv na pokladňu, navýšili sa poškodeného náklady, tiež nemali vplyv na schodok v pokladni. K účtovným dokladom z č.l. 437 uviedla, že za rok 2015 a 2016 sú ponížené úroky, 2015 o 14.611,- eur a v roku 2016 o 3.584,-eur a zaúčtované sú ako záväzok pána G..
Obžalovaná uviedla, že doniesli ekonómke za každý rok spísané fiktívne úroky a boli odrátané z účtovníctva, ktoré si vyberal pán G. ako zisk a mal ich vrátiť do pokladne, aby ju dorovnal.
Svedkyňa Y. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že cca od roku 2013 do 2017 robili účtovníctvo pre spol. nei, s.r.o. čo si pamätá s prejednávaným skutkom je to, že kolegyňa zistila schodok v pokladni, ktorý konzultovala a potom sa našla ešte chyba ohľadne zmlúv, ktoré oni nevedia posúdiť, či sú fiktívne alebo nie sú. Nepamätá sa, či sa upravovalo daňové priznanie, doniesli im ale zoznam fiktívnych zmlúv a zaúčtovalo sa to. Či sa robili inventúry o tom nemá vedomosť.
Na návrh obhajcu bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 7.6.2017, kde uviedla, že je majiteľkou a konateľkou firmy EKONOMIC s.r.o. Spišská Nová Ves. medzi klientov firmy, ktorým vedie účtovníctvo ako aj personálnu agendu je aj spol. nei s.r.o. Lieskovany. Keď robili ročnú uzávierku za rok 2015 tak kolegyňa, ktorá účtovala túto firmu p. P. ju upozornila na nezrovnalosť v pokladni medzi účtovným stavom a inventúrou, ktorú im predložili zo spol. nei vo výške 3.000,-eur. Na túto skutočnosť klienta upozornili a ako to bolo doriešené nevie. povedať. Predpokladá, že kolegyňa Hovancová bude vedieť k tomu viac povedať, keďže predmetnú nezrovnalosť riešili spolu tak o nej vedomosť má a ako si túto nezrovnalosť klient vyrieši so svojimi zamestnancami po ich upozornení, ide mimo nich.
Následne dodanými inventarizačnými súpismi bola táto chyba odstránená a účtovný zostatok súhlasil s inventarizáciou. Asi to bolo tak, že tento rozdiel vznikol nesprávnym zaúčtovaním jedného obchodu z ich strany. Z účtovných dokladov sa to dá zistiť, ak tam bude poznámka. Ak sa to len opravilo tak záznam k tomu nebude. Bola pri jednaniach pána G. a G. L. H. v ich firme. Prišiel pán G. aj s pani H. a uviedli, že boli vystavené nejaké fiktívne zmluvy, čo znamenalo, že v účtovníctve boli zaúčtované vyššie úroky z týchto zmlúv, ktoré znamenali zvýšenie hospodárskeho výsledku. Nakoľko sa to týkalo rokov 2014, 2015, 2016 a pán G. žiadal upraviť hospodársky výsledok o úroky z fiktívnych zmlúv, tak k tomu žiadali nejaké doklady, aby to mohli opraviť a tak im boli doručené vyčíslenia týchto úrokov s podpisom pána G. a pani H.. K tomu im bola doložená aj inventúra k 31.12.2015, v ktorej boli farebne vyznačené fiktívne zmluvy. Predmetný doklad s názvom Záložné zmluvy predkladá. Predmetné doklady im boli predložené pri týchto jednaniach, na ktorých bol pán G. spolu s pani H.. Na doklade, na ktorom sú vyčíslené úroky je pre rok 2015 uvedená suma 14.095 eur, pričom úroky na základe dokladu o inventarizácii boli vo výške 14.611,-eur. Na základe uvedeného vychádzali zo sumy, ktorá bola zistená inventarizáciou. Predmetné zaúčtovali vnútorným dokladom č. ID15z/13, ktorým boli znížené úroky vo výške 14.611,- eur . Pri roku 2016 použili vypočítanú výšku úrokov, ktorá bola uvedená na tom papieri, teda 3.584,-eur a túto sumu mínusovou položkou zaúčtovali vnútorným účtovným dokladom č. ID2016026, predmetné doklady dokladá. Čo sa týka úrokov roku 2014, ktoré boli na papieri uvedení vo výške 12.000,-eur, tak na základe pokynu pána G. sa rok 2014 už neopravoval. V predmetnom období daňové priznania za roky 2015, 2016 ešte podané neboli, keďže termín na podanie daňového priznania za rok 2015 bol posunutý do 30.6.2016 a daňové priznanie za rok 2014 už podané bolo. Účet č. 662030 v účtovej osnove zobrazuje výnosové úroky. Predmetnými vyššie uvedenými vnútornými dokladmi bol o tieto sumy ponížený zisk spoločnosti nei. Čo sa týka pani K., tá v ich firme robí personálnu a mzdovú agendu a pri týchto jednaniach prítomná nebola. Účtovnú agendu spol. nei viedla H. P.. K fiktívnym zmluvám sa vyjadriť nevie. Ak by boli predložené fiktívne zmluvy za rok 2014, tak by sa z nich dal vypočítať úrok. Za rok 2015 bolo reálne zaúčtované v roku 2016 pri spracovaní daňového priznania za rok 2015 s účtovným dátumom 31.12.2015. Za rok 2016 to bolo reálne zaúčtované v roku 2017 pri spracovaní daňového priznania za rok 2016 s účtovným dátumom 31.12.2016. Či si vyberal fiktívne úroky za rok 2014 až 2016 pán G. z pokladne, sa ona vyjadriť nevie. Nevie posúdiť ak sa prejavilo poníženie fiktívnych úrokov na stav pokladne. Ku koncoročne uzávierke im boli predkladané inventarizácie zmlúv, inventarizácie pokladní, inventarizácie zásob. K inventúram nechodili.
K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že vypovedala pravdivo. Keď spomínala na hlavnom pojednávaní schodok, myslela ten 3.000,-eur. Nevie, či ponížené úroky pán G. vrátil naspäť do pokladne. Ak sa upravilo daňové priznanie o fiktívny úrok a ak to bolo zaúčtované, peniaze vybrané ako fiktívny úrok sa mali vrátiť do pokladne, nepamätá si, či tu to bolo predmetom zúčtovania. Účtovníctvo sa opravilo na základe výpočtu nových úrokov, či sa tie úroky brali alebo vracali, ona neskúmala. Poškodený Anton G. uviedol, že keď obžalovaná vráti celú sumu, vrátia sa úroky do pokladne.
Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná zo záložne z Tesca, kde chodila zakladať veci, keď nemala peniaze. Obžalovaná jej požičala toľko, koľko vychádzalo za gram, viac nie. Niektoré veci jej aj prepadli. Bol to nejaký prsteň a náušnice, ktoré požičala synovi, lebo potreboval peniaze do práce pre robotníkov, bola vtedy so synom.
Obžalovaná sa vyjadrila, že sa jedná o presne tie náušnice, ktoré vtedy požičala synovi a syn si na ne požičal viac peňazí, aj povedal, že sú to mamine náušnice a založil ich na jej meno. Stalo sa iba vtedy jedenkrát. Nikdy si svedkyňa viac nepýtala, nepožičiavala.
Svedok H. H. vypovedal, že obžalovanú pozná zo záložne v Tescu, kde viackrát chodil zakladať zlato, za ktoré dostal toľko, akú malo zlato cenu. Aká bola vtedy cena zlata nevie. Založil napríklad retiazku, manželkin prsteň alebo mamine náušnice. Nikdy nedostal sumu väčšiu. Niektoré veci mu prepadli. U náušníc si pamätá, že robil v Prahe a nemal peniaze pre chlapov na jedlo, tak si požičal náušnice od mamy, založil ich a tie aj prepadli. Sumu, ktorú za nich dostal v záložni si nepamätá. Nedostal za nich ale viac peňazí, ako bola ich hodnota. Nikdy od obžalovanej nebol požičať peniaze mimo založenia zlata, nemá voči nej žiadny dlh.
Svedkyňa Z. H. vypovedala, že obžalovanú pozná zo záložne, kde chodievala založiť zlato. Nikdy nedostala viac peňazí ako dala zlata. Zlato niekedy prepadlo, keď nemala peniaze. Nevie aké svoje veci zakladala, založili aj svokrine náušnice, nevie za akú sumu.
V priebehu súdneho konania bola pribratá znalkyňa Ing. Darina Luščíková, z Odboru Ekonómia a manažment, Odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling, ktorá podala znalecký posudok č. 9/2020. Podľa jeho záverov vyčísliť úroky z troch zmlúv uzavretých s H. H., Z. H. a E. H., ktoré uviedla obžalovaná, že ich uzavrela v máji alebo júni 2014 na vyššiu sumu ako bola hodnota a vyčísliť tak výšku škody nebolo možné z dôvodu nemožnosti ustálenia zmlúv o ktoré malo ísť. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že škoda nebola spôsobená iba uzavretím týchto zmlúv, nakoľko bol zistený spôsob a priebeh vykrývania chýbajúcej hotovosti nielen v prípade podpísaných zmlúv Makulovcov ale aj v prípade ostatných zmlúv, ktoré navzájom súviseli. Celková vzniknutá škoda bola preto posudzovaná za všetky fiktívne zmluvy súčasne. Na základe preskúmaných výpovedí a dokladov bolo možné popísať spôsob ,,vykrývania“ nedostatku hotovosti vzniknutého požičaním resp. požičiavaním peňažnej hotovosti bez adekvátneho krytia založenými predmetmi na základe fiktívnych zmlúv a bolo možné tak vypočítať minimálnu výšku škody, ktorá vznikla. S najväčšou pravdepodobnosťou k vykrývaniu chýbajúcej hotovosti v záložni dochádzalo už pred vznikom škody (na základe pôžičiek Makulovcom). Chýbajúca hotovosť bola vykrývaná tak, ako to popisuje obžalovaná a to vytváraním fiktívnych zmlúv na chýbajúcu sumu v pokladni. Z fiktívnych zmlúv boli odvádzané úroky majiteľovi záložne, nakoľko tie boli vykazované ako zisk záložne vo vystavenej závierke. Následné fiktívne zmluvy boli preto o odvedené zisky (úroky z pôžičiek) navyšované, nakoľko tieto úroky neboli do pokladne reálne zaplatené. V prílohách je 71 tabuliek, každá na jednotlivé meno, na ktoré bola vystavená fiktívna zmluva zistená inventarizáciou. Za celé sledované obdobie od mája 2014 do 15. marca 2016 bolo zo zistených (označených 91 ks) fiktívnych zmlúv vyplatených majiteľovi zisk vo výške 20.500,13 eur. Nakoľko výška zisku bola v programe záložne upravená dodatočne za účelom opravy základu dane za rok 2015 a 2016 nie je možné overiť, aká výška zisku mala byť majiteľovi odvedená zo všetkých zmlúv za jednotlivé mesiace. Pre potreby znaleckého odkazovania nebola predložená ručná evidencia odovzdávania peňažných prostriedkov, čo je tiež dôvod, prečo nebol vyčíslený zisk z fiktívnych zmlúv samostatne za jednotlivé mesiace. V priebehu znaleckého dokazovania ale bolo zistené, že takéto skúmanie v konečnom dôsledku nemá využitie pre závery znaleckého posudku. Spätná úprava úrokov vykonaná na základe výpovedí obžalovanej, Y. M. a H. P. bola účtovná operácia, ktorá nemohla mať vplyv na skutočnú výšku hotovosti v pokladni zistenú v konkrétny deň. Vykonanou inventarizáciou dňa 15.3.2016 nebolo možné zistiť rozdiel medzi účtovným stavom hotovosti v pokladni a účtovným stavom hotovosti zvlášť pre prevádzku zmenárne a zvlášť pre prevádzku záložne, ale len rozdiel za obe prevádzky spolu, nakoľko hotovosť bola vždy spočítavaná za obe prevádzky spolu. Preto rozdielom objemu pokladne a hotovosti v pokladni bol zistený celkový schodok za prevádzku záložne a zmenárne spolu v o výške 34.741,50 eur. Kontrolou dokladov preukazujúcich vykonanie inventúry a inventarizácie boli zistené nedostatky v tom, že inventúrne súpisy založených vecí v záložni neobsahovali meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v zmysle § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve. Prílohu č. 3 - zistenie skutkového stavu v pokladni nie je možné považovať za inventúrny súpis v zmysle zákona o účtovníctve, nakoľko neobsahoval povinné náležitosti a je z neho zjavné, že hotovosť bola zisťovaná za záložňu aj zmenáreň spolu. Účtovný stav - objem pokladne nebolo možné overiť, či výška účtovného stavu pokladne je v správnej výške, je zjavné, že za účtovný stav bol považovaný súčet vkladov majiteľa do pokladne. Takto vykonanou inventarizáciou nebolo možné zistiť rozdiel medzi účtovným stavom hotovosti v pokladni účtovným stavom hotovosti zvlášť za prevádzku zmenárne a zvlášť za záložňu. Od celkovej výšky schodku vo výške 34.741,50 eur je nevyhnutné odpočítať vypočítanú fiktívnu hodnotu fiktívnych úrokov odovzdaných majiteľovi vo výške 20.500,13 eur, čo by predstavovalo schodok vo výške 14.241,37 eur. Je však dôležité upozorniť, že s veľkou pravdepodobnosťou bolo fiktívnych zmlúv počas sledovaného obdobia viac, z čoho vyplýva aj viac vyplatených fiktívnych úrokov, ktorých hodnotu nie je možné zistiť. Tiež časť zmlúv mala v evidencii upravenú výšku úrokov (zníženú) oproti dojednanej výške úrokov. Na základe uvedených zistení je možné znalecký posúdením ustáliť schodok v hotovosti v prevádzke záložne a zmenárne spol. nei s.r.o. len v jeho minimálnej výške a to v sume 3.666,37 eur, a to ako suma finančných prostriedkov z fiktívnych zmlúv zistených pri inventarizácii dňa 15.3.2016 vo výške 24.166,50 eur, od ktorej boli odpočítané zisky z fiktívnych zmlúv vyplatené majiteľovi vo výške 20.500,13 eur.
Na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že na základe označených 91 fiktívnych zmlúv bolo v predmetný deň požičaných 21.166,50 eur, znaleckým dokazovaním však bolo vylúčených 10 zmlúv, ktoré boli preukázateľne veriteľmi vyplatené (označila ich sivou farbou v tabuľke) v sume 1.112,50 eur. Suma 24.166,50 eur je súčet všetkých 91 zmlúv a neopravila ju a nechala to na rozhodnutie súdu či budú fiktívne alebo nie, pretože vyjadrila podozrenie, že by nemali byť fiktívne,
ale či skutočne boli alebo neboli fiktívne nevie priamo dokázať, pretože nebola svedkom. Na základe predložených podkladov je však veľký predpoklad, že fiktívne neboli. Pri tomto ustálení by výsledná škoda mala byť ponížená o sumu 1.112,50 eur. K zistenému manku 10.575,-eur uviedla, že aj keď išlo o dve prevádzky, inventúra bola vykonávaná spoločne a nie je možné zistiť presne ako manko vzniklo. Podľa jej názoru dokazovanie v celej šírke neobsiahlo tú činnosť aká tam bola vykonávaná a kým bola vykonávaná, a teda sa mohla zamerať iba na označených 91 fiktívnych zmlúv, u ktorých ako keby vznikol konsenzus medzi obžalovanou a poškodeným, že tie vykrývali manko. Takto nepostupovala od začiatku kde to všetko vzniklo, lebo to sa nedalo, ale musela postupovať z opačnej strany a riešila už len ten dôsledok. Výška skutočnej škody, akým spôsobom bola vykrývaná sa v plnom rozsahu nedala znaleckým dokazovaním zistiť. A kde vzniklo manko cca 10.575,- eur sa zistiť nedá. Nie je možné vylúčiť, že k nemu došlo vykrývaním fiktívnymi zmluvami, pretože fiktívne zmluvy dokazujú to, že došlo k chýbaniu nejakých finančných prostriedkov niekde na začiatku a celý proces vykrývania už len navyšoval manko, ale niekde na začiatku musela určitá suma chýbať, čo spomína aj obžalovaná, ale opäť znaleckým dokazovaním vzhľadom na rozporuplné výpovede, nepoložené skutočnými dokladmi sa nepotvrdila výška, ktorú tvrdila obžalovaná tvrdila, ale mohlo sa to pohybovať v intenciách tejto sumy. Originály zmlúv však chýbali už pred dátumom, ktorý spomínala obžalovaná. Nemohla označiť za začiatok celej tej činnosti práve tie tri zmluvy, o ktorých hovorila obžalovaná, pretože to nedokazovali doklady, ktoré boli predložené, preto sa zamerala len na to, čo bolo zistené dokazovaním. Preto uviedla, že ide len o minimálnu škodu, ktorá sa dala znaleckým dokazovaním ustáliť. Inventúrou bola zistená výška škody na základe účtovných dokladov, aká bola vypočítaná, ide však o to, že úroky z fiktívnych zmlúv boli odovzdávané majiteľovi prevádzky a navyšovali výšku zostatku v pokladni. Teda, zamestnanci odovzdali majiteľovi aj výsledok z tých fiktívnych zmlúv resp. úrok, ktorý mal byť prijatý z fiktívnych zmlúv, čo znamená, že odovzdávali viac prostriedkov a tie prostriedky v pokladni chýbali. Preto sa vyrábali ďalšie fiktívne zmluvy, ktoré zase navyšovali v podstate odovzdávaný zisk podnikateľovi. Preto znížila zostatok účtovných pokladní a finančné prostriedky ktoré nemali byť súčasťou odovzdávania tržby majiteľovi prevádzky. Výsledok inventúry z účtovného hľadiska bol správny, ale vzhľadom na to, že bolo nevyhnutné odpočítať zisky, ktoré z fiktívnych zmlúv majiteľ prevzal, tak ten výsledok je iný. Zisk z fiktívnych zmlúv bol len účtovný ale nie skutočný. Ale opäť zdôraznila, že je to minimálne preukázané manko, ktoré sa dalo znaleckým dokazovaním zistiť. Zisk z 91 fiktívnych zmlúv bol 182,- eur, suma 24.166,50 eur nebola podložená založeným zlatom, nejde však o schodok, lebo tie peniaze boli vyplatené majiteľovi.
Po výsluchu znalkyne bola dopočutá obžalovaná, ktorá uviedla, že sa podľa mien nevie vyjadriť k 10-tim zmluvám, ktoré nemali byť podľa znalkyne fiktívne. Prešla od vtedy dlhá doba a zároveň vtedy, bola v strese. Označovala či bola alebo nebola fiktívna zmluva, neporovnávalo sa to vtedy so zlatom a následne odišla. Kolegyňa mala pred sebou krabicu so sáčkami so založeným zlatom a porovnávala s číslami zmlúv, s tým, že keď tam nie je, nech sa označí ako fiktívna.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy : Podľa zápisnice o trestnom oznámení, trestné oznámenie podal poškodený Anton G. dňa 3.6.2016 na obžalovanú v súvislosti s predmetným skutkom, kde uviedol, že obžalovaná mu oznámila spreneveru cca 20.000,-eur, ktorá trvala jeden a pol roka a podal ho potom, čo sa nedohodli na výške vyrovnania.
Obžalovaná sa vyjadrila, že od začiatku tvrdí, že urobila chybu, lebo požičala cigánom peniaze, ktoré poškodenému vrátila a zvyšok sú fiktívne úroky, ktoré boli vo firme preúčtované. Poškodený uviedol, že by bolo potrebné prešetriť obžalovanú, jej exekúcie, ňou otvorený obchod.
Na č.l. 3 je čestné prehlásenie spísané a podpísané obžalovanou o tom, že ku dňu 15.3.2016 spreneverila svojmu zamestnávateľovi NEI, s.r.o. firemnú hotovosť vo výške 34.741,50 eur a toto prehlásenie robí slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie pod nátlakom ani v tiesni a je si vedomá všetkých možných následkov z tohto vyhlásenia. Podpis obžalovanej bol overený na matrike mesta Spišská Nová Ves dňa 15.3.2016.
Z dohody o urovnaní zo dňa 18.10.2017 vyplynulo, že bola uzavretá medzi obžalovanou a spol. nei s.r.o. zastúpenou konateľom C. G. s tým, že na základe sprenevery 34.741,50 eur obžalovaná uhradí pohľadávku čiastočne v sume 9.000,-eur v 60-tich splátkach po 150,- eur, čím dôjde k plnému urovnaniu všetkých vzájomných nárokov.
Podľa inventarizačného zápisu z inventarizácie vykonanej ku dňu 15.3.2016 bol inventarizovaný majetok, záväzky a vlastné imanie v sume 67.100,-eur, skutočný stav 32.358,50 eur a manko 34.741,50 eur - záložňa: 24.166,50 eur a zmenáreň : 10.575,- eur. Príčinou zistených inventarizačných rozdielov v záložni boli označené fiktívne zmluvy v zmenárni chýbajúca hotovosť. Ako ďalšie skutočnosti boli stav pokladne - jún 2015 40.000,-eur, júl 2015 dotácia 24.000,- eur a september 2015 - 3100,-eur. Ako iné nedostatky boli uvedené nesprávne výpočty uvedenej gramáže pri založených veciach. Osoby zodpovedné za vykonanie inventarizácie a podpísané boli Anton G., H. G., L. L. a Y. Y.. Prílohou č. 1bol výpis fiktívnych zmlúv (rukou vypísané čísla zmlúv so sumami vo výške 24.166,50 eur), č. 2 inventúrna súpiska - záložňa (hodnota skladu 665,51 eur, hodnota v predajných cenách 711,20 eur) a č. 3 zistenie skutkového stavu v pokladni (rukou napísané objem pokladne- 67.100,-- eur, sprenevera - 34,741,50 eur (24.166,50 eur záložňa a 10.575,-eur zmenáreň, hodnota pokladne - 32.358,80 eur). Obžalovaná uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť, lebo pri tom nebola prítomná.
Podľa zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. zák. č. 513/91 Zb. (obchodný zákonník) bola uzavretá medzi zhotoviteľom G. H. a objednávateľom - nei, s.r.o. Lieskovany dňa 30.4.2014 so záväzkom zhotoviteľa k vykonávaniu prác v zmenárni s dohodnutou cenou, termínom zahájenia prác od 1.5.2014 na neurčitú dobu a zodpovednosťou obžalovanej za zverené hodnoty a jej ručením vo výške 40.000,- eur za vzniknutý schodok.
Poškodený uviedol, že obžalovaná pracovala na riadnu pracovnú zmluvu, ale keď prišli jej exekúcie, žiadala to takto zmeniť.
Podľa osvedčení o živnostenskom oprávnení od 1.2.2014 mala obžalovaná oprávnenie vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a vedenie účtovníctva.
Na č.l. 25-26 je pracovná zmluva s dohodou o hmotnej zodpovednosti uzavretá medzi nei, s.r.o. ako zamestnávateľom a K. D. ako zamestnancom dňa 12.3.2014.
Na č.l. 29-119 sú zmluvy o pôžičke v počte 91, ktoré ako vyplynulo z výpovedí boli vyhodnotené ako fiktívne. Z úradného záznamu vyšetrovateľa vyplynulo, že časť pôžičiek bola uzavretá na osoby, ktoré nefigurujú v registri obyvateľov a z časti išlo na strane dlžníkov o evidované osoby.
Podľa výpisu z obchodného registra jediným konateľom a spoločníkom spol. nei, s.r.o. so sídlom Lieskovany 28 bol C. G..
Zo splátkového kalendára vyplynulo, že obžalovaná od 20.5.2015 do 20.4.2020 mala určené mesačné splátky 146,36 eur v prospech spol. Consumer Finance Holding, .a.s. Kežmarok na základe pôžičky z 7.4.2015 vo výške 5.000,- eur. Obžalovaná k uvedenému uviedla, že pôžičku deklarovala ona na základe žiadosti vyšetrovateľa o tom, aby preukázala pôvod peňazí na otvorenie obchodu.
Z miesta trvalého bydliska má obžalovaná všeobecné hodnotenie s tým, že jej správanie nebolo prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi. V evidencii priestupkov má obžalovaná evidované dva priestupky na úseku cestnej premávky z roku 2012 a 2014. Podľa odpisu z registra trestov nebola doposiaľ súdne trestaná.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný v odsudzujúcej časti výroku tohto rozsudku.
Obžalovaná G. L. H. vyhlásila, že je nevinná, pretože k skutku nedošlo tak, ako bol popísaný v obžalobe, a to aby iba v dobe od 1.2.2016 do 15.3.2016 vyhotovila fiktívne zmluvy a zároveň spochybnila ustálenú výšku spôsobenej škody. Priznala, že pre poškodeného C. G. (ako konateľa poškodenej obchodnej spoločnosti, kde pracovala) spôsobila škodu, ale iným spôsobom a v nižšej sume, ako sa jej kladie za vinu. Ďalej uviedla už niekedy v roku 2014 (máj, začiatok leta) poskytla viac finančných prostriedkov ako dostala do zálohu zlato od Mareka H., pričom podľa nej mu mohla dať okolo 1.500,-eur viac, ako predstavovalo založené zlato. Peniaze jej nevrátil, potrebovala to nejak zakryť a tak na chýbajúce peniaze začala vystavovať fiktívne zmluvy o pôžičkách na rôzne mená, pretože zlato sa v záložni
nekontrolovalo. Z fiktívnych zmlúv sa vytváral zisk, ktorý si vybral majiteľ a aby jej ostala pokladňa ako mala byť, vytvárala ďalšie fiktívne zmluvy. Evidenciu fiktívnych zmlúv neviedla, pri inventúre nebola, iba označila fiktívne zmluvy, zlato sa pred ňou nekontrolovalo.
Na základe výpovede obžalovanej, ktorá sa reálne nezhodovala s ustáleným priebehom skutku v obžalobe, bolo potrebné objektivizovať a preukázať ako spôsob spáchania skutku aj výšku spôsobnej škody, keďže obžalovaná stále zotrvala na tvrdení, že svojim zavineným konaním spôsobila škodu v nižšej sume, ako je žalovaná.
Z výpovede poškodeného C. G. vyplynulo, že o skutku sa dozvedel až dňa 15.3.2016 na základe priznania sa obžalovanej, ktorá mu oznámila, že spreneverila finančné prostriedky na prevádzke. V dôsledku toho vykonali inventarizáciu a zistili schodok 31.741,50 eur, čo zdokladovali písomnými podkladmi z vykonanej inventarizácie.
Tiež z výpovedí svedkýň K. D., L. L., H. G., Y. Y., E. R., F. L. vyplynulo, že o protiprávnom konaní obžalovanej nemali vedomosť a dozvedeli sa o skutku až po jej priznaní. Svedkyne K. D., ktorá sa striedala pracovne s obžalovanou na prevádzke, ako aj svedkyňa F. L., ktorá tam chodila robiť na zástupy potvrdili zhodne ako obžalovaná, že nikdy sa nekontrolovalo založené zlato, čo potvrdil aj sám poškodený. Prevádzku si odovzdávali tak, že skontrolovali stav pokladne, podpisom potvrdili, že stav sedí a pracovali. Potvrdili, že nikdy sa nestalo, aby nesedela pokladňa, teda chýbali peniaze. Svedkyne H. G., L. L. a Y. Y. popísali priebeh inventúry, ktorej sa zúčastnili 15.3.2016. Svedkyne Y. M. a H. P., ktoré viedli účtovníctvo poškodenej firmy sa nevedeli vyjadriť k skutkovým okolnostiam, ale iba k následnému konaniu poškodeného vo vzťahu k vedenému účtovníctvu.
Je nutné poukázať a zobrať do úvahy tú skutočnosť, že tak ako uviedla obžalovaná, že k vytváraniu fiktívnych zmlúv už dochádzalo od roku 2014 a takto postupne vznikala škoda, osvojil si to aj poškodený C. G., keďže spoločne išli do účtovníckej firmy a došlo k úprave účtovných dokladov na základe nimi predložených podkladov tak, ako o tom vypovedali aj svedkyne Y. M. a H. P..
Aby sa objektivizoval možný spôsob protiprávneho konania tak, ako o tom vypovedala obžalovaná, súd pribral do konania znalkyňu Ing. Darinu Luščíkovú PhD. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že dochádzalo k uzatváraniam fiktívnych zmlúv (bez prijatia zlata ako zálohu) a s veľkou pravdepodobnosťou v rozsahu väčšom, ako je stíhaná trestná činnosť. Počiatočne chýbajúca hotovosť, ktorá sa nedá presne určiť, mohla byť v sume okolo 1.500,-eur, bola vykrývaná vytváraním fiktívnych zmlúv na chýbajúcu sumu v pokladni. Z fiktívnych zmlúv boli odvádzané úroky majiteľovi záložne, vykazované ako zisk záložne vo vystavenej závierke. Preto boli vytvárane následné fiktívne zmluvy, navyšované o odvedené zisky, ktoré neboli do pokladne reálne zaplatené. Takýmto konaním obžalovanej, na základe dostupných podkladov a dôkazov mohla byť ustálená iba minimálna výška škody v sume 3.666,37 eur. Za celé sledované obdobie mája 2014 do 15. marca 2016 bolo totiž zo zistených - označených 91 ks fiktívnych zmlúv vyplatených majiteľovi zisk vo výške 20.500,13 eur. Tu je nutné uviesť, že znalkyňa pri posudzovaní fiktívnych zmlúv prišla na zistenie, že desať zmlúv z pôvodných 91 boli preukázateľne veriteľmi vyplatené, spolu v sume 1.112,50 eur a pri tomto posúdení tak výsledná výška škody je 2.553,87 eur.
Na základe týchto zistení súd musel ustáliť, že k skutku dochádzalo tak ako to uvádzala obžalovaná, a teda najmenej od mesiaca 2014 do 15. marca 2016 a obžalovaná v tomto období vytvárala fiktívne zmluvy, ktorými kryla chýbajúce finančné prostriedky v pokladni, pretože nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by toto konanie obžalovanej vyvracal a spochybnil, práve naopak, vzhľadom na to, ako prevádzka zmenárne so záložňou fungovala, bol takýto spôsob konania možný počas celého obdobia. Taktiež keďže sa nedala presne zistiť pôvodná chýbajúca suma, o ktorej obžalovaná vypovedala, že ju poskytla H. H., súd vychádzal z tvrdenia obžalovanej, že to bola suma približne 1.500,-eur. Súd konštatuje, že túto sumu obžalovaná bez oprávnenia poskytla inej osobe, resp. je jedno, akým spôsobom s ňou naložila, ale keďže ju odčerpala z finančných prostriedkov poškodeného, bez toho, aby bola táto suma krytá založeným zlatom, neoprávnene si prisvojila finančnú hotovosť, ktorá jej bola zverená ako pracovníčke zmenárne so záložňou a teda spôsobila malú škodu na majetku poškodenej spoločnosti.
Čo sa týka ustálenia výšky spôsobenej škody súd udáva, že pri jej ustálení vychádzal zo zistení znalkyne. Znalkyňa objektívne, podrobne a presvedčivo spracovala znalecký posudok a následne zodpovedala
na otázky. Podľa znaleckého zistenia za celé sledované obdobie od mája 2014 do 15. marca 2016 bol na základe 91 fiktívnych zmlúv vyplatený majiteľovi zisk vo výške 20.500,13 eur. Výšku škody určila ako sumu finančných prostriedkov z fiktívnych zmlúv zistených pri inventarizácii dňa 15.3.2016 vo výške 24.166,50 eur, od ktorej boli odpočítané zisky z fiktívnych zmlúv vyplatené majiteľovi záložne v sume 20.500,13 eur, teda 3.666,37 eur. Takto určenú minimálnu výšku škody považoval aj súd za objektívne určenú, pričom pri jej ustálení ešte odrátal sumu 1.112,50 eur, ktorá zodpovedala sume desiatich zmlúv, ktoré boli síce označené za fiktívne, ale podľa zistenia a skúmania znalkyne pri nich došlo k ich vyplateniu. Súd tak urobil preto, lebo v pochybnostiach je potrebné postupovať v prospech obžalovanej a tu vzhľadom na spôsob vykonania inventarizácie dňa 15.3.2016, sa nedalo jednoznačne konštatovať, aby to jej závery vyvrátili. Ako vyplynulo z výpovedí obžalovanej, svedkýň L. L., H. G., Y. Y. a K. D., listinných dokladov z inventarizácie ako aj záverov znaleckého posudku, táto nebola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve. Okrem už uvedených nedostatkov v rámci znaleckého posudku súd udáva, že reálne pochybnosti o jej priebehu mal súd aj na základe výpovedí jednotlivých svedkýň. Z výpovedí svedkýň je zrejmé, že od začiatku tam bola iba Božena L., ostatné svedkyne prichádzali postupne. R. L. najprv uviedla, že obžalovaná im fiktívne zmluvy neoznačovala, vytlačili uzávierku záložne a vybrali fiktívne zmluvy a porovnali, následne potvrdila, že inventúry robili viac, najprv im fiktívne zmluvy označila obžalovaná. Y. Y. zase uviedla, že ona inventúru robila až poobede, obžalovaná už tam nebola, pričom je nutné uviesť, že obžalovaná už mala vedieť a aj vedela výsledok inventúry, lebo podpísala čestné vyhlásenie k zistenému manku. R. D. zase potvrdila, že fiktívne zmluvy im označila obžalovaná a tie sa porovnávali so skutočným stavom, nekontrolovali sa ale konkrétne obálky, iba sa spísali zmluvy. Podľa jej vyjadrenia tiež bolo viac inventúr. Pani G. potvrdila, že prišla na prevádzku, keď už bol spísaný inventúrny záznam, začali odznovu a dohľadávali zlato. Z uvedeného teda vyplýva, že prvé inventúrne zistenie so schodkom v celkovej výške 31.741,50 eur bolo zistené iba povrchne, papierovo, a až následne sa kontrolovalo zlato, ak vôbec, pričom ale výsledok ostal ten istý. Inventúra sa vykonávala opakovane, za účasti rôznych ľudí, ktorí ju popisovali rôzne a javí sa tak, že jej výsledok bol ustálený na základe zmlúv, ktoré označila obžalovaná, ktorá si ale presne všetky nepamätala, o čom svedčí aj fakt, že podľa zistenia znalkyne pri desiatich takto označených zmluvách, došlo k ich vyplateniu veriteľmi, bez súčasnej kontroly zlata, ktoré ak vôbec, sa malo kontrolovať až potom, pričom ale výsledok inventúry zostal totožný s tým, ku ktorému dospeli ešte doobedu. Čo sa týka ďalšej zistenej škody inventúrou vo výške chýbajúcej hotovosti v sume 10.575,-eur, musí súd uviesť, že napriek tomu, že pracovníčky určili, že pri zistenom manku 34.741,50 eur, spadala suma 24.166,50 eur na záložňu z dôvodu fiktívnych zmlúv a suma 10.575,- eur bola chýbajúca hotovosť v zmenárni, nemožno sa s takýmto tvrdením stotožniť. Ako vyplynulo z výpovedí všetkých svedkov aj znaleckého posudku, pokladňa pre zmenáreň a záložňu bola jedna, finančné prostriedky sa presúvali podľa potreby a je zrejmé, že pracovníčky v rámci inventúry dospeli k tomuto zisteniu tak, že keď si ozrejmili, že mali označené všetky fiktívne zmluvy v určitej sume, zvyšok chýbajúcej sumy v pokladni určili ako chýbajúcu hotovosť v zmenárni, čo však bol nesprávny záver vzhľadom na to ako prevádzka fungovala. Okrem už zmienenej skutočnosti, a to jednej pokladne pre záložňu aj zmenáreň, v dôsledku čoho nemožno zistiť schodok zvlášť za zmenáreň a zvlášť za záložňu, je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že ani formálne nemožno vziať výsledok inventúry ako záväzný, vzhľadom na už popísaný jej priebeh, pričom aj znaleckým posudkom bolo konštatované, že s veľkou mierou pravdepodobnosti bolo fiktívnych zmlúv viac ako deklarovaných 91 ks (opäť súd poukazuje, že z toho 10 zmlúv bolo nesprávne označených). Dôvodom, že k vytváraniu fiktívnych zmlúv mohlo dochádzať a aj dochádzalo a to aj dlhodobo bol fakt, že sa nikdy nerobila inventúra zlata. Na základe toho nielen že mohlo byť uzavretých oveľa viac fiktívnych zmlúv ale aj inými osobami, ako bola obžalovaná, ktorí tam pracovali. Inventúra sa nerobila nielen koncoročná ale ani pracovníci si pri odovzdaní zmeny zlato nekontrolovali. Preto sa nemožno stotožniť nielen so záverom, že chýbajúca suma 10.575, -eur spadala do zmenárne, kde nikto nevyslovil nikdy podozrenie, že sa malo neoprávnene nakladať s valutami, ale možno práve pripustiť záver, že vznikla v rámci záložne a dokonca aj práve v dôsledku ďalších fiktívnych zmlúv, na ktoré sa ale spätne v rámci inventúry neprišlo vzhľadom na vyššie popísaný priebeh inventúry dňa 15.3.2016 a je nutné pripustiť záver, že v rámci spôsobu práce na prevádzke mohol takto fiktívne zmluvy vytvoriť a peniaze odčerpať z poklade akýkoľvek pracovník. Preto súd nepoňal túto sumu do celkovej škody, ktorá mala byť spôsobená práve obžalovanou Danou L. H., ktorá by, ak by súd ostal na tomto konštatovaní, v ten deň, keď oznámila svoje protiprávne konanie poškodenému, musela mať práve sumu 10.575,- eur v podstate vo vrecku, popri tom, že sa priznávala k neoprávnenému nakladaniu s finančnými prostriedkami čo nedáva zmysel. Tiež poškodený C. G., keď hovoril o chýbajúcej hotovosti z pokladne viac krát spomenul sumu 3.000,- eur, teda ani nie zistenú 10.575, eur a tiež nemožno poukázať ani na ďalší preukázaný fakt, že účtovný
stav pokladne 67.100,-eur ako uviedla svedkyňa L. L. bol určený na základe toho, čo im povedali a nebolo možné jeho skutočnú výšku overiť ani znalecky na základe poskytnutých podkladov.
Takto vykonané dokazovanie usvedčilo obžalovanú zo spáchania skutku, ale na základe výsledkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súd upravil skutkovú vetu, a to dobu spáchania skutku, protiprávne konanie obžalovanej spočívajúce v sprenevere sumy približne 1.500,- eur a následnému vytváraniu fiktívnych zmlúv, ktoré mali vplyv na účtovníctvo a škodu ustálil na zistenú minimálnu výšku 2.553,87 eur, pričom ostala zachovaná totožnosť skutku.
Z výpovedí obžalovanej, svedkýň Y. M., H. P., znaleckého dokazovania bolo preukázané, že konanie obžalovanej vytváraním fiktívnych zmlúv, ktoré viedla v počítačovej evidencii ako riadne uzavreté malo vplyv na účtovníctvo obchodnej spoločnosti, pri ktorom vychádzali práve z počítačovej zostavy zmenárne a záložne, kde boli vedené ako podklad aj fiktívne zmluvy vytvárané obžalovanou, boli tak zaúčtované vyššie úroky, ktoré mali za následok zvýšenie hospodárskeho výsledku. Na základe označenia fiktívnych zmlúv sa v účtovníctve urobilo zaúčtovanie a bol spätne znížený zisk spoločnosti. Daňové priznania za rok 2015, 2016 neboli ešte podané a za rok 2014 už podané bolo, na pokyn pána G. sa neopravovalo.
Obžalovaná G. L. H. bez pochýb spáchala tento skutok, ktorým po subjektívnej i objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr, zákona, pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu a tiež naplnila skutkovú podstatu prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože uviedla nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva. Obžalovaná sa uvedeného trestného činu dopustila tým, že najmenej od mesiaca máj 2014 do 15.3.2016 v prevádzke zmenárne so záložňou obchodnej spoločnosti nei, s.r.o., Lieskovany 28 ako jej pracovníčka najprv poskytla neoprávnene finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičkách uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, pričom v sume približne 1.500,- eur neboli kryté zlatom a následne vystavovala presne nezistený počet fiktívnych zmlúv o pôžičke, najmenej však 81 uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, na rôzne sumy peňazí, ktorými vykrývala ňou spôsobenú chýbajúcu finančnú hotovosť v pokladni a spôsobila škodu najmenej vo výške 2.553,87 eur.
Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcela porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu vlastníctva vecí a záujem na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie.
Ešte na záver súd udáva, že v konaní boli vypočutí svedkovia H. H., E. H. a Z. H., o ktorých obžalovaná tvrdila, resp, že práve H. H. poskytla vyššie finančné plnenie, ako bola hodnota zlata, ktoré doniesol do zálohu. Uvedení svedkovia skutočnosti uvádzané obžalovanou popreli, ich výpovede však boli nepresvedčivé, pretože v podstate sa nevedeli vyjadriť, resp. si nepamätali žiadne okolnosti pri zakladaní vecí v záložni, ku čomu dochádzalo opakovane, nepamätali si aké predmety dávali do zálohu, ale pamätali si práve náušnice, o ktorých obžalovaná tvrdila, že pri nich bola poskytnutá vyššia suma finančných prostriedkov. H. H. aj E. H. si dokonca v tejto súvislosti pamätali aj to, že vtedy peniaze potreboval pre robotníkov v Českej republike, teda presne opisovali tieto okolnosti ako obžalovaná, len s tým, že popreli vyplatenie vyšších finančných prostriedkov, ako bola hodnota zlata. V konečnom dôsledku ale pre ustálenie skutku nemalo vplyv akým spôsobom naložila obžalovaná s peniazmi, ktorá neoprávnene odčerpala z pokladne, teda majetku poškodenej spoločnosti.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona je okolnosť, že spáchala viac trestných činov.
Pre naplnenie účelu trestu s prihliadnutím na následok, ktorý zavinila jej súd uložil podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona - zásad o zbiehajúcej sa trestnej činnosti úhrnný trest odňatia slobody za trestný čin najprísnejšie trestný, čo bol v danom prípade prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona (s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky), a to na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu sa u obžalovanej vyžaduje pôsobenie trestom odňatia slobody vzhľadom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, na to, že sa dopustila dvoch trestných činov, jej priamy úmysel. Takto uložený trest odňatia slobody jej zároveň súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov, keďže vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život postačuje hrozba jeho výkonom.
Súd má za to, že takto uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s prihliadnutím na určenú dĺžku skúšobnej doby dostatočne zohľadňuje okolnosti spáchaného skutku a takto je trestom spravodlivým a dostatočným na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovanej, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poškodenú obchodnú spoločnosť nei s.r.o., Lieskovany 28 súd s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku na civilný proces, keďže na základe výsledkov dokazovania bola v rámci trestného konania objektivizovaná iba minimálna škoda vo výške 2.553,87 eur, obžalovaná uhradila doposiaľ sumu 4.650,-eur a tak o uplatnenom nároku poškodenej spoločnosti vo vyššej sume je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Spišskej Novej Vsi, dňa 3. augusta 2021
JUDr. Monika Kráľová
predsedníčka senátu