Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/95/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ V.. J. J., I.. XX.X.XXXX, Z. E. XX, Š. F. X/ F. N. J. B. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M. M. K. X, Š. proti Ž.: X/ F. H. M., F..M.. O. L.G., R.: XX XXX XXX, M. M. B. X/A, Z. F. X/ F. R., F..M.., R.: XX XXX XXX, M. M. B. X/A, Z., o ochranu osobnosti a o ochranu dobrej povesti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.5.2021, č. k. -219, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že:

Žalovaný 2/ je povinný odstrániť tlačovú správu zo dňa 10.3.2021 s titulkom „J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti F. H. M., F..M.. koná v rozpore so záujmami jeho klientov“ z webovej stránky www.arcacapital.com. Žalovaný 2/ je povinný obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa vo zvyšnej časti voči žalovanému 1/ zamieta.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť tlačovú správu zo dňa 10.03.2021 s titulkom "Fadi Fardous ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov" z webovej stránky www.arcacapital.com ako aj povinnosť obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , veta prvá, , , (ďalej len „“) a , , , a vecne tým, že na základe obsahu spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zo žalobcami prezentovaného skutkového stavu zistil dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia podľa a nasl. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ vyvodil na základe skutočnosti, že obsah tlačovej správy sa týka práve spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., pričom na webovej stránke www.arcacapital.com sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa všetkých spoločností patriacich do rozsiahlej skupiny ARCA, a teda vrátane žalovaného 1/, ktorý je dcérskou spoločnosťou žalovaného 2/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že jeho pasívna vecná legitimácia vyplýva priamo zo skutočnosti, že je vlastníkom domény www.arcacapital.com, na ktorej bola zverejnená predmetná tlačová správa. Konštatoval, že žalobcovia osvedčili vydanie a aj následné

zverejnenie predmetnej tlačovej správy (osvedčené i notárskou zápisnicou zo dňa 30.03.2021). Okrem uvedených skutočností poukázal aj na záver tlačovej správy v znení: "V záujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy." Ďalej konštatoval, že uvedená tlačová správa, ktorú prebrali aj masmédiá, môže byť spôsobilá zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/, resp. práva na dobré meno žalobcu 2/, čím však nijakým spôsobom neprejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej, nakoľko ide iba o osvedčenie možného zásahu a potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, o to viac, ak sa jedná o advokáta zastupujúceho klientov/veriteľov žalovaného 1/. Vyslovil, že ide o správu (tvrdenie), ktoré môže istým spôsobom zasiahnuť do dôverného vzťahu klient - advokát. Z uvedeného dôvodu uprednostnil dočasnú ochranu žalobcov pred slobodou prejavu žalovaných. Zároveň uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení nebudú žalobcovia voči žalovaným zvýhodnení nad prípustnú mieru, resp. žalovaní ukrátení a nejedná sa tak o neprimeranú výhodu v prospech žalobcov, nebude tak nijakým spôsobom zasiahnuté do práv žalovaných na slobodu prejavu, teda ani jedna zo strán nebude nad mieru zvýhodnená oproti druhej strane (zásada proporcionality). Vo vzťahu k požiadavke žalobcov vydať neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia (teda návrh konzumujúci vec samu), tejto nevyhovel a nariadil neodkladné opatrenie časovo obmedzené, teda do právoplatného skončenia konania vo veci samej z dôvodu, že žalobcovia podali s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú ochrany osobnosti a dobrej povesti (na prakticky rovnakom skutkovom základe ako je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a práve v tomto konaní bude vykonané aj náležité dokazovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie v rozsahu "zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií o žalobcoch" považoval za príliš všeobecne formulovaný zákaz, ktorý už predstavuje zásah do slobody prejavu, a to bez akéhokoľvek ďalšieho osvedčenia takejto potreby s tým, že ak sa nejedná o difamačnú alebo obdobnú skresľujúcu informáciu, resp. vybočujúcu z mantinelov, ktoré sloboda prejavu pripúšťa, nemôže byť takáto požiadavka úspešná. O trovách konania nerozhodoval, keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, pričom vyslovil, že s otázkou trov sa vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku I. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodu podľa , , a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie považovali za arbitrárne, a to najmä z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia, z dôvodu absencie zjavných a zreteľných dôvodov rozhodnutia, keď nikde v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie neuviedol úvahy, ktorými sa riadil, pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a ani zjavné a zreteľné dôvody, prečo považoval predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia za splnené. Poukázali na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia len stroho konštatoval, že má za to, že uvedená tlačová správa môže byť spôsobilá zásahu do osobnostných práv, resp. práva na dobré meno, nijako sa však nevysporiadal s tým, z akého dôvodu by takáto správa mala byť spôsobilá zásahu do osobnostných práv, resp. práva na dobré meno žalobcov a ani s tým, v čom vidí predmetný zásah, resp. spôsobilosť zásahu. Ďalej uviedli, že nemajú vedomosť o úhrade súdneho poplatku v konaní, pričom žalobcovia nie sú v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku. Podľa ich názoru v prípade, ak súdny poplatok za podanie návrhu žalobcami nebol uhradený, v konaní nebolo možné rozhodnúť a neuhradenie súdneho poplatku je vadou konania, v dôsledku ktorej neboli splnené procesné podmienky konania. Namietali, že žalobca v návrhu nijakým spôsobom nepreukázal, kto je skutočným autorom tlačovej správy zo dňa 10.03.2021, zverejnením ktorej malo údajne dôjsť k porušeniu práv žalobcov a označili za pasívne vecne legitimované osoby žalovaných, avšak bez akéhokoľvek preukázania, že žalovaní (resp. ktorýkoľvek z nich) reálne vytvoril a zverejnil tlačovú správu. V zmysle uvedeného nie je v žiadnom prípade jasné a ustálené, kto reálne vytvoril a kto následne zverejnil tlačovú správu, čím je spochybnená pasívna vecná legitimácia žalovaných. Uviedli, že tlačové správy v rámci skupiny Arca Capital nevyhotovuje a nezverejňuje ani žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ a údajné „osvedčenie“ majiteľa domény www.arcacapital.com, ktorým majú byť e-maily od neznámej tretej osoby, nie je v žiadnom prípade dostatočné a už vôbec nijako nepreukazuje ani neosvedčuje, kto je autorom tlačovej správy a kto je zverejňovateľom tlačovej správy. Absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných považovali za takú vadu konania, v dôsledku ktorej nie sú splnené procesné podmienky konania a zároveň ide

o neodstrániteľnú vadu konania. Zároveň namietali aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, ktorý ako fyzická osoba (bez ohľadu na jeho postavenie advokáta) nemohol byť nijakým spôsobom poškodený, resp. ohrozený na jeho osobnostných právach vydaním tlačovej správy, keďže tlačová správa sa zameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1/ pri výkone jeho činnosti advokáta, nie žalobcu 1/ ako fyzickej osoby. Uvedené rovnako považovali za nesplnenie procesných podmienok konania a neodstrániteľnú vadu konania. Žalovaní ďalej namietali, že neodkladné opatrenie nespĺňa požiadavku v zmysle ust. , a to konkrétne potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vyjadrili názor, že tlačová správa predstavuje vlastné názory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však opierajú o pravdivé fakty, a to právne zastúpenie viac ako tisíc veriteľov žalovaného 1/ (veritelia 1) žalobcom 2/, pričom veritelia 1 mali a majú záujem na čo najvyššom možnom uspokojení svojich pohľadávok; právne zastúpenie veriteľa odlišného od veriteľov 1, ktorým je Odborové združenie železničiarov (veriteľ 2) žalobcom 2/; podanie návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1/ žalobcom 2/ v mene jeho klienta - veriteľa 2; právne zastúpenie veriteľov 1 žalobcom 2/ v čase podania návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1/, ktorí mali záujem na čo najvyššom možnom uspokojení; existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle ktorého musí byť uspokojenie veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne o 20 % vyššie ako by tomu bolo v konkurze; existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle ktorého musí byť uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne vo výške 50 % dotknutej pohľadávky. Poukázali na to, že veritelia 1 budú mať vždy záujem na čo najvyššom možnom uspokojení ich pohľadávok, a zároveň že v konkurznom konaní nemožno dosiahnuť také uspokojenie veriteľov, ako v reštrukturalizačnom konaní, preto vyvodenie záveru, že podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu 1/ je v rozpore so záujmami veriteľov 1, ktorí by nepochybne boli uspokojení vo výrazne väčšej miere v rámci reštrukturalizačného konania, je absolútne logické. Zároveň uviedli, že ak mal žalobca 2/ za to, že pri podaní návrhu na konkurz koná jednak v záujme veriteľov 1 a rovnako v záujme veriteľa 2, mal si vyžiadať od veriteľov 1 súhlas s takýmto úkonom, čo pravdepodobne neurobil (resp. to ani netvrdí), a uvedené preukazuje logickú premisu, že zastupovanie veriteľa 2 pri podaní návrhu na konkurz na majetok je v rozpore so záujmami veriteľov 1. Okrem vyššie uvedeného mali za to, že žalobcovia patria medzi osoby, ktoré musia byť pripravené na to, že sa môžu stať objektom určitej kritiky, najmä v prípade, ak verejne vystupujú a vyjadrujú sa k situácii týkajúcej sa ekonomickej skupiny Arca Capital a úkonov jednotlivých subjektov patriacich do tejto skupiny. Tvrdili, že tlačová správa žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobcu 1/ a ani do práv na ochranu povesti žalobcu 2/ a nespôsobila im žiadne nežiaduce následky a uvedené žalobcovia ani neosvedčili, nakoľko žalobca 1/ prostredníctvom žalobcu 2/ naďalej zastupuje niekoľko tisíc klientov, ktorí si uplatňujú svoje pohľadávky v reštrukturalizácii a rovnako naďalej zastupuje aj klienta, v mene ktorého podal návrh na konkurz na majetok žalovaného 1/ (t.j. veriteľa 2). Argument žalobcov o znížení počtu klientov, ktorých zastupovanie prevzali považovali za účelovo vykonštruovaný, nakoľko údajný pokles počtu nových klientov žalobcov nemá žiadny súvis s tlačovou správou a väčšina veriteľov žalovaného 1/ už buď je zastúpená žalobcami alebo je dlhodobo zastúpená inými právnymi zástupcami s tým, že počet veriteľov žalovaného 1/ je obmedzený. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie neprihliadol pri nariadení neodkladného opatrenia na zásadu proporcionality, keď nevykonal test proporcionality, t.j. neporovnal údajnú potrebu ochrany práv žalobcov so zásahom do práv žalovaných. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú podľa ich názoru v nesprávnom zistení údajného porušenia, resp. hrozby porušenia práv žalobcov a nesprávne právne posúdenie následne spočíva v nesprávnych záveroch o údajnej potrebe bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu a o údajnom osvedčení hrozby zásahu do práv žalobcov. Uznesenie považovali za nesprávne a nezákonné aj z dôvodu, že súd vo výroku I. neoprávnene prejudiciálne rozhodol vo veci samej, keď nariadil žalovaným „obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobu 2/“, čím sám, bez akéhokoľvek riadneho a vyčerpávajúceho dokazovania uzavrel, že došlo k zásahu do práv žalobcov. Rozhodnutie o tom, či vôbec došlo k akémukoľvek zásahu do práv žalobcov môže byť podľa ich názoru prijaté výlučne v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude vykonané riadne dokazovanie a žalovaní budú mať riadnu možnosť predkladať dôkazy a vyjadriť sa k predmetu konania, t.j. účinne sa procesne brániť. Na záver sa žalovaní ohradili voči tvrdeniam žalobcov o diskreditačnej kampani, protiprávnych majetkových dispozícií, snahe o čo najmenšie uspokojovanie veriteľov, snahe spôsobiť stratu dôvery klientov a pomste voči žalobcom. K označeným, avšak nepredloženým dôkazom identifikovaným žalobcami v bode D. návrhu poukázali na koncentráciu konania, v zmysle ktorej mali byť tieto dôkazy predložené spolu s návrhom, inak by na ne súd nemal prihliadať. Uviedli, že odôvodňovanie údajnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami tým, že sú účastníkmi rôznych súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, nemá žiadnu oporu v právnych

predpisoch a žiadosť žalobcov, aby sa žalovaní nemohli nijakým spôsobom verejne vyjadrovať na ich adresu je neopodstatnená a neprimeraná s ohľadom na slobodu prejavu. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zmeniť.

5. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

12. Žalobcovia odôvodňovali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že skutkové tvrdenia uvádzané v tlačovej správe na webovej stránke www.arcacapital.com sú nepravdivé, úmyselne skresľujúce a nemajú žiadny skutkový základ s jediným účelom zdiskreditovať a dehonestovať žalobcov, keď takáto diskreditačná kampaň zo strany žalovaných prišla bezprostredne po tom, ako na základe podaní žalobcov bola zrušená dočasná ochrana podnikateľa - žalovaného 1/ a na jeho majetok bolo súdnym rozhodnutím zriadené záložné právo v prospech drobných veriteľov, čím sa zásadným spôsobom posilnila právna pozícia klientov žalobcov voči spoločnosti žalovaného 1/. V tlačovej správe bolo okrem iného uvedené, že „advokát Fadi Fardous z Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a usiluje sa o jej konkurz. Koná tak v priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho klientov, ktorých záujmom by malo byť dosiahnutie čo najväčšieho uspokojenia ich pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia informácií klientov v prospech iného klienta s opačnými záujmami podáva spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. voči advokátovi Fadimu

Fardousovi podnet na Slovenskú advokátsku komoru na začatie disciplinárneho konania.“ Ďalej je v správe uvedené, že „Advokát Fadi Fardous má zjavný konflikt záujmov, keď sa na jednej strane v mene Odborového združenia železničiarov domáha vyhlásenia konkurzu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a keď na druhej strane zastupuje viac ako tisíc iných klientov v samostatnom konaní voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorí majú záujem na maximálnom uspokojení svojich pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, čo môžu dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s.“ V závere správy je uvedené, že „Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. urobí všetko pre to, aby jej reštrukturalizácia bola úspešná a aby jej veritelia dosiahli v reštrukturalizácii maximálne uspokojenie. V záujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, že ich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme a že svojim konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy“. Žalobcovia poukázali na to, že zo žiadneho prezentovaného postoja žalovaného 1/ nevyplýva jeho snaha uspokojiť svojich veriteľov v rozsahu aspoň približujúcom sa 100% uspokojeniu pohľadávok drobných klientov, ale naopak, odstrašiť a odlákať veriteľov od zastupovania odborne spôsobilými osobami. Tvrdenie žalovaných o uspokojení pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii o 20% vyššie ako by dosiahli v konkurze, považovali žalobcovia za účelové a zavádzajúce, nakoľko žalovaný 1/ cielene ignoruje majetkové dispozície vykonané v roku 2019 a 2020 spočívajúce v prevodoch majetku na tretie subjekty a v zaťažení majetku záložnými právami, o oprávnenosti ktorých existujú dôvodné pochybnosti. Zdôraznili, že medzi Odborovým združením a ostatnými klientmi Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. neexistuje žiadny skutočný ani potenciálny konflikt záujmov a tento existuje medzi dlžníkom a veriteľmi, čo vyplýva aj z procesnej argumentácie žalovaného 1/ v súdnych konaniach, v rámci ktorých spochybňuje nároky svojich veriteľov. Naviac poukázali na to, že drobní veritelia neboli oprávnení iniciovať konkurzné konanie. Zároveň poukázali na to, že žalovaný 1/ verejne prezentoval nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenie (v čase verejného vyhlásenia o podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie takýto návrh podaný nebol), teda advokátska kancelária nepochybila, keďže v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol podaný žiaden návrh na povolenie reštrukturalizácie. Vysvetlili, že podanie na vyhlásenie konkurzu bolo v prospech všetkých ich klientov, a to vzhľadom na ustálenie dátumu začatia konkurzného konania, od ktorého sa spätne počítajú zákonné lehoty na podanie odporovacích žalôb, ktorých potreba vyplynie zo skutočností zistených v rámci konkurzného konania s ohľadom na hrozbu uplynutia týchto lehôt (účelom odporovacích žalôb je navrátenie majetku úpadcu, ktorý ušiel z jeho majetku rôznymi prevodmi a majetkovými dispozíciami). Konštatovali, že samotné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebráni ani prípadnému podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Upozornili, že pri výkone advokátskej praxe si vždy svedomite a s využitím dostupných právnych prostriedkov plnili svoje povinnosti, postupovali v súlade so záujmami klientov, v súlade s právnym poriadkom SR a nebolo voči nim vedené žiadne disciplinárne konanie. Ako hroziace následky zverejnenia tlačovej správy označili naštrbenie dôvery medzi advokátom a klientom, následkom ktorej skutočnosti môže dôjsť k zneisteniu klientov a vypovedaniu plných mocí, ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorá spočíva v poskytovaní právnych služieb a hrozba vzniku škody veľkého rozsahu (čo preukazuje pokles klientov po zverejnení tlačovej správy).

13. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení danosti hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zo strany žalobcov. Vychádzajúc z obsahu tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1/, ako advokát v spoločnosti žalobcu 2/ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a koná v rozpore so záujmami svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1/ ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2/. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nejde len o možný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a klientom (ako to uviedol súd prvej inštancie), ale aj z toho vyplývajúce ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov 1/ a 2/, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom rade aj možná diskreditácia osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie advokáta je možné kvalifikovať ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych predpisov, ktoré môžu evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Pri posudzovaní osvedčenia nároku žalobcov je dôležitou okolnosťou skutočnosť, že obsah tlačovej správy bol určený neznámemu množstvu adresátov z oblasti médií za účelom ďalšieho zverejnenia a šírenia širokej verejnosti, pričom dôležitým faktorom je aj obdobie a okolnosti popísané v návrhu, za ktorých došlo k zverejneniu správy (kríza spoločnosti žalovaného 1/ pred vyhlásením konkurzu, resp. pred povolením reštrukturalizácie, zrušenie dočasnej ochrany žalovaného 1/, súdne konania voči žalovanému 1/). Obranu žalovaných odvolací

súd nepovažoval za dôvodnú, keď samotná skutočnosť, že žalobcovia podali návrh na konkurz voči dlžníkovi - žalovanému 1/, nemôže byť bez ďalšieho dostatočným skutkovým podkladom pre sporné vyjadrenie obsiahnuté v tlačovej správe, zvlášť keď žalovaní nerozporovali podstatnú argumentáciu žalobcov uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej podrobným spôsobom vysvetľovali svoj postup pri zastupovaní svojich klientov, vrátane tvrdenia, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene klienta ešte nebol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie spoločnosti žalovaného 1/.

14. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalobcovia sa neodkladným opatrením domáhajú výrokom totožným s výrokom vo veci samej odstránenia tlačovej správy (nároku na plnenie) a tiež zdržovacieho nároku vo vzťahu k obdobným zásahom do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/. Zároveň sa žalobou domáhali voči žalovaným odstránenia spornej tlačovej správy, zdržania sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/ a zverejnenia písomného ospravedlnenia na webovej stránke www.arcacapital.com.

15. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovaného účelu ustanovenia vyjadreného v dôvodovej správe k , že navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu (žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej; pôjde spravidla o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých však musia byť súčasne splnené podmienky na riadenia neodkladného opatrenia podľa . Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.

17. V súvislosti s námietkou žalovaných o neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že priamo umožňuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. V danom prípade je zrejmé, že ide o nárok vyplývajúci z ochrany osobnostných práv (práva na ochranu dobrej povesti), pričom je vzhľadom na skutkové okolnosti akceptovateľné, aby sa žalobcovia domáhali neodkladnej ochrany v rovnakom rozsahu ako pri žalobe vo veci samej, a teda ide o výnimočný prípad prípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej. Za daných skutkových tvrdení osvedčených žalobcami sa javí okamžitá úprava pomerov medzi sporovými stranami ako efektívna pre zamedzenie prípadných následkov tvrdeného zásahu, preto uprednostnenie ochrany osobnostných práv a práva na ochranu dobrej povesti žalobcov pred právom žalovaných na slobodu prejavu súdom prvej inštancie bolo správne. Naviac, v danej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené iba dočasne, do právoplatného skončenia veci samej, t.j. nejedná sa o trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, kedy neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Uloženie povinnosti odstrániť tlačovú správu a zdržať sa obdobných zásahov nie je možné považovať za neprimerané obmedzenie žalovaných, keď deklarovaným primárnym cieľom autora článku mala byť „ochrana“ svojich veriteľov. Takýmto spôsobom uplatňovaná sloboda prejavu prezentovaná ako oprávnená kritika sa javí ako nedôveryhodná, keď má slúžiť na obhajovanie záujmov tretích osôb, s ktorými je žalovaný 1/ prakticky v protichodnom postavení. Naviac žalovaní 1/ a 2/ ani nepožívajú zvýšenú ochranu v súvislosti s verejným šírením informácií, keďže ani jeden z nich nemá postavenie vydavateľa tlače, ktorý vzhľadom na úlohu tlače je nositeľom slobody prejavu s právom informovať verejnosť o dôležitých otázkach verejného záujmu.

18. Vo vzťahu k žalovanými namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov odvolací súd konštatuje, že konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej správy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných

práv žalobcu 1/ ako advokáta ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2/ ako advokátskej kancelárie. Uvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej je bez pochybností označený tak žalobca 1/ ako aj žalobca 2/. Naviac v zmysle zákona o advokácii žalobca 1/ ako advokát (fyzická osoba) vykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu 2/ v mene a na účet žalobcu 2/. Argumentácia žalovaných, že nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/ nie je dôvodná, nakoľko oprávnenie (licencia) vykonávať advokátsku činnosť je viazané na žalobcu 1/ ako fyzickú osobu.

19. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k absencii ich pasívne vecnej legitimácie v konaní, odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba voči žalovanému 2/. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobcovia tvrdili a listinnými dôkazmi preukázali, že majiteľom/prevádzkovateľom domény www.arcacapital.com je žalovaný 2/. Žalovaní uvedenú skutočnosť výslovne nepopreli ani účinne nevyvrátili, a bránili sa iba tým, že tlačovú správu na uvedenej webovej stránke reálne nevytvorili a nezverejnili. Vychádzajúc tak z toho, že žalovaný 2/ je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej domény, je zároveň zodpovedný za obsah, ktorý je na nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám vytvoril správu alebo ju vytvoril niekto iný alebo stránku dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným zneužitím). Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú tlačovú správu odstrániť len žalovaný 2/, ako majiteľ/prevádzkovateľ uvedenej domény. Berúc do úvahy vyššie uvedené potom nemožno žalovanému 1/ uložiť povinnosť, ktorú nemôže splniť, keďže nie je majiteľom/prevádzkovateľom domény, na ktorej je prevádzkovaná webová stránka so zverejnenou tlačovou správou a nemôže do obsahu stránky zasahovať. Rovnako možno vyhodnotiť aj povinnosť voči žalovanému 1/ zdržať sa obdobných zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/ v prípade, ak žalovaný 1/ popiera „autorstvo“ tlačovej správy. V danom prípade nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú správu, hoci zverejnenú v jeho mene (žalovaného 1/), aj tento skutočne skoncipoval a udelil súhlas na jej umiestnenie na webovej stránke (ktorú skutočnosť výslovne poprel). Inými slovami, ak nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalovaný 1/, ktorý nie je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej webovej (a teda nemôže ovplyvniť obsah na nej zverejnený) vytvoril obsah tlačovej správy alebo dal súhlas na jej zverejnenie, nemôže niesť zodpovednosť za tvrdený zásah a potom mu nemožno ani uložiť povinnosť zdržať sa obdobných zásahov do budúcnosti. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že uložením povinnosti žalovanému 2/ sa zavŕši ochrana práv žalobcov, keďže tento žalovaný (žalovaný 2/) okrem povinnosti odstrániť tlačovú správu, sa bude musieť zdržať do budúcnosti zverejňovania obdobných správ bez ohľadu na to, či od žalovaného 1/ (alebo od kohokoľvek iného) získal na zverejnenie súhlas, prípadne ak by sám bol autorom takejto správy.

20. V súvislosti s námietkou žalovaných o nezaplatení súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v dôsledku uvedeného nemožnosť súdu pokračovať v konaní, odvolací súd poukazuje na znenie ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, účinného od 1.1.2009, v zmysle ktorého pre nezaplatenie poplatku prvoinštančný súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu súdneho spisu je zároveň zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku a títo ho aj dňa 27.5.2021 zaplatili.

21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že povinnosť odstrániť tlačovú správu a zdržať sa obdobným spôsobom (formou a obsahom) zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/ uložil iba žalovanému 2/ a voči žalovanému 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

22. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).