Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/245/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne SOSTEAM SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Budatínska 43, IČO: 45 414 408, zastúpenej Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 15, IČO: 36 860 522, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 444,53 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 22.11.2018 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 444,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 444,53 eura od 15.01.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu žalobkyňa uviedla (skutkové tvrdenia súd uvádza v spojení s ich spresnením, resp. opravou zo strany žalobkyne, ku ktorej došlo podaním z 09.06.2021), že 14.07.2017 došlo v Bratislave na Slovnaftskej ulici k znečisteniu vozovky unikajúcimi prevádzkovými kvapalinami z havarovaného vozidla Q. E., A.: O ktorého vodičom bol P. Y., bývajúci v O., V. XX (ďalej len „vodič“). Motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Správcom predmetnej cestnej komunikácie je Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „správca komunikácie“). Vodičovi v zmysle o cestnej premávke o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznikla povinnosť odstrániť znečistenie predstavujúce prekážku cestnej premávky. Keďže vodič si túto povinnosť nesplnil, táto povinnosť prešla na správcu, ktorý na zabezpečenie tejto povinnosti mal so žalobkyňou uzavretú zmluvu o spolupráci pri odstraňovaní prekážok z 11.04.2017. Na základe predmetnej zmluvy pristúpila žalobkyňa k odstráneniu znečistenia. Za odstránenie znečistenia vystavila žalobkyňa vlastníkovi motorového vozidla faktúru znejúcu na žalovanú sumu, ktorú vlastník motorového vozidla a ani žalovaná, ako poisťovateľ neuhradila. Dňa 19.09.2017 žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti Green recovery s.r.o., IČO: 483 346 34, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava svoj nárok uplatnila v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) priamo voči žalovanej ako zodpovednému poisťovateľovi. Žalovaná listom zo dňa 12.10.2018 upovedomila žalobkyňu o zamietnutí uplatneného nároku bez poskytnutia akéhokoľvek poistného plnenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu zmluvu o spolupráci pri odstraňovaní prekážok z 11.04.2017 (ďalej aj „zmluva“), vyjadrenie žalovanej z 01.02.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody, faktúru č. 17100477 z 12.09.2017 znejúcu na sumu 444,53 eura.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením z 05.12.2019 sp. zn. vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne. Žalovaná svoje procesné právo využila a v podaní doručenom súdu

20.05.2020 namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, pretože nie je zrejmé z čoho ju žalobkyňa odvodzuje. Žalobkyňa nie je v tomto spore poškodenou, ale len realizátorkou čistiacich prác na základe objednávky vodiča, a preto nároky žalobkyne sú nárokmi zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi ňou a vodičom. Nie je zrejmé ani to, ktorý subjekt vystupuje ako poškodený, pretože žalobkyňa ako poškodeného označila správcu komunikácie, avšak postavenie správcu komunikácie ako poškodeného nevyplýva zo žiadnych známych okolností sporu. Správca komunikácie žalovanej žiadnu škodu nenahlásil a žalobkyňa nepredložila žiadnu listinu oprávňujúcu ju správcu komunikácie zastupovať. Z listinných dôkazov pritom jednoznačne vyplýva, že čistenie komunikácie nebolo objednané správcom komunikácie, správcovi komunikácie neboli tieto práce fakturované, a preto ani nemohlo dôjsť k vzniku škody na strane správcu komunikácie. Napokon poukázala aj na to, že odstraňovanie znečistenia komunikácií je zabezpečované Hasičským a záchranným zborom Slovenskej republiky, pričom táto činnosť je financovaná z osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a poisťovatelia z povinného zmluvného poistenia na tento účel odvádzajú odvod. Žiadala žalobu žalobkyne zamietnuť. K vyjadreniu priložila formulár č. 1, objednávku zo 14.07.2017 a listinu „uplatnenie nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“.

3. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila podaním z 27.11.2020. Uviedla, že jej vznikla pohľadávka z odstraňovania škody, ktorú spôsobil poistenec žalovanej. Pri odstraňovaní škody jej vznikli náklady na odstránenie a tieto si uplatňuje zákonným spôsobom. Nárok subsumovala pod , čo podporila aj odborným posudkom doc. V.. Ďalej argumentovala tým, že je výlučne v dispozícii správcu komunikácie akým spôsobom odstráni prekážku cestnej premávky. Správca komunikácie si u žalobkyne objednal službu, pretože nedisponuje oprávneniami na odpratanie škody, ktorá vnikla pri nehode. Priamym poškodeným subjektom je žalobkyňa, a preto je oprávnená v súlade s si náhradu škody priamo uplatniť voči žalovanej.

4. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne podaním zo 07.01.2021 tak, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, práce spojené s odstraňovaním následkov znečistenia cestnej komunikácie spadajú pod pôsobnosť Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky a žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Podľa žalovanej ak by aj správca komunikácie vynaložil náklady na odstránenie preukážky cestnej premávky nemá priamy nárok na poistné plnenie proti žalovanej, ale len proti vodičovi. Žalobkyňa nie je správcom komunikácie, na mieste dopravnej nehody uzavrela s vodičom právny vzťah, ktorý nie je vzťahom škodcu a poškodeného, a preto žalobkyňa nie je poškodeným v zmysle . Okrem toho je zmluva, ktorú uzavrela žalobkyňa so správcom komunikácie neplatná, pretože odstraňovanie prekážky cestnej premávky nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov.

5. V spore sa konalo pojednávanie 28.05.2021 a 04.08.2021, ktoré sa konali v prítomnosti žalobkyne a žalovanej. Na pojednávaniach strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 28.05.2021 dodala, že na základe zmluvy s ňou si správca komunikácie plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o cestnej premávke a odstraňuje prekážky, ktoré neodstránil vinník dopravnej nehody. V danom spore bola aj telefonická objednávka zo strany správcu komunikácie, čím došlo k splneniu zákonných povinnosti správcu komunikácie. Hasičský a záchranný zbor sa len podieľa na odstraňovaní týchto následkov, neodstraňuje ich výlučne sám. K v súdnom spise založenému formuláru uviedla, že je súčasťou zmluvy uzavretej medzi správcom komunikácie a žalobkyňou. Je to formulár správcu komunikácie. Vystavuje ho správca komunikácie po telefonickej objednávke vinníka dopravnej nehody. Jedna objednávka je od žalobkyne a formulár slúži na zápis správcu, keď má takúto objednávku od vinníka dopravnej nehody. Je to súčasť zmluvy. Na pojednávaní konanom 04.08.2021 žalobkyňa argumentovala aj tým, že nedošlo k žiadnemu prenosu kompetencií zo strany správcu komunikácie na žalobkyňu, žalobkyňa odstraňuje prekážky len po technickej stránke. Právny vzťah vznikol medzi správcom komunikácie a škodcom a následne pohľadávka bola postúpená na žalobkyňu.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná legitimácia žalobkyne, pasívna vecná legitimácia žalovanej, platnosť zmluvy uzavretej medzi správcom komunikácie a žalobkyňou, posúdenie nároku podľa , nárok na úroky z omeškania. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa za nesporné.

V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné tvrdenia strán sporu uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9. Podľa , ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená.

10. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) - ďalej len „cestný zákon“ miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

12. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

14. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových ciest.

15. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.

16. Podľa kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

17. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V predmetnom konaní nebolo sporné, že došlo k znečisteniu vozovky prevádzkovými kvapalinami unikajúcimi z motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej na Slovnaftskej ulici v Bratislave, ktorej vlastníkom je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a správcom Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Nebolo sporné ani to, že znečistenie vozovky bolo odstránené žalobkyňou, ktorá za vykonané práce vystavila faktúru č. 17100477 z 12.09.2017 znejúcu na sumu 444,53 eura a napokon ani to, že žalovaná odmietla poskytnúť plnenie.

22. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, pričom dospel k záveru o dôvodnosti týchto námietok.

23. Žalovaná v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo súd vyvodzuje zo znenia samotnej zmluvy. Konkrétne v článku 2 bode 2 zmluvy sa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „HMB“) zaviazalo, že v prípade ekologického odpadu vzniknutého v priamej príčinnej súvislosti s prekážkou bude informovať účastníka cestnej premávky o možnosti odstránenia ekologického odpadu žalobkyňou. Podľa článku 2 bodu 8 zmluvy sa ekologickým odpadom rozumejú najmä ropné látky a ich deriváty, ktorých únik z vozidla tvoriaceho prekážku hrozí. V spore nie je sporným únik ropných derivátov, čo napokon potvrdzuje aj v spise doložená fotodokumentácia. Na už uvedené potom nadväzuje článok 3 bod 3 zmluvy, ktorý umožňuje žalobkyni výkon len na základe písomného súhlasu (formulár č. 1) a konkrétnej požiadavky účastníka cestnej premávky, ktorý je povinný prekážku cestnej premávky odstrániť. Do spisu bol zo strany žalovanej predložený formulár č. 1, z ktorého vyplýva, že vodič motorového vozidla, ktorý prekážku na ceste spôsobil súhlasil, aby prekážku odstránila žalobkyňa, na základe čoho podpísal objednávku na tlačive označenom údajmi žalobkyne a súhlasil, aby úlomky a prevádzkové kvapaliny odstránila žalobkyňa. Teda vodič, ktorý spôsobil prekážku na ceste si svoju povinnosť podľa bodu 16. tohto rozsudku splnil prostredníctvom žalobkyne, u ktorej si objednal práce. Na základe jeho objednávky preto vznikol medzi ním a žalobkyňou právny vzťah, ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, t. j. žalobkyňa odstránila za vodiča na základe jeho objednávky prekážku a za toto odstránenie prekážky je vodič povinný žalobkyni zaplatiť. Žalovaná neprepláca z PZP náklady z právneho vzťahu, ktorý dobrovoľne uzavrel vodič so žalobkyňou na základe svojej objednávky. Právny vzťah nevznikol medzi správcom komunikácie a vodičom, pretože touto argumentáciou sa úplne popiera objednávka vodiča a zápis vo formulári č. 1, kde je vyslovene uvedený súhlas vodiča.

24. Žalobkyňa poukazovala na článok 3 bod 3 zmluvy, ktorý upravuje, že dohodnuté práce je žalobkyňa oprávnená a povinná vykonávať výlučne na základe telefonickej výzvy od osoby oprávnenej za HMB. V tom istom bode zmluvy sa zároveň uvádza, že žalobkyňa je povinná začať s odstraňovaním prekážky bezodkladne po telefonickej výzve zo strany HMB. Teda toto ustanovenie zmluvy nevyžaduje objednávku, a teda sa vzťahuje na úplne odlišnú skutkovú situáciu než je popísaná v bode 23. tohto rozsudku. Toto ustanovenie podľa súdu je naviazané na článok 2 bod 3 zmluvy ale výlučne jeho poslednej vety, t. j. v osobitných prípadoch najmä ak vozidlo tvorí akútnu prekážku v premávke, je možné výkon žalobkyne realizovať i na základe rozhodnutia HMB alebo príslušného orgánu. Teda úplne odlišná situácia než je predmetom toho sporu, kde existovala písomná objednávka zo strany vodiča.

25. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že prekážku odstránila na základe výzvy správcu komunikácie

- t. j. objednávka nie je objednávkou v pravom zmysle nemá potom žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu, pretože práce vykonala na základe absolútne neplatného právneho úkonu - zmluvy. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je totiž ako správca komunikácie jediným kompetentným subjektom poverený udržiavaním pozemných komunikácií vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky v stave zodpovedajúcom účelu, a teda aj v prípade znečistenia týchto komunikácií, toto znečistenie odstrániť. Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona neumožňuje rozdelenie jednotlivých oprávnení správcu cesty medzi viaceré subjekty navzájom. Inými slovami, uvedené ustanovenie sa vôbec netýka riešenia postupu, kedy obec ako správca cesty hodlá určité oprávnenie správcu cesty (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt a sám pritom zostať správcom cesty (takýto postup nie je dovolený ani inými právnymi predpismi). Gramatickým výkladom dospejeme k záveru, že prenos právomocí správcu cesty nie je možný na obchodnú spoločnosť už existujúcu, ale výlučne na obchodnú spoločnosť založenú / zriadenú osobitne iba na tento účel. V

opačnom prípade by požiadavka zákonodarcu vyjadrená slovami „právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené“ nemala opodstatnenie. Žalobkyňa preto nie je spôsobilým subjektom na to, aby vykonávala správu cesty (aby na ňu boli prenesené niektoré práva a povinnosti správcu cesty), pretože podľa výpisu z obchodného registra na takýto účel ani nebola správcom cesty založená / zriadená.

26. Správca komunikácie by preto v takom prípade porušil vyššie citované ustanovenia cestného zákona, keď by na základe zmluvy previedol na žalobkyňu svoju vlastnú kompetenciu, a to odstraňovanie prekážok z telesa cesty a/alebo súčasti cesty za účelom zabezpečenia priechodnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa súdu správca komunikácie pri odstraňovaní prekážky z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia znečistenia komunikácie). Odstrániť znečistenie z komunikácie je oprávnený vykonať buď správca komunikácie, alebo právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená. Inými slovami cestný zákon upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva a v súvislosti so správou pozemných komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie rozliatych prevádzkových kvapalín, ktoré spôsobujú prekážku v zjazdnosti komunikácie preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy a vzťahuje sa na neho , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Uvedené platí bez ohľadu na znenie cestného zákona, podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku. Žalobkyňa síce uvádzala, že správca na ňu žiadne svoje oprávnenie nepreniesol, len ju technicky poveril vykonávaním odstraňovania prekážok, ale z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca tak nemôže urobiť ani po technickej stránke.

27. Pokiaľ teda nebola prekážka (znečistenie komunikácie) odstránená správcom komunikácie alebo právnickou osobou pre tento účel založenou alebo zriadenou, išlo o zákonom neprípustné prenesenie výkonu právomoci pri správe miestnej komunikácie. Nemohol preto žalobkyni ani vzniknúť nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s odstránením prekážky voči žalovanej, čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože ustanovenia cestného zákona o zverení práv a povinností verejnej povahy určeným subjektom sú kogentnej povahy, a teda len správca cesty bol oprávnený znečistenie komunikácie odstrániť. Právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie verejnoprávneho charakteru na akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, a preto ak tak správca cesty na základe zmluvy urobil, je toto poverenie podľa neplatné (keďže obchádza vyššie citované ustanovenia cestného zákona a zároveň je s nimi v rozpore) a žalobkyňa na základe neho nemohla získať oprávnenie na výkon verejnej

moci na odstraňovanie prekážok na komunikáciách (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

28. Zároveň podľa názoru súdu vzniknutá škoda nie je krytá povinným zmluvným poistením, pretože škoda vznikla vodičovi motorového vozidla, keďže ako to vyplýva z bodu 16. tohto rozsudku prekážku na ceste odstraňuje správca cesty na náklady vodiča, ktorý prekážku spôsobil a bezodkladne ju neodstránil. Poistné plnenie poskytované podľa nie je neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy, ktoré poškodenému v dôsledku škodovej udalosti vznikli, ale len nároky taxatívne uvedené v , ak nie sú vylúčené . Ak teda určitý druh nároku výslovne neupravuje, je jeho náhrada z povinného zmluvného poistenia vylúčená. Vychádzajúc zo znenia odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového vozidla celkom zjavne nie je škoda na zdraví a ani náklad pri usmrtení, nie je ušlým ziskom a ani účelne vynaloženým nákladom spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa . nepočíta s úhradou nákladov na odstránenie prekážky z komunikácie v podobe vytečených prevádzkových kvapalín, pretože ako už bolo vyššie uvedené tieto náklady má znášať výlučne osoba, ktorá prekážku spôsobila. Rovnako potom priamy nárok na poistné plnenie nemá tretia osoba, ktorá by také náklady vynaložila za poisteného. Žalobkyňa, ktorá uhradila náklady na odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z havarovaného vozidla, má nárok na ich náhradu proti prevádzkovateľovi vozidla, prípadne vodičovi vozidla a nemá priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou tento náklad vznikol. Napokon aby bolo možné uvažovať nad aplikáciou muselo by byť preukázané, že vytečením prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového vozidla došlo k preukázateľnej škode na pozemnej komunikácii, v opačnom prípade ide len o náklad vodiča, ktorému zákon ukladá povinnosť prekážku odstrániť, a ktorý nie je krytý . Odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín nepreukazuje, že došlo k poškodeniu pozemnej komunikácie a okrem toho, žalobkyňa len odstránila škvrnu na pozemnej komunikácii, samotnú pozemnú komunikáciu žiadnym spôsobom neopravovala, a preto v tejto rovine nemožno o vzniku škody priamo na pozemnej komunikácii uvažovať. Uvedené potvrdzuje aj odborný posudok predložený žalobkyňou, pretože tento konštatuje, že vytečené kvapaliny rozrušujú cestné teleso, a preto je potrebné ich odstránenie. Teda žalobkyňa odstránila povrchovo vytečené kvapaliny, ale samotné teleso cesty nijako neopravovala, a teda ide o náklad výlučne viažúci sa na osobu škodcu. Podľa súdu tak žalobkyňa poskytla škodcovi (vodičovi) službu, ktorú má uhradiť škodca (vodič) a nie poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia, pretože táto škoda nie je krytá . Žaloba je preto v celom rozsahu nedôvodná, t. j. žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu, žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu a nárok nie je krytý z PZP. Ďalšími námietkami sa súd nezaoberal, pretože ich posúdenie bolo nadbytočné.

29. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala odkazom na rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. z 12.04.2021, ako aj Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 14.04.2021, súd uvádza, že sú z dôvodu iného skutkového stavu nepoužiteľné, t. j. iná zmluva, iný správca cesty a predovšetkým absencia objednávky ako to bolo v tomto spore. Navyše konajúce súdy sa vecou nezaoberali z hľadísk ako súd v tomto spore. Okrem toho závery súdu prezentované v bode 26. a v bode 27. tohto rozsudku sú plne v súlade s tam uvedenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom tieto závery sa dajú aplikovať aj na tento spor (najvyššie súdne autority riešili primárne otázku odťahovania motorových vozidiel - čo je rovnako odstránenie prekážky z komunikácie, a preto súd nevidí dôvod, prečo by tieto závery nemali byť aplikované aj na tento spor).

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().